1.
Študujem piaty rok na vyške. Mám dvadsaťšesť rokov, o dva mesiace dvadsaťsedem, som štíhla, vysoká stosedemdesiatpäť centimetrov a mám kučeravé, výrazne ryšavé vlasy. Hľadám si priateľa a nejakú brigádu. Ale momentálne asi viac brigádu ako priateľa. Som celkom pohľadná a mám dlhé nohy. To je taký stručný popis mojej osoby. Mám rada jazz, swing, írske tance a od základnej školy robím ju-jitsu. Írske tance som dokonca na strednej aj tancovala. Jitsu robím dodnes. S výberom priateľa je to ťažké. Moji rovesníci sú, zdá sa mi ešte asi v puberte, a ja hľadám seriózneho muža. Je pravda, že keď si oblečiem sukničku, tak všetky chlapské oči sú nalepené na mojich nohách, ale ja by som radšej ako pohľady cítila na svojich nohách mužské pery. Mám rada keď sa s mojimi nožičkami mazná chlap. Som trošku dominantná, ale nemala som to na kom naplno vyskúšať. Toho posledného som poslala k vode, nestál za nič, vadilo mu keď som mu nohy dávala na tvár a bol chorobne žiarlivý a bezdôvodne. Taký vzťah je nanič.
Mala som vytipované dva bary a kaviareň, kde zháňali brigádnicku výpomoc. Tak som sa v stredu po škole vydala na skusy. Obliekla som si voľné nohavice a svetrík. Nechcela som aby vyberali podľa toho ako vyzerám. Prvý bar bol riadny pajzel, ani to nebudem popisovať. Tak isto druhý podnik nestál za nič, bola to klasická diskotéka a to ma veľmi neberie. Chcela by som niečo kľudnejšie. Nemyslím aby bolo málo roboty, ale prostredie aby bolo slušné a kľudné. Tretí podnik, kaviareň, som musela chvíľu hľadať. Bola pár krokov od námestia v bočnej uličke. Vošla som a hneď ma očarila, rozdelená na dve časti, čistá a útulná. Odhadom tak štyridsať, štyridsaťpäť miest pri stoloch plus barový pult pri ktorom bolo šesť stoličiek. Vysoké stropy, proste klasický starý barák. Ako som kráčala kaviarňou oproti mi vyšiel čašník, asi tridsaťpäť rokov, vyšší ako ja a celkom sympatický. Zamierila som k jednému stolu a on tak isto. Dobrý deň prajem slečna, nech sa páči povedal a odsunul stoličku aby ma usadil. Podal mi nápojový lístok a opýtal sa na moje prianie. Bolo to super, presne tak som si predstavovala kaviareň. Čisto, útulne, príjemná hudba a ešte príjemnejšia obsluha. Objednala som si lungo a čašník s úklonom odišiel. Po chvíli mi doniesol kávu a pohár vody. Opýtal sa či mám ešte nejaké želanie. Povedala som mu že vlastne áno. Prišla som sa opýtať na brigádu a chcela by som rozprávať s majiteľom. Narovnal sa, usmial a povedal: nech sa páči, slečna. Páčil sa mi ten jeho staromódny štýl. Presne pasoval do tejto kaviarne. Ak dovolíte prisadnem si, pokračoval. Samozrejme, odvetila som, načo si sadol oproti mne. Predstavil sa mi a ja jemu. Povedal mi, že kaviareň je otvorená len pol roka a robí v nej sám. Ale už ho to dosť fyzicky vyčerpáva a že by potreboval pomoc, hlavne piatok a sobotu až do záverečnej, v nedeľu má zatvorené, ale zvykne robiť takzvaný sanitačný deň. Prípadne po nejakom mesiaci by sme to vedeli upraviť tak aby to vyhovovalo obom. Potom sme preberali popis práce a nakoniec financie. Rozhodla som sa už na začiatku a výška mzdy bola už len čerešnička na torte. Bola som už nejakých brigádach ale on mi na začiatok ponúkol skoro trojnásobok toho, čo som bežne ako brigádnička dostávala. Nedala som nič najavo a opýtala sa ho na oblečenie. Usmial sa a povedal, že on je tam za škaredého, tak ja by som mala byť za peknú. To nechám na Vás, ale určite by to nemalo byť nič vulgárne. Super! Dohodli sme sa na piatok, na druhú poobede. Poďakovala som a keď som chcela zaplatiť povedal že by bolo absurdné aby zamestnanec platil v podniku v ktorom robí. Usmiala som sa naňho a s pozdravom odišla. Keď som dorazila domov, tak som sa natiahla na sedačku a rozmýšľala o tom čo som teraz prežila. Mne to prišlo ako rozprávka. Vyzerá to na celkom slušnú robotu, so slušným zárobkom a sympatickým vedúcim.
Prišiel piatok a ja som sa už celkom tešila, obliekla som sa a zbalila si veci na prezlečenie. Čierna suknička, čierna blúzka, čierne pančušky a pohodlné sandáliky, samozrejme čierne. S mojimi ohnivo ryšavými vlasmi to vyzeralo celkom efektne. Dúfam že som to neprehnala. "Dobrý deň Stanka", tak sa volám, "poďte ukážem vám kde sa môžete zložiť". Privítal ma môj nový šéf Peter. Zaviedol ma dozadu za bar. Bola tam kancelária spojená so šatňou. Skrine, pohovka, kreslo, taburetky a stolík. Na druhej
Delluxe.
Študujem piaty rok na vyške. Mám dvadsaťšesť rokov, o dva mesiace dvadsaťsedem, som štíhla, vysoká stosedemdesiatpäť centimetrov a mám kučeravé, výrazne ryšavé vlasy. Hľadám si priateľa a nejakú brigádu. Ale momentálne asi viac brigádu ako priateľa. Som celkom pohľadná a mám dlhé nohy. To je taký stručný popis mojej osoby. Mám rada jazz, swing, írske tance a od základnej školy robím ju-jitsu. Írske tance som dokonca na strednej aj tancovala. Jitsu robím dodnes. S výberom priateľa je to ťažké. Moji rovesníci sú, zdá sa mi ešte asi v puberte, a ja hľadám seriózneho muža. Je pravda, že keď si oblečiem sukničku, tak všetky chlapské oči sú nalepené na mojich nohách, ale ja by som radšej ako pohľady cítila na svojich nohách mužské pery. Mám rada keď sa s mojimi nožičkami mazná chlap. Som trošku dominantná, ale nemala som to na kom naplno vyskúšať. Toho posledného som poslala k vode, nestál za nič, vadilo mu keď som mu nohy dávala na tvár a bol chorobne žiarlivý a bezdôvodne. Taký vzťah je nanič.
Mala som vytipované dva bary a kaviareň, kde zháňali brigádnicku výpomoc. Tak som sa v stredu po škole vydala na skusy. Obliekla som si voľné nohavice a svetrík. Nechcela som aby vyberali podľa toho ako vyzerám. Prvý bar bol riadny pajzel, ani to nebudem popisovať. Tak isto druhý podnik nestál za nič, bola to klasická diskotéka a to ma veľmi neberie. Chcela by som niečo kľudnejšie. Nemyslím aby bolo málo roboty, ale prostredie aby bolo slušné a kľudné. Tretí podnik, kaviareň, som musela chvíľu hľadať. Bola pár krokov od námestia v bočnej uličke. Vošla som a hneď ma očarila, rozdelená na dve časti, čistá a útulná. Odhadom tak štyridsať, štyridsaťpäť miest pri stoloch plus barový pult pri ktorom bolo šesť stoličiek. Vysoké stropy, proste klasický starý barák. Ako som kráčala kaviarňou oproti mi vyšiel čašník, asi tridsaťpäť rokov, vyšší ako ja a celkom sympatický. Zamierila som k jednému stolu a on tak isto. Dobrý deň prajem slečna, nech sa páči povedal a odsunul stoličku aby ma usadil. Podal mi nápojový lístok a opýtal sa na moje prianie. Bolo to super, presne tak som si predstavovala kaviareň. Čisto, útulne, príjemná hudba a ešte príjemnejšia obsluha. Objednala som si lungo a čašník s úklonom odišiel. Po chvíli mi doniesol kávu a pohár vody. Opýtal sa či mám ešte nejaké želanie. Povedala som mu že vlastne áno. Prišla som sa opýtať na brigádu a chcela by som rozprávať s majiteľom. Narovnal sa, usmial a povedal: nech sa páči, slečna. Páčil sa mi ten jeho staromódny štýl. Presne pasoval do tejto kaviarne. Ak dovolíte prisadnem si, pokračoval. Samozrejme, odvetila som, načo si sadol oproti mne. Predstavil sa mi a ja jemu. Povedal mi, že kaviareň je otvorená len pol roka a robí v nej sám. Ale už ho to dosť fyzicky vyčerpáva a že by potreboval pomoc, hlavne piatok a sobotu až do záverečnej, v nedeľu má zatvorené, ale zvykne robiť takzvaný sanitačný deň. Prípadne po nejakom mesiaci by sme to vedeli upraviť tak aby to vyhovovalo obom. Potom sme preberali popis práce a nakoniec financie. Rozhodla som sa už na začiatku a výška mzdy bola už len čerešnička na torte. Bola som už nejakých brigádach ale on mi na začiatok ponúkol skoro trojnásobok toho, čo som bežne ako brigádnička dostávala. Nedala som nič najavo a opýtala sa ho na oblečenie. Usmial sa a povedal, že on je tam za škaredého, tak ja by som mala byť za peknú. To nechám na Vás, ale určite by to nemalo byť nič vulgárne. Super! Dohodli sme sa na piatok, na druhú poobede. Poďakovala som a keď som chcela zaplatiť povedal že by bolo absurdné aby zamestnanec platil v podniku v ktorom robí. Usmiala som sa naňho a s pozdravom odišla. Keď som dorazila domov, tak som sa natiahla na sedačku a rozmýšľala o tom čo som teraz prežila. Mne to prišlo ako rozprávka. Vyzerá to na celkom slušnú robotu, so slušným zárobkom a sympatickým vedúcim.
Prišiel piatok a ja som sa už celkom tešila, obliekla som sa a zbalila si veci na prezlečenie. Čierna suknička, čierna blúzka, čierne pančušky a pohodlné sandáliky, samozrejme čierne. S mojimi ohnivo ryšavými vlasmi to vyzeralo celkom efektne. Dúfam že som to neprehnala. "Dobrý deň Stanka", tak sa volám, "poďte ukážem vám kde sa môžete zložiť". Privítal ma môj nový šéf Peter. Zaviedol ma dozadu za bar. Bola tam kancelária spojená so šatňou. Skrine, pohovka, kreslo, taburetky a stolík. Na druhej
Delluxe.
