Chanel
Posted 22.03.2019 by Chanel
„Prečo to nechces pochopiť!!!!”zneli jeho slová. Ešte som sa nestihla spamätať, z toho že som pred ním úplne nahá a už som ležala na posteli, kde mi silno držal ruky nad hlavou, sedel na mne a pozeral priamo do očí blizko mojej tvare a s prísnym zvýšeným hlasom ku mne hovoril. „Prečo s tym bojujes? Prečo bojuješ so mnou, so sebou, prečo zabíjaš tú krásu v sebe, prečo to potrebuješ všetko ničiť? Sama dobre vieš, že túžiš oddať sa, že to ťa urobí šťastnou, tak už netráp seba, netráp mňa. Pochop, že pokiaľ nepocitim to, že mi veríš, nedokážem byť s tebou plnohodnotne. Necítim to z teba, nechceš mi dať nič, iba sa hráš!!“ Jeho slova ma bodali, ani neviem kam. V hlave sa mi miešali myšlienky, otázky. Ako to môže vedieť? Ako to môže cítiť? Veď som tu, som nahá, čo viac chce? Nehrám sa. Aspoň myslim.
Cítila som jeho vôňu, jeho silné ruky, jeho pohľad ma spaľovať, jeho blízkosť vzrušovala.
Zrazu ma premohol chtíč. Nie! Teraz nie, nesmie to na mne zistiť, nedám mu to poznať, tvárim sa chladne a pozerám do stropu. Cítim sa trapne, v duchu si nadávam.
Zdvihol sa, pustil mi ruky, ktoré sa mi hned začali prekrvovať, postavil sa k posteli a pozeral na mňa. Cítila som sa hrozne, prvý krát nahá a tak zmätená. Túžila som aby ma pretiahol, silno, tvrdo, živočíšne, aby sa na mňa tlačil, zdvihol mi nohu a cely do mňa boril,och pane bože prečo teraz! Prečo ma to muselo premôcť teraz, ked mi vynadal! Nie, nedam na sebe nic poznat. Stále ma pozoroval, bol nešťastný, bol ticho s rukami v bok. „rozkroč sa” och čo to odo mňa chce, neviem co chcem, či chcem byť s ním, alebo utekať preč. „nepočula si? “ urobila som to, čo teraz. Hnevala som sa, no zároveň túžila po ňom. Cítila som, že mám mokrú kundu, to hovori za všetko, hanbím sa, som strašne ponížena. Bez pytania, bez všelijakých nežnosti a okolkov do mňa vrazil dva prsty, zabolelo, no okamžite to prešlo, až som zvyskla od rozkoše. Tak velmi to chcela, tak velmi bola mokra, trapas,,, robil mi to tvrdo no zároveň nežne, taketo pohyby ešte nemala, ako to robi? Triafa presne tam kde má, nezvládam sa udržať v kľude, moja kunda ma prezrádza, nechcem ani dýchať, je mi horúco,pozerám hľadám bod ktorý by ma rozptýli, snažím sa myslieť na varenie! Nejde to, telo ma neposlúcha. Už sa nemôžem brániť, už nie. Zavriem oči podvihnem panvu a už sa nechávam unášať kŕčom orgazmu a uvolnenia. Nemôžem uveriť, čo sa práve stalo, silny orgazmus, za chvilku, až ma mokry rukav a celú ruku. Nepozrela som sa na neho, ani na moment, nechcem vidiet ten výraz, aký je on teraz víťaz. Zakrila som si tvar rukami, citila ako sa červenám ako mi horia líca. Odišiel si sadnúť do kresla obďaleč od postele a sedel, zas ma pozoroval. Chcelo sa mi plakať, neviem či šťastím alebo naopak, chcela som sa k nemu priplazit ako poslušná suka k jeho nohám a poprosit o prepáčenie a vynútiť si pohladenie. Nešlo to, tá moja hrdosť, nenávidím ju.
„Postav sa, obleč a odíd“ povedal úplne pokojne.
Pozerám na neho, gestom ruky ukázal prstom na dvere. Dorazil ma, teraz som už úplne mimo.
Rychlo som sa obliekla, chcela som mu niečo povedať, okamžite ma zastavil, že nechce nič počuť a mám vypadnúť. Zúrila som. Tak strašne som bola nahnevaná, vyšla som na ulicu a kráčala smerom domov, boli asi dve hodiny popoludní, plne ulice a cesty áut. Pozerala som na ľudí a zavidela, že oni práve neriešia taky hnev a poníženie aké teraz ja.Srdce mi bilo ako zvon, z očí padali slzy a hrdlo zvieral žiaľ. Čo to má znamenať? To som dopadla, ja hlúpa hus, čo som si myslela?
Hnev moj hnev, doslova zúrivosť ma rychlo hnala ulicami vpred, rychlo domov, utekať do bezpečia do mojej samoty.
Keby ma zastavy nejaká avon ledy asi by sa znej chtiac nechtiac stal boxovaci pytel, tak strašne som bola nahnevaná.
Prišla som domov a doslova plakala do vankúša, som na nič, som nikto, blbá, úplná trapoška.
Uvarila som si bylinkový čajík, sadla k oknu a rozmýšľala. Hnev vystriedala ľútosť, ľútosť, že kvôli svojej posratej hrdosti nezazijem všetko krásne, čo mi písal, hovoril, tie hodiny, dni a noci strávené za compom tie sny a pocity čo mi dal sa stratili, kvôli mne. Oddať sa, veriť prečo to je tak ťažké, prečo ho mám stratit, prečo nebojujem, prečo sa ho vzdávam, jeho a možno svojho šťastia, čo mi bráni mu napísať? Prečo ma tak ponizil? Milion otazok, milion pocitov. Toto všetko sa dá vyriešiť, prekonať, staci zobrať comp a napísať mail.
Urobila som tak, vyliala svoje srdce, svoj žiaľ. Plakala som, chcem byť s nim, chcem ho poslúchať, verím mu, už viem čo chce a potrebuje a ja mu to dám lebo ho ľúbim a chcem.
Dostala som priucku, na ktorú nikdy nezabudnem, zaslúžila som si ju.
Neprešlo ani tri minúty a prisla mi odpoveď.
Že je šťastný a že ma čaká v kaviarni kde sme sa stretli prvý krát.))) a tak sa začal náš príbeh))

Ďakujem za prečítanie)
Komentáre- príspevky
Pridal/a Lais dňa 26.03.2019.
2 Hlasov
Drzim palce. Dominat, ktory miluje svoj protajsok, ho nikdy neopusti. Ani po takejto udalosti ho nevytesni z hlavy. Takyto vztah vie byt extremne silny. Keby si mu nenapisala, je mozne, ze vam to skomplikuje zivot na velmi dlho. A zbytocne.
Naposledy upravil Lais 26.03.2019.
Lais
Pridal/a Chanel dňa 27.03.2019.
1 Vote
Nuž, musela som sa prekonať a to vo vsetkych smeroch, nedalo sa inak, hlavné je, že som pochopila vela vecí a po tejto príucke sme si už len svoj vzťah upevňovali a užívali Smile sranda bola, že on ani na chvíľu nepomyslel na to, že by som neodpisala a práve tá istota ma tak trochu vždy hnevala, ale tak to asi má byť.
Chanel