Rhadames
Posted 1.04.2019 by Rhadames
Vždy som mal pekné spolužiačky. Človek si priam mohol vyberať a rozhodne sa bolo vždy na čo pozrieť. Dali sa tak krátiť pomaly plynúce chvíle.
Z týchto spolužiačok ma zaujali najmä dve konkrétne, ktoré podľa môjho názoru tak trochu vytŕčali z davu. Volali sa Lujza a Kristína. Dve krásne brunetky, krásne tvarovaná postava, dlhé nohy, okrúhly zadok. Od samého začiatku sa mi veľmi páčili. Vždy boli veselé, tak trochu správne pojašené, no niekedy som z oboch mal pocit, že dokážu byť tak trochu aj mrchy. Vždy som tak trochu v kútiku duše dúfal a veril, že aspoň jednej z nich padnem do oka. Nemohol som sa však zbaviť pocitu, že ich akosi nezaujímam. Aspoň navonok nie. Zmenila to však jedného dňa nečakaná príhoda.
Prednáškový blok sa pomaly, ale isto chýlil ku svojmu záveru. Na začiatku prednášky, vkročili Lujza a Kristína do prednáškovej sály. Keďže sála bola pomerne obsadená, zaujali miesto v mojej blízkosti. Počas prednášky, ako už tradične, si ma nijako extra nevšímali. Ani ja ich. Aspoň som sa tak tváril a dokonale hral túto ich hru na "mŕtveho chrobáka". Po skončení prednášky, keď už sa všetci pomaly poberali domov, som úplnou náhodou započul rozhovor týchto dvoch slečien. Počul som, ako jedna hovorí druhej: "Počuj, Lujza, to dnešné stretnutie asi budeme musieť zrušiť, veľmi sa dnes ponáhľam.". Lujza jej odvetila: "To je škoda, snáď niekedy nabudúce". Ani neviem, čo mi to vlastne zišlo na um. Ako som sa pri nich pristavil, mierne hanblivo som im povedal: "Ahojte, kočky. Ak chcete, môžem Vás odviesť, domov tak prídete skôr". "Vďaka, my to zvládneme samé", odpovedali mi mierne rezervovaným tónom v hlase". "Naozaj nejdete?", spýtal som sa opakovane. "Jedine, keď nás necháš na pokoji", povedala Lujza a zasmiala sa. Presne takúto si ju budem vždy pamätať. Veselú, mierne uštipačnú a ironickú. Dovolili mi teda napokon to, aby som ich odviezol. Najskôr jednu, potom druhú. "Tu zastav.", povedala Kristína, Keď sme zastavili pred domom, kde býva. Šiel som jej na aute otvoriť dvere, nech ľahšie vystúpi z auta, ako správny gentleman. Keď som sa ju chystal pomaly odprevadiť k dverám, opýtala sa ma: "Nepôjdeš dnu?". Zostal som ako obarený, zaskočilo ma to. "Potrebujem pomoc s úlohami na seminár". Nevedel som, čo mám povedať. Na to Lujza reagovala: "Mohla by som sa k Vám pridať?" Zostal som z toho celého v nemom úžase, čo som práve započul. Nesmelo som zo seba vyjachtal: "Môžem, ale iba na chvíľu". Kristína odomkla kľúčom a pustila nás dnu. Vošli sme do predsiene. "Pokojne sa vyzleč", hovorí mi. Zavesil som si u nej na chodbe kabát na vešiak. Lujza tiež vyzliekla bundu a hodila ju tam. Asi sa často navštevovali, bude to tu poznať, pomyslel som si. Kristína nás pohodlne oboch usadila. "Dáš si niečo piť?". "Kolu", odpovedal som. Chvíľu sme debatovali a posedeli. Akosi sa mi stále nechcelo uveriť, že som doma u svojej krásnej spolužiačky, ktorá sa mi vždy tak páčila. A ešte aj v prítomnosti tej druhej. Keď sme si trošku oddýchli, opýtal som sa: "Nepôjdeme na tie úlohy do školy? Mám dnes ešte na pláne nejaký program". "Uhm", iba stroho prikývla Kristína. "Nasleduj ma, nejaké skriptá mám odložené vo svojej izbe". Nenamietal som. Aj Lujza išla. Kristína začala prehrabávať obsah jednotlivých poličiek. Spočiatku sa nič zvláštne nedialo. To som však ešte vôbec netušil, čo dnes zažijem a čo ma dnes čaká.
Lujza vtrielila do miestnosti. "Počkaj, pomôžem Ti.", vraví Kristíne. Tá sa nečakane zdvihla smerom k dverám a otočila kľúčom v zámke. "Tak a teraz nám už nikam neujdeš!", vraví mi Kristína. V duchu si hútam, čo to tára? "Konečne sme Ťa dostali!". Stále som akosi nerozumel. Lujza sa rozbehla ku mne a začala sa na mňa natískať. "Nečum tak prihlúplo na mňa a vyzleč sa!". Prebehli mnou zimomriavky. Povedala to tak prísnym hlasom, že som sa z toho, čo povedala a ako to povedala, dostal do úplného tranzu. "Sme teraz Tvoje dve Madam a Ty náš otrok! A dobre Ti radíme, rozmysli si, či budeš poslúchať, inak sa tak skoro odtiaľto nedostaneš!" Najprv som si stále myslel, že ide iba o žart. "Ale, ja... čo to robíte...". "Žiadne ale!", V tej chvíli som si uvedomil, že to asi naozaj myslia vážne. A ešte väčšmi fakt, že ja vlastne vôbec nechcem protestovať a že ma to vzrušuje. "Vyzliekaj sa! Makaj! Tak bude to?!", poručila mi Kristína. Hneď som všetko zo seba sňal. Zostal som pred nimi stáť úplne nahý. Nikdy som sa necítil tak ponížene. Ponížene a zároveň vzrušene. "Pozri sa, akého ho má malého.", vravela Kristína Lujze. Obe sa uštipačne zachichúňali. "K stene!", dostal som povedal. Kristína dokorán roztvorila skriňu. Prekvapilo ma, koľko pomôcok na BDSM hrátky v nej má uložené. Vždy som to tak akosi o oboch slečnách tušil, ale nechcel si to priznať. A vlastne aj o sebe. Vytiahla z nej dlhý kožený bičík. "Dostaneš 20 rán. Ani necekneš, jasné?" "Áno." "Áno, čo?" "Áno, Madam". Napriahla ním a švihla ma ním po chrbte. Pocítil som ostrú bolesť a vykríkol som. "Ty rozumieš, čo znamená, že ani necekneš?!" Áno". "ÁNO, MADAM!!!! Koľkokrát Ťa to mám ešte učiť?", zrúkla na mňa Kristína. "Prepáčte, Madam", povedal som prosebne. Švihla mi druhú ranu. Znovu som zreval. "Ty špina, Ty naozaj nedokázeš držať pysk za zubami?!" Ani na slovo som sa nezmohol. A ani som nemohol, keďže sa Kristína načiahla po roubík a nasadila mi ho na ústa. Toto Ťa umlčí!" Lujza medzitým uvelebene sedela stoličke a zatajene sledovala moje utrpenie. V pravidelných dávkach Kristína švihala bičom po mojom chrbte. Aj by som zakričal opätovne, ale roubík mi nedovolil. "A nehýb so sebou!". Jedna rana, druhá, tretia, štvrtá... Bol to ako nekonečné peklo. Trpel som ako pes, no zároveň si to užíval. Dostal som poctivých 20 rán. Neskutočne to štípalo. "Nechceš si to teraz vyskúšať Ty?", otočí sa k Lujze. Preglgol som. "Že vôbec váhaš.", odvetila Lujza. Po týchto slovách sa obe opäť zachichotali. Hádam mi nedá ďalších 20, pomyslel som si. "Vidím, že sa Ti to páčilo, asi Ti musím pridať!" Ani som si to nestačil uvedomiť a pristála na mojom tele ďalšia rana. Exekútorky mojej bolesti sa vystriedali. Lujza tuším švihala ešte dôraznejšie, ako Kristína. Mal som čo robiť, aby som to ustál. "Nekrúť sa!", zrevala Lujza. Po asi desiatej rane som to nevydržal. Podlomili sa mi kolená a spadol som na zem. "VSTÁVAJ, TY ŠPINA!!! POČUJEŠ?!!!", revali na mňa a nadôvažok všetkého mi začali kopať do hlavy a do brucha. Popri tom sa rehotali. S vypätím posledných síl som zvládol aj zvyšných 10 rán. "To stačí, ľahnúť!", ukázala Lujza na posteľ. Popri tom mi ešte dali dole roubík, ktorý dokonali pri výprasku bičom splnil svoju úlohu.
Kristínina posteľ bola obrovské letisko. Bez odvrávania som poslúchol. Lahol som si na chrbát. Medzitým Kristína priniesla policajné putá. Podala ich Lujze. Tá mi nimi pripútala ruky aj nohy. Akoby to nestačilo, dokonale ma ešte zviazala popruhmi postele, ktoré vedú pod matrac. "Teraz nám zaručene nikam neujdeš", zasmiala sa Lujza. Dokonale si ma znehybnili. "Vieš, pre otroka je prvoradá disciplína. Čo keby sme si zahrali hru?" zatvárila sa tajomne. "Budeme Ti honiť to Tvoje smiešne a nadržané pero. Nezabúdaj ale, že Ty si tu pre naše potešenie, nie my pre Tvoje. Takže si pekne otestujeme Tvoju výdrž - nesmieš sa vystriekať, jasné?! Až, kým Ti to nedovolíme. Inak Ti vyrvem tie Tvoje odporné gule a narvem Ti ich do hrdla!!!". Obe sa opäť škodoradostne zasmiali. "Vieš chrobáčik, ak sa vystriekaš, nastanú Ti pekelné časy. Tak si rozmysli, či radšej poslúchneš", démonicky sa na mňa usmiala Kristína a začala s honením. Chytila do rúk môj penis a rytmickými a pravidelným pohybmi ho začala dráždiť. Začal tvrdnúť aź prekvapivo rýchlo. Jej hebké ruky v kombinácii so sýte červenými nalakovanými nechtami ma privádzali priam do šialenstva. Ovládala to naozaj dokonale. Ani Lujza však nelenila. Tá sa mi to rozhodla sťažiť tým, že ma šteklila na chodidle alebo mi nechtami nežne zarývala do hrude. Po chvíli však vymyslela ešte niečo sofistikovanejšie - zložila si podprsenku a začala ma pridusovať svojimi prsiami. "To aby si zostal ticho", nezabudla poznamenať. Boli krásne, prírodné, pekne tvarované, akurát do oboch rúk. To ma ešte väčšmi vzrušovalo a umocňovalo moju bezmocnosť. Dokonale ma mali v hrsti. Medzitým Kristína neprestávala s honením. Môj penis tvrdol a vzrušenie stúpalo. Snažil som sa myslieť na nepríjemné veci, aby to trochu zo mňa opadlo, no nepomáhalo. Krisína to zvládala naozaj umne a sofistikovane. "Nezabudni, nesmieš striekať, musíš si od nás pýtať dovolenie!", pripomenula mi. Penis už úplne stvrdol a ja som bol bezmocný. Bože, ja to asi nevydržím, čo bude nasledovať potom... vírilo mi hlavou. Nedokázal som to nijako zastaviť. Na povrch sa predral môj prvý orgazmus a ja som vystrekol semeno, ako fontána. "TY PRASA VYJEBANÉ, KTO TI DOVOLIL STRIEKAŤ??!! PÝTAL SI SA SVOJICH VLÁDKYŇ, ČI MôŽEŠ?!! "Nie, Madam"." MÁŠ PORIADNY PROBLÉM, FEŠÁK!!!" A letela mi facka. A hneď za tým aj druhá. "Toto si po sebe zlížeš!!!". Ani to poriadne nedopovedala a zaćala mi silno fackať gule. Zvíjal som sa bolesťou. "Nabudúce si zapamätáš, že Madam sa musí poslúchať, Ty špina!!!" Druhá si medzitým nabrala do rúk môj ejakulát a skríkla: "Otvor ústa!". Prinútila ma to všetko po sebe zlízať z jej rúk. Ani neviem ako, ale radšej som pokorne urobil to, čo sa odo mňa žiadalo.

-----
Je to moja prvotina, tak ma nezabite Smile
Komentáre- príspevky
Pridal/a Masterpain dňa 4.04.2019.
1 Vote
Vyšlo z toho lacné porno. Toto je naozaj tvoja túžba ? ::059::
Masterpain
Pridal/a Esster dňa 2.04.2019.
1 Vote
Čakala som niečo sofistikované, lacné porno, vieš to aj lepšie
Esster
Pridal/a Rhadames dňa 2.04.2019.
0 Hlasov
Budem sa snažiť neustále zdokonaľovať Smile
Rhadames
Pridal/a Jakubko dňa 2.04.2019.
0 Hlasov
nie je to zlé, trošku upraviť odstavce aby sa to dalo lepšie čítať a ok. Happy
Jakubko