Ležal som vo vyšetrovacom kresle.
Členky, vyložené v strmeňoch, mi Pani pripútala popruhmi.
Takisto stehná.
Pristúpila k mojej hlave.
"Teraz budeš mať oči odokryté."
"Chcem, aby si všetko videl," s týmito slovami mi pripla na bradavky štipce, spojené retiazkou a pomykala nimi.
"A taktiež chcem v tvojich očiach pozorovať všetku tvoju bolesť a rozkoš," pokračovala a pripevnila na bradavky ďalšie svorky.
Uprene sa mi zahľadela do očí.
V jej nádherných, prenikavých zreničkách sa roztancovali šibalské ohníčky.
Zrazu siahla za moju hlavu, mimo môjho zorného poľa.
Bradavky mi zovrela prenikavá, bodavá bolesť.
Elektrina !!!
Jej intenzita bleskovo dosiahla úroveň, ktorú som zvládal len s vypätím všetkých síl.
Bolesť bola neopísateľná !!
Akoby som mal bradavky zovreté žeravými kliešťami.
Sekundy ubiehali nekonečne pomaly za sprievodu môjho zúfalého stonania.
Konečne Kráľovná moje muky na chvíľu prerušila zo slovami: "Veď máš rád bolesť."
"Ako sa teraz cítiš ?"
Lapal som po dychu, ktorý som doteraz zadržiaval v zúfalej snahe prekonať zničujúcu, ale zároveň fascinujúcu bolesť.
"Akoby som sa vrátil späť zo dna hlbokej, temnej studne, Pani," odpovedal som s námahou.
"Ja ti ešte len ukážem studňu," s veľavravným úsmevom podišla Kráľovná k mojim nohám. Penis a miešok mi pevne podviazala povrazom a do análu nekompromisne vrazila kolík.
Najprv mi chcela pripevniť elektródy aj na vtáka, ale rozmyslela si to a namiesto toho mi uštedrila sériu ráznych úderov priamo do najcitlivejšej časti mužského tela.
Bolesť, ktorá mi explodovala v rozkroku, úplne prekryla tú, ktorá odoznievala v mojich bradavkách.
Cítil som nové údery.
Mal som pocit, že moja mučiteľka pár krát použila na môj rozkrok aj ostnaté prúty, ale nebol som si istý.
Nedokázal som rozlišovať medzi dávkami bolesti, ktorými Pani týrala striedavo moje bradavky a rozkrok.
Zúfalo som sa šklbal a zmietal na kresle, za zvukov bolestného stonania a vzdychov.
Zrazu sa ozvalo kovové rinčanie.
Strmeň, v ktorom bol upevnený môj pravý členok sa uvolnil a niečo spadlo na dlážku.
"No pekne. Pokazil si kreslo."
"Dnes sa ti naozaj darí. Budeš to opravovať," krútila hlavou Kráľovná.
"Dám to do poriadku, Pani," uisťoval som svoju vládkyňu, prekonávajúc vlny bolesti.
"To si buď istý," povedala rozhodne.
Zavrel som vyčerpane oči a užíval si chvíľu odpočinku.
Netrvala dlho !!!!
Ľavou bradavkou mi prenikla ostrá, bodavá bolesť !!!!
Na scénu prichádzali rybárske háčiky.
A rovno do mojich citlivých bradaviek, na maximum podráždených elektrikou !!!!
Ruky som kŕčovito zatínal do okrajov kresla.
Pani usúdila, že budem potrebovať podporu.
Do úst mi dala roubík.
Chvalabohu !!!
Konečne sa môžem poriadne zahryznúť.
Ruky mi pripútala ku kreslu.
Aj to pomôže. Budem sa môcť lepšie vzoprieť.
Najmä, keď mám uvoľnený členok.
Aj pravá bradavka sa dočkala svojho háčiku.
Gumovú guličku v ústach som takmer prehryzol napoly.
Bolesť bola neopísateľná, úplne iná ako pri injekčných ihlách, na ktoré som bol zvyknutý.
Ďalšie háčiky nasledovali jeden za druhým. Kráľovná ich zručne umiestňovala do kože na mojom hrudníku a rebrách.
Bolesť bola o niečo menšia ako pri bradavkách a ja som si začal opäť užívať prítomnosť svojej Panej a jej pozornosť, ktorú mi naplno venovala.
Zrazu sa opäť ozval jej hlas.
"Veď si hovoril, že tých háčikov je dvadsať !!!
Ale ja ich tu mám ...päť .... desať ....
Iba trinásť !!!!
"Určite ich je dvadsať, Pani," povedal som.
"Musia tu niekde byť."
Háčiky som pred tým niekoľko krát prerátal, úhľadne zapichnuté v kúsku polystyrénu, s povrázkami omotanými okolo neho.
"Ááá !!!!"
"Tu sú," ozval sa hlas mojej Panej.
"Áno, je ich naozaj dvadsať."
Ostrá bolesť v predkožke mi prezradila, kde bude ich miesto !!!!!!
-
Pokračovanie.
Členky, vyložené v strmeňoch, mi Pani pripútala popruhmi.
Takisto stehná.
Pristúpila k mojej hlave.
"Teraz budeš mať oči odokryté."
"Chcem, aby si všetko videl," s týmito slovami mi pripla na bradavky štipce, spojené retiazkou a pomykala nimi.
"A taktiež chcem v tvojich očiach pozorovať všetku tvoju bolesť a rozkoš," pokračovala a pripevnila na bradavky ďalšie svorky.
Uprene sa mi zahľadela do očí.
V jej nádherných, prenikavých zreničkách sa roztancovali šibalské ohníčky.
Zrazu siahla za moju hlavu, mimo môjho zorného poľa.
Bradavky mi zovrela prenikavá, bodavá bolesť.
Elektrina !!!
Jej intenzita bleskovo dosiahla úroveň, ktorú som zvládal len s vypätím všetkých síl.
Bolesť bola neopísateľná !!
Akoby som mal bradavky zovreté žeravými kliešťami.
Sekundy ubiehali nekonečne pomaly za sprievodu môjho zúfalého stonania.
Konečne Kráľovná moje muky na chvíľu prerušila zo slovami: "Veď máš rád bolesť."
"Ako sa teraz cítiš ?"
Lapal som po dychu, ktorý som doteraz zadržiaval v zúfalej snahe prekonať zničujúcu, ale zároveň fascinujúcu bolesť.
"Akoby som sa vrátil späť zo dna hlbokej, temnej studne, Pani," odpovedal som s námahou.
"Ja ti ešte len ukážem studňu," s veľavravným úsmevom podišla Kráľovná k mojim nohám. Penis a miešok mi pevne podviazala povrazom a do análu nekompromisne vrazila kolík.
Najprv mi chcela pripevniť elektródy aj na vtáka, ale rozmyslela si to a namiesto toho mi uštedrila sériu ráznych úderov priamo do najcitlivejšej časti mužského tela.
Bolesť, ktorá mi explodovala v rozkroku, úplne prekryla tú, ktorá odoznievala v mojich bradavkách.
Cítil som nové údery.
Mal som pocit, že moja mučiteľka pár krát použila na môj rozkrok aj ostnaté prúty, ale nebol som si istý.
Nedokázal som rozlišovať medzi dávkami bolesti, ktorými Pani týrala striedavo moje bradavky a rozkrok.
Zúfalo som sa šklbal a zmietal na kresle, za zvukov bolestného stonania a vzdychov.
Zrazu sa ozvalo kovové rinčanie.
Strmeň, v ktorom bol upevnený môj pravý členok sa uvolnil a niečo spadlo na dlážku.
"No pekne. Pokazil si kreslo."
"Dnes sa ti naozaj darí. Budeš to opravovať," krútila hlavou Kráľovná.
"Dám to do poriadku, Pani," uisťoval som svoju vládkyňu, prekonávajúc vlny bolesti.
"To si buď istý," povedala rozhodne.
Zavrel som vyčerpane oči a užíval si chvíľu odpočinku.
Netrvala dlho !!!!
Ľavou bradavkou mi prenikla ostrá, bodavá bolesť !!!!
Na scénu prichádzali rybárske háčiky.
A rovno do mojich citlivých bradaviek, na maximum podráždených elektrikou !!!!
Ruky som kŕčovito zatínal do okrajov kresla.
Pani usúdila, že budem potrebovať podporu.
Do úst mi dala roubík.
Chvalabohu !!!
Konečne sa môžem poriadne zahryznúť.
Ruky mi pripútala ku kreslu.
Aj to pomôže. Budem sa môcť lepšie vzoprieť.
Najmä, keď mám uvoľnený členok.
Aj pravá bradavka sa dočkala svojho háčiku.
Gumovú guličku v ústach som takmer prehryzol napoly.
Bolesť bola neopísateľná, úplne iná ako pri injekčných ihlách, na ktoré som bol zvyknutý.
Ďalšie háčiky nasledovali jeden za druhým. Kráľovná ich zručne umiestňovala do kože na mojom hrudníku a rebrách.
Bolesť bola o niečo menšia ako pri bradavkách a ja som si začal opäť užívať prítomnosť svojej Panej a jej pozornosť, ktorú mi naplno venovala.
Zrazu sa opäť ozval jej hlas.
"Veď si hovoril, že tých háčikov je dvadsať !!!
Ale ja ich tu mám ...päť .... desať ....
Iba trinásť !!!!
"Určite ich je dvadsať, Pani," povedal som.
"Musia tu niekde byť."
Háčiky som pred tým niekoľko krát prerátal, úhľadne zapichnuté v kúsku polystyrénu, s povrázkami omotanými okolo neho.
"Ááá !!!!"
"Tu sú," ozval sa hlas mojej Panej.
"Áno, je ich naozaj dvadsať."
Ostrá bolesť v predkožke mi prezradila, kde bude ich miesto !!!!!!
-
Pokračovanie.
