jurajandrejovic
Posted 13.04.2017 by jurajandrejovic in Klinik
Tretia časť úprimne napísaného, fiktívneho, úchylného románu na pokračovanie o záhadnej firme a jej pracovníkoch.

Keď sa o dva mesiace na to vrátil na preskúšanie či kontrolu, prichádzal sem už ako niekto, kto vedel, čo chce. A to udržať si túto prácu. Na výplatnej páske videl toľko peňazí, že si povedal, že o túto prácu nesmie prísť. Síce vedel, čo to znamená, ale aký už vyštudovaný sociológ zarába štvorcifernú sumu?! Už vedel kam má ísť a vedel, čo ho približne bude čakať – bolesť, stud, hanba, poníženie, nepohodlie. Našťastie, tentoraz ho už čakala len zdravotná časť a vyhol sa teda nepríjemnej elektrine, rákoske či výprasku rukou. Zbytočne by to limitovalo jeho výkon v práci.

Keď prišiel v piatok ráno pred račiansky dom, či chcel či nechcel vybavili sa mu spomienky z minulosti. Neistota zmiešaná so vzrušením z toho, že čoskoro bude mať novú prácu a otec, ktorý ho považoval za nímanda, bude na neho hrdý. Ako predtým i teraz zazvonil a koordinátor z minula ho pustil dnu. „Vyzlečte sa do spodného prádla v tamtej miestnosti a príďte do kancelárie. Keď vošiel dnu, k jeho prekvapeniu uvidel pred koordinátorom ďalšieho muža, rovnako v spodnom prádle. Už-už sa chcel opýtať, či má počkať, no ten ho predbehol slovami „no poďte dnu a postavte sa vedľa pána“.

Keď tam stáli nastúpení, muž sa ich opýtal oboch po koľkatykrát sú tu. Obaja mu zhodne odpovedali, že po druhý. „Dobre mládenci, každá kontrola je iná. Ste na druhom stupni, dosiahnete päť a budete sem chodiť iba raz do roka, rozumiete? Tie spodky dole, začneme.“ Nemali na výber a o pár chvíľ na to stáli vedľa seba nahí rukami si zakrývajúc prirodzenia. „Ruky preč, mládenci.“ Obaja si ich dali podĺž tela, pozerajúc sa zámerne pred seba, nikto sa nechcel pozerať na penis toho druhého. Muž však áno. „A to čo má znamenať?“ - opýtal sa ráznejším hlasom.

„Ste si neprečítali inštrukcie?“ - opýtal sa muž Tomáša. V momente sa mu vybavil e-mail, ktorý dostal pred týždňom, kde stáli požiadavky na kontrolu. A už kričal akési meno, ktoré predtým nepočul. To, ako sa ukázalo, patrilo mužovi, či skôr možno chlapcovi podľa tváre, ktorý prišiel onedlho. „Ohoľte tohto muža.“ Tomáš si spomenul, že v požiadavkách stálo prísť vyholený. Nerozumel prečo, ale vždy si hovoril – chce to firma. Andrej, ktorý bol koordinátorovým pomocníkom, ihneď Tomášovi nakázal kľaknúť si na posteli na štyri, že začnú zadkom a análom.

Bolo to akoby za trest. Nechali ho tam, aby mu holili intímne miesta pred zrakmi dvoch mužov. Minimálne tomu jednému, zrejme kolegovi, sa už nebude môcť pozrieť do očí. Bola to každopádne rýchla práca a o štvrťhodinu bol ako pred pubertou. Penis si on sám nikdy neholil, pripadalo mu to zženštilé. Andrej si dal na svojej práci záležať a dočkal sa za to pochvaly. Keď skončili, osprchoval sa a vrátil sa späť do kancelárie. Tipoval, že ho bude čakať meranie teploty, no mýlil sa. Andrej zmeral každému z mužov dĺžku ich penisov. Tomáš sa nepýtal prečo – chce to firma.

„Sadnite si tam, začneme tuto pánom,“ ukázal na druhé z mužov. Tomáš si vyliezol na kozu a podľa ďalších inštrukcii si roztiahol nohy. Inštinktívne ich však sťahoval, aby mužovi v druhom rohu miestnosti neponúkol priamy výhľad na jeho odhalené vyholené miesta. „Viac sa roztiahnite,“ poručil mu nespokojný lekár. Všetko tentoraz odštartoval výter, potom nasledovalo meranie teploty a triádu zakončil klystýr. Tentoraz bol väčší než minule, alebo sa to aspoň Tomášovi zdalo. „Bežte to vypustiť, osprchujte sa a vráťte sa, zatiaľ vybavíme druhého muža.“

Tomáš bol rád, že to stihol na záchod. Osprchoval sa a vrátil sa späť. Kým sa vrátil druhý z mužov, skontroloval mu mandle, uzliny, vypočul si ho stetoskopom. K jeho prekvapeniu dostal ešte druhý klystýr, slabší, ale predsa. Po jeho skončení mal pocit, že v ňom nezostalo nič. I ďalšiu z kontrolných procedúr započal ako prvý. Kľačiac na štyroch, v polohe na psa, čakal, čo sa bude chystať. Dočkalo sa mu však len obyčajného rektálneho vyšetrenia. Tentoraz však bolo realizované vo viacerých polohách – na štyroch, na oboch bokoch, na chrbte, so zdvihnutými nohami, na bruchu a aj postojačky.

To isté zažil aj druhý z mužov. Vyšetrenia ich prirodzení sa ujal Andrej. So zjavným záujmom skúmal semenníky, žalude, predkožky, prostaty. Keď skončil, mužovi spokojne povedal, že všetko sa zdá byť v poriadku. „Tak posledná procedúra, mládenci.“ Začať ju mal opäť Tomáš. Kľačiac na psa čakal, čo to bude. Tipoval to na predmet, ktorý mal v zadnej časti minule, ktorý ho roztiahol pre ďalšie skúmanie, no mýlil sa. Koordinátor vybral zo skrinky novú vec – vyzerala ako dlhá trubica. Ponatieral ju na všetky strany a pripravoval sa ju zasunúť dnu.

Tomáš v tichosti zašeptal, že to sa do neho nezmestí, muž ho však „upokojil“, že celé to do neho nezasunú. Trubica bola chladná, tuhá a veľká. Ako prenikala dnu, spôsobovala značný diskomfort a vzdychy zo strany Tomáša. Po niekoľkých centimetroch sa progres zastavil. Našťastie. Muž pripomontoval na trubicu akýsi nástavec a pustil do jeho čriev trochu vzduchu. Jednu násadu vymenil za druhú, čo bola akési zväčšovacie zrkadlo. Pozrel dnu a uvidel jeho črevo v plnej kráse. „Andrej, zapíšte, že v poriadku,“ inštruoval muž svojho asistenta.

To isté čakalo potom aj druhého muža. Trubica sa najprv do neho nechcela dostať. Muž najprv do jeho otvoru vsunul prst a potom mu Andrej prišiel pomôcť roztiahnuť mu zadok, pre čo najlepší prístup. Tomáš pozoroval a hlavne počúval reakciu druhého muža a cítil sa ako väčší hrdina. Kým on len trochu stonal, jeho kolega skoro až kričal. Už po chvíli žiadal, aby to hneď vybrali von. Muž okamžite vyhovel jeho žiadosti. So slovami „toto nedám, sorry“ sa muž vytratil z miestnosti a potom čoskoro aj z domu. Pre firmu už pracovať nemohol.

To Tomáš, ten sa obliekol a odišiel tiež. S papierom, že má prísť o dva mesiace. Kým naposledy vedel, čo ho čaká, teda že len „zdravotka“, tentoraz netušil. Hovoril si, že až na ten záver nebola druhá fáza až tak náročná. V pondelok sa vrátil normálne do práce. Na ďalší mesiac si našiel na výplatnej páske navýšenie mzdy. Rodičom zaplatil dovolenku. Vedeli, že robí SBS-kára, no netušili, čo to všetko znamená a obnáša a aký po finančnej stránke dobrý džob to je. Veril, že si ho udrží. Chcel si ho udržať. Ale čo ak sa dostane niekedy do fázy „toto nedám?“
Komentáre- príspevky
No Comments. Login or Signup to be first.