http://www.xbdsm.sk/poviedky/category/ostatn-233/ poviedky categories... http://www.xbdsm.sk/Pan_MO/poviedky/jej-poslednou-slobodou-bolo-ticho/ A cíti to. Hrôzu. Hanbu bezmocnosti. Zosilňujúcu hrôzu z toho, že nevie, ako dlho to bude trvať alebo čo sa od nej bude žiadať ďalej. Vie, že to ešte nie je koniec. Vie, že ticho má svoju cenu a že cena môže s každým odmietnutím rásť. Prázdna miestnosť, visiaca lampa, tvrdosť podlahy, hrozba, ktorá pretrváva tesne za tým, čo obraz odhaľuje — to všetko naznačuje to isté: tento okamih je len interval. Niečo sa už stalo a niečo horšie môže ešte čakať.
To je to, čo robí jej rozhodnutie takým vážnym. Bojí sa. Má všetky dôvody báť sa. Niekde pod vynúteným nehybným telom sa ňou už musí vlniť panika: inštinkt poddať sa, dať im, čo chcú, zastaviť to. Nie je mimo tohto pokušenia. Je v ňom. Kľačí tam nie ako symbol bez citu, ale ako žena nútená merať bolesť so svedomím, strach s pravdou, prežitie so zradou.
A potom je tu ten najkrutejší detail zo všetkých: samotné ticho. Bolo jej vnútené, áno, ale stalo sa aj poslednou formou, ktorú jej vôľa ešte môže nadobudnúť. Ak neodpovie, ak nepomôže tým, ktorí od nej niečo chcú, potom roubík zostáva. V tejto hroznej logike sa vec, ktorá jej bola vnútená, stáva vonkajším znakom jedinej voľby, ktorá jej ešte zostáva. Nemôže hovoriť, pretože sa rozhodla nehovoriť. Obmedzenie na jej ústach sa stáva tvarom jej odmietnutia.
Vie, čo jej toto odmietnutie môže priniesť. Ďalší tlak. Viac bolesti. Ďalšie pokusy ju vystrašiť, unaviť a zničiť. Vie, že to možno nebude schopná vydržať donekonečna. Vie, že jej odvaha nie je bezhraničná, pretože je človek — vystrašená a bolestne živá. Presne preto ten obraz bolí. Zbiera sa minútu po minúte, nie z nekonečnej sily, ale zo sily, ktorú treba nájsť znova a znova uprostred strachu.
Takže toto nie je portrét neporaziteľnosti. Je to portrét nákladného odporu. Obyčajnej ženy, ktorá trpí, ktorá sa bojí, ktorá vidí pred sebou temnotu — a ktorá sa stále rozhodne, ešte na chvíľu, nedať zlu to, čo chce.]]> http://www.xbdsm.sk/Pan_MO/poviedky/jej-poslednou-slobodou-bolo-ticho/ Tue, 28 Apr 2026 05:16:56 +0000 Pan MO http://www.xbdsm.sk/LenyElle/poviedky/1-2-3-koniec/ Nechal si ma jemne ti po krku prechádzať perami, pomaly hore až k brade a ústam, tu som sa zastavila a čakala, či mi dovolíš, naozaj pobozkať ťa. Chvíľku si ma nechal čakať, potom si sám prevzal iniciatívu a dostala som bozk, aký som nečakala. Už si nebol nežný, bola tam cítiť surovosť a vzrušenie, ktoré ti výprask priniesol. Pomaly sme cúvali až k stolu. Bozk si prerušil len na chvíľu, keď si ma zdvihol na okraj a postavil sa medzi moje nohy. So spútanými rukami som sa snažila udržať, aby som nespadla. Ty si bol stále surovejší a pohrýzol si ma do pery, až kým sa neobjavila v mojich ústach príchuť krvi. Vtedy si prestal a jemne si mi tú kvapku zotrel prstom , „Prepáč nechal som sa trošku uniesť, ale čo s tebou, keď si taká provokatérka“. Usmial si sa, až sa ti urobili jamky v lícach a prstom pokračoval nižšie, najskôr si jemne prešiel po krku až k prsiam, jednu bradavku si pohladil a potom poštípal, potom si rovnako pokračoval aj s druhou. Celý čas si sa usmieval a pozoroval si moju rekciu. Nakoniec si mi prstom prešiel po klitorise až ku kundičke, kde si cítil, že už som pekne vlhká a pripravená. „ Nejako si sa nám vzrušila na to, ako sa ti výprask nepáčil.“ Pokračoval si v dráždení, až si mi nakoniec prudko strčil 2 prsty dnu a von, zvolil si mierne tempo, ktoré bolo síce dráždivé, ale obom nám bolo jasné, že sa pri ňom neurobím.
„Chceš sa urobiť? Tak popros.“
„Prosím ,Pane môžem sa urobiť?“
„Môžeš, čo ti v tom bráni?“ odpovedal si a pokračoval v pomalom tempe dnu a von, pohladiť klitoris a znova.
„Môžete ma prosím robiť rýchlejšie?“ pozrel si sa na mňa trošku zrýchlil.
„Takto sa ti to páči?“ videl si, že áno, ale že potrebujem ešte pridať.
„Tvrdšie prosím. Rýchlejšie. Hlbšie.“ prestávala som sa ovládať, a ty si postupne plnil moje priania, pridal si 3 prst a teraz ma už naozaj tvrdo prstoval. „Môže byť zlatíčko?“ opýtal si sa, teraz už aj ty vzrušený a trošku zadýchaný z ručnej práce. Ja som už prestávala vnímať ako som sa blížila k vrcholu, takže som už len odpovedala áno, ešte a prosím. Pokračoval si, až si nakoniec pridal aj druhú ruku a začal mi dráždiť klitoris, to ma dostalo cez okraj, napriek tomu si pokračoval, až som sa urobila aj druhýkrát a začala prosiť, aby si už prestal. Odstúpil si a svoju ruku si mi dal pred tvár, vedela som , že chceš aby som ti ju očistila, Postupne som zobrala každý prst do úst a zbavila ho mojej šťavy. Keď si bol s „očisteným“ spokojný, stiahol si ma zo stola dole na kolená.
Rozopol si si nohavice a vytiahol penis. Vedela som čo očakávaš a okamžite ho vzala do úst. Najskôr si ma nechal nech idem vlastným tempom. Snažila som sa ho sať a jemne zo spodu dráždiť jazykom. Nakoniec si ma však chytil za vlasy a začal prirážať až po koreň. Tempo bolo rýchle a ja som nemala inú možnosť len držať, aj keď som mala sliny po celej brade a z očí mi už išli slzy z nedostatku vzduchu. Keď som myslela, že už nevydržím vrazil si ho hlbšie a začal striekať. Rýchlo som prehĺtala, inak by som asi začala tvojím semenom dusiť. Nakoniec si ho vytiahol a nechal nech oblížem zbytky semena zo žaluďa. Obliekol si sa a potom mi rozopol putá, stále som kľačala. Pohladil si ma po vlasoch a povedal, že na dnes už stačilo. A takto sa skončilo ďalšie z našich stretnutí.]]> http://www.xbdsm.sk/LenyElle/poviedky/1-2-3-koniec/ Mon, 30 Mar 2026 06:00:44 +0000 LenyElle http://www.xbdsm.sk/Solitary_man/poviedky/odch-225dzaj-250ci-mu-382/ Nikdy sa jej nedotkol a predsa vedel, ako by voňalo jej hebké telo. Stretli sa v priestore, kde sa mená nenosia nahlas. Len tiene, prezývky a slová písané na klávesnici. Svet obrazoviek, kde sa dominancia meria vetou a submisivita tichom medzi odpoveďami.
Písala mu tak, ako ženy nepíšu často. Nie lacno. Nie hlučne. Bola krehká v tom, čo priznala, a pevná v tom, čo uniesla. Hovorila o odovzdaní, ale nikdy nepôsobila zlomeno. Skôr ako niekto, kto vie, že sila sa skrýva v rozhodnutí pokľaknúť, nie v slabosti.
On čítal jej slová v pološere, ktoré prerušovali len záblesky plameňov v krbe. Vzduch bol ťažký. Na koži cítil vlastnú vôňu, temnú a surovú, s tónmi dymu, kože a dreva. Nie sladkú. Nie mäkkú. Vôňu, ktorá sa drží látky aj ráno a pripomína, kto ju nosí. Sedel pokojne, bez potreby dokazovať, kto je. Nepotreboval reťaze, aby bol pevný. Nepotreboval ju zväzovať, aby ju držal. Stačila mu veta. Spôsob, akým jej napísal zastav a ona zastavila. Spôsob, akým jej napísal pozeraj sa na mňa a ona sa pozerala, aj keď len cez sklo displeja.
V jeho hlave bol čiernobiely obraz. Ona v šere pri jeho nohách, objíma jeho kolená, čelom opretá o jeho stehno. On jej prejde rukou vlasmi, zdvihne jej tvár, prsty pod bradou. Nie násilie, ale kontrola. Nie tvrdosť, ale istota. Jeho dlaň na jej krku pevná a presná, bez hnevu. Cítil, ako sa jej dych spomalí, ako sa nebráni, ale vedome odovzdáva. Nie preto, že musí, ale preto, že chce. Len pripomenutie, že drží priestor, v ktorom sa môže prestať brániť svetu.
Nikdy sa to nestalo. A nestane.
Keď si vymenili fotografie, niečo sa zlomilo. Nie dramaticky. Len realita vstúpila do miestnosti a rozohnala niektoré tiene. Slová zostali rovnaké, ale pohľad už nehľadal pokračovanie.
On neprosí o priazeň. Neohýba chrbát, aby sa zmestil do cudzej predstavy. Ak má stáť, stojí rovno a pevne. Vedeli, že ich cesty sa nespoja. Nie všetky spojenia majú mať telo. Niektoré majú zostať medzi dymom a obrazovkou.
Odišiel bez scény, bez výčitiek, bez potreby vysvetľovať. Niesol si len vedomie, že niekde existuje žena, ktorá by vedela sedieť pri jeho nohách nie zo strachu, ale z dôvery. A možno práve ona ho naučila, že aj odchádzajúci muž môže raz za čas niečo napísať. Nie preto, aby bol pochopený. Ale preto, že to v ňom zanechalo stopu.
Odchádzajúci muž nezatvára dvere prudko. Len zhasne lampu, vezme opasok z operadla a nechá šero, aby pohltilo to, čo nikdy nemalo byť viac než dym.]]> http://www.xbdsm.sk/Solitary_man/poviedky/odch-225dzaj-250ci-mu-382/ Fri, 13 Feb 2026 05:59:22 +0000 Solitary man http://www.xbdsm.sk/LenyElle/poviedky/1-2-3/ Keď si bol pri krku rozovrel si dlaň a pevne stisol môj krk. Zovretie bolo také silné,že som sa sotva mohla nadýchnuť, povolil si a stisol znova. Sekundy ubiehali a ja som čakala na každý jeden nadých, ktorý si mi doprial. Mal si rád úplnú kontrolu. Bolo vidieť, že sa ti páči, že odovzdane držím. 1, 2, 3 ...zovretia a tvoja ruka zmizla. Vzduch sa mi zarezával do pľúc po malých dávkach a ja som si uvedomovala každý nádych.
Postavil si sa. Kroky boli pomalé, premyslené. Obišiel si ma, no nedotkol si sa ma. Tá vzdialenosť bola horšia než dotyk – nútila ma premýšľať, čakať, byť v strehu.Zdvihla som k tebe pohľad. Tvoje oči boli stále rovnaké – pokojné a sústredené. Ako keby si sa díval nielen na mňa, ale aj skrz mňa. Vedela som, že rozmýšľaš. Že vážiš každý ďalší krok, každú sekundu.
Naklonil si hlavu nabok, akoby si niečo zvažoval. Pristúpil si ku mne spredu. Jedným prstom si mi nadvihol bradu, len toľko, aby som ti musela pozrieť do očí.
„Zostávaš pokojná,“ povedal si ticho. Nebol to kompliment, skôr konštatovanie.
Prst si stiahol, no tvoj pohľad ma držal pevnejšie než akékoľvek putá.
A v tej chvíli som vedela, že ešte nič neskončilo.
Že toto je len prestávka medzi nádychmi.
Že čakáš.
A ja s tebou.]]> http://www.xbdsm.sk/LenyElle/poviedky/1-2-3/ Thu, 15 Jan 2026 06:31:33 +0000 LenyElle http://www.xbdsm.sk/Latexpup/poviedky/prv-225-nav-353tva/ http://www.xbdsm.sk/Latexpup/poviedky/prv-225-nav-353tva/ Fri, 02 Jan 2026 08:47:58 +0000 http://www.xbdsm.sk/xxxxxxxxx/poviedky/pl-225n/
„No čo, aký si mala deň?“ spýtam sa, ako...]]>
„No čo, aký si mala deň?“ spýtam sa, akoby sa nechumelilo.
„Aký asi?! Však tu nie je čo robiť,“ odsekneš.
„Neboj, mám plán na večer,“ poviem s úsmevom.
„Aký?“ zdvihneš obočie.
Z tašky vytiahnem fľašu šampanského. „Oslávime môj vydarený únos. Čo povieš?“
Na chvíľu zaváhaš, ale nakoniec sa uškrnieš. „Ach, bože…“

Je to prvý úsmev, ktorý sa mi od teba podarilo dostať. Sedíme na gauči, noc je hlboká, fľaša už takmer prázdna. Zostalo len pár kvapiek v pohároch. Rozprávame sa dlho – o minulosti, o tom, ako to celé začalo.

Nakoniec sa odvážiš spýtať: „Prečo si to vlastne urobil?“
S hlbokým nádychom spustím: „Pozri, teraz už vážne naposledy. Vieš že po tom túžiš, len si to nechceš priznať a ja viem, ako to skončí. Bude sa ti to páčiť, každý jeden deň. Túto chatu som kúpil pre nás – pre teba, najmä pre teba. Aby som mohol uskutočniť tvoje tajné erotické túžby. Viem, že to znie šialene, ale je to tak. Teraz tomu ešte nerozumieš, ale uvidíš, na konci mi poďakuješ. Ale dosť bolo. Je dosť neskoro, musíme ísť spať.“
„Tebe sa to ľahko hovorí, keď nespíš na zemi,“ posťažuješ sa a pozrieš na mňa s výčitkou v očiach.
„Veď ja neviem, čo vymýšľaš dookola,“ poviem s úškrnom. „Môžeš mať matrac.“
„Hej, za fajku, bohovské” oponujem
„Veď lebo ho budeš mať prvý krát v ústach že?” Nedám sa
„Ach bože… davaj..” prevrátiš oči, podvolíš sa a kľakneš si medzi moje nohy.

Rukami mi začneš rozopínať opasok - pozeráš sa mi pritom do očí.

“Ale dáš mi ten matrac. Jasné??!!”
Potvrdíme si to: “Tak ako sme sa dohodli.”

Postavím sa z kresla, kľačíš pod mojimi nohami. Opasok už mám rozopnútý, ešte gombička, zips a máš ho von - rovno pred tvárou. Z toľkého alkoholu mi nestojí, i keď by som ťa na mieste najradšej pojebal. Tebe to nevadí, berieš ho aj taký do úst a začínaš sať. Hráš sa s ním v ústach a cítiš, ako to v nich rastie, zväčšuje sa a zapĺňa ti čoraz viac pusinku.

Pozerám sa priamo na teba: “Som zvedavý, čo si sa za tých pár rokov priučila”
“Pekne ti to ide… len pekne pokračuj” chválim ťa
“Oči na mňa… haló… tu som hore… viem že je to nepríjemné, ale očný kontakt je dôležitým… pekne sa mi pozeraj do očí a fajči…. Och áno .. to je ono .. výborne…. Si sexi…”

Pozeráš sa na mňa, ako nad tebou stojím. Na jazyku cítiš môj penis, ako jazdí hore a dole. Držíš ma za stehná a nechávaš si začesávať vlasy za uši. Vyberieš ho z úst a vezmeš si ho do ruky.

Posmelená alkoholom provokuješ: “Takto sa ti to páci??? Hmm? Zlepšila som sa od kedy som ťa fajčila v aute?“
“Áno, ide to to krásne, ale je čo zlepšovať.” trošku ťa podpichnem

Zaprieš sa rukou o moje brucho a zhodíš ma na gauč. Rukou si pridržíš môj penis a jazykom pomaly po ňom prechádzaš od vajec, až k špičke. Ako jazyk ťaháš po mojom penise, cítiš, ako mi v navretých žilách pulzuje krv. Hneď ako sa dostaneš na koniec, položíš pery na špičku a vkĺzneš s ním zasa dnu. Zrýchliš tempo a začneš silnejšie sať.

“Och bože, už budem…” zahlásim a nastriekam ti to priamo do úst.

Ty to všetko pekne prehltneš a utrieš si kútiky pier: “Ten matrac ťa poprosím” povieš víťazoslávne.



„Ooo zaslúžiš si viac než ten matrac“ ohodnotím tvoj výkon.

Ruky ti dám pod pazuchy a pomôžem ti vstať na nohy. Stojíš predo mnou a kukáš sa mi priamo do očí, nie však nadlho. Zhodím ťa na gauč a priľahnem ťa. Bozkávame a ja na jazyku cítim chuť svojho semena. Je mi to jedno, jediné, čo chcem, je užívať si tvoje veľké plné pery. Hryziem ťa do nich, hryziem ťa do krku, hryziem ťa všade, kde sa len dá. Jemne mi vzdycháš do ucha a nebrániš sa tomu. Vášnivo sa bozkávame, moje ruky prechádzajú po celom tvojom tele. Rozopínal ti nohavice, neprotestuješ. Ešte predtým však preverím tvoju kundičku cez nohavice. Rukou ti vojdem do lona a pevne ho uchopím. Hlboko vzdychneš a zakloníš hlavu, využijem to a jazykom ti prejdem po krku z dole až hore ku sánke. Nestačí mi ťa obchytkávať cez rifle, chcem z teba viac a tak ti ruku vsuniem do nohavíc. Od tvojho podbruška ju ťahám dole, po nohavičkách, až kým na končekoch prstov neucítim, aké sú vlhké. Nezastavujem, pokračujem ďalej a čím som bližšie tvojej dierke, tým sa vlhkosť stupňuje. Si dokonale vzrušená. Prostredníkom ti odhrniem nohavičky nabok a skúsim zájsť dnu. Bez problémov do teba celý vkĺzne hneď, na prvý krát. Ty len uhneš hlavou nabok a zahryzneš sa do pier. Tentokrát sa snažíš byť ticho. Hneď ho z teba vytiahnem a namierim si to s ním rovno k tvojim ústam. Je celý mokrý, túžim ho ochutnať, ale nie je pre mňa. Potriem ti ním pery, ktoré si vzápätí oblízneš.

„Hej aj ja chcem ochutnať. Nechaj aj pre mňa niečo“ usmejem sa na teba.

Ty len našpúliš pery a ponúkneš ma.

„Myslel som to trošku inak“ žmurknem na teba a zohnem sa k tvojim nohám.

Zleziem z teba aj z gauča dole a potiahnem ťa za spodok nohavíc. Postavím sa a začnem ti ich vyzliekať. Ty zatiaľ ležíš na chrbte s vystretými nohami vo vzduchu a snažíš sa z úzkych riflí vyslobodiť. O chvíľku sú už na zemi vedľa gauča a ja bozkávam tvoje nohy od členkov, cez lítka a stehná, až do tvojho lona. Jazykom ti lížem nohavičky, presne tam, kde mi to najviac chutí. Tlačím ním na tvoju mäkkučkú kundičku, nech ho tam aj ty poriadne cítiš. Takto ťa ním trápim hodnú chvíľu. Mrvíš sa a krútiš od vzrušenia, chceš aby som ich odhrnul a poriadne ťa vylízal, ale ja nie. Užívam si, ako ťa týram a pomaly dráždim do šialenstva.

„Prosím... Poriadne...“ vzdycháš a doprosuješ sa.

Čakal som len na toto, kým sa podvolíš a kým sa mi celá oddáš. Keďže je to naše prve rande na chate, nebudem zlý a vypočujem tvoje prosby. Chytím ťa za nohavičky a ani nemusím nič vravieť a ty už inštinktívne nadvihneš zadok, aby som ti ich mohol stiahnuť dole. Je to len malá chvíľa, ale tebe to príde večnosť, kým tvoje nohavičky dopadnú na zem a ja skončím hlavou medzi tvojimi nohami. Lížem ti pysky, pomaly, zdola hore. Raz jeden a potom druhý. Zdá sa že som v tom neohrabaný, ale robím to naschvál. Trápim ťa ďalej a z pyskov sa presúvam na stehná a triesla. Nedám ti to, po čom túžiš, nie teraz, nie tak rýchlo. Jediné, čo si zaslúžiš je trápenie pomalou rozkošou. Zas sa hmýriš a tvoja kundička tečie ako vodopád.

„Netráp ma prosím... Viem že to vieš....“ znova sa začneš doprosovať.

Ja sa len znova pousmejem, pohladím ťa po nohách, skloním sa hlavou znova do tvojho lona, ruky ti položím na stehná, roztiahnem nohy a jazykom ti vytúžene prejdem stredom kundičky, kde skončím na klitorise. Lížem ho, bozkávam a hrám sa s ním a ty vzdycháš na celú chatu. Strácaš kontrolu nad vlastným telom. Nohy ti lietajú sem a tam, podvedomo s nimi kýveš a snažíš sa ich spojiť, ale ja ich mám pod kontrolou, držím ti ich, aby mi nezavadzali. Si vlhká, tvoja štavička s mojimi slinami mi tečú po brade, ale vôbec mi to nevadí. Chcem ťa spraviť a to poriadne. Zrýchlim tempo a ty frekvenciu nádychov. Netrvá to dlho a príde orgazmus. Silný a dlhý. Vystreľuje ti do celého tela, mykáš sa, šklbeš a ja sa snažím udržať jazyk na tvojom klitorise, aby bol orgazmus čo najdlhší. Po chvíľke je koniec, vydýchneš si, ale ja nie. Jeden je málo. Začínam ti znova dráždiť klitoris. Je extrémne citlivý a trošku opuchnutý.

„Už nezvládzem.. ach...“ snažíš sa s tým bojovať, ale ja ťa nepočúvam.
„Hej už dosť.... Ach bože ..“ hmýriš sa.

Ja si však nedám povedať.

„Už nevládzem,... Ach…“

Každý pohyb môjho jazyka na tvojom klitorise vystreľuje zvláštny pocit do tvojho tela. Nevieš sa rozhodnúť, či to je príjemne alebo nie. Ten pocit je zvláštny, vzrušujúci, ale zvláštny. Bojíš sa, čo to spôsobí, je to veľmi intenzívne a preto sa rozhodneš to zastaviť, škoda len, že v tento moment udávam rytmus ja.

„Dosť prosím!“ Vyhŕkneš a rukou mi zatlačíš na hlavu.

Ja sa však nenechám odtlačiť a pokračujem ďalej v lízaní. Pocit v tvojom lone začína byt o dosť intenzívnejší. Vzdycháš ešte viac ako predtým. Rukou mi znova zatlačíš na hlavu, ešte silnejšie. Ja však rukami obopnem tvoje stehná, pevne ich zovriem a nadvihnem sa. Teba to zaborí hlboko do gauča. Ležíš len na lopatkách. Chrbát, zadoček a nohy máš vo vzduchu. Ja ťa pevné držím za stehná a lížem ťa ďalej. Si bezbranná, nohami skúšaš kopať ale je to zbytočné, pevne ich držím zovreté. Skúsiš sa rukami natiahnuť k mojej hlave, ale ja sa len vystriem a teba to prehne v chrbte, čím ťa zhodím naspäť na gauč. Tvoj osud je spečatený. Ešte chvíľku sa stým snažíš bojovať ale potom pochopíš, že je to márne. Môj jazyk vymetá každý kút tvojej pičky a tebe neostáva nič iné, než sa tomu poddať. Uvoľníš sa a necháš telo podriadiť sa vzrušeniu. Cítiš ho v celom svojom tele, vzdycháš z plných pľúc, nohy sa ti klepú a dych sa stupňuje. V to z ničoho nič udrie orgazmus. Prehneš sa v chrbte, panvou sa zaprieš o moje pery a obe polky zadočky silno stiahneš k sebe, čím sa celý napne. Vyvrcholíš, orgazmus je silný, silnejší ako predtým. Lapáš po dychu, je to úžasné. Takíto silný si ho ešte nemala. Oči sa ti prevracajú a šklbeš celým svojím telom. Mám problém ťa udržať, ale nakoniec to zvládnem a aj ty. Nohy ti položím na gauč. Oči máš zavreté. Srdce ti bije ako keby si práve dobehla šprint na sto metrov. Si zničená, alkohol a dva orgazmy krátko po sebe si berú pomaly svoju daň. Zaspávaš a ja ťa v náručí vynesiem do tvojej izby.



Zobúdzaš sa na matraci. „Konečne niečo lepšie než zem,“ prebehne ti hlavou.

Hlava ťa bolí z alkoholu, v izbe je ťažký, vydýchaný vzduch. Posadíš sa a zhlboka sa nadýchneš. Premýšľaš nad včerajškom – ako sme sa odviazali, ako som ti ublížil a ako som ťa, napriek tvojmu protestu, donútil urobiť sa druhýkrát. Si na mňa oprávnene nahnevaná, no netrvá to dlho. Čím viac nad tým premýšľaš, tým viac sa hnev mení na vzrušenie. Taký silný orgazmus, ako bol ten druhý, si asi ešte nikdy nemala. Lenže čo teraz? Nechceš to nechať len tak. V hlave ti skrsne nápad – trochu odvážny, ale sľubujúci výborné výsledky. Ešte raz sa zhlboka nadýchneš, aby si rozprúdila krv v tele a bolesť hlavy aspoň na chvíľu ustúpila. Natiahneš sa po ruksak a vytiahneš z neho biele tričko a tangá.

„Och áno, to bude stačiť,“ zamyslíš sa. … Zbehneš dole po schodoch.
Už v polovici zakričíš: „Dobré ráno!!!“ – poriadne, z plných pľúc, aby som si ťa všimol. Obzriem sa na teba: „Dobré ráno… ale, ale, niekto sa nám tu vyspal doružova.“
„Je to tak. Čo máme na raňajky?“ Zhlboka sa nadýchneš.
„Omeletu?“
„Presne tak. O pár minút je hotová.“

…

Sedíme pri stole a raňajkujeme. Ja pokojne jem, ty však začínaš rozbiehať svoj zákerný plán a bez hanby so mnou okato flirtuješ.

„A čo budeme dnes robiť? Pohráme sa ako včera? Hmm?“ usmeješ sa na mňa a zadívaš sa mi priamo do očí.
Takmer sa zadusím džúsom. „Ehm… zahrať?“ Tá otázka ma úplne zaskočí.

Zasmeješ sa, hodíš na mňa nevinný pohľad a pokračuješ.

Stále si v útoku: „No vieš… ty a ja, moja pusa a tvoj penis… a potom sa pekne prestriedame,“ zahryzneš si do spodnej pery.

Som zaskočený a neviem, čo dodať.

Začnem habkať: „Nooo… no… mohli by…“ Vtom si všimnem, ako posúvaš vidličku po stole smerom ku kraju – ako nejaká drzá mačička.

Pozeráš sa mi pritom priamo do očí a usmievaš sa. Nedokážem z teba odtrhnúť zrak. V miestnosti je také erotické napätie, že by sa dalo krájať. Čas akoby sa spomalil. „Cink… cink…“ Z tranzu ma nedokáže vytrhnúť ani kovový zvuk, keď vidlička dopadne na zem. Strácam sa v tvojich nádherných očiach a ty začínaš tušiť, že ma máš vo svojej hrsti. Nadvihneš obočie, usmeješ sa a mierne skloníš hlavu. Môj pohľad skĺzne na tvoje plné pery.

„Ups,“ vykĺzne z nich.

Zohneš sa po vidličku – ale nie tak, ako by to urobil ktokoľvek iný. Nie. Ty si musíš kľaknúť na štyri a nezabudneš si pri tom nadvihnúť tričko, aby som si mohol dôkladne prezrieť tvoj strhujúci zadoček.

„Kde len môže byť?“ tváriš sa, že ju hľadáš, no v skutočnosti mi len dávaš čas, aby som si ťa dôkladne obzrel.
„To už je toľko hodín? Fúha… nemal by si už byť v práci?“ zahlásiš, len čo pozrieš na hodiny na rúre.
„Kurva! Úplne som na to zabudol. Nestíham…“ začnem panikáriť.
„Zabaľ mi, prosím, raňajky. Fakt nestíham.“ „Jasné, neboj sa. Už na tom pracujem.“

Erotické napätie sa razom zmení na obraz spokojnej rodinky ako z nejakého sitcomu. Umocňuje to aj fakt, že ma pri odchode pobozkáš na líce.

Každopádne nechceš, aby celá tvoja snaha vyšla nazmar, a tak okrem bozku dostanem aj rajcovnú poznámku, zašepkanú priamo do ucha: „Neboj sa… môj zadoček si ťa ešte počká. Pa.“



---
Poznámka autora: Ďakujem za hocijakú spätnú väzbu, či už formou komentára alebo správy (kritika aj pochvala). Motivuje ma to písať viac a posúva ma to ďalej. Ďakujem.]]> http://www.xbdsm.sk/xxxxxxxxx/poviedky/pl-225n/ Tue, 23 Dec 2025 09:15:40 +0000 . http://www.xbdsm.sk/sivy_vlk/poviedky/193no-aj-nie/ na zadku, v šoku si
krásny sen precitáš
vo chvíli sa, všetko stratí

ako v ohni, celá horíš
z hlavy túžba, z tela bič
uhýbať chceš, al...]]> na zadku, v šoku si
krásny sen precitáš
vo chvíli sa, všetko stratí

ako v ohni, celá horíš
z hlavy túžba, z tela bič
uhýbať chceš, ale putá
nie nie...nedovolia utiecť preč

nič nepočuješ, nevidíš
chuť roubika v ústach len
večná chvíľa to
rana biča štipne

chce to kuklu, že
do rúk beriem jednu
tvoja hlava, návleku sa zdráha
obklopím ťa černotou
nenávidíš ju, ja viem

roubik z čiernej gumy
beriem, už vniká
pohyb rýchly a si nemá
slastne oči privieraš

už len táto vec ti chýbala
maličkosť, ktorá ticho robí
aby tvoje ústa
zavreté si mala

členky ovíjam ti
uzol ešte utiahnuť
ruky tvoje, zľahka chytám
k sebe som ich spútal pevné

hýbať nemôžeš sa
krásna si
v mojej moci, teraz celá si
uniká iba ,,ach,, radostné

na posteli, ticho ležíš
ja ti vlasy hladím
potom telo, oddychuj už
vzrušenie ti telom brní

stenáš zľahka
v kľude ti zadok mažem
v tvojej dierke kolík mizne
cukla si, ako vošiel tam

dúfam, že ma nechceš vyviesť z miery...]]> http://www.xbdsm.sk/sivy_vlk/poviedky/193no-aj-nie/ Mon, 10 Nov 2025 06:10:35 +0000 GW http://www.xbdsm.sk/Midorim/poviedky/povaha-reality/ Vidí v tme, no nevidí tmu... zatiaľ.
Len mnoho ciest.
Pokúša si vyberať, kráčať vpravo, vľavo.
Tam sa potkla, tu prep...]]> Vidí v tme, no nevidí tmu... zatiaľ.
Len mnoho ciest.
Pokúša si vyberať, kráčať vpravo, vľavo.
Tam sa potkla, tu prepadla, cez priepasť musí skočiť.
Chce to zvládnuť, vyberať si, učiť sa vlastnej rozhodnosti.
Vidieť cestu, vedieť zvážiť, samú seba si ustrážiť.
Všade sama aj keď s niekým,
baterkou si snaží svietiť,
paprskom vlastných skúseností.
A čím viac vidí tým viac chápe, že len viac ciest sa vynára...
"Toto rozhodovanie len viac problémov vytvára! Chcem slobodu!"
"Tá však niečo stojí, madam" odpovedal rytier v žiarivej zbroji
čo osvetlila tmu...
Uvidela.
Baterka je k(lúč). A ja mu ho odovzdám.


A on jej ním osvetlil cestu až ku hviezdam...]]> http://www.xbdsm.sk/Midorim/poviedky/povaha-reality/ Sun, 26 Oct 2025 06:34:56 +0000 Midorim http://www.xbdsm.sk/cicina/poviedky/317adov-253-353ok/
Upratané? Ani náhodou. ...]]>
Upratané? Ani náhodou. Skôr to vyzeralo, že sa tu prehnalo stádo slonov. Pár sekúnd pred príchodom Pána som lietala s metlou a prachovkou po byte ako pavúk na kofeíne. Tisíc vecí naraz, nič nedokončené a v hlave mi bliká červená kontrolka. Ja som zabudla na PÁNOV ZOZNAM. Tmavé obliečky – nič. Nepremokavá plachta – ešte v skrini. Stolík do spálne – na opačnom konci bytu. A to „super miesto v obývačke“, o ktorom sa tak rozplýval… no, asi sa bude rozplývať inak.

S hrôzou si uvedomím, že o 5 minút je tu. Kurnik ide ma hodiť o zem. Neoholená, nepripravená, neoblečená.... Nooo v duchu som sa modlila, že aspoň voda v sprche bude stíhať.

Hádžem veci na práčku, zapínam sprchu… a nie, nestíham. S penou na jednej nohe a žiletkou v ruke sa otvoria dvere.

„Ach jaj. To asi bez trestu nebude" povedala som s pohľadom šteňaťa upreným na Pána. Pozabudla som, že som mu dala kľúče, lebo som mala čakať inak.

Myklo mu kútikmi úst. „Budem sa pozerať." V jeho predstavách som stála pripravená uprostred obývačky len v dlhých červených šatách, ruky za chrbtom, ako poslušnosť sama. Ale toto nahé a rozcuchané predstavenie sa mu očividne zapáčilo.

Jeho prísny pohľad ma prinútil holiť sa rýchlejšie. Premeriava si ma svojim vševediacim pohľadom. Bolo to zahanbujúce byť takto sledovaná. „Vynechala si miesto" a už ukazoval kde všade je potrebné to opraviť. Po týchto slovách som pocítila vzrušenie, ktoré som nedokázala veľmi skrývať.

Zobral si sprchu. Jemným pohybom zmenil teplotu vody. Vedel, že neznášam studenú vodu.... Nežne, skoro otcovsky ma pobozkal a zrazu ľadový šok priamo na najcitlivejšie miesto.

„Jaaaaaj.... dokelu!" zapištím.Oblial ma studený pot, vzrušenie nikde.
„Pssst. To je tvoj trest, za zlé načasovanie" jemne s úsmevom ma osprchoval celú. Osušil ma a dal mi pár minút na prípravu.

Vchádza...

Je to pohľad pre Bohov. Jemná biela pokožka, prsia ani melóny, pevný zadok, havranie vlasy a ruky za chrbtom. Kľačím a nechávam Pána nech si to vychutná. Z myšlienok ma vyruší jemný dotyk.

„Nepozeraj sa." Na oči mi dáva červenú kravatu. Vychutnávam si každý jeho dotyk. Musím zachovať pozíciu. On to tak chce. Chcem sa ho dotýkať.

Začujem šuchot igelitky. Kožené červené putá – masívne, také, čo na mne vyzerajú ako luxusný nábytok v chatrči. Milujem ich. Potom lano – pár zručných ťahov a moja hruď sa premenila na umelecké dielo, kde bradavky zdobili svorky ako čerešne na torte.

„Dnes skúsime niečo nové. Postav sa, rozkroč, do predklonu." Pristúpi ku mne a skúša vtlačiť chladný kov, do môjho panenského otvoru. Tlačí… a je to zvláštne – nepríjemne príjemné. Pár krát ma dlaňou capne. Pokračuje ďalej, pár rýchlych rán dlaňou – zadok horí, pokožka červená, a ja mám pocit, že som v prdeli… doslova. Premýšľam nad tým čo bude ďalej.

Odstúpi od svojho diela. „Vystri sa." Sadá do koženého kresla a mňa nechá premýšľať.

"Kde je spálňa? Je všetko pripravené ako malo byť?" Pýta sa.
"Áno môj Pane. Všetko je pripravené..."

A v duchu som si dodala: …len ja ešte vôbec nie som pripravená na to, čo bude nasledovať.]]> http://www.xbdsm.sk/cicina/poviedky/317adov-253-353ok/ Thu, 28 Aug 2025 06:22:59 +0000 Mata http://www.xbdsm.sk/Marquisdebressac/poviedky/v-kaviarni-niekedy-po-sne/ V KAVIARNI

Venované mojej stratenej, dobre vychovanej, zotročenej bohyni

Prišiel skôr a sadol si na svoje obľúbené miesto. Táto kaviareň sa mu páčil...]]> V KAVIARNI

Venované mojej stratenej, dobre vychovanej, zotročenej bohyni

Prišiel skôr a sadol si na svoje obľúbené miesto. Táto kaviareň sa mu páčila a chodieval do nej často. Niekedy sám, niekedy so spoločnosťou. Jej čierno-zlatý interiér pôsobil honosne a hodil sa k jeho šľachtickému stavu. Jeho obvyklé miesto bol stolík v rohu. Bolo to miesto, kde sa cítil v súkromí, najďalej od zvedavých uší okolosediacich. Kaviareň bola poloprázdna a tak k nemu takmer hneď pristúpila pekná, mladá čašníčka. Už sa poznali. Rád ju tu videl. Radšej, ako jej kolegyňu. Páčila sa mu. Pekná, drobná, asi tridsaťročná brunetka s milou tvárou a trochu výraznejším nosom. Mala peknú postavu zvýraznenú obtiahnutými čiernymi legínami a tesnou blúzočkou s bielymi a modrými jemnými pásikmi. Horné gombíky mala rozopnuté tak, akurát, aby neodhaľovali priveľa, ale aby motivovali k vyššiemu prepitnému od platiacich mužov. Mladá čašníčka ho poznala, ako elegantného muža oblečeného vždy v peknom saku a modrých rifliach, vyberaných spôsobov, ktorý si spravidla objednáva to isté. Vždy bol príjemný a zdvorilý, no možno trochu odmeraný. Pôsobil dojmom muža, ktorý vie, čo chce. Odhadovala ho na právnika, alebo manažéra. Zo zvyku sa ho spýtala, čo si dá. S úsmevom, ktorý prezrádzal, že otázka je zbytočná, odvetil: “Lungo s mliečkom a kolu si prosím. Nechladenú, ak sa dá”. Čašníčka s úsmevom prikývla a odišla.

Pozrel sa na mobil. Mal ešte vyše päť minút, kým príde. Vytiahol striebornú tabatierku, z nej cigaretu a vložil si ju do úst. Naučeným, až automatickým pohybom si ju zapálil strieborným Zippo zapaľovačom. S pôžitkom si potiahol. Medzičasom mu pekná čašníčka priniesla kávu s kolou. Fajčil len, kým neprišla tá, ktorú očakával. Cigaretový dym nemala rada. Chápal to a tak si svoju cigaretu vychutnával ešte pred jej príchodom. Mal to tak rád. Mal rád to čakanie. Cítil vzrušenie, ktoré v ňom rástlo s jej blížiacim sa príchodom. Cítil nedočkavosť a túžbu. Dnes naplánoval toto stretnutie ešte predtým, ako zájdu k nemu domov. Aby im poskytlo priestor na hromadenie ich vzájomnej túžby, ktorá potom bude môcť explodovať do návalu rozkoše u neho doma. Mysle na ňu a predstavoval si ju. Už za chvíľku sa musi objaviť.

Prišla presne. Musela. Vedela, že keby meškala, stihol by ju spravodlivý trest. Veď nechať čakať svojho Pána sa nepatrí, je to neprípustné a on by jej trest neodpustil. Trest, po ktorom obaja tak veľmi túžia. Chvíľu sa preto dokonca sama motala po okolitých obchodoch, aby mala istotu, že ho nenechá čakať.

Objavila sa v kaviarni a ladnou chôdzou zamierila k jeho stolu. Uvidel ju prichádzať. Jeho bohyňu. Jeho zotročenú bohyňu. Krásnu, presne takú, po akej vždy túžil. Nižšia, roztomilých a plných ženských tvarov. Nič jej nechýbalo. Veľké prsia, klenuté boky, veľký a okrúhly zadok. Zmyselné pery a tajomný pohľad tmavohnedých očí spoza štýlových okuliarov s hrubými rámmi. Tmavohnedé vlasy mala podľa jeho požiadavky zopnuté, aby videl jej krk a chutné uši. Bez jeho dovolenia nesmela prichádzať s rozpustenými vlasmi. Tá chvíľa, keď ju videl kráčať k nemu, sa mu zdala, ako v spomalenom filme. Každý jej krok rozvlnil jej boky a rozkýval jej mohutné prsia. Oblečenie jej nepredpisoval. Spoliehal sa na jej dobrý vkus a cit pre vhodnosť výberu toho najsprávnejšieho. Teraz mala na sebe ľahkú čiernu blúzku na tenučkých ramienkach, s hlbším výstrihom a čierne rifle. Oblečenie do bežného dňa. Jej krásne, tvarované a kypré telo dodávalo jej oblečeniu tvary prezrádzajúce jej zvodné krivky, ktoré zakrývalo. Jej odhalené plecia v ňom vyvolávali predstavivosť. Ona to vedela, vedela, ako sa mu páči a preto kráčala pomaly, aby mu umožnila vychytnať si pohľad na ňu, na jeho majetok, na jeho otrokyňu.

Vstal od stola, aby ju privítal. Objal ju a pobozkal na obe líca. On bol ženatý a ona bola vydatá a tak sa dohodli, že na verejnosti budú vystupovať len ako priatelia. “Vitaj moja drahá suka.” zašepkal jej pritom do ucha. Dotyk jej tela ho elektrizoval. Ona pocítila vzrušenie. Odpovedala mu mlčky, len dlhým a oddaným pohľadom. “Rád ťa zase vidím.” povedal už hlasnejšie, keď ju usádzal do stoličky oproti seba. “Aj ja Vás.” odvetila slušne. Posadil sa a zadíval sa jej do očí. Do tých nádherných, hnedých, psích očí. Do očí vernej fenky. Jeho pohľad cítila až v hĺbke svojej mysle. Vedela, že ju v duchu obnažuje a cítila to. Páčilo sa jej to. Jeho túžba sa jej páčila. Nemohla inak, musela sa jej podvoliť. Neuhla pohľadom, nesmela, zakázal jej to a ona bola predsa jeho dobre vychovaná. Na rozdiel od mnohých dominantov, on sa rád díval do jej očí aby v nich videl jej neistotu, očakávanie, vzdor a aj vďačnosť, keď ju priviedol k orgazmu.

Prišla malá, zlatá čašníčka a spýtala sa jej, čo si dá. Oddane sa na neho pozrela a s pohľadom upretým na neho odvetila, že zelený čaj. Čašníčka zase odišla a ich pohľad zostal stále spojený. Vedela, že už o krátky čas budú rovnako spojené aj ich telá. Odvetila mu na zopár spoločenských otázok, ktoré neboli dôležité a ktorých úlohou bolo vyplniť čas, kým jej prinesú jej obľúbený horúci nápoj, Ani jeden z nich túto fázu rozhovoru moc nevnímal. Vnímali jeden druhého, svoju blízkosť a vôňu svojich tiel. Nedočkavo očakávali, čo príde potom.

Chvíľa, keď zostali sami konečne prišla. “Učila sa si, čo som ti prikázal?” spýtal sa jej. “Áno, učila.” odvetila tichým hlasom. Oslovenie “Pane” nepoužila a on jej to vždy rád odpustil. Verejnosť je predsa len verejnosť a on nechcel, aby jej ich stretnutie bolo nepríjemné. Stačilo len vyvolávať to vzrušujúce napätie, ktoré len naznačovalo, že to hlavné príde až potom, keď za sebou zavrú dvere jeho bytu. “Naozaj?” zdôraznil svoju otázku. “Naozaj, neklamem Vám” odvetila potichu. Ona mu vykala, na verejnosti trochu nesmelo. On jej tykal. Tak to určil, keď jej stanovil pravidlá správania sa. S týmto nemala problém súhlasiť. Všetko, čo spolu robili robili v skutočnosti so vzájomným súhlasom. Na pravidlách sa dohodli hneď potom, ako sa spoznali. Bola to ich hra. Ich vzrušujúca hra na Pána a otrokyňu. Pozrel sa okolo seba. Nikde na blízku nik nesedel a tak si mohol trúfnuť viac. “Co si sa učila?” pokračoval v otázkach. Chvíľu mlčala, neisto sa okolo seba rozhliadla a ticho odvetila: “Sedem P dobrej otrokyne”. So spokojným úsmevom sa na ňu pozrel. “Povedz mi ich.” pokračoval. Odpila si z čaju a opäť sa vystrašene poobzerala. Stále boli takmer sami, tak si trúfla. “Pokora, poslušnosť, poníženie, plná nahota, prijímanie bolesti, poskytovanie rozkoše a Pán” odvetila a v očiach sa jej oddanosť zmiešala s jemným vzdorom, ktorý on na nej mal tak rád. Ona to vedela a pre neho sa prekonala. Túžila, aby s ňou bol spokojný a túžila ho vzrušiť. Bola si takmer istá, že on pod stolom skrýva svoju erekciu. A nemýlila sa. Ten pohľad miloval. Jemne posunul svoju ruku na jej ruku položenú na stole a na okamih jej ju pevne stisol. Ucítila dotyk jeho teplej, pestovanej, pevnej, no jemnej ruky. Hneď sa vzrušila. Pocíta to v podbrušku aj na jemnom zvlhnutí svojej pičky. Už nech sú sami, pomyslela si. Už nech sa pred ním vyzlečie, už nech jej nasadí obojok a ovládne ju. Už nech ju urobí. Nech ju urobí viackrát po sebe, ako len chce, nech ju pretiahne, len nech sú už sami. Akoby za odmenu sa k nemu mierne nahla a on uvidel náznak pokladov, po ktorých túžil. Uvidel náznak veľkých, plných rozkošne rozvalených pŕs, ktoré miloval. Ako sa k nemu nahla, uvidel ten prekrásny, hlboký žliabok, ktorý medzi sebou jej prsia vytvorili a ktorý pri ich hrách tvoril údolie, ktorým mohla stekať rosa jej potu pri únavných cvičeniach, ktorým ju rád podroboval. Údolie, ktorým stekal aj prúd jeho rozkoše, keď ním pokrýval to vzrušujúce telo. Prísne sa na ňu pozrel a ona sa opäť vystrela. Jej pohľad zaiskril vzrušením a akoby z jemného vzdoru pred ním hrdo vypla svoje bujné prsia. Nech ich vidí, nech sa má na čo tešiť, nech si ich potom v intímnej samote vezme a teší sa s nimi. Veď patria jemu tak, ako mu patrí ona celá. Ako mu patrí aj teraz v kaviarni a ako mu bude patriť aj o chvíľu v intímnom prostredí jeho bytu. Patrí mu a aj on patrí jej. Veď je jej Pán, len jej, žiadnej inej. Žiadna iná ho nemá tak, ako ona. On je pevnosťou, do ktorej si ju unesie, v ktorej ju bude väzniť, v ktorej mu bude slúžiť, ale v ktorej aj nájde bezpečie, ochranu a istotu jeho náručia. Ten pocit ju napĺňal a uspokojoval. Bola hrdá na to, že mu patrí. Videl to v jej pohľade. Pomaly dopila čaj a on kávu. “Ideme ku mne, budeš mi slúžiť. Vieš, čo ťa čaká?” spýtal sa jej. “Áno” prikývla. ”Teraz si moja krásna a výnimočná spoločníčka, no keď sa za nami zatvoria dvere môjho bytu, budeš len môj majetok, vec pre moje potešenie, moja otrokyňa, vieš to?” spýtal sa jej potichu, keď videl, že ich nikto nepočúva. Už cítil vzrušenie, už sa nevedel dočkať. “Áno.” odvetila tiež ticho. “Pane.” dodala potom ešte tichšie. Hoc na verejnosti ho takto neoslovovala, teraz spravila výnimku. Videla, že sú sami a vedela, že ho s tým ešte viac vzruší pred hrou, ktorá ich čakala. Chcela ho vzrušiť. Chcela, aby sa nevedel dočkať. Aj ona bola nadržaná. A chcela mu tiež dokázať, že jej je s ním dobre, že mu dá prejav poslušnosti, ktorý on vie oceniť.

“Prinesiem ešte niečo?” spýtala sa ho čašníčka, no on neodpovedal. “Pane, dáte si ešte niečo? zopakovala preto svoju otázku. Roztržito sa strhol. To oslovenie ho pichlo, ako ihla, priamo do srdca. Akoby ho vytrhla z jeho vlastného sveta. “Nie, ďakujem, poprosím účet.” povedal roztržito a milej čašníčke nevenoval ani pohľad. Jeho oči sa neprítomne dívali na prázdnu stoličku oproti neho. Zaleskli sa mu slzami. Položil na stôl peniaze a ticho pozdravil: “Dovidenia, ďakujem, prajem pekný deň.” Potom vstal a odišiel. Ešte sa jemne dotkol prázdnej stoličky, akoby ju zasúval pri odchode s jeho neviditeľnou, dobre vychovanou zotročenou bohyňou.

Čašníčka sa za ním krátko pozerala. Zvláštny človek, pomyslela si. Chodieva sem sám, no vždy pôsobí dojmom, akoby tu sedával s milenkou. Niekedy dokonca zanechá na stole červenú ružu. Čašníčka si najskôr myslela, že je to pokus staršieho muža ju zbaliť. No časom zistila, že jej nevenuje žiadnu pozornosť. Tá ruža určite nepatrila jej. Z krátkych rozhovorov usúdila, že je ženatý, no nie šťastne. Pôsobil sebaistým a vyrovnaným dojmom. Vyžarovala z neho inteligencia a akási dominantnosť. Zrejme bol kedysi zvyknutý získávať, čo chcel. Vyzeral dobre, evidentne sa o seba staral. No bolo na ňom vidno, že chradne. V priebehu osamotených posedení vždy akosi posmutnel. Akoby bol niekde inde, s niekým iným. Akoby spomínal na niekoho, kto mu kedysi prinášal šťastie, no on ho stratil a už ho nevedel získať späť. Čašníčka nevedela, že je to jeho dobre vychovaná zotročená bohyňa, no vedela isto, že ten muž raz nepríde…]]> http://www.xbdsm.sk/Marquisdebressac/poviedky/v-kaviarni-niekedy-po-sne/ Fri, 08 Aug 2025 18:14:00 +0000 Marquis http://www.xbdsm.sk/Marquisdebressac/poviedky/sen-372/ SEN

Venované tej, ktorú som stratil a ktorú neviem nájsť

Konečne. Konečne bol zase s ňou. Konečne ju zase videl. Jeho dobre vychovanú. Konečne… Preb...]]> SEN

Venované tej, ktorú som stratil a ktorú neviem nájsť

Konečne. Konečne bol zase s ňou. Konečne ju zase videl. Jeho dobre vychovanú. Konečne… Prebleslo mu mysľou, keď stála pred ním nahá. Tak dlho o tom sníval, tak dlho po tom túžil. A teraz sa to stalo a on ju zase vidí. Tak sa mu predsa jeho sen splnil. Nemohol tomu uveriť. Bolo to už tak dávno, keď boli naposledy spolu. Odvtedy len sníval a dúfal. A teraz sa to stalo. Stoja tu, v jeho byte, oproti seba. On oblečený, ona nahá. Obaja naplnení očakávaniami z nadchádzajúcich chvíľ. Pozeral sa na ňu, akoby nechcel veriť, že to je skutočnosť. Akoby to bol len sen a on sa bál, že sa z neho zobudí. Lenže teraz vedel, že to sen nie je, že to je skutočnosť a oni sú zase spolu.

Pozeral sa na ňu. Nebola dokonalá, no bola krásna. Bola krásna v jeho očiach aj v jeho túžbach. Bola zmyselná, tak neskutočne zmyselná. Nevedel sa na ňu vynadívať. Jej krásna tvár, oči, v ktorých pohľade sa snúbila poslušnosť s náznakom vzdoru. Plné pery, ktorých dotyk miloval a ktoré vzbudzovali jeho túžbu po uspokojení. Jej krásna, kyprá, vnadná postava. Veľké rozvalené prsia ozdobené rozkošnými bradavkami s veľkými peknými dvorcami, ktoré mátali jeho myšlienky a bránili mu v sústredení sa práve vo chvíľach, keď to nebolo najvhodnejšie. Klenuté boky, veľký okrúhly zadok, ktorý prebúdzal jeho predstavivosť. Mäkučký pahorok s nádherným, výrazným zárezom jej chutnej a večne nadržanej kundičky. Nevedel sa toho pohľadu nabažiť. Vedel presne, čo sa za chvíľu stane. Vedel presne, ako sa jej zmocní, ako si ju podmaní, ako ukojí svoje a jej chute. Akú slasť bude prežívať, keď sa bude hrať s jej telom, keď bude len a len na ňom, či jej spôsobí bolesť, alebo rozkoš. Či ju potrestá, alebo odmení. Samozrejme, že napokon oboje. Napokon ju aj tak odmení, veď ona je jeho krásna dobre vychovaná. No zatiaľ sa len díval, neponáhľal sa. Nevedel sa nabažiť toho pohľadu. Chcel si zapísať do pamäte každý centimeter štvorcový jej nahej pokožky.

Potom k nej pristúpil, chytil ju za bradu a zdvihol jej tvár tak, aby sa mu dívala do očí. Opäť v nich uvidel tú oddanosť s iskričkami obáv a vzdoru. Objal ju. Pevne si ju pritiskol na seba, aby cítil každý kúsok jej hladkého a mäkkého tela. Aby sa ho dotýkali jej stehná, lono aj veľké prsia. Pevne ju uchopil za vlasy a jej tvár si pritisol na hrudník. Zatvoril oči, aby lepšie precítil jej dotyk. Aby bola len ona a nič iné.

Vtedy mu preblesla mysľou minulosť celého ich vzťahu. Ako rýchlo, v okamžiku premietnutý film.

Ich prvé stretnutie. Takmer skončilo pohromou. Pomýlil si čas a tak ho v reštaurácii, v ktorej si dohodli stretnutie, čakala sama vyše pol hodiny. Už chcela odísť, no na jeho šťastie ešte zostala, lebo sa chcela najesť. Keď ju uvidel, hneď vedel, že sa mu páči. Keď videl, ako je, pomyslel si, že je taká rozkošná, že ju okamžite vo svojich myšlienkach videl spútanú a bezmocnú a seba, ako ju kŕmi. Ako milé domáce zvieratko. Ospravedlnil sa jej a ona jeho ospravedlnenie prijala. Pohľad do jej výstrihu ho vzrušoval. Jej veľké prsia sa jej v podprsenke vzdúvali ako more rozkoše. Potešilo ho, že aj on je sympatický jej. Zoznámenia cez internet sú komplikované a on mal už za sebou množstvo stretnutí, ktoré skončili ako prvé a zároveň aj posledné. Očakávania boli často odlišné od reality. No v jej prípade to bolo inak a on túžil rozvinúť ich vzťah.

Celým ich krátkym vzťahom ich oboch sprevádzalo príjemné napätie z odhaľovania samých seba a svojich skrytých túžob. Súhlasila s tým, že sa stane jeho subinkou, jeho otrokyňou. Mala už skúsenosti a on tiež. A tak vedeli do čoho idú. Jeho nároky boli pomerne vysoké a tak bol šťastný, keď videl, že ona je nielen ochotná, ale aj schopná jeho túžby realizovať a nachádzať v nich svoje vlastné vzrušenie a potešenie. Snažil sa nájsť kompromisy tak, aby obaja dostali to, čo potrebujú. Cítil, že ona za to stojí. Vedel, že vzťah medzi pánom a subinkou je hlavne o vzájomnej dôvere a zodpovednosti. O tom, že obaja musia byť spokojní a ona musí vedieť, že jej nikdy a za žiadnych okolností neublíži. Po vzrušujúcej a nie vždy úplne jednoduchej komunikácii sa napokon dohodli na prvom stretnutí osamote.

Na ich prvom intímnom stretnutí, ktoré bolo u neho doma, mal možno ešte väčšiu trému, ako ona. Už niekoľko dní vopred si pripravil program, podľa ktorého malo prebiehať. Chcel vytvoriť atmosféru, ktorá by im obom poskytla základ a túžbu po ďalších stretnutiach. Zároveň jej chcel poskytnúť pocit bezpečia a istoty. Áno, mal veľkú trému. No tú sa podarilo rozptýliť jej. Bola úžasná, presne taká, akú hľadal. A keď ju prvýkrát uvidel vyzlečenú, trému okamžite vystriedala túžba. Poslušne sa podriadila jeho prehliadke. Poslušne udržiavala pozície, ktoré neboli vždy najľahšie. Jeho vzrušovala jej poslušnosť okorenená občasnou milou papuľnatosťou a vzdorovitým pohľadom. Ešte predtým, ako sa obnažila, sňal jej okuliare. Nosila okuliare do diaľky a tak mu po ich odložení pripadala neodolateľne bezbranná. Mal pocit, že ju chce chrániť pred celým svetom a že právo jej nežne ubližovať má iba on. Keď pred ním, po prehliadke, čítala svoju žiadosť o prijatie do služby, konečne na nej uvidel aj jej neistotu, ktorú občas zakryla plachým úsmevom. Páčilo sa mu to. Presne takto si to predstavoval. Napokon ho vzala do svojich úst a on sa pritom hral s jej nádhernými prsiami. Nasadil jej štipce na bradavky a jemne s nimi hýbal a užíval si slasť z jej bolesti, zatiaľ čo ho ona uspokojovala. Bolo to nezabudnuteľné. Chcel toho s ňou urobiť ešte omnoho viac, no čas ich stretnutia ubehol rýchlejšie, ako by obaja chceli. Ešte dlho potom, ako ju odprevadil, cítil chvenie v celom tele. Chvenie zo vzrušenia, ale aj šťastia, ktoré práve prežil.

Ona však od prvého stretnutia očakávala viac. Bola nadržaná a chcela byť aj uspokojená. Uvedomil si, že sa venoval málo jej túžbe, jej vlhkej jaskynke. Pochopil to a vedel, že na ďalšej lekcii sa musí viac venovať jej uspokojeniu. Chcel to, ona za to stála.

Na ďalšom stretnutí boli už obaja istejší. Poznali sa vedeli, čo môžu od seba očakávať. Už počas prehliadky jej dráždil kundičku svojim bičíkom. Jemne jej ním prechádzal pomedzi pysky, po klitorise, kým sa pred ním postojačky neurobila. Ona sa venovala jemu a on jej. S rozkošou do nej vnikal vibrátorom a sledoval jej reakcie, zatiaľ čo ona si užívala s nohami vyloženými obkročmo na jeho stehnách. Na jej prsiach vyskúšal aj tvrdšie techniky a cenil si jej snahu vydržať viac a viac bolesti. Za odmenu ju kŕmil sladkosťami z ruky, ako malú, milú fenku. Vtedy vedel, že našiel tú pravú. Vedel, že s ňou sa chce v budúcnosti deliť o svoje BDSM sny, o svoj BDSM svet. Že s ňou chce prežívať vzájomnú rozkoš a potešenie z hry. Že ju chce mať ako súčasť svojho sveta, že ju chce vychovávať, trénovať, trestať a odmeňovať. Nie, rozhodne ju nechcel sklamať.

Nevedel sa dočkať ďalšieho stretnutia s ňou. On ovládol ju a ona ovládla jeho myseľ. A vtedy sa to stalo. Malá nešťastná náhoda, pošmykol sa v poľadovici a zlomil si členok tak nešťastne, že skončil v nemocnici a museli ho operovať. Spočiatku sa situácia nezdala až tak zlá. Ešte z nemocnice jej napísal, čo sa mu stalo. Po návrate domov sa však dostavili komplikácie, ktoré mu postupne vzali chuť do života a aj do komunikácie s ňou. Ich správy boli čoraz zriedkavejšie a vypovedané slová čoraz chladnejšie. Napokon ju stratil a ani si to neuvedomil. Netušil, čo prežíva ona, netušil, že jej ubližuje. Jeho stav mu neumožňoval nad tým premýšľať. Nekonečné sedenie s vyloženou nohou pri nekonečných televíznych seriáloch, opakujúce sa návštevy v kolabujúcich zdravotníckych zariadeniach, pocit bezmocnosti pri večnom sedení a ležaní mu vzali všetky sily a túžby. Často na ňu myslel, často držal v ruke mobil, no napokon ho vždy odložil. Veď čo by jej napísal? Že mu je zle, že sa hanbí sa stretnúť s barlami. A ako by sa pred ňou vôbec v takomto stave cítil? Nie, nechcel ju obťažovať svojou mrzutosťou a depresiou. No jeho srdcu chýbala. Tak veľmi mu chýbala. Liečba a rekonvalescencia trvala takmer pol roka.

Napokon sa však jeho stav zlepšil. Začal ešte intenzívnejšie myslieť na svoju sladkú dobre vychovanú. Začal o nej snívať takmer stále. Sníval počas bdenia aj počas nocí. Sníval o nej, o tom, že je zase s ňou. Že ju cíti, dotýka sa jej, vidí pohľad jej očí. A každý jeho sen skončil prebudením do reality v ktorej bolo namiesto nej prázdno. Ale teraz nie, teraz ju už drží v náručí, cíti teplo jej tela, hebkosť jej pokožky, dotyk jej sladkých pŕs. Vie, že sa mu to nesníva. Teraz to je skutočnosť. To všetko mu prebleslo hlavou v tej krátkej chvíli jej objatia. Zrazu mu tok myšlienok prerušil nástojčivý zvuk. Píp, píp, píp… Znelo čoraz hlasnejšie. Začala mu miznúť z náručia. Akoby by sa menila na paru rozplývajúcu sa v miestnosti. Márne sa snažil objať ju silnejšie. Jeho náruč zostávala prázdna. Nechápavo otvoril oči. Ostrý slnečný lúč ho bodol až do mozgu a postupne vymazával obraz jej krásy, jej úsmevu. Bolo ráno a on bol sám.]]> http://www.xbdsm.sk/Marquisdebressac/poviedky/sen-372/ Sun, 03 Aug 2025 11:36:41 +0000 Marquis http://www.xbdsm.sk/rubberman375/poviedky/latex-hra-s-dychom/
„Zistil som, že niekedy stačí málo… len jeden nádych. Alebo žiaden. A celý svet sa zastaví.“

Začalo to nevinne – ako zvedavosť....]]>
„Zistil som, že niekedy stačí málo… len jeden nádych. Alebo žiaden. A celý svet sa zastaví.“

Začalo to nevinne – ako zvedavosť. Pár stisnutí hadičky. Skúška tesnosti. Ale keď som raz pocítil ten prvý moment paniky, keď mi v maske došiel vzduch, vedel som, že som stratený. Stratený vo vzrušení. V napätí. V úplnom podriadení telu.

Pripravoval som sa dôkladne. Masku som napojil na dýchaciu trubicu. Na jej koniec som pripevnil ventil. Manuálny. Jednoduchý. Ale s obrovskou mocou. Vďaka nemu som si mohol kyslík púšťať a odopierať podľa potreby.

Obliekol som sa pomaly, s obradnou presnosťou. Latex sa dnes nelepil. Sám ma prijal. Ako by sa na to aj on tešil. Bol som opäť celý čierny. Zovretý. V napätí ešte predtým, než som sa dotkol vlastného tela.

S rukavicami na rukách, maskou na hlave a ventilom v prstoch som si ľahol na posteľ. Nohy roztiahnuté. Dych sa spomalil. A ja som začal experiment.

Zatvoril som ventil. Jednoducho. Ticho. A potom čakal.

Päť sekúnd. Desať. Pätnásť.
V pľúcach začal rásť tlak. Telo sa automaticky myklo. Ale ja som si nedal. Dýchal som „naprázdno“ – cez zatvorený okruh. Len ten zvuk – šššh-hhhfff… šššh-hhhfff – a nič. Žiaden kyslík.

Vzrušenie explodovalo. Penis mi pulzoval ešte pred tým, než som sa ho dotkol. V hlave sa začalo točiť. No práve v tej chvíli – keď som začínal strácať kontrolu – som si ho znova otvoril. Prudký nádych. Ako prvý po narodení. Vrátil ma späť, ale s vlnou intenzívneho tepla, ktoré sa mi rozlialo po chrbte až k zadku.

Rukou som si stiahol oblasť medzi nohami. Latex tam už dávno nebol hladký – bol mokrý, pulzujúci, pripravený. Kĺzal som dlaňou po tvrdosti, ktorú som si vychoval len dychom. Ruka – studená. Rozkrok – horúci.

A znova – cvak.
Zatvoril som ventil.

Tentokrát som počítal: 10... 20... 30 sekúnd.
Oči sa mi zaleskli. Telo sa mykalo. Ale ten pocit... nebol strach. Bola to extatická bolesť.
Dotýkal som sa seba silnejšie. Rýchlejšie. Maska vibrovala každým tlmeným výkrikom. A keď mi v hlave začalo hučať, otvoril som ventil presne v tom momente, keď som sa urobil.

Nádych. Orgazmus. Výbuch. Súčasne.

Celé telo sa mi triaslo. V maskovom skle som videl len hmlu. Vlastnú paru, výdych, slzy. Moje telo sa zrútilo ako marioneta po predstavení. Latex sa na mne ešte chvel. Penis pomaly klesal. A v hlave som nemal nič. Len tú jedinú myšlienku: Chcem to znova. Chcem to ešte tvrdšie.

A možno… s niekým ďalším.]]> http://www.xbdsm.sk/rubberman375/poviedky/latex-hra-s-dychom/ Mon, 21 Jul 2025 05:51:30 +0000 Rubberman375 http://www.xbdsm.sk/rubberman375/poviedky/latex-zrkadlo/
„Zrazu som sa pozeral na svoje telo inak. S túžbou. S mocou. S perverznou krásou. A túžil som, aby ma niekto videl… alebo aspoň ja sá...]]>
„Zrazu som sa pozeral na svoje telo inak. S túžbou. S mocou. S perverznou krásou. A túžil som, aby ma niekto videl… alebo aspoň ja sám.“

Zrkadlo bolo celé. Veľké. Na výšku. Presne oproti posteli. Doteraz som ho používal len prakticky – obliecť sa, upraviť vlasy, občas si overiť, ako vyzerám, keď predstieram sebavedomie. Ale dnes… dnes to zrkadlo čakalo na show.

Oblek som mal pripravený vopred, ako vždy. Čistý, naleštený, hebký. Latexový catsuit mi kĺzal po koži ako hladná jazyková hra. Maska – dnes s tmavým sklom – bola pripravená na nočnom stolíku. A ja som nebol človek. Nie v ten večer. Bol som rituál. Premena. Hra s vlastným telom, ktorá nikdy neomrzí.

Postavil som sa pred zrkadlo. V plnej výbave. Celý v čiernej. Anonymný. Ale žiarivý. Každý sval zvýraznený. Každá línia tela obopnutá do dokonalosti. Bolo to akoby som sa pozeral na iného muža. Na niekoho dominantného, výstredného, fascinujúceho. Až som sám seba chcel.

Prešiel som si rukou po stehne. Pomaly, silno. Videl som, ako sa to odrazilo v skle – ako by sa ma dotkol niekto iný. Maska mi zatemňovala pohľad, no zároveň zintenzívňovala vnútro. Každý pohyb, každý nádych sa stal súčasťou scény.

Pomaly som sa začal hladkať. Dlaň po bruchu. Po prsiach. Po bokoch. Zľahka, len aby som si vyvolal husiu kožu pod latexom. Videl som sa ako herec a divák zároveň. A ten pohľad… ten pohľad ma zlomil.

Pokrčil som kolená. Pritlačil sa k zrkadlu. Dotkol som sa odrazu svojimi prstami. A potom som sa odrazil späť — tvrdšie, zvrhlejšie. Rozkrok som začal rytmicky tlačiť proti sklu. Bral som si svoj vlastný obraz. Svoje vlastné telo. Sám som sa sprznil.

A keď som si chytil krk – cez latex, cez masku, surovo, drsne – cítil som silu. Nad sebou. Nad situáciou. A tá moc ma rajcovala viac než samotný dotyk. Vzdychal som už nahlas. V maske to znelo ako výdychy robota, ktorý zabudol, že je len stroj.

Môj penis sa napínal pod oblekom, stiesnene, tesne. Každý pohyb, každé trenie zvyšovalo napätie. Videl som, ako sa moje telo trasie. Ako sa mi chvejú stehná. Ako sa bradavky napínajú pod gumenou hladinou. Bol som vzrušením zdeformovaný, krásne a úplne.

A potom to prišlo. Výbuch. Svaly sa mi stiahli. Panva trhla dopredu. Výkrik, tlmený maskou, roztrhol ticho. Urobil som sa v stoji – priamo pred sebou, pred vlastným telom. Na skle zostala stopa. Nehanbil som sa za ňu. Miloval som ju.

Padol som na kolená.
Zrkadlo predo mnou.
Vlastný odraz.
Vlastná hanba.
Vlastná slasť.

A keď som si zobral masku dole a pozrel sa opäť – už som sa nespoznával.
Ale páčil som sa sám sebe viac ako kedykoľvek predtým.]]> http://www.xbdsm.sk/rubberman375/poviedky/latex-zrkadlo/ Mon, 21 Jul 2025 05:51:29 +0000 Rubberman375 http://www.xbdsm.sk/rubberman375/poviedky/latex-ritu-225l/
„Odvtedy to už nebola náhoda. Bol to plán. Potreba. Každý dotyk mal svoj čas, každý nádych svoje pravidlo. A ja som sa mu oddával znov...]]>
„Odvtedy to už nebola náhoda. Bol to plán. Potreba. Každý dotyk mal svoj čas, každý nádych svoje pravidlo. A ja som sa mu oddával znova a znova.“

Ráno po tej noci som si sľúbil, že to bol len výstrelok. Jednorazové poblúznenie. Ale celý deň som mal hlavu nie v práci, ale medzi lesklými záhybmi latexu. Na tele som síce mal tričko a nohavice, no vnútri som bol stále tam — tesne obopnutý, zviazaný, nadržaný.

Telo si to pamätalo. Každý moment. Každý pulz pod maskou. Každý výbuch vzrušenia, ktorý sa rozplynul pod povrchom gumy.

Večer som už neodporoval. Všetko som si pripravil vopred — presne, ako som to cítil: latexový catsuit prehriaty fénom, lubrikant pripravený, maska naleštená, popruhy upravené. Nebola to náhoda. Bol to rituál.

Keď sa moje telo opäť zaborilo do gumenej škrupiny, pocítil som úľavu. Ako keby som sa po celom dni vrátil domov. Latex sa na mne zatiahol ako had, ktorý si presne pamätá obrysy svojej koristi. Zipsy sa zatiahli s charakteristickým zvukom — ako keď sa zatvárajú dvere medzi dvoma svetmi.

Dnes to bolo iné.

Nechcel som len rýchle vyvrcholenie. Chcel som si to rozložiť. Naťahovať bolesť. Predlžovať napätie. Stať sa vlastným objektom túžby.

Masku som si nasadil naposledy, s tichým výdychom, ako kňaz, ktorý sa pripravuje na obetu. Keď mi gumené tesnenie oboplo tvár, všetko ostatné prestalo existovať. Svet stíchol. Zostalo len moje telo a ten hlasný, vlhký zvuk dychu, ktorý znel vnútri masky ako dýchací rytmus zveri.

Pomaly som si ľahol. Latex vrzal podo mnou. Ruka mi kĺzala po prsiach, bradavkách, bruchu, až k rozkroku. Nedošiel som však rovno k veci. Nie, nie dnes. Chcel som sa trápiť. Chcel som, aby sa moje telo prosilo o dotyk.

A ono prosilo. Jemné trenie stehien. Malé pohyby panvy. Vibrácie masky, keď som začal vzdychať. Aj tak som si zakázal dotknúť sa priamo. Pohrávanie sa so sebaovládaním bolo súčasťou hry. Orgazmus sa nesmel stať cieľom — musel byť trestom aj odmenou zároveň.

Pritlačil som dlaňou na brucho. Zadržal som dych. Cítil som, ako sa celé moje telo napína ako struna. V maskovom skle som videl svoj vlastný odraz. Anonymný, no nádherne vystavený. Nevedel som, kto je tá postava. Ale vedel som, že ju chcem. Že sa jej chcem dotýkať. Že jej chcem urobiť dobre. A že chcem, aby trpela – v tom najlepšom zmysle slova.

Začal som sa pomaly dráždiť. S latexom medzi prstami a pokožkou to bol nový pocit – ako cez cudzie telo. Tvrdosť pod hladkým obalom sa mi zdala ešte vzrušujúcejšia než napriamo. Stískal som, trel, skúšal rôzne rytmy. A všetko sa odohrávalo v rytme dýchania cez filter. Hlasné, pomalé vdychy. Tiché, tlmené výdychy. Ako pohlavný styk medzi mnou a mnou.

Vyvrcholenie prišlo ako výbuch napätia. Zvieralo ma, krútilo mi telom. Latex sa prilepil na môj hrudník, vlhkosť pod ním sa menila na pot, semeno, túžbu.

A keď som ležal na zemi, mokrý, spotený a stiahnutý vo vlastnej druhokoži, vedel som, že som už niekto iný.

Nebol som človek, ktorý to len skúša. Bol som ten, kto sa tomu odovzdal.
A vedel som, že ďalšíkrát chcem ísť ešte ďalej. Ešte hlbšie. Možno až tam, kde sa dotýkam samého dna — a tam si to užívam najviac.]]> http://www.xbdsm.sk/rubberman375/poviedky/latex-ritu-225l/ Mon, 21 Jul 2025 05:51:28 +0000 Rubberman375 http://www.xbdsm.sk/rubberman375/poviedky/latex-premena/
„Prvýkrát som si ho obliekol len zo zvedavosti. No keď sa zapol posledný zips, cítil som, že nič nebude ako predtým.“

Pôvodne som si...]]>
„Prvýkrát som si ho obliekol len zo zvedavosti. No keď sa zapol posledný zips, cítil som, že nič nebude ako predtým.“

Pôvodne som si ten oblek kúpil len ako kuriozitu. Latex. Čierny, lesklý, ťažký, s vôňou gumy, ktorá sa mi zabodla niekam hlboko do podvedomia. Ani som netušil, prečo ma to priťahuje. Nešlo o módu. Ani o nejakú rebéliu. Bola to… túžba. Tichá, ale neúprosná.
A raz v noci som jej dovolil hovoriť nahlas.

Oblek ležal na posteli ako hadia koža. Pomaly som doň vkĺzol – jeden prst, ruka, rameno. Latex sa prisával, ťahal ma do seba, centimeter po centimetri. A čím viac ma obopínal, tým menej som cítil hanbu. Stával som sa niekým iným. Nie, niekým presnejším. Sebou, ale bez filtra, bez očí sveta.

Keď som zatiahol zips na chrbte, cítil som, ako sa mi zrýchľuje dych. Nie z paniky — z čistej rozkoše. Ako keď sa stiahne slučka, ale ty vieš, že si si ju uviazal sám. Pozeral som sa na seba v zrkadle. Telo zakryté, no nikdy som nebol odhalenejší.

Môj penis sa v latexových nohaviciach začal napínať okamžite. Bez dotyku. Iba z obrazu. Z pocitu. Ruka mi skĺzla po prsiach, po bruchu, k rozkroku. Hladký povrch pod prstami. Všetko klzké, napäté. Každý centimeter pokožky reagoval. Latex zachytával teplo môjho tela a posúval ho späť ako horúci dych.

Zovrel som si medzi stehnami. Jemne som si začal tlačiť dlaňou medzi nohy. Cítil som každý milimeter. Akoby som si to nerobil sám. Akoby ma dráždil niekto neviditeľný. Nehovoril som. Ani som nemohol. Môj mozog prestal produkovať slová. Ostali len obrazy. Pocit, že už neexistuje nič mimo tohto momentu.

Potom prišla maska.

Sedela mi na tvári s chladnou autoritou. Popruhy som dotiahol silno, skoro až bolestivo. Filtračný okruh zasyčal, keď som sa prvý raz nadýchol. Gumová aróma sa mi zarezala do nosa, do hrdla, do mozgu. Už som sa nevidel. Už som sa iba počul — vlastné dýchanie, rytmické, surové, temné.

Ten zvuk ma vzrušil viac než čokoľvek.

Vzrušenie sa mi dvíhalo v bruchu ako lavína. Ruka sa mi začala pohybovať po latexovom napätí, pomalými ťahmi. Nahý dotyk nebol potrebný. To, čo ma vzrušovalo, bola myšlienka, že som zviazaný, skrytý, anonymný. Nikto nevidel moju tvár. Nikto nepoznal moje meno. Bol som len telo v latexovej koži, ktoré sa stávalo niečím… živočíšnym.

A práve vtedy som sa urobil. Náhle. Prudko. Mokro. Dlane sa mi rozochveli, boky sa mi napli, dych sa zrýchlil na hraničné maximum. Zvuk masky sa stal symfóniou rozkoše.

Ostal som ležať. Spotený. Zadýchaný. Mokrý vnútri aj zvonka. Latex sa na mne leskol ako druhá koža, nasiaknutý teplom a túžbou.

A ja som vedel, že som sa navždy premenil.]]> http://www.xbdsm.sk/rubberman375/poviedky/latex-premena/ Mon, 21 Jul 2025 05:51:26 +0000 Rubberman375