Je to už vyše roka, čo žijem ako otrok. Nie síce ako domáci otrok zo svojich masturbačných poviedok a predstáv, ale ako otrok áno. Stretol som totiž ju, ženu, ktorú smiem nazývať svojou Paňou. Netvoríme síce pár na verejnosti a dalo by sa povedať, že ho netvoríme ani v súkromí. Je to vzťah nanajvýš priateľský či kamarátsky, jednako však veľmi dôverný.
Nereálna túžba po živote v otroctve takpovediac 24/7 si však každopádne pýtala zásadnú zmenu a tá prišla. Submisivita mi bola celý život akýmsi prekliatím, než som ju vďaka Panej mohol transformovať na ten najväčší dar.
S Paňou som sa maximalisticky zhodol na minimalistickom živote. Obaja máme jasno v tom a vieme sa nadchnúť pre to, že život otroka má byť, ako to nazvať, čo najlacnejší. Znamená to stravovať sa skromne, na raňajky si povedzme vystačiť s bielym jogurtom za 21 centov a kaiserkou za 12 centov. Ak sa oba tovary zaplatia zvlášť v hotovosti, jogurt stojí po zaokrúhlení len 20 centov a kaiserka 10. To je 30 centov a to je vlastne hodnota dvoch zálohovateľných obalov po 15 centov. Občas sa na mňa napriek neustále korzujúcim ľuďom bez domova z vrchu odpadkového koša usmeje nejaká tá plechovka od energetického nápoja.
Medzi ľuďmi sa tiež môžem pohybovať bez boxeriek a ponožiek. Pociťujem tak zvláštnu silu, paradoxne, podvoliť sa a slúžiť aj im. Byť dobrý kolega, dobrý príbuzný, dobrý kamarát. Dobrý človek. Fajn človek, ako to nazvala v začiatkoch Pani. Tá túžba podvoľovať sa, slúžiť, pomáhať vo mne samozrejme bola. Skrývala sa za túžbu pracovať na odľahlej farme ako otrok a vlastnými rukami odpratávať kravské lajná, vychádzajme však z toho, čo máme.
Prestať túžiť po láske, po normálnom sexuálnom vzťahu bolo náročné a jednoduché zároveň. Náročné preto, lebo po orgazme nad zvrátenými otrockými predstavami sa do mysle v záchvate normálnosti priplietla aj takáto bežná predstava a bolo ťažké sa s ňou rozlúčiť. Jednoduché to bolo preto, lebo nikdy som nič také vlastne nezažil, v oblasti vzťahov a randenia som sa nikdy ďaleko nedostal a v podstate, a to je vlastne podľa Panej najkrajšie, som stále panic.
Potrebu lásky a pud sexuality tak môžem priam až nábožensky či mníšsky rozlievať práve do vzťahov okolo. Netúžiť uchmatnúť si pre seba kúsok šťastia v partnerskom či rodinnom živote ale vychutnať si ľudskú blízkosť každý deň. Ako kolega, príbuzný, kamarát. Doslova sa rozdávať. Tým, že môj vzťah s Paňou nie je verejný, a vlastne ani v pravom zmysle erotický, Pani ma podporuje v tom, aby som zotrval na pracovnej akcii do poslednej chvíle či aby som víkend strávil s príbuznými či kamarátmi. Nuž, podporuje, kým je to otrocky lacné.
Samozrejme, že fyzické presúvanie sa vo vonkajšom svete niečo stojí, to samozrejme Pani chápe. Aj v tomto sa však dá nájsť kúsok otrockého potešenia, ako napríklad šoférovať mimo diaľnice alebo cestovať vlakom bez miestenky. Čím menej peňazí miniem, tým viac mi ich zostane pre Paniu. A mňa skrátka vzrušuje, keď jej ich môžem odovzdať. Nevedel som o tejto svojej stránke, no kdesi vo mne driemala. Pani samozrejme chápe, že navonok treba platiť účty a všetky potrebné splátky či poistenia, či, samozrejme, niečo odložiť a investovať, zvyšok však s radosťou prenechám Panej. Peniaze ma totiž kazili, pridávali mi na falošnom sebavedomí či, čo je horšie, na narcizme, avšak bez radosti. Skutočným sebavedomím je však život v skromnosti a radosti.
Pani mi pomohla vyriešiť aj svoju sexualitu. Pani mi otvorene a rada hovorí, že to chlpaté holé telo je hrôza a že ten penis je skutočne veľmi malý. Naozaj, na soche Dávida mi v porovnaní s mojím telom pripadá najviac povedome práve ten jeho decentný penis. Vedomie, že pre ženy naozaj nie som atraktívny mi však pomáha byť k ženám priateľský, avšak, a to je dôležité, zároveň nie naivný. Byť vďačný za chvíľu so ženou ako človekom, nezostať však sklamaný, keď tá chvíľa pominie. Patrím svojej Panej. Ako povedala, ako také malé špinavé zvieratko, ktorého sa ujala a ktoré chráni pred tým, aby mu ostatní ubližovali.
Som pre svoju Paniu hračka, šašo, otrok, zvieratko. Tých rolí je viac. Do môjho vzťahu k Panej patria aj fyzické tresty (kábel, bič), análny kolík. Spolu s Paňou sa vieme s úškľabkom pobaviť na tom, že k otrokovi patria špinavé bosé nožičky, upratovať holý a bosý s malou metličkou a lopatkou, umývať dlážku miniatúrnou hubkou na riad. Sprcha tiež pár týždňov počká. Zároveň však vieme, že Pani nesmie byť objektom mojich sexuálnych predstáv ani citu zaľúbenia. Na pozadí toho všetkého je najmä dôverné a diskrétne priateľstvo, v rámci ktorého môžem rozvíjať svoju submisivitu na osoh okoliu a svetu.
Nereálna túžba po živote v otroctve takpovediac 24/7 si však každopádne pýtala zásadnú zmenu a tá prišla. Submisivita mi bola celý život akýmsi prekliatím, než som ju vďaka Panej mohol transformovať na ten najväčší dar.
S Paňou som sa maximalisticky zhodol na minimalistickom živote. Obaja máme jasno v tom a vieme sa nadchnúť pre to, že život otroka má byť, ako to nazvať, čo najlacnejší. Znamená to stravovať sa skromne, na raňajky si povedzme vystačiť s bielym jogurtom za 21 centov a kaiserkou za 12 centov. Ak sa oba tovary zaplatia zvlášť v hotovosti, jogurt stojí po zaokrúhlení len 20 centov a kaiserka 10. To je 30 centov a to je vlastne hodnota dvoch zálohovateľných obalov po 15 centov. Občas sa na mňa napriek neustále korzujúcim ľuďom bez domova z vrchu odpadkového koša usmeje nejaká tá plechovka od energetického nápoja.
Medzi ľuďmi sa tiež môžem pohybovať bez boxeriek a ponožiek. Pociťujem tak zvláštnu silu, paradoxne, podvoliť sa a slúžiť aj im. Byť dobrý kolega, dobrý príbuzný, dobrý kamarát. Dobrý človek. Fajn človek, ako to nazvala v začiatkoch Pani. Tá túžba podvoľovať sa, slúžiť, pomáhať vo mne samozrejme bola. Skrývala sa za túžbu pracovať na odľahlej farme ako otrok a vlastnými rukami odpratávať kravské lajná, vychádzajme však z toho, čo máme.
Prestať túžiť po láske, po normálnom sexuálnom vzťahu bolo náročné a jednoduché zároveň. Náročné preto, lebo po orgazme nad zvrátenými otrockými predstavami sa do mysle v záchvate normálnosti priplietla aj takáto bežná predstava a bolo ťažké sa s ňou rozlúčiť. Jednoduché to bolo preto, lebo nikdy som nič také vlastne nezažil, v oblasti vzťahov a randenia som sa nikdy ďaleko nedostal a v podstate, a to je vlastne podľa Panej najkrajšie, som stále panic.
Potrebu lásky a pud sexuality tak môžem priam až nábožensky či mníšsky rozlievať práve do vzťahov okolo. Netúžiť uchmatnúť si pre seba kúsok šťastia v partnerskom či rodinnom živote ale vychutnať si ľudskú blízkosť každý deň. Ako kolega, príbuzný, kamarát. Doslova sa rozdávať. Tým, že môj vzťah s Paňou nie je verejný, a vlastne ani v pravom zmysle erotický, Pani ma podporuje v tom, aby som zotrval na pracovnej akcii do poslednej chvíle či aby som víkend strávil s príbuznými či kamarátmi. Nuž, podporuje, kým je to otrocky lacné.
Samozrejme, že fyzické presúvanie sa vo vonkajšom svete niečo stojí, to samozrejme Pani chápe. Aj v tomto sa však dá nájsť kúsok otrockého potešenia, ako napríklad šoférovať mimo diaľnice alebo cestovať vlakom bez miestenky. Čím menej peňazí miniem, tým viac mi ich zostane pre Paniu. A mňa skrátka vzrušuje, keď jej ich môžem odovzdať. Nevedel som o tejto svojej stránke, no kdesi vo mne driemala. Pani samozrejme chápe, že navonok treba platiť účty a všetky potrebné splátky či poistenia, či, samozrejme, niečo odložiť a investovať, zvyšok však s radosťou prenechám Panej. Peniaze ma totiž kazili, pridávali mi na falošnom sebavedomí či, čo je horšie, na narcizme, avšak bez radosti. Skutočným sebavedomím je však život v skromnosti a radosti.
Pani mi pomohla vyriešiť aj svoju sexualitu. Pani mi otvorene a rada hovorí, že to chlpaté holé telo je hrôza a že ten penis je skutočne veľmi malý. Naozaj, na soche Dávida mi v porovnaní s mojím telom pripadá najviac povedome práve ten jeho decentný penis. Vedomie, že pre ženy naozaj nie som atraktívny mi však pomáha byť k ženám priateľský, avšak, a to je dôležité, zároveň nie naivný. Byť vďačný za chvíľu so ženou ako človekom, nezostať však sklamaný, keď tá chvíľa pominie. Patrím svojej Panej. Ako povedala, ako také malé špinavé zvieratko, ktorého sa ujala a ktoré chráni pred tým, aby mu ostatní ubližovali.
Som pre svoju Paniu hračka, šašo, otrok, zvieratko. Tých rolí je viac. Do môjho vzťahu k Panej patria aj fyzické tresty (kábel, bič), análny kolík. Spolu s Paňou sa vieme s úškľabkom pobaviť na tom, že k otrokovi patria špinavé bosé nožičky, upratovať holý a bosý s malou metličkou a lopatkou, umývať dlážku miniatúrnou hubkou na riad. Sprcha tiež pár týždňov počká. Zároveň však vieme, že Pani nesmie byť objektom mojich sexuálnych predstáv ani citu zaľúbenia. Na pozadí toho všetkého je najmä dôverné a diskrétne priateľstvo, v rámci ktorého môžem rozvíjať svoju submisivitu na osoh okoliu a svetu.
