drklrd
Posted 18.03.2019 by drklrd
Cez husté závesy v miestnosti prenikalo tlmené ranné svetlo. Na rímse doznieval večerný dážď. Nahá žena vstala z postele. Na zadku mala stále stopy po večernom výprasku a prsia jej zdobili zvyšky vosku. Jemnou chôdzou lane sa snažila obchádzať hračky dospelých. Pôvodné drevené parkety aj napriek tomu jemne praskali. Otvorila okno a do izby konečne prenikol závan čerstvého vzduchu. Ten sa miesil s ťažkou vôňou sviečok. Muž na posteli sa zakryl. Vedel, že onedlho i on musí vstať. No chcel si vychutnať posledné minúty odpočinku. V diali kuchyne počul ako žena pripravuje jedlo. Príjemná vôňa čerstvo zomletej kávy sa niesla až do spálne.


Dominika podišla ku mne a jemne ma pobozkala na krk. Otočil som sa na chrbát a otvoril oči.
„Pane, raňajky sú hotové. A...“, zhlboka sa nadýchla, „Ľúbim Vás“. Predtým, než som stihol akokoľvek zareagovať, odišla naspäť do kuchyne. Bolo to päť mesiacov a mňa to prekvapilo. Päť intenzívnych mesiacov, kde sme sa snažili ukradnúť si každú sekundu.

Z jej obskúrnej hudobnej knižnice zahrňujúce platne, ktoré na môj div stále vychádzajú a CD pre mňa absolútne neznámych umelcov, som vytiahol náhodne album. Nils Frahm – hmm, to bude isto dáky dánsky folk death metal. Sám pre seba, potichu som to vyslovil tým death hlasom Niiiiiiils Frääääääähm. Onedlho bytom znel príjemný zvuk klavíra. Mierne melancholická nálada skladieb dokresľovala pobúrkove ráno.


Začali sme raňajkovať, keď som povedal:
„Prepáč, ale nepoviem ti hneď do isté.“
„Ani to nečakám. Stačí, že to cítim.“
„Ako to cítiš?“
„Dávaš mi ľanové laná a robíš slabé uzly.“, zasmiala sa.
„Tak slabé, hmm.“
„A tie tvoje kreácie, to je tvoje vlastné neobari?“
„Provokujeme? Veď dobre, ešte sa uvidí... Ako si prišla o panenstvo?“

Prehltla posledné sústo kávy a pozrela sa na mňa: „Čooo? Čo si zvedavý?“
„To je príkaz.“

„No dobre. Mala som šestnásť a všetky moje kamarátky to už mali za sebou. Vieš, v tom čase sme bývali vo Svätom Jure, čo bola pre mňa po nútenom exode z Bratislavy, lebo naši chceli dom, najväčšia diera sveta. Nič sa tam v podstate nedalo robiť. Už som ti spomínala, že náš tatko je taký zvláštny človek. On sa so mnou do dvadsiatich ani nerozprával len s bratmi. Bol stále preč a mama bola hlava rodiny. Odchádzam ale od príbehu. Našla som si takého sladkého dedinského chlapca. Bol na mňa milý, to na mňa zapôsobilo. Vážne sa snažil. A mal tu starú Škodovku, počkaj, ako sa to volalo... Favorit. Nie Forman, tu dlhšiu.“

„Ty si prišla o TO v kufri Formana?“, začal som sa strašne smiať.

„Presne tak to bolo. Na lesnej ceste, za počasia ako v škandinávskej noir dráme. Srandujem, bolo pekne. Aj preňho to bolo nové, tak chvíľu trvalo kým k tomu prišlo. Predstavovala som si pri tom, že ma uniesli a som zviazaná. A že ma idú znásilniť. Že skončím ako štetka niekde v bordeli. Tá predstava ma veľmi vzrušila. Chudák chlapec. Asi si myslel, aký je úžasný. Celkom ma tá fantázia pohltila. A zároveň som sa hanbila, aká som skazená.“

„Takto to začalo?“

„Áno, ale cesta k tomu bdsm bola ešte dlhá. Mimochodom, chcela by som ťa predstaviť našim.“

Len chlapi vedia ako som sa pri tejto vete cítime. Dve veľké informácie za jedno ráno...
Komentáre- príspevky
No Comments. Login or Signup to be first.