Budeme si vykať, 1. časť

„No dnes to bude poriadna nuda “ povedal som si pri pohľade do kalendára vo svojom telefóne. Hľadali sme novú posilu do back-officu a najvyšší šéf poveril výberom práve moju osobu. „Fakt nemám čo iného na práci, len zabíjať čas s nejakými pipenkami, čo sa dnes prídu ukázať“, preblesklo mi mysľou. „Našťastie sú len štyri“.
Keďže pozíciu sekretárka, asistentka, pardon manažérka back-officu nemáme obsadenú, veď preto s tým idem zabíjať čas, tak urobiť si poobednú kávu na tie pohovory zostáva na mojej osobe. „Fakt náročná práca, stlačiť jedno tlačidlo na kávovare a položiť tam prázdnu šálku. Ale aspoň, že tú kávu máme dobrú“, hovorím si sám pre seba, keď som zacítil vôňu prvých tmavých kvapiek, ktoré sa začali rinúť z presso stroja do porcelánovej šálky.
Prvé dve kandidátky bolo číre zúfalstvo. Žiadne skúsenosti, nič to poriadne nevedelo, ale plat to chcelo pomaly viac než mám ja spolu so skladníkom dokopy. Tak určite... A zrazu prišla do zasadačky tretia kandidátka. Áno už tretia v poradí, nie až tá posledná, veď sme predsa v reálnom živote a nie nejaké klišé z červenej knižnice, keď to najlepšie príde na koniec. Predstavila sa, volá sa Ilona, a sadla si oproti mne k stolu. Už vzhľadom zaujala. Štíhla, dlhé tmavé vlasy, sukňa pekne pod kolená, blúzka zapnutá skoro až ku krku, žiaden štýl kozy ven, decentne nalíčená a tá vôňa. Hneď vo mne niečo zavibrovalo, moje vnútorne ja sa otriaslo a povedalo si hlasné „wau“. Do šľaka, ono to stále vibruje. Blbec, zabudol som prepnúť telefón do tichého módu. „Prepáčte“, ospravedlňujem sa a rýchlo vyťahujem z nohavíc telefón, áno len telefón, som slušný chlapec, a ruším prichádzajúci hovor.

„Vyzerá to byť na fajn spoločnosť“, pomyslela si Ilona, keď o 15:00 vchádzala do firmy, kde mala práve pracovný pohovor. „Dúfam, že to nebude korporát blbcov, a že tam nebudem musieť otročiť dvanásť hodín denne ako v poslednej robote“. Sadla si po predstavení a podaní si rúk s nejakým manažérikom za stôl v príjemnej zasadačke. „Aký veľký a pekný stôl z masívneho dreva tu majú“, preblyslo jej hlavou, „tu by sa dali vyvádzať veci, ten udrží určite aj viac ako dvoch .... Krava, na čo zase myslíš? Veď si na pracovnom pohovore, snívať môžeš potom večer vo vani keď budeš sama“. Pohovor ubiehal rýchlo a Ilone sa v tej firme čoraz viac páčilo. „Ešte aj autobus mi ide rovno od môjho domu až do práce bez prestupovania“, no nezober to.

Nebudem tu ďalej rozpisovať blbosti, jasne, že tú prácu Ilona dostala a od prvého nasledujúceho mesiaca nastúpila do práce. Chodila si na svojich osem hodín do práce a konečne si mohla povedať, že má kľudnú a pohodovú prácu a ešte ju v tej práci ani nijaký chlap nonstop neopaľuje. Chlapov mala plné zuby po rozchode s debilom, ktorému venovala skoro deväť rokov svojho života. V práci si zatiaľ so všetkými vykala, najvyšší bol starý chren, dbal na etiketu a keďže bola stále v skúšobnej lehote, tak to ani neskúšala meniť. Bola predsa len na najnižšom rebríčku v potravinovom reťazci.

Prešli štyri mesiace a firma mala ísť na teambuilding, na lyžovačku do Rakúska. Firemné teambuildingy sú na príbehy klišé, ale kde inde sa ľudia v súčasnej dobe viac družia? Fakt ruku na srdce, koľko z vás už nejaký absolvovalo a čo všetko sa tam dialo? No poďme späť k príbehu. Ilona sa tomu „výletu“ vôbec nepotešila, veď nelyžuje, tak čo tam bude robiť? Nemá ani poriadnu zimnú výstroj, takže si bude musieť niečo kúpiť alebo požičať od kamošky. A to si chcela konečne ušetriť na novú „diorku“. Tá bude musieť počkať, keďže účasť je povinná a ona tam ako popoluška zasa nepôjde. „Má sa ísť na viacerých autách, tak dúfam, že aspoň pôjdem v aute spolu s Vladom“.

Vlado, áno to som ja, ten manažérik, z pohovoru. Teším sa ako malý chlapec, lyže zbožňujem už od detstva. Konečne na tri dni budem môcť vypadnúť z pochmúrnej Blavy. Snehu je tam viac než dosť, aj prašan by mal byť, predpoveď počasia ukazuje azúro počas celej doby, takže paráda. Fakt sa teším. Sadáme do áut, sám so zvedavý koho budem nakoniec brať so sebou v aute. "Veď to je jedno", prinajhoršom si pustím nejakú dobrú hudbu. Kolegyňa Martina sa mi hneď nasáčkuje do auta na miesto spolujazdca. „Ach jaj“, tej sa určite celú cestu nezatvorí klapačka, už nadávam v duchu. „Môžem ísť s vami?“ počujem za chrbtom príjemný hlas Ilony. A moje vnútro sa opäť rozvibruje. Tentoraz, to ale nie je žiaden telefón. Cesta bola nekonečne dlhá. Hlavu som mal ako megafón od večného kvákania Martiny. „Toto mi bol fakt čert dlžný“, ale našťastie auto okrem kvákania zaplnila aj príjemná vôňa Iloninho parfumu. „Čo za značku to ona používa?“

Na izbe som skončil s kolegom. Snáď nebude píliť drevo celú noc, ráno chcem byť doružova, zasnežené kopce čakajú. Manželská posteľ. To ktorý blbec nám dal takúto izbu? Motorovú pílu so sebou nemáme, takže posteľ asi zostane v jednom kuse, došľaka. Dúfam, že kolega nie je túlivý typ.
Po večeri končíme v spoločenskej miestnosti, otvára sa prvá fľaša vína a dochádza aj k tykačke s dvoma novými kolegami. Samozrejme aj s Ilonkou. Pri tykacom bozku sa mi z jej vône opäť rozvibrujú moje čuchové a iné orgány. Okolo polnoci sme tam zostali už len štyria. Spolubývajúci, ukvakaná, Ilona a ja. S fľašou primitíva (alebo primitívi s flašou?) sme sa presunuli do našej izby. Ja som sa hneď vyvalil na posteľ. Gazdinky prepáčia, áno som prasa, takže rovno v rifliach a tričku, ale nebojte sa (gazdinky), topánky som si zul. Debata samozrejme už dávno skĺzla k sexu. Tam to pri chľastaní vždy skončí. Fakt vždy. Dievčatá začali rozprávať, že aké sú skvelé v orálnych praktikách a že každého chlapa dajú dole do pár minút. Ilona sa medzitým zvalila vedľa mňa na posteľ, neviem či únavou alebo vplyvom toho primitiva, u mňa ale jednoznačne vplyvom primitiva zablúdila moja ruka na jej chrbát.
Rád bruškami prstov alebo hornou stranou nechtov prechádzam po ženskom chrbte, ideálne po nahom. Od hlavy smerom dole po krčnej chrbtici, pomedzi lopatky až k drieku a potom späť. Ilona začína priasť ako mača, ktoré dostalo najlepšiu maškrtu v živote. Ešteže sa prikryla paplónom a tí dvaja nič nevidia. Pustili nejakú hudbu v TV a začali nacvičovať lepák. Pusa jej stále ide a drží sa témy, že taký chlap neexistuje, ktorého by ona nespravila a že nakoniec ešte aj prosí aby ho spravila. Rukou sa vraciam hore k hlave, dlaňou jej zozadu obopnem krk, medzi prstami mám jej dlhé havranie vlasy a trochu silnejšie ju za ne potiahnem dozadu a do ucha jej zašepkám „Nenamýšľaš si trochu priveľa, dievčatko?“. Sám som ostal prekvapený, že som asi prirýchlo zajebal plyn, ale primitivo vie z každého rýchlo spraviť primitíva. To dievčatko sa ale ešte viac so vzdychom prehne v chrbte a jej ruka sa začala cápať na moje stehno. „Žeby som predsa len mal pravdu?“, kladiem si v duchu otázku. Ešte šťastie, že som mal rifle s kovovými gombíkmi, lebo keby boli len prišité, tak by asi všetky jeden po druhom postupne vystreľovali až k stropu pod tlakom, ktorý sa v mojich nohaviciach vytvoril. Na chvíľu pozriem smerom k TV a tí dvaja .... zmizli.

„Nemala som toľko piť. Veď som si jasne povedala, že v práci si s nikým nikdy nič nezačnem. Ale musím uznať, že Vlado ma ako muž zaujal už od toho pohovoru. A mal taký zaujímavý pohľad v očiach, keď sa na mňa v tom aute v spätnom zrkadle pozeral. Povedala by som, že taký šibalský. Nie, zlé slovo som použila. Bol to jebavý pohľad, jednoznačne jebavý. A teraz tu s ním ležím v jednej posteli. Po celom tele mám zimomriavky, ten chlap vie ako má ženu škrabkať. No počkaj, zajac. Veď ja si ťa zoberiem do parády. Budeš ešte prosiť, aby som neprestala, že dievčatko, pche!“ prebehne Ilone mysľou. Rukou rýchlo prejde zo stehna smerom k pásu a snaží sa dostať pod okraj nohavíc. „Do frasa, opasok! To kto vymyslel takú zbytočnosť na mužskom oblečení?“

„Aale dievčatko sa chce hrať“ pretočím sa z chrbta na bok, a potom si obkročmo kľaknem na Ilonu. Prisajem sa jej na pery a zatlačím ju do vankúša. Ľavou rukou jej zatlačím na posteľ ruku šmátralku, pravou rukou jej rozopínam nohavice a zachádzam do nohavíc, pod lem nohavičiek. Už cítim tú horúčavu sálajúcu z jej nohavičiek, odlepím sa od jej úst a len poviem: „Ty si myslíš, že dokážeš hocijakého chlapa sexuálne ovládnuť, dievčatko?“ A moja ruka sa prediera ďalej do útrob.

„Nie!“ vykríkne Ilona.
„Bože prečo kričím nie, keď celé moje telo kričí áno? Práve dnes som musela dostať tie posrané krámy. A ja krava som si nedala tampón ale len intímku, veď sú tu samí slušniaci, tak na čo? Čo si teraz ten Vlado pomyslí, keď namiesto mokrej a nadržanej kundy ucíti mokrú kundu, ale nie od mojej štavy?“

Až mnou trhlo, keď vykríkla NIE. V očiach jej zrazu vidím paniku. Zle som ju odhadol? Ty vole, ešte bude prúser, že tu „znásilňujem“ kolegyňu. Už som videl kukláčov ako zlaňujú zo strechy hotela, rozkopávajú balkónové dvere, vrhajú sa na mňa a ja končím v nejakej kobke aspoň na 20 rokov. Ruka mi už medzitým skončila pod nohavičkami. A v tom mi to doplo, keď som namiesto pekne hladkej a mokrej kundy zacítil inú „hebkosť“ niečoho, čo tam vôbec nemalo byť. Veď ona má asi krámy.

„Prepáč, mám menzes. Nemyslela som, že dnes takto skončím, s tebou, tu. Ale neboj, ja sa ti môžem venovať aspoň uvidíš, že som len tak nehovorila do vetra o svojej šikovnosti“, preberá iniciatívu Ilona.

„Na to zabudni, dievčatko! Myslíš si, že ti len tak ľahko podľahnem?“, a tvrdo sa prisajem ústami na jej pery, aby som ju umlčal. Ruku nechávam v jej nohavičkách a cez intímku, ktorá našťastie nie je veľká ako pristávacia dráha pre jumbo jety, jej dráždim pičku. Prstami jej prechádzam po vnútornej strane stehien, zboku po veľkých pyskoch. Ilona už nahlas vzdychá a namiesto odtláčania mojej ruky, ju ešte viac tlačí do svojho lona. Jej lono je celé mokré od všetkých možných aj nemožných tekutín, takže sacie možnosti intímky sú už dávno za hranicami jej kapacít. Prsty mám celé mokré, prostredníkom môžem ľahko skĺznuť až k jej riťke. Zatlačím na okraji a poľahky vnikám prstom dnu. Ohnem prst smerom dopredu a jemne a pravidelne zatláčam na vnútornú stenu medzi pičkou a riťkou. Tento pohyb prstom Ilonu odistil ako granát pred výbuchom. Ľavou rukou ju chytám pod krkom, jemne ho stláčam. „Tak kto tu bude ako prvý prosiť o orgazmus?“

„Cítim ako mi celé telo vibruje od vzrušenia. Ten prst v mojej riťke je neskutočný. Netušila som, že ma niekedy niečo podobné bude takto vzrušovať. Celé moje telo kričí:
ešte! viac! silnejšie!
A čo to trepe? Aké prosenie? Ja? Zabudni!“

Prestanem s dráždením, len sa pozerám Ilone do privretých očí. „Stále nič nepočujem“ šepkám jej pri uchu. „Dievčatko asi chce, aby som prestal“.

„Niee“, teraz už kričím od vzrušenia. „Neprestávaj! Ja chcem ...“ a sama začínam pohybovať panvou.

„Čo chceš?“

„Sprav ma! Dokonči ma!“

„Prosím? Nerozumiem tvojím slovám“

„Sprav ma! Dokonči ma!“, dookola omieľam

„ Ja stále nerozumiem, čo hovoríš?“ a opäť jemne pritláčam prst.

„Prosíím, sprav ma! Prosím, chcem mať orgazmusss!“