Zobudil ma ťah za vodítko. Tvár som mala pritlačenú k zemi, telo skrehnuté z chladnej podlahy. Bolesť v krku, napätie medzi stehnami. Vlaha medzi nohami. A túžba... tá bola neústupná.
„Na štyri,“ prikázal, jeho hlas ostrý, nekompromisný. „Bez zívania, bez rečí. Veci predsa nehovoria.“
Zamračil sa, keď som sa pohla príliš pomaly. Trhlo mnou. Kovový hák vo vodítku zacinkal a ja som okamžite sklonila hlavu.
„Tak sa mi to páči. Dnes začneme výcvikom – poslušnosti, držania tela, a trestami za každé zaváhanie.“
Odviazal ma. Zaviedol ma do inej miestnosti. Bola tam len lavica, kožená, s putami. A zrkadlá. Všade okolo. Aby som videla, čo som. Aby som sa nemohla vyhnúť pohľadu na tú zvrátenú, zlomenú sučku, čo zrkadlá odrážali.
„Kľakni si k lavici. Opieraj sa lakťami. Zadok vyššie. A nehýb sa.“
Upevnil ma do pút – zápästia, členky. Roztiahol mi nohy. Zdvihol mi bradu a pošepkal:
„Za každý pohyb dostaneš ranu. Dnes sa naučíš, že tvoj orgazmus závisí len od mojej vôle. Tvoje telo nie je tvoje. Je moje.“
Cítila som jeho dlaň. Najprv len pohladenie. Potom facka. Medzi stehná, cez pysky, po zadku. Každá rana tvrdšia. Každá rana viac pálila a viac ma rozpálila.
„Počítaj,“ rozkázal.
„Jedna... ďakujem, Pane...“
„Dve... ďakujem...“
Až po dvadsať. Na konci som bola celá spotená, mokrá, triasla som sa.
„Teraz ťa odmením,“ povedal. Ale aj to bola lož.
Zasunul mi análny kolík, väčší než včera. A vibrátor na klitoris – slabý, mučiaci. Presne nastavený tak, aby privádzal na pokraj... ale nikdy za hranicu.
„Takto tu budeš ďalšiu hodinu. A keď sa ti čo i len mykne stehno... znova začíname.“
Potom odišiel. V zrkadle som videla svoju tvár – zúfalú, slzavú, a napriek tomu – neskutočne vzrušenú.
Toto už nebola hra. Toto bol výcvik. A ja som to chcela. Viac. Hlbšie. Tvrdšie.
Lebo zajtra... zajtra budem ešte špinavšia. A pokorenejšia.
„Na štyri,“ prikázal, jeho hlas ostrý, nekompromisný. „Bez zívania, bez rečí. Veci predsa nehovoria.“
Zamračil sa, keď som sa pohla príliš pomaly. Trhlo mnou. Kovový hák vo vodítku zacinkal a ja som okamžite sklonila hlavu.
„Tak sa mi to páči. Dnes začneme výcvikom – poslušnosti, držania tela, a trestami za každé zaváhanie.“
Odviazal ma. Zaviedol ma do inej miestnosti. Bola tam len lavica, kožená, s putami. A zrkadlá. Všade okolo. Aby som videla, čo som. Aby som sa nemohla vyhnúť pohľadu na tú zvrátenú, zlomenú sučku, čo zrkadlá odrážali.
„Kľakni si k lavici. Opieraj sa lakťami. Zadok vyššie. A nehýb sa.“
Upevnil ma do pút – zápästia, členky. Roztiahol mi nohy. Zdvihol mi bradu a pošepkal:
„Za každý pohyb dostaneš ranu. Dnes sa naučíš, že tvoj orgazmus závisí len od mojej vôle. Tvoje telo nie je tvoje. Je moje.“
Cítila som jeho dlaň. Najprv len pohladenie. Potom facka. Medzi stehná, cez pysky, po zadku. Každá rana tvrdšia. Každá rana viac pálila a viac ma rozpálila.
„Počítaj,“ rozkázal.
„Jedna... ďakujem, Pane...“
„Dve... ďakujem...“
Až po dvadsať. Na konci som bola celá spotená, mokrá, triasla som sa.
„Teraz ťa odmením,“ povedal. Ale aj to bola lož.
Zasunul mi análny kolík, väčší než včera. A vibrátor na klitoris – slabý, mučiaci. Presne nastavený tak, aby privádzal na pokraj... ale nikdy za hranicu.
„Takto tu budeš ďalšiu hodinu. A keď sa ti čo i len mykne stehno... znova začíname.“
Potom odišiel. V zrkadle som videla svoju tvár – zúfalú, slzavú, a napriek tomu – neskutočne vzrušenú.
Toto už nebola hra. Toto bol výcvik. A ja som to chcela. Viac. Hlbšie. Tvrdšie.
Lebo zajtra... zajtra budem ešte špinavšia. A pokorenejšia.
