Posted 15.09.2026 by MrDominus
„Počítaj.“
Prvá rana.
„Jeden.“
Druhá prišla rýchlejšie.
„Dva.“
Potom tretia. Štvrtá. Piata.
Pri každej sa jej telo reflexívne naplo. Unavené stehná protestovali už zo samotného státia a pálenie po úderoch jej dávalo zabudnúť na všetko ostatné.
„Šesť.“
Hlas už nebol taký pevný.
Sedem.
Osem.
Pri deviatej zovrela kôru stromu v prstoch a na okamih sklonila hlavu.
„Stoj.“
Zamrzla.
Pán obišiel strom a pozrel jej do očí.
„Farba?“
„Zelená.“
Vrátil sa za ňu.
Tentoraz však neudával rytmus. Desiata prišla po pár sekundách. Na jedenástu ju nechal čakať oveľa dlhšie.
„Jedenásť,“ vydýchla.
Dvanásť.
Trinásť.
Štrnásť.
Pri pätnástej už číslo vyslovila iba potichu.
Bič opäť stíchol.
Čakala.
Nič.
A potom za sebou začula jeho pokojný hlas:
„Ešte päť.“
V tej chvíli jej došlo, že práve posledných päť bude v jej hlave trvať dlhšie než všetkých pätnásť pred nimi.
Prvá rana.
„Jeden.“
Druhá prišla rýchlejšie.
„Dva.“
Potom tretia. Štvrtá. Piata.
Pri každej sa jej telo reflexívne naplo. Unavené stehná protestovali už zo samotného státia a pálenie po úderoch jej dávalo zabudnúť na všetko ostatné.
„Šesť.“
Hlas už nebol taký pevný.
Sedem.
Osem.
Pri deviatej zovrela kôru stromu v prstoch a na okamih sklonila hlavu.
„Stoj.“
Zamrzla.
Pán obišiel strom a pozrel jej do očí.
„Farba?“
„Zelená.“
Vrátil sa za ňu.
Tentoraz však neudával rytmus. Desiata prišla po pár sekundách. Na jedenástu ju nechal čakať oveľa dlhšie.
„Jedenásť,“ vydýchla.
Dvanásť.
Trinásť.
Štrnásť.
Pri pätnástej už číslo vyslovila iba potichu.
Bič opäť stíchol.
Čakala.
Nič.
A potom za sebou začula jeho pokojný hlas:
„Ešte päť.“
V tej chvíli jej došlo, že práve posledných päť bude v jej hlave trvať dlhšie než všetkých pätnásť pred nimi.
