Viem akú bolesť to spôsobuje, ale držal sa statočne, ani nevzdychol. Po chvíľke hľadania polohy som sa rozhodla, že mu uľavím a zodvihla som jednu nohu a položila si chodidlo na rameno, pomaly, pridržiavajúc sa regála som sa na tej jednej nohe postavila a na druhé rameno si položila druhú nohu. Váha sa rozdelila a viem že pri tej istej váhe to omnoho, omnoho menej bolí keď niekomu stojíte na ramenách chodidlami ako keď na nich kľačíte. Pozrela som dole a aj podľa jeho postoja som videla, že sa mu riadne uľavilo. „Dole všetko ok?“ opýtala som sa a zdola prišla odpoveď „áno slečna Stanka.“ Je šikovný, chápe ako sa má správať. Začalo upratovanie, a Peter so mnou na ramenách pochodoval podľa mojich pokynov. A ja som upratovala a hrala sa sním, Niekedy som stála na jednej nohe a druhú som spustila pred jeho tvár a oprela sa o ňu, alebo som sa mu jednou labkou postavila na hlavu, nie celou váhou ale len tak aby to cítil. Ani raz nemukol. Ticho počúval moje povely a držal. Keď sme boli zase na začiatku skladu, boli dve vrchné police čisté a ja som mala pre, teraz si dovolím povedať už svojho Petra, jahôdku na torte. Vravím mu, zídem nižšie a dáme ešte jedno kolo, to budú ďalšie dve police a ostatné zvládnem zo stoličky. Bolo ticho. Tak som mu chodidlom dala jemnú akože facku a dodala som „nepočujem“. „Samozrejme slečna Stanka“. Tak zato. A teraz budeš prekvapený, ale dostal si sa do ďalšieho levelu, tak si to uži. Pomyslela som si. Najprv si ho musím trošku pripraviť, poučiť a ideme na to. Kľakla som si a potom sadla, čiže som mu stehnami sedela na ramenách a Peter mal svoju tvár zaborenú v mojom lone. Zohla som nohy v kolenách a nárty som si zapáčila o jeho brucho. Povedala som mu aby popod moje nohy pevne spojil prsty svojich rúk na bruchu a pevne držal. Poslúchol, odpovedať nemohol vzhľadom na to že mu ústa zapchávalo moje lono. Poriadne som sa natlačila na jeho ústa, čím som mu vyvrátila hlavu trošku dozadu. Je to veľmi nepríjemná poloha, ale pevne verím že mu spôsobenú bolesť kompenzuje vôňa môjho rozkroku. V takejto zostave to trvalo trošku dlhšie ako pred tým, ale nech si to Peter užije, ja mu to doprajem. Došli sme znova na začiatok, uvoľnila som mu trošku tvár a povedala mu aby sa chytil pevne regálu. Chvíľu šmátral rukami a keď sa konečne chytil, tak som sa presunula tak že som teraz pre zmenu sedela za jeho hlavou. Vpredu som prekrížila nohy a trošku mu stlačila krk aby som nespadla. „Prisuň pred seba dreváky“ povedala som mu a on ich opatrne jednou nohou dostal pred seba. „A teraz si pomaly kľakni.“ Po takom výcviku aký ma teraz za sebou to vôbec nebude jednoduché. Nohy sa mu trochu triasli ale keďže som mu pomáhala tým že som mu stláčala krk svojimi nožičkami tak sa celkom snažil. Keď bol skoro dole, cítila som ako z neho odišla všetka sila, sedela som spokojne na ňom a skonštatovala som, „pozri aký sme šikovný, polovica za nami.“ Chcel odpovedať, ale vďaka stlačenému krku sa mu to nepodarilo. „Môžeš ma obuť“. Trasúcimi sa rukami mi obul korkáče. Pustila som ho a postavila sa. Celkom slušne ma boleli nohy a viem si predstaviť ako jeho musí bolieť celý človek. „No poď“ podala som mu ruky, lebo som vedela, že sa sám nepostaví. Pozrel na mňa, mal červené oči, tvár aj krk. Trošku mi ho bolo ľúto, ale muselo to byť. Podal mi ruky a pomohla som mu vstať, nohy sa mu ešte vždy triasli. Po niekoľkých nádychoch sa pozrel na mňa, a ja som čakala čo teraz bude. Pozrel mi do očí a ja som čakala nejaký výbuch. Otvoril ústa že niečo povie, ale nedalo sa. Musel si odkašľať a tak to skúsil ešte raz. To čo potom povedal ma zabilo. Načisto. Pozerajúc mi do očí, povedal „slečna Stanka, ďakujem vám za pomoc pri upratovaní. Viem že to nie je nič moc, ale chcem sa vám odvďačiť, prosím dovoľte mi aby som vám mohol pomasírovať vaše krásne a isto unavené nožičky.“ No zabil ma. Nevedela som či sa mám smiať, alebo plakať. „To je vynikajúci nápad“ odvetila som mu „choď urobiť kávu, ja ešte dorobím ten spodok.“ Spodok bola rýchlovka, prišla som do šatne a sadla som si do kresla a Peter išiel urobiť kávu a doniesol mi aj môj obľúbený ríbezľový džús. Ďalej to už mal celkom dobre nacvičené. Sadol si predo mňa s taburetkou a zodvihol mi nohy, dal dole dreváky a začal jemne masírovať. Zjavne si myslel že už si môže dovoliť aj niečo viac a tak masáž začal prekladať bozkami na moje chodidlá, pršteky a päty. Drzáň jeden. Nechala som ho, zaslúžil si to na dvesto percent. Vymasíroval mi moje spotené nožičky rukami a aj svojim jazýčkom. Úchvatný pocit. A ešte jeden pocit bol úchvatný, mala som priateľa. A to ešte akého. Trošku mi ho bolo kvôli dnešku ľúto, ale vedela som že mu to plne vynahradím. Nohy som mala čisté ako bábätko, a bolo už aj dosť veľa hodín, tak som jeho masáž ukončila. „Obuj ma.“ Bez slova ma obul a pomohol mi vstať. Začala som sa vyzliekať so slovami, že je najvyšší čas sa ísť najesť. Ticho súhlasil a keď videl, že sa prezliekam pred ním, začal sa prezliekať aj on. Stiahla som si sukňu, a chcela som si stiahnuť legíny.
.....pokračovanie.....
Delluxe.
.....pokračovanie.....
Delluxe.
