Statocne.Srdce's poviedkys

Žblnknutie nasledoval pomalý výdych. Kocka ľadu sa postupne vnorila do éterickej tekutiny. "Už posledný" s laksným úsmevom a hranou výčitkou si povedal sám pre seba. Lakonicky pozrel na posledné lúče slnka hrajúce sa s obrysmi downtownu nepríliš významného pol miliónového mestečka.

"Contrete jungle. Almost" Vypol telefón. Aj tak to bola nezaujímavá...
.."Kde to heslo len zašil?" Očká jej planuli od napätia. Hmm. "On si proste kamsi odišiel a ja mám čakať?!" Pozrela do zrkadla. Videla ako sa jej zaleskli oči. Zúrivo pozrela na papierik. Boli na ňom len dve slová: PRÍBEHOVÉ HESLO. To heslo potrebovala k otvoreniu trezoru, v ktorom bol jeho album.. a v tom albume malo byť niečo, ako jej povedal:"čo...
Začínam Ťa neznášať alebo si to len myslím?! Prišiel mi tvoj ľúbezný pozdrav zahalený v epike ozdobený navrchu slovom v ženskom rode, ktoré mi asi najviac poburuje zmysly. Nezmieriteľné emócie vo mne, v hlave mám tisíc voltov a mal by som Ti to retaliatovať! Neviem a zároveň viem, ako sa pri tom smeješ, ale čo rozhodne tuším že ten úsmev je s Tebe ...
Dotyk chladu a zastretý pohlad pred seba mu nepovedal viac ako chceli tiene stĺpov pod zapadajúcim slnkom. Každý ďalší krok po štyroch bol lapaním po vzduchu. Neznáma sila ho viedla k niečomu čo v ponurom svetle obrysmi pripomínalo oltár. Povieval vietor antickej patiny a do toho ucítil ibištekovú vôňu. "Ešte kúsok, poď maličký". Bol držaný, vedený...
Pomaly vzala šatku a podišla k nemu. Nemohol sa na ňu pozrieť, už tak ho pálil jej hlboký jasnozrivý pohlad. Prosím len nech nevie čítať myšlienky! Hlesol sám pre seba. Cítil mráz na chrbte ako jej ruka pomaly prekonávala búrlivé výšiny. Pri pocite chladivého zamatu, nastala tma. Zatiahla uzol a on padal do temnoty. “Teraz” vzdialene počul jej ľúbe...
Zobrazujem 1 - 5 z 14