Jakubko
Posted 6.07.2017 by Jakubko in Klinik, piss, chastity, BDSM, Femdom
Dlhé letné dni, veľa voľného času a tropické teplá. Koktejl, ktorý vie zamiešať nejednému BDSM pozitívnemu život. Nadržaná jar s málo voľným časom pominula a tak je čas konečne plniť si svoje sny vo dvojici. Lenže práve tá nadržanosť pominula a sub sa nemá vôbec chuť nechať zviazať. Vraví, že má tzv. Vanilkové obdobie. Jeho pani sa to však vôbec nepozdáva a je si istá tým, že ho presvedčí. Príliš sa nebude musieť snažiť.

Ráno som ako obvykle strávil oddychovo. Pripravil som nám raňajky – miešané vajíčka s cibuľkou. Sedeli sme na terase, čítali si, rozprávali a popritom popíjali kávu. Všetko sa zdalo byť normálne. Slnko svietilo, za plotom sa hrali deti. Jednoducho idilka. V tom partnerka niekam odbehla a povedala, že sa hneď vráti. No ako ubiehali minúty, jej stále nebolo. Potom mi len došla SMS s textom: Nasaď si pás cudnosti a príď na ulicu, ktorú ti udám v súradniciach.
Nevedel som čo chystá, ale bol som zvedavý, nechuť k bdsm sa vyčerpávala a nastal moment, kedy mi stál ako stĺp, nie a nie ho narvať do plastovej klietky. Keď sa to konečne podarilo, tak som sa rýchlo obliekol. Dámske tangáče čiernej farby a inak normálna casual chlapský úbor.

Pomocou navigácie som odhadol, že sa na miesto dostavím tak za dvadsať minút. Presne tak aj bolo, prišiel som tam rýchlo. Lenže na mieste nikoho nebolo. Keď som vystúpil, tak som čakal. Po piatich minútach, keď som chcel vytočiť číslo partnerky, tak ma ktosi chytil odzadu a šikovne mi spútal ruky. Do úst som dostal okamžite guličku a takisto mi aj zviazali oči. Podľa dotykov som len matne odhadoval, že je to moja pani. Zrejme ma hodila do nejakého auta, možno mojeho, lebo jej som pri príchode nevidel. A vyrazili sme, nevedno kam, nevedno za ako dlho dorazíme kam chceme.

Cesta trvala dlho, ale keď sme dorazili, tak som poslepiačky po mojich nohách kráčal niekam kam ma ťahali. Prešiel som štvoricu schodov, následne dlhú chodbu a potom schody dolu. Uvolnili mi ruky a prinútili ma vyliesť na kreslo, po hmate som si domyslel, že sa jedná o kreslo gynokologické.
Následovalo zviazanie nôh o opierky, spútanie rúk a umožnili mi vidieť. Snažil som sa rozpozerať, ale moju pani som nevidel. Namiesto toho predomnou stála pani doktorka v bielom plášti a s prísnym pohľadom. Spýtať som sa pochopiteľne nič nemohol. Namiesto toho, prehovorila ona:
"Viem, že si zvedavý, neboj, môžem ťa ubezpečiť, že sa ti nič vážne nestane.". Potom vytiahla papier a dala mu ho podpísať. Zbežne si to prečítal. Ale nečítal to detailne, bol si istý, že sa jedná o hru svojej polovičky. A veľmi sa mu pozdáva.

Pani doktorka ho nechala prizerať. Najprv mu rozstrihla tričko aby sa dostala ku bradavkám. Tie mu potom ťahala, stískala. Komentovala to s tým, že ich potom poriadne vytrénuje, najprv sa však musí venovať dôležitejším častiam tela. Keďže som nemal ani krátke gate dole, tak aj tie rozstrihla a odstránila. Už vtedy mi napadlo, že boli drahé a dalo sa to vyriešiť aj inak. No neprotestoval som. Odomkla pás cudnosti, dala ho dole a hneď mi začla honiť penis, celkom rýchlo sa postavil a pokračovala bez prestania až pokým som takmer nevystrekol, išla ozaj rýchlym tempom. Potom zastavila a nechala ho tak. Pripravila si chrbtom ku mne nejaké veci. Potom sa otočila a vraj mi splní jedno želanie, ale vraj ma to bude niečo stáť. No neviem aké želanie, ale dobre, nechám sa prekvapiť.

Akonáhle to pichlo, hneď som vedel o aké prianie sa jedná. Plnenie miešku fyziologickým roztokom. Ako sa to plnilo, tak mi trošku pohonievala, ale nie rýchlo. V istom momente mi dala na penis škrtiaci krúžok. Vraj aby tekutina nepretiekla, kde ju nechce mať. A bude jej vraj dosť.
"Robím si z teba moju perverznú hračku." oznámila mi.
Bol som jej hračka s plným mieškom, ktorý je stále ťažší a ťažší. Už to aj pobolievalo, keď konečne prestala, vytiahla ihlu, zalepila a tlačila aby to prestalo krvácať.Nechala ich chvíľu na pokoji a za ten čas sa venovala bradavkám. Opäť ich ťahala, tlačila a potom na ne dala vákuové prísavky, s ktorými ich ťahala. Úplne v nich vysala vzduch a nechala to tak. Vrátila sa k rozkroku a začala triasť mieškom. Povedala mi, že ich také ťažké budem mať aspoň dva dni, potom to ustúpi.
"Takže tvoje želanie som splnila, teraz je čas si splniť to moje, čo povieš?"
Zabudla mi oznámiť, že jej želaní je viacero. Najprv mi začala klistírom plniť črevá, keď boli naplnené, tak namiesto toho, aby som to mohol vypustiť, tak mi dala análny kolík dozadu a musel som to vydržať až dokým mi nevycievkuje močový mechúr. Vraj to má úplne najradšej. Aby som to nemal úplne jednoduché, tak použije hrubšiu cievku, ktorú ako dospelý chlap musím vydržať. Robila všetko v latexových rukaviciach. Hygienicky a čisto. Miešok ma ťažil a ťahal sa gravitáciou smerom nadol. Potom som to ucítil, cievku bojujúcu s uzučkou močovou rúrkou. Nutno povedať, že sa mi to páčilo a ešteže aj cievka vyhrala, netrvalo dlho a už do nerezovej misky tiekol môj moč, ktorý vraj bude súčasťou druhého klistíru. Potom vytiahla opatrne hadičku z môjho tela a odložila to nabok. Z bradaviek dala dole prísavky, opáť ich potrápila prstami a umiesnila na ne svorky. Zajačal som bolesťou, začo mi vlepila silnú facku, ktorú som nečakal. Pokahrala ma a na očiach som jej zbadal, že ma za to potrestá.

Potom ma odpútala a že mám päť minút na to vrátiť sa z toalety. Bol som voľný, mohol som utiecť, ale nespravil som to, namiesto toho som išiel na záchod smerom ktorým mi ukázala. Našťastie som nič iné nezašpinil, len záchodovú misu. Konečne sa vo mne uvolnil tlak a bol som voľný, cítil som sa spokojne. Plné veľké guľky sa mi páčili, aj ten ťaživý pocit. Boleli, ale mne to nevadilo, naopak.
Dokráčal som späť, vraj o dve minúty neskôr, že aj za to schytám. Mal som ostať stáť, že si ma trošku omotá ako pavúčik. Hneď som vedel, čo bude následovať. Omotávala ma čiernou fóliou od nôh a celého. Bol som omotaný ako múmia, hlava tiež, dostal som do úst iba slamku cez ktorú som mohol dýchať. Na ňu som mal dávať obrovský pozor, inak umriem. To som pochopiteľne ani náhodou nechcel. Následne som doslova spadol na chrbát. Nechala ma nejaký čas tam a niekam odbehla. Keď sa vrátila, vystrihla malý otvor na mieste mojich úst. Strčila mi do úst lievik a začala mi cikať do nich. Ani kvapka jej blahodárnej tekutiny nevyšla nazmar, ako tak cikala, tak mi niekto odbalil penis aj s guľkami, ruky boli jemné a spoznal som tak moju partnerku. Začala mi ho honiť. Takže sú na mňa už dve, povedal som si. Pani doktorka, ktorá mi ciká do úst a moja jemná partnerka, ktorá sa mi stará o dobré pocity v dolnej polovičke tela.

Keď som prehltol všetok moč, tak sa ma spýtala potmehúcky, či mám ešte stále vanilkové obdobie. Zakýval som hlavou, že nie. Vedel som si predstaviť ako spokojne prikývla a usmiala sa. Viem, že nemá rada, keď vravím, že mám vanilkové obdobie, ale nemôžem si pomôcť, skutočne to tak vnímam. Je krásne, že ma vie presvedčiť o opaku. Zabalený vo fólií a potiaci sa ako pes som spokojne usúdil, že som rád, že mi splnila moje prianie s plnením rozkroku s fyziologickým roztokom. Milujem moju partnerku, viem, že to vie. Musím jej to najbližšie povedať.

Keď som skoro vystrekol, tak prestala. Cítil som ako mi prisadla tvár a následovalo oslobodenie bradaviek. A svorky. Opäť. Au! Ťahanie svoriek, väčšie au! Strkanie predmetu do penisu. Spoznávam dilatátor. Po chvíľke spoznávam elektrický dilatátor, bolesť, šoky a vraj keď to zvládnem môžem vystreknúť.

Honila ho rýchlo, potom prestala, opäť rýchlo a prestala. Ledva som dýchal, keďže slamka bola prisadnutá a ona zabúdala svoj krásny zadoček zdvíhať. Mal som sa spraviť do desitich sekúnd. Nezvládol som to. Namiesto toho dilatátor plnil svoju bolestivú úlohu. Potom ho vytiahla a oznámila mi, že však som bol, lebo som vytiekol. Dala desať faciek guľkám, potiahla ich a prestala so slovami, že aby mi nepraskli, keď sú plné ako balón. Zosadla z tváre. A nechala ma tam len tak ležať. Miestnosť osamela. Len matne som zdiaľky počul ako sa obe, zrejme pri káve rozprávajú.
Neviem koľko času ubehlo, ale spokojne som zaspal a zobudil sa až v tom ako mi pristál na perách jej bozk.

Zdroj: femdompoviedky.wordpress.com/
Komentáre- príspevky
Pridal/a Q dňa 7.07.2017.
4 Hlasov
Moooc pěkné!!!
Cesta rozhodně stála za to...
Q
Pridal/a Jakubko dňa 8.07.2017.
2 Hlasov
Ďakujem pekne.
Jakubko