Blížili sa k podchodu. Nervozny pocit prehlučilo klopítkanie Monikiných ihličiek a Monika sa začala cítiť že má opäť všetko pod kontrolov. už nepočula vôbec nikoho, alebo proste nevedela počuť to čo poočujú obete kedže nikdy predtým obeť nebola. Iba dravec. Ako tam hlboko pod hladinou sú velké ryby, ale niekedy ešte z väčších hlbýn zje velkú rybu ešte väčšia ryba. a presne tak ju obklúčili. Boli dobre zohraní. vyšportovaní makači, ktorím nerobil problem predbehnúť cloveka okolo bloku. takže boli aj v predu
Opäť ten klaunovský smiech. Monika to určite počula. nezdalo sa jej to.. otočila sa a nikto nikde. pomali sledovala každý centimeter aby vydela kto sa jej to opovažuje sa s ňou takto hrať. niečo v nej rástlo. nejaký pocit. nikto nikde, ticho. Otočila sa a pokračovala v ceste.
Chodník sa rozdeloval na dva. keby išla do prava, bola by doma o čosi skôr a išla by okolo rozsvietenej policajnej stanice, ktorá bola neďaleko. Ale doľava viedla cesta k podchodu a potom cez staré schody okolo zrúcanín a zas po schodoch cez labyrint a uličky domov, bola to cesta určite zdĺhavejšia a zaujímavejšia.
pri križovatke zastala a obzerala si horizonty tých ciest. pozrela sa do lava a pocit v nej rástol. akokeby to už nevedela ovládať a urobila maličký krok vzad a doprava. zastala, a smelo vykročila doľava. hrdá s klopitkaním smerom ku podchodu.
Pri podchode už bola nič netušiaca Monika obklúčená a všetci trpezlivo čakali kým vojde dnu. a ona vošla. ihned s jednej strany zo zadu ju začal sledovať klaun ako kráčala dolu schodmi a počkal až kým nieje celkom dolu a tak asi tak v strede podchodu a potom zapískal na aztécku píšťalku smrti.
ten zvuk.
Monika okamžite zastala. zreničky sa jej zmenčili. bola uplne paralizovaná. otočila sa a hladela na schody no nikoho nevidela iba znova spredu začula niekoho kráčať po schodoh. Bol elegantný, kráčal ako úplný tanečník a na jeho chôdzi bolo snáď príťažlivé všetko. akokeby sa vznášal. Monika sa snažila pozbierať ale pocity v nej miešali riadnu kašu emocii ktorú len tak tak udržovala pod pokličkou.
Tanečník kráčal bližšie a bližšie a keď sa zdalo že ju iba prešiel milým pohladom ako bežný okoloidúci, otočil sa za ňou a
,,prepáčte neviete kolko je hodín?,,
Monika bleskovo sa otočila a pozerajúc na hodinky ale to už ju držal tanečník pod krkom a tlačil ju k stene kde ju riadne pritlačil. Chytila ho za ruku a snažila sa vyslobodiť ale bol príliž silný. pozerala mu do očí a aj on jej tiež. presne vedel kto je a čo s ňou robiť, kde má svoje miesto a tak druhou rukou ju chytil za rozkrok a ešte viac nadvihol až tak že Monika sa len hojdala zo špičky na špičku. Takmer okamžite zvlhla.
,,ale ale maličká.. bojiš sa? alebo chceš?,, tanečník si dal ruku k tvári a hladiac jej do očí si oblizol mokré miesta.
,,ú.. slečinka je neukojená?,,
Monike sa už začali pomaličky roniť slzy do očí, ale tanečník sa na nu oprel rozkrokom a tak pocitila tvrdý, pulzujúci penis. Tanečník ju opäť chytil za rozkrok tentoraz nežne a nenadvihol ju iba pomaličky začal dráždiť, stále ju držal pod krkom a monika stále držala jeho ruku na predlaktí. držali sa silno.tanečík sa k nej naklonil aby jej mohol šepkať do ucha zatial čo ju tam dole masíroval.
,,vieš mačička. si velmi krásna ale v každom meste je tá pravá, jediná. v každom meste je jedna najkrajšia královná a v tomto si to vôbec tý?,,
postupne do podchodu začínali prichádzať ostatný cirkusanti s chuťou na korisť
Opäť ten klaunovský smiech. Monika to určite počula. nezdalo sa jej to.. otočila sa a nikto nikde. pomali sledovala každý centimeter aby vydela kto sa jej to opovažuje sa s ňou takto hrať. niečo v nej rástlo. nejaký pocit. nikto nikde, ticho. Otočila sa a pokračovala v ceste.
Chodník sa rozdeloval na dva. keby išla do prava, bola by doma o čosi skôr a išla by okolo rozsvietenej policajnej stanice, ktorá bola neďaleko. Ale doľava viedla cesta k podchodu a potom cez staré schody okolo zrúcanín a zas po schodoch cez labyrint a uličky domov, bola to cesta určite zdĺhavejšia a zaujímavejšia.
pri križovatke zastala a obzerala si horizonty tých ciest. pozrela sa do lava a pocit v nej rástol. akokeby to už nevedela ovládať a urobila maličký krok vzad a doprava. zastala, a smelo vykročila doľava. hrdá s klopitkaním smerom ku podchodu.
Pri podchode už bola nič netušiaca Monika obklúčená a všetci trpezlivo čakali kým vojde dnu. a ona vošla. ihned s jednej strany zo zadu ju začal sledovať klaun ako kráčala dolu schodmi a počkal až kým nieje celkom dolu a tak asi tak v strede podchodu a potom zapískal na aztécku píšťalku smrti.
ten zvuk.
Monika okamžite zastala. zreničky sa jej zmenčili. bola uplne paralizovaná. otočila sa a hladela na schody no nikoho nevidela iba znova spredu začula niekoho kráčať po schodoh. Bol elegantný, kráčal ako úplný tanečník a na jeho chôdzi bolo snáď príťažlivé všetko. akokeby sa vznášal. Monika sa snažila pozbierať ale pocity v nej miešali riadnu kašu emocii ktorú len tak tak udržovala pod pokličkou.
Tanečník kráčal bližšie a bližšie a keď sa zdalo že ju iba prešiel milým pohladom ako bežný okoloidúci, otočil sa za ňou a
,,prepáčte neviete kolko je hodín?,,
Monika bleskovo sa otočila a pozerajúc na hodinky ale to už ju držal tanečník pod krkom a tlačil ju k stene kde ju riadne pritlačil. Chytila ho za ruku a snažila sa vyslobodiť ale bol príliž silný. pozerala mu do očí a aj on jej tiež. presne vedel kto je a čo s ňou robiť, kde má svoje miesto a tak druhou rukou ju chytil za rozkrok a ešte viac nadvihol až tak že Monika sa len hojdala zo špičky na špičku. Takmer okamžite zvlhla.
,,ale ale maličká.. bojiš sa? alebo chceš?,, tanečník si dal ruku k tvári a hladiac jej do očí si oblizol mokré miesta.
,,ú.. slečinka je neukojená?,,
Monike sa už začali pomaličky roniť slzy do očí, ale tanečník sa na nu oprel rozkrokom a tak pocitila tvrdý, pulzujúci penis. Tanečník ju opäť chytil za rozkrok tentoraz nežne a nenadvihol ju iba pomaličky začal dráždiť, stále ju držal pod krkom a monika stále držala jeho ruku na predlaktí. držali sa silno.tanečík sa k nej naklonil aby jej mohol šepkať do ucha zatial čo ju tam dole masíroval.
,,vieš mačička. si velmi krásna ale v každom meste je tá pravá, jediná. v každom meste je jedna najkrajšia královná a v tomto si to vôbec tý?,,
postupne do podchodu začínali prichádzať ostatný cirkusanti s chuťou na korisť
