GW
Posted 5.03.2019 by GW in Ostatné, BDSM, Spanking, Navody
Ponížiť je možné rôznym spôsobom, taká alfa omega. Spoľahlivo pôsobí facka, urážka alebo ťahanie za vlasy. Myslím si, že sú to také najprirodzenejšie spôsoby vyjadrenia blahodárneho pocitu dominanta. Samozrejme predsa, stotožnené obojstranne. Aj subou.
Ale ja viem, že existuje ešte jedna vec, ktorá pre mňa znamená absolútnu spokojnosť a zadosťučinenie. Kľačiaca suba s rukami za chrbtom. Stáť či čupieť nad ňou a prísne sa pozerať. Cítiť v podvedomí pocit strachu pozrieť sa do očí. Nechcem nad tým polemizovať. Je to tak. Predchádza tomu u niekoho rutina, tvrdý dril či iba prasprostý moment pohľadu. Nič nesmie byť nasilu. Musíš len zomrieť, v tomto prípade je to doslovne. Vždy je tu možnosť povedať necítim sa na to, koniec či dohodnutú stopku. Predsa nejde o život, či ide? Nebrať doslovne prosím.
„Tak, dnes mám pre tebe niečo veľmi špeciálne, som nervózny, unavený a potrebujem sa ukľudniť. Nepomáhaš mi a odreagovanie na tebe je adekvátne. Je skoro nemožné hnevať tak, ako to predvádzaš poslednú dobu. Si vzdorovitá a hlavne to tvoje večné odvrávanie! Dnes si to všetko odpykáš, a nemysli si, dievčatko, že ti to znova nejako prejde, máš to u mňa pekne nabalené.“
Nezdá sa mi tón môjho hlasu, zastretý a snažím sa kričať. Hrozné. Dnes to bude veľmi zaujímavé. Však. Cítiš ako ti mačkám bradavky? Vyťahujem skoro k brade, krútim a ťahám? Ticho sykáš, registrujem moja.
,,Ale!? Hádam by ťa to nebolelo? To je začiatok. Teraz si to užiješ, to ti sľubujem.“
Začínam ťa surovo ťahať za prsia. Snažíš sa na sebe nedať vidieť bolesť. Prečo? Dokazuješ si niečo? Užívaj si.
„Vstaň a stúpaj do kúpeľne. Hádaj, čo mám pre teba dnes vymyslené?!“
„Neviem.“
Poslušne kráčaš v popredí do kúpeľne. Plesk na zadok, jedna rana a druhá. Vôbec si to nečakala, však? Štípali? Samozrejme, že áno. Nahnevane si sa otočila. Dôvod? Dostávaš facku a ešte jednu, pekne z každej strany.
„Za čo?!“
„Tá prvá bola za to, že sa vlečieš a tá druhá za tvoju drzosť. Čo si vlastne myslíš? Že som tu ja pre teba alebo ty pre mňa? A kto ti vlastne dovolil hovoriť a ešte si takto drzá?“
„Nie, prepáč, ja som tu pre teba.“
„Tak sa tak láskavo chovaj, trochu pokory by to chcelo, dievčatko!“
„Áno, už budem dobrá.“
Viem si živo predstaviť čo sa ti vŕtalo hlavou, myšlienky či pochody. Vnútorné syčanie, odpor a odpor a ešte odpor.
„Čo si hovorila? Čo budeš? Dobrá?! Veď ty to nevieš, byť dobrá, ja ťa naučím, to sa neboj!“
Už sme v kúpeľni. Kachličky ju krásne chladia a po celom tele má husacinu.Smile
„Vieš, čo dnes chcem?“
„Aby som bola dobrá?“
Nezdržal som sa od v zrušenia, vylepil jej ďalšiu facku a tentokrát som ju vôbec ale vôbec nešetril.
„Tak dobrá, áno? Takto sa pýta dobré dievča? Dobrá máš byť stále, takže? Čo budem chcieť? Budem ťa chcieť poriadne potrestať a ty predsa vieš, čo je pre teba najhoršie. Takže mi znovu odpovedz!“
Preglgovala a silno dýchala. Začalo jej dochádzať, na čo asi myslím. Zabudla aj odpovedať, niečo chcela, no nedostala sa k tomu. Zo zamyslenia som ju prebral ďalšou ranou na zadok, ďalšou a ďalšou. Bolo ich desať či jedenásť.
„Au, to bolí! Auuuuú!“
,,Budem ťa trestať tak dlho, pokiaľ nepovieš nahlas, podotýkam nahlas a nepoprosíš si sama o to!“
,,Nie, to nemôžem. A ešte nahlas.“, Šepla. Na zadku už mala jedno veľké červené pole. Muselo ju to krásne hriať. Mala dosť, už to nešlo vydržať. A ja som neprestával vyplácať jej holý zadok. Konečne to z nej vyliezlo.
„Viem čo budeš chcieť. Ale ja sa veľmi hanbím.“
„Tak ty sa hanbíš? Tak to budem pokračovať a trestať ďalej!“
„Prosím dosť, ja to poviem.“
„Áno? Čakám na tvoju odpoveď.“
„Budem sa musieť pred tebou vyčúrať na podlahu a pekne poďakovať, že sa na mňa musíš pozerať.“
Podľa chvejúceho hlasu s podtónom vzdoru ju táto veta bolela viacej ako zmaľovaný zadok. Struhol som jej ďalšiu facku, nechápala.
„A čo keby si o to poprosila? Hádam som to povedal dosť jasne!“
„Prosím, mohla by som sa vyčúrať?“
Nemala už najmenšiu chuť na výprask, ktorý by ju za neposlušnosť čakal. Zrazil som ju na kolená.
„Takto sa hádam prosí?“
„Prosím, ja ale nemôžem urobiť.“
„Čo si to povedala? Tak ty nemôžeš? Dobre som počul? Môžeš my vysvetliť jednu vec, prečo hovoríš za každou vetou slovo ,,ale,,?! Tvoja tvrdohlavosť ma privádza k šialenstvu, asi si dostala málo.“
Ďalšia rana na krásne načatý zadok pomôže. Neodpustím si ju.
„Budem rátať do desať a ak sa ti to nepodarí, dostaneš dvadsaťpäť na holú, tak si to dobre rozmysli, či sa budeš naďalej hanbiť.
Začal som počítať, bez dohadovania. Viem, že toto je pre ňu spôsob, ako dosiahnuť pokoru. Stále vidím, že jej stud je ale silný. Nejde jej to, aj keď sa sústredí. Desať. Dal som ďalšiu ranu na jej zadok. Vyhŕkli jej slzy.
„Dostaneš sľúbených dvadsaťpäť, pretože si to nestihla. Ale vieš čo, prižmúrim oči a dám ti ešte jednu šancu. Takže znova. Jedna, dve...,,
„Prosím!“
Skúšala sa dohadovať, toto hádam nie. Márne, ešte som zrýchlil intenzitu počítania. Čakala ďalšiu ranu, ale namiesto toho som ju švihom strapcovým bičom cez tvár. Ostala zaskočená, kde som ho vzal. V tej chvíli by som sa na nej ani krvi nedorezal. Toto zabralo, možno zo strachu, podvolila sa. Bola pyšná na malinkú kaluž pod sebou. Chcela sa mi hrdo pozrieť do očí. V zárodku som ju stopol.
„To myslíš vážne? Čo to má byť?“
Ostalo jej iba, nechápavo sa pozerať do mojich očí.
„To je ako od suky! Si pes? Znova a poriadne, rozumieš?!“
Nebudem sa dohadovať, dal som ďalšiu ranu.
„Ja viacej nemôžem.“
Pousmial som sa a pohladil ju po rozkroku sprchou. Pustil prúd vody a nasmeroval jej ho do pusy. Nútil som ju piť, čo najviac.
„Ešte, poriadne!“
„Prosím, ja už nemôžem, naozaj. Urobím to.“
Brblala.
„Čupni si a dúfam, že som nevyčerpal energiu zbytočne!“
Sadol som si na záchodovú misu, kúsok od nej a sledoval každý jej pohyb.
„Mimochodom, bol by som rád, aby si mi dopredu oznámila, keď to budeš robiť!“
„Áno.“
Neviem ako dlho som tam sedel. Myslím, že dlho. Začal som byť nervózny.
„Stále čakám a už ma to prestáva baviť. Asi ti budem musieť znovu naložiť na zadok, ale zapamätaj si, že šetriť ťa nemienim.“
To už nevydržala a rozplakala sa. Plač ju uvoľnil.
„Prosím, môžem sa vyčúrať?“
„Áno, môžeš.“
Konečne to dala. Veľmi sa hanbila, mala zavreté oči. Pozeral som sa na ňu a potom na kaluž o niečo väčšiu ako predtým.
„Do budúcna si to natrénuješ, nech s tebou nestrácam čas.“
„Áno.“
„Teraz ťa musím potrestať za to, že si ma nechala tak dlho čakať!“
Vrazil som jej do pusy zdureného vtáka.
„Tak sa snaž, nech sme rýchlo hotový. Budem ťa celú dobu trestať, aby si vedela do budúcna, že nebudem čakať. Myslím, že si pochopila ako sa má správať dobré dievčatko. Teraz je to na tebe, ako dlho bude trvať bolesť.“
Snaží sa o rýchle uspokojenie.SmileNechce aby ju to tak bolelo. Surovo ju ťahám za bradavky a švihám strapcovým bičom. S ranami to nepreháňam, užívam si slasť prichádzajúceho vyvrcholenia. Vždy keď ju intenzívne šukám v jej puse, na chvíľu prestanem, nech vzrušenie trochu opadne. Je si vedomá toho, čím dlhšie ma bude robiť, tým dlží trest bude. Som vzrušený a prestávam vnímať intenzitu rán. Konečne som sa urobil. Pozrel som sa na jej chrbát a červené bradavky.
„Dievčatko, nejak som sa prestal ovládať. Bolí?“
,,Viem, že by si mi nikdy neublížil.“
S týmto pocitom sa dala do klbka, aby bolesť bola znesiteľnejšia. Zaspáva, len tak na podlahe, vyčerpaná ponížením a ranami. Hladím jej vlasy. Pobozkám ju na ne, opatrne zdvihnem a odnášam do postele. Prikrývam ju...
Komentáre- príspevky
Pridal/a Sienna dňa 10.03.2019.
0 Hlasov
Myslela som si, že dievčatká cikajú Happy
Sienna
Pridal/a GW dňa 10.03.2019.
1 Vote
Pišajú či močia ...:D
GW