Cukor a bič.
Ráno som vstal neskoro,ale nemal som sa kam ponáhľať. Kým sa uvarila káva,tak som si pustil záznam z kamery v cele. Dievčatko spalo nepokojne čo som očakával a ked trochu zaspala tak ju zobudila bolesť pri mimovoľnom pohybe. Nič prekvapujúce.
Potichu som zišiel dolu,akurát mala fázu nepokojného spánku.
"Vstávaj" skríkol som.
Zdvila hlavu a obzerala sa okolo seba. Chvíľu jej trvalo kým si uvedomila kde je a čo sa deje.
"Vstávaj som povedal a hned. Mám Ti pomôct?"
Tentokrát som nekričal,ale skôr zasyčal cez zuby. A malo to lepší účinok.
Polozila nohu na zem a pokúsila sa postaviť. S bolestivou grimasou sa zvalila späť.
"No tak,bude to? Čakám."
To už som povedal skôr pobavene a ona pochopila ze tentokrát ju trestať nebudem. Po kolenách priliezla k mreži a doslova sa po nej vyšplhala hore. Musel som sa usmiať. Stála,alebo viac visela s rukami nad hlavou na mreži aby čo najviac uľavila nohám. Vlasy jej padali cez tvár a zakrývali prsia.
"Pozri sa na mňa."
Zdvihla hlavu a jedným pohybom si odhodila vlasy z tváre. Pozrel som jej do očí a ona pohľad opätovala. Nevidel som oči zranenej srnky,ani odovzdaný pohľad. Tie oči akoby kričali....
"Vyhral si jednu bitku,ale náš súboj ešte neskončil!"
To sa mi páčilo. Už som chápal prečo sa zdala nezvládnuteľná. Ona sa len tak zlomiť nenechá. Každý pokus o to je pre ňu výzva a každá výzva ktorú zvládne ju posunie dalej. A tiež som pochopil,že to bude výzva aj pre mňa a že tu len hrubá sila stačiť nebude. Ked nejde niečo silou,ide to ešte väčšou,ale toto nebol ten prípad.
Pevné gulaté prsia jej trčali do priestoru a ja som neodolal. Chytil som ich zospodu oboma rukami a jemne stlačil. Chvíľu bojovala s tým že uhne alebo ma odstrčí,ale pri predstave žeby celú jej váhu niesli iba nohy si to rozmyslela. Chvíľu som sa hral,prevaľoval som jej prsia ako cesto,pevnou rukou ale nie tak aby ju to bolelo. Vzal som bradavky do prstov a jemne stlačil. Viditeľne sa napla a vystrčila prsia ešte viac dopredu. Privreté oči a dýchanie cez pootvorené ústa ju prezradili. Vzrušovalo ju to a užívala si to napriek,alebo aj práve pre bolesti ktoré cítila v nohách. čím viac bola vzrušená,tým viac prenášala váhu tala na nohy. Až sa pustila mreží a začala si hladiť stehná a jedna ruka mierila medzi nohy.
"Ruky za chrbát" povedal som to potichu a zároveň jej stlačil bradavky a potiahol hore. Reflexívne sa postavila na špičky a zastonala. Nebol som si istý že to bolo od bolesti. Pustil som ju a krok odstúpil. Mierne sa chvela,ale ruky držala za chrbtom a čakala čo sa bude diať. Ustúpil som ešte dalej.
"Pod ku mne!"
Skúsila urobiť tie dva kroky,ale po prvom sa jej podlomili kolená. Stihol som ju zachytiť a prehodil si ju cez plece. Odniesol som ju vedľa do kúpelne a zložil do vane.
"Teraz sa daj do poriadku. času máš kolo potrebuješ. Ked budeš hotová,tak zakrič,prídem pre Teba."
Nechal som ju tam a šiel si po svojom. Občas som mrkol na obrazovku či sa nepokúša o niečo,za čo by si zaslúžila potrestať,ale evidentne si kúpeľ užívala a vôbec sa neponáhľala. Trvalo jej to takmer dve hodiny kým usúdila že jej to stačilo.
Ozvalo sa nesmelé "Pane,pane!
Zišiel som dolu,sedela zabalená v osuške na vani.
Vzal som ju do náručia a odniesol do cely.
"Lahni si na brucho"
Váhavo poslúchla a čakala. Naniesol som jej na lýtko hojivú masť a začal masírovať. Prekvapene sa obzrela,asi čakala niečo iné.
"Tak a teraz sa porozprávame. Ak máš otázky,tak sa pýtaj. Tvoj pán Ta sem poslal omylom,ale dohodli sme sa že tu zostaneš. Dohodli sme sa na tom čo Ta mám naučiť a ako Ta mám vychovať. Nemám pri tom žiadne obmedzenia akurát časové. Takže záleží na Tebe ako veľmi Ta to bude bolieť. Nebudeš ma oslovovať pane,pretože nie som Tvoj pán a nemám to oslovenie rád. Budeš mi hovoriť menom a ak mi zavykáš,alebo ma oslovíš pane,tak dostaneš päť rán rákoskou."
"Tak a teraz sa môžeš pýtať. Vlastne hocikedy mimo výcviku. Nebudem Ta za otázky trestať ak budú slušné a k veci. V prípade že sa Ta niečo spýtam ja pri výcviku a Ty neodpovieš do piatich sekúnd,tak si odpoviem sám.
Popri tom ako som rozprával,namasíroval som jej lýtka a prešiel som na päty.
"Pane,čo ma budete učiť a čo budeme cvičiť?"
"To Ti nepoviem,časom sa dozvieš. A zajtra mi pripomeň,že máš dostať trest za vykanie a za oslovenie. Koľko máš dostať?"
"Desať pa.. desať." Rýchlo sa opravila.
Kúpeľ a masáž ju unavili a kým som skončil,tak zaspala. Prikryl som ju,zamkol celu a nechal ju spať. čaká ju náročné obdobie,tak nech je v kondícii......
Ráno som vstal neskoro,ale nemal som sa kam ponáhľať. Kým sa uvarila káva,tak som si pustil záznam z kamery v cele. Dievčatko spalo nepokojne čo som očakával a ked trochu zaspala tak ju zobudila bolesť pri mimovoľnom pohybe. Nič prekvapujúce.
Potichu som zišiel dolu,akurát mala fázu nepokojného spánku.
"Vstávaj" skríkol som.
Zdvila hlavu a obzerala sa okolo seba. Chvíľu jej trvalo kým si uvedomila kde je a čo sa deje.
"Vstávaj som povedal a hned. Mám Ti pomôct?"
Tentokrát som nekričal,ale skôr zasyčal cez zuby. A malo to lepší účinok.
Polozila nohu na zem a pokúsila sa postaviť. S bolestivou grimasou sa zvalila späť.
"No tak,bude to? Čakám."
To už som povedal skôr pobavene a ona pochopila ze tentokrát ju trestať nebudem. Po kolenách priliezla k mreži a doslova sa po nej vyšplhala hore. Musel som sa usmiať. Stála,alebo viac visela s rukami nad hlavou na mreži aby čo najviac uľavila nohám. Vlasy jej padali cez tvár a zakrývali prsia.
"Pozri sa na mňa."
Zdvihla hlavu a jedným pohybom si odhodila vlasy z tváre. Pozrel som jej do očí a ona pohľad opätovala. Nevidel som oči zranenej srnky,ani odovzdaný pohľad. Tie oči akoby kričali....
"Vyhral si jednu bitku,ale náš súboj ešte neskončil!"
To sa mi páčilo. Už som chápal prečo sa zdala nezvládnuteľná. Ona sa len tak zlomiť nenechá. Každý pokus o to je pre ňu výzva a každá výzva ktorú zvládne ju posunie dalej. A tiež som pochopil,že to bude výzva aj pre mňa a že tu len hrubá sila stačiť nebude. Ked nejde niečo silou,ide to ešte väčšou,ale toto nebol ten prípad.
Pevné gulaté prsia jej trčali do priestoru a ja som neodolal. Chytil som ich zospodu oboma rukami a jemne stlačil. Chvíľu bojovala s tým že uhne alebo ma odstrčí,ale pri predstave žeby celú jej váhu niesli iba nohy si to rozmyslela. Chvíľu som sa hral,prevaľoval som jej prsia ako cesto,pevnou rukou ale nie tak aby ju to bolelo. Vzal som bradavky do prstov a jemne stlačil. Viditeľne sa napla a vystrčila prsia ešte viac dopredu. Privreté oči a dýchanie cez pootvorené ústa ju prezradili. Vzrušovalo ju to a užívala si to napriek,alebo aj práve pre bolesti ktoré cítila v nohách. čím viac bola vzrušená,tým viac prenášala váhu tala na nohy. Až sa pustila mreží a začala si hladiť stehná a jedna ruka mierila medzi nohy.
"Ruky za chrbát" povedal som to potichu a zároveň jej stlačil bradavky a potiahol hore. Reflexívne sa postavila na špičky a zastonala. Nebol som si istý že to bolo od bolesti. Pustil som ju a krok odstúpil. Mierne sa chvela,ale ruky držala za chrbtom a čakala čo sa bude diať. Ustúpil som ešte dalej.
"Pod ku mne!"
Skúsila urobiť tie dva kroky,ale po prvom sa jej podlomili kolená. Stihol som ju zachytiť a prehodil si ju cez plece. Odniesol som ju vedľa do kúpelne a zložil do vane.
"Teraz sa daj do poriadku. času máš kolo potrebuješ. Ked budeš hotová,tak zakrič,prídem pre Teba."
Nechal som ju tam a šiel si po svojom. Občas som mrkol na obrazovku či sa nepokúša o niečo,za čo by si zaslúžila potrestať,ale evidentne si kúpeľ užívala a vôbec sa neponáhľala. Trvalo jej to takmer dve hodiny kým usúdila že jej to stačilo.
Ozvalo sa nesmelé "Pane,pane!
Zišiel som dolu,sedela zabalená v osuške na vani.
Vzal som ju do náručia a odniesol do cely.
"Lahni si na brucho"
Váhavo poslúchla a čakala. Naniesol som jej na lýtko hojivú masť a začal masírovať. Prekvapene sa obzrela,asi čakala niečo iné.
"Tak a teraz sa porozprávame. Ak máš otázky,tak sa pýtaj. Tvoj pán Ta sem poslal omylom,ale dohodli sme sa že tu zostaneš. Dohodli sme sa na tom čo Ta mám naučiť a ako Ta mám vychovať. Nemám pri tom žiadne obmedzenia akurát časové. Takže záleží na Tebe ako veľmi Ta to bude bolieť. Nebudeš ma oslovovať pane,pretože nie som Tvoj pán a nemám to oslovenie rád. Budeš mi hovoriť menom a ak mi zavykáš,alebo ma oslovíš pane,tak dostaneš päť rán rákoskou."
"Tak a teraz sa môžeš pýtať. Vlastne hocikedy mimo výcviku. Nebudem Ta za otázky trestať ak budú slušné a k veci. V prípade že sa Ta niečo spýtam ja pri výcviku a Ty neodpovieš do piatich sekúnd,tak si odpoviem sám.
Popri tom ako som rozprával,namasíroval som jej lýtka a prešiel som na päty.
"Pane,čo ma budete učiť a čo budeme cvičiť?"
"To Ti nepoviem,časom sa dozvieš. A zajtra mi pripomeň,že máš dostať trest za vykanie a za oslovenie. Koľko máš dostať?"
"Desať pa.. desať." Rýchlo sa opravila.
Kúpeľ a masáž ju unavili a kým som skončil,tak zaspala. Prikryl som ju,zamkol celu a nechal ju spať. čaká ju náročné obdobie,tak nech je v kondícii......
