Posted 8.04.2015 by Statocne.Srdce
Tvorba z vlastnej dielne. Voľné pokračovanie 2. časti rovnomenného príbehu.
------------------------------------------------------- ---------------------------------------------------
„Ostaň stáť a neotáčaj sa!“ zamrazila ho blízkosť hlasu, keďže si nevšimol, že by tam s ním niekto bol.
Usmial sa a teatrálne sa povystieral, ako keby robil stretching pred tréningom v posilke. Ledva vládal potlačiť smiech „ ... ale no tak maličká! Môžeme sa porozprávať ako ľudia?“ Ten jeho ironický tón sa niesol tmou majestátne, ako to bolo preňho tak typické.. „Ukáž sa mi, no taaaaak! Poď von!“...
„...Nie! Okamžite si kľakni a nič na mňa neskúšaj!“... nemohol vidieť jej šibalský úsmev ako ho okríkla. Čosi si ironicky zamrmlal, vrhol jeden krátky skeptický pohľad na svoje nové značkové nohanice a špinavú zem pod nimi ale napokon si kľakol, smejúc sa sám na sebe aký je idiot...
Kým sa tak divil sám sebe, zrazu len začul odzadu rýchle klopnutie opätkov o dlažbu, ale kým stihol niečo spraviť, zrazu pocítil ako mu značná sila pritlačila oba členky o zem. Skríkol asi viac od bolesti ako od prekvapenia, ale to už mu čosi stiahlo pevne okolo hrdla, že ledva lapal po dychu.
Adrenalín v hlave a tisíc voltov bolesti ho razom vysali z energie! Tá minúta márneho zápasu o slobodu mu trvala príšerne dlho... Telo ho neposlúchalo od šoku z bolesti a nedostatku kyslíka!
Po chvíľke, ktorá sa ale jemu zdala ako večnosť, zovretie hrdla trošku povolilo a on pocítil na ľavej strane tváre jemný dotyk dlane. Dlaň ho pomaly pohladila po líci..
“Pssst, tichučko” v polomrákotách sa mu zdalo, že snáď počuje hlas anjela.
“Teraz urobíš všetko, čo budem chcieť, inak príde horšie súženie…“ zaznelo sladko-škodoradostne.
Cítil ako ho niečo potiahlo, tak aby naklonil hlavu dozadu a hladel nad seba. V tme zbadal kontúry jej tváre...„Ale ty urobíš všetko, však mucko?“ Spýtavo naňho dvihla obočie a našpúlila pery..
„Mhm...“ zahundral. Už sa cítil lepšie po tom šoku a rád by sa postavil, len sa mu nedalo, telo mal ako v klieštoch. Kukol pod seba, pochopil. Stála mu topánkami na členkoch..uff, ale v akých krásnych elegantných topánočk.. zrazu ho z myšlienok vytrhol zvýšený tón:
„Takže takouto komunikáciou si ty ctíš Pani?“ spýtala sa zjavne teatrálne-sklamaným tónom, pričom vystrela svoju vznešenú rúčku priamo pred jeho oči a zboka na bok pokývala prstom.
Konečne nabral dych. „Okey, pustíš ma už maličká, alebo tu budeme ešte dlho?“ nezabudol na ironický úškrn, pričom jej pozrel smelo a priamo do jej krásnej tváričky.
Opätovala mu ironický pohľad. „Dlho tu už nebudeme.“ Pocítil ako sa mu opať stiahla slučka na krku, kým ona niečo hladala v kabelke. S ľadovo pokojnými slovami „Je čas ísť“ mu podala do rúk malý predmet striebornej farby.
„Putá?“
„Pre teba.“
„Načo?“
„To si nasadíš na ruky.“ Pozrela naňho prísnym pohladom. „Hneď!“
„A ak odmietnem?“ zoširoka sa usmial.
„Ja mám času dosť, mucko“ pocítil ako sa mu vracia príšerná bolesť do členkov...
„Ok, ok!“
Ticho tmy narušilo tiché cvaknutie.
„Som rada, že spolupracuješ.“ škodoradostne sa naňho usmiala. „Takto sa mi páčiš..chi.“
Vrelo to v ňom, najradšej by ju tam hneď oprel o najbližší strom...takto sa nechať obabrať!!!
„Postaviť! Šup!” počul sexi klepnutie opätkov a cítil ako zovretie na členkoch povolilo.
Postavil sa a pozrel na seba, konečne zistil, čím ho to dusila
– „To je pre psov, nie?“
„A ty si ako čo, ha?“ zasmiala sa potichu a mykla bokmi do pohodovo-vyzývanej pózy.
Sledovala ho, ako stratil reč a bavila sa.
– „Inak
taká malá infoška pre teba, fakt by som nesnažila niečo skúšať na tvojom mieste“ kývla hlavou smerom na vodidlo, ktoré držala v ruke – „je v tom elektrika. To všetko špeciálne kúpené pre teba, CMUK.“ : ) Zahladela sa naňho. „Hmmm. To len tak mimochodom, keby si si chcel svoju chabú spoluprácu náhodou rozmyslieť.“
„A vieš čo? Pôjdeš teraz pekne po štyroch, však súhlasíš?“ : )
Fakt je v tom elektrika? premýšlal.. to je ale dokonalá mrcha!! Jak ja by som ju celú noc prášil ako takú malú k....
Zrazu sa strhol od prívalu bolesti „AUUUU!! ZAČO?!“ skríkol.
„Si na štyroch?“ zasmiala sa. Opäť naňho vrhla skúmavý pohlad.
„Alebo hovoríš, že máš radšej povel K NOHE???“ spýtavo dvihla obočie.
Mlčky si klakol na štyri k jej nohám. „No super, dobrý chlapček.“ : D „ A odteraz kukaj len do zeme!“
Kukol na jej topánky. S tých nádhernych nôh obtiahnutých pásikmi dokonalého módneho výtvoru z pravej kože so striebornými opätkami sa mu zatočila hlava..
Spokojne pozrela do jeho žiadostivých očí. „Myslím, že na nohy ti dovolím kukať. Zatiaľ.“ : D
„A teraz pohyb, pes!“ rozkázala a namierila si to k autu, vedúc ho za sebou...
POKRAČOVANIE NABUDÚCE
P.S Ďakujem za všetky pozitívne ohlasy, som rád, že sa Vám poviedka páči.
Ak chcete, napíšte do komentárov, či fandíte jemu alebo jej - sám neviem ako
to celé skončí...
------------------------------------------------------- ---------------------------------------------------
„Ostaň stáť a neotáčaj sa!“ zamrazila ho blízkosť hlasu, keďže si nevšimol, že by tam s ním niekto bol.
Usmial sa a teatrálne sa povystieral, ako keby robil stretching pred tréningom v posilke. Ledva vládal potlačiť smiech „ ... ale no tak maličká! Môžeme sa porozprávať ako ľudia?“ Ten jeho ironický tón sa niesol tmou majestátne, ako to bolo preňho tak typické.. „Ukáž sa mi, no taaaaak! Poď von!“...
„...Nie! Okamžite si kľakni a nič na mňa neskúšaj!“... nemohol vidieť jej šibalský úsmev ako ho okríkla. Čosi si ironicky zamrmlal, vrhol jeden krátky skeptický pohľad na svoje nové značkové nohanice a špinavú zem pod nimi ale napokon si kľakol, smejúc sa sám na sebe aký je idiot...
Kým sa tak divil sám sebe, zrazu len začul odzadu rýchle klopnutie opätkov o dlažbu, ale kým stihol niečo spraviť, zrazu pocítil ako mu značná sila pritlačila oba členky o zem. Skríkol asi viac od bolesti ako od prekvapenia, ale to už mu čosi stiahlo pevne okolo hrdla, že ledva lapal po dychu.
Adrenalín v hlave a tisíc voltov bolesti ho razom vysali z energie! Tá minúta márneho zápasu o slobodu mu trvala príšerne dlho... Telo ho neposlúchalo od šoku z bolesti a nedostatku kyslíka!
Po chvíľke, ktorá sa ale jemu zdala ako večnosť, zovretie hrdla trošku povolilo a on pocítil na ľavej strane tváre jemný dotyk dlane. Dlaň ho pomaly pohladila po líci..
“Pssst, tichučko” v polomrákotách sa mu zdalo, že snáď počuje hlas anjela.
“Teraz urobíš všetko, čo budem chcieť, inak príde horšie súženie…“ zaznelo sladko-škodoradostne.
Cítil ako ho niečo potiahlo, tak aby naklonil hlavu dozadu a hladel nad seba. V tme zbadal kontúry jej tváre...„Ale ty urobíš všetko, však mucko?“ Spýtavo naňho dvihla obočie a našpúlila pery..
„Mhm...“ zahundral. Už sa cítil lepšie po tom šoku a rád by sa postavil, len sa mu nedalo, telo mal ako v klieštoch. Kukol pod seba, pochopil. Stála mu topánkami na členkoch..uff, ale v akých krásnych elegantných topánočk.. zrazu ho z myšlienok vytrhol zvýšený tón:
„Takže takouto komunikáciou si ty ctíš Pani?“ spýtala sa zjavne teatrálne-sklamaným tónom, pričom vystrela svoju vznešenú rúčku priamo pred jeho oči a zboka na bok pokývala prstom.
Konečne nabral dych. „Okey, pustíš ma už maličká, alebo tu budeme ešte dlho?“ nezabudol na ironický úškrn, pričom jej pozrel smelo a priamo do jej krásnej tváričky.
Opätovala mu ironický pohľad. „Dlho tu už nebudeme.“ Pocítil ako sa mu opať stiahla slučka na krku, kým ona niečo hladala v kabelke. S ľadovo pokojnými slovami „Je čas ísť“ mu podala do rúk malý predmet striebornej farby.
„Putá?“
„Pre teba.“
„Načo?“
„To si nasadíš na ruky.“ Pozrela naňho prísnym pohladom. „Hneď!“
„A ak odmietnem?“ zoširoka sa usmial.
„Ja mám času dosť, mucko“ pocítil ako sa mu vracia príšerná bolesť do členkov...
„Ok, ok!“
Ticho tmy narušilo tiché cvaknutie.
„Som rada, že spolupracuješ.“ škodoradostne sa naňho usmiala. „Takto sa mi páčiš..chi.“
Vrelo to v ňom, najradšej by ju tam hneď oprel o najbližší strom...takto sa nechať obabrať!!!
„Postaviť! Šup!” počul sexi klepnutie opätkov a cítil ako zovretie na členkoch povolilo.
Postavil sa a pozrel na seba, konečne zistil, čím ho to dusila
– „To je pre psov, nie?“
„A ty si ako čo, ha?“ zasmiala sa potichu a mykla bokmi do pohodovo-vyzývanej pózy.
Sledovala ho, ako stratil reč a bavila sa.
– „Inak
taká malá infoška pre teba, fakt by som nesnažila niečo skúšať na tvojom mieste“ kývla hlavou smerom na vodidlo, ktoré držala v ruke – „je v tom elektrika. To všetko špeciálne kúpené pre teba, CMUK.“ : ) Zahladela sa naňho. „Hmmm. To len tak mimochodom, keby si si chcel svoju chabú spoluprácu náhodou rozmyslieť.“
„A vieš čo? Pôjdeš teraz pekne po štyroch, však súhlasíš?“ : )
Fakt je v tom elektrika? premýšlal.. to je ale dokonalá mrcha!! Jak ja by som ju celú noc prášil ako takú malú k....
Zrazu sa strhol od prívalu bolesti „AUUUU!! ZAČO?!“ skríkol.
„Si na štyroch?“ zasmiala sa. Opäť naňho vrhla skúmavý pohlad.
„Alebo hovoríš, že máš radšej povel K NOHE???“ spýtavo dvihla obočie.
Mlčky si klakol na štyri k jej nohám. „No super, dobrý chlapček.“ : D „ A odteraz kukaj len do zeme!“
Kukol na jej topánky. S tých nádhernych nôh obtiahnutých pásikmi dokonalého módneho výtvoru z pravej kože so striebornými opätkami sa mu zatočila hlava..
Spokojne pozrela do jeho žiadostivých očí. „Myslím, že na nohy ti dovolím kukať. Zatiaľ.“ : D
„A teraz pohyb, pes!“ rozkázala a namierila si to k autu, vedúc ho za sebou...
POKRAČOVANIE NABUDÚCE
P.S Ďakujem za všetky pozitívne ohlasy, som rád, že sa Vám poviedka páči.
Ak chcete, napíšte do komentárov, či fandíte jemu alebo jej - sám neviem ako
to celé skončí...
