http://www.xbdsm.sk/poviedky/category/lezdom/ poviedky categories... http://www.xbdsm.sk/Steffanie_Corvina/poviedky/mistress-mishell-phd-market-psychology-5-part/ Prednáška, ako písali na webstránke, nebola len pre...]]> Prednáška, ako písali na webstránke, nebola len pre študentov, ale aj pre odbornú verejnosť a ľudí z biznisu. A keďže som pracovala v poisťovni, zaregistrovala som sa ako hosť z korporátnej sféry a zaplatila poplatok.
Zákaz-nezákaz, zajtra budem v tej aule. V posteli ma táto myšlienka na zakázanú blízkosť a moju malú rebéliu neskutočne vzrušovala.

Videla som ju pred očami – chladnú, nedosiahnuteľnú, na pódiu, v tom svojom dokonalom kostýme, ako ovláda celú miestnosť.

Ruka mi automaticky skĺzla pod okraj bavlnených tangáčov. Prsty mi zvlhli a pri predstave jej prísneho pohľadu som sa rýchlymi, zbesilými pohybmi priviedla k intenzívnemu, až zúfalému orgazmu. Medzitým som potichu, opakovane šepkala jej meno... Mishell... och, Mishell… Bola som do nej bezhlavo zamilovaná, chorobne namotaná. V mojej hlave neexistovala iná realita než tá, že Mishell ma musí milovať rovnako a že nakoniec opustí svoj chladný svet, aby bola len so mnou a len pre mňa do konca života.

S týmto majetníckym, triumfálnym úsmevom a po rýchlej sprche som konečne zaspala.
Ráno ma zobudil čistý adrenalín. Stála som pred svojím slávnym vstavaným šatníkom a nerozmýšľala som nad tým, čo sa páči mne, ale nad tým, čo spôsobí, že si ma v tej aule všimne!

Každý jeden kus oblečenia musel prejsť filtrom: „Čo by na mne chcela vidieť Mishell?“

Vybrala som si set červených čipkovaných tangáčov a podprsenky, ktorý som od nej dostala na narodeniny, aj keď som vedela, že v aule ich neuvidí – ale podľa plánu ich mala uvidieť v kancelárii po prednáške. Áno, bola som pripravená ponúknuť jej svoje telo kedykoľvek a kdekoľvek.

Navrch som si dala elegantnú blúzku s hlbším výstrihom a tesnú čiernu sukňu. Čierne silonky a vysoké opätky len priviedli môj outfit k dokonalosti. Bola som presvedčená, že v tomto sexy oblečení mi nebude vedieť odolať!

Keď som sa maľovala, v zrkadle som nevidela len ženu. Videla som tam sexuálny objekt, videla som inštinkt divokej šelmy, ktorá loví svoju korisť! Až na to, že som nechcela Mishell zožrať, ale vylízat jej pusu a aj zadok...

„Vylížem ťa, ty suka... ty dominantná su-u-ka... Budem jazdiť na strap-one... na Mishellinom strap-o-neee...“ – spievala som si pre seba, kým som si nanášala rúž na pery...

Posledný „check“ v zrkadle!

„...a ide sa... ideme počúvať o psychológii burzy a potom ideme lízať čerstvo oholenú pusu...“ – v duchu.
Žmurkla som na seba do zrkadla a zavolala si taxík!

Vysadil ma pred univerzitou, srdce mi búšilo až niekde v hrdle. Vošla som do obrovskej, stupňovitej prednáškovej auly.

Bolo tam plno ľudí – študenti, muži v drahých oblekoch, investori, ľudia z biznisu. Sadla som si do stredného radu, trochu na bok, aby som mala dokonalý výhľad, no zároveň splynula s davom.

A potom vošla ona. Profesorka Mishell. A bola mega sexy... Čierny kostým, vlasy, vysoké opätky... no strácala som hlavu!

V aule okamžite zavládlo ticho, akoby do nej naraz vošlo samotné slnko aj mráz.
Vyžarovala z nej taká brutálna psychologická sila a dominancia, až sa mi zatočila hlava. Mishell si ma nevšimla. Prešla k rečníckemu pultu, zapla mikrofón a bez akéhokoľvek úvodu začala prednášať. Jej hlboký, melodický a sebavedomý hlas sa niesol priestorom.

„Dámy a páni, vitajte,“ prehovorila chladne a profesionálne. „Témou dnešnej prednášky je Psychológia trhu: Ako udržať emócie na uzde pri obchodovaní na burze a ako si osvojiť životný štýl úspešného investora.“
Pre Mishell to bola čisto profesionálna prednáška. Hovorila stovkám ľudí o algoritmoch, grafoch a peniazoch. Ale ja som tam sedela, hltala každé jedno jej slovo a vo vnútri som umierala. Pre mňa to nebolo o burze.

Moja fixácia premenila každú jej vetu na skrytý kód o našom vzťahu. Čítala som medzi riadkami a prepisovala si jej prednášku podľa svojej zúfalej túžby.

„Burza a akciový trh sú miesta, kde prežijú len tí, ktorí dokážu úplne odpojiť svoje ego a emócie,“ hovorila Mishell, kým prechádzala po pódiu. „Najväčšou chybou začínajúcich obchodníkov je mánia a okamžitá fixácia na jeden jediný obchod. Myslia si, že ten obchod ich zachráni, že tu bude s nimi navždy a že celý svet sa točí len okolo neho. To je však nebezpečná ilúzia. Ak do obchodovania vnesiete hysterické emócie a očakávania, trh vás bez milosti zničí.“

„Hovorí o mne,“ pomyslela som si a prstami som si silno stlačila stehno.
„Hovorí o mojej včerajšej scéne. Varuje ma, že moja žiarlivosť a to, ako na nej visím, nás môže zničiť. Chce, aby som sa upokojila, pretože ma nechce stratiť.“

„Úspešné obchodovanie si vyžaduje špecifický životný štýl a psychohygienu,“ pokračovala Mishell. „Musíte na to ísť postupne, pomaly, krok za krokom. Nemôžete staviť všetko na jednu kartu hneď v prvý deň. Skutočne silný investor vie, že budovanie niečoho trvalého a stabilného si vyžaduje čas a disciplínu. Akonáhle začnete príliš tlačiť na pílu a vynucovať si okamžité výsledky, strácate kontrolu. A strata kontroly znamená koniec.“

V mojej hlave sa tie slová preložili do tej najsladšej nádeje. „Chce ma! Mishell ma naozaj chce, len na to musí ísť pomaly a postupne. Buduje medzi nami niečo trvalé a pevné, preto si drží odstup. Skúša moju disciplínu. Nie je to ignorácia, je to jej stratégia, ako ma naučiť pravidlá hry.“

„Emócie na burze sú ako toxická závislosť,“ sekala vetu za vetou Mishell, kým celá aula počúvala plná fascinácie. „Ak nedokážete rešpektovať nezávislosť trhu a jeho vlastné tempo, zhoríte. Ticho a odstup nie sú prejavom nezáujmu o obchod – je to strategický nástroj na získanie nadhľadu a zamedzenie chybe. Kto nerešpektuje hranice trhu, nemá v tomto odbore čo robiť.“

Srdce mi zbesilo búšilo pod bielou blúzkou. Cítila som sa ako nahá, hoci som bola úplne oblečená. Mishell na pódiu analyzovala grafy na obrovskej obrazovke, hovorila o riadení rizika a chladnom rozume, ale ja som v tom videla len nás dve. Naše včerajšie ticho, jej chladná správa o tretej poobede... to všetko zrazu dávalo zmysel. Netrestala ma; ona ma len vychovávala. Učila ma, ako byť partnerkou pre ženu jej kalibru.
Sedela som tam, úplne paralyzovaná jej prítomnosťou, presvedčená, že hoci hovorí k celému svetu, táto prednáška v skutočnosti patrí len mne.

Prednáška sa skončila. Aula vybuchla do hromového potlesku, ľudia uznanlivo prikyvovali a ja som tam sedela so srdcom v hrdle a s červenou čipkou, ktorá ma pálila na pokožke. Mishell s absolútnym, chladným pokojom vypla prezentáciu, napila sa vody z pohára a do mikrofónu oznámila, že otvára priestor na otázky z publika.

V tej istej sekunde sa mi v hlave niečo preplo. Moja mánia, tá toxická závislosť, ma úplne ovládla. Kašľať na jej zákaz od tretej poobede. Chcela som, aby tie jej červené pery hovorili priamo ku mne.
Chcela som ju vyprovokovať, strhnúť z nej tu profesorskú masku priamo pred stovkami ľudí. Zdvihla som ruku.

Hosťka s bezdrôtovým mikrofónom zamierila priamo ku mne. Vstala som, vypla hrudník v tej bielej blúzke a pripútala na ňu zrak.

„Profesorka, ako ste povedali, najväčšie straty na burze často prichádzajú z porušenia vlastných pravidiel,“ prehovorila som, dych sa mi triasol, no hlas znel odvážne. „Ale čo ak tie pravidlá poruším zámerne, pretože to situácia vyžaduje, a vďaka tomu kroku môžem získať oveľa viac, než kedy som pravidlá neignorovala?“
V aule zavládlo ticho. Pár chlapov v oblekoch sa otočilo, aby si ma pozreli. Mishell sa pomaly oprela rukami o rečnícky pult a pozrela priamo na mňa. Žiadne prekvapenie na jej tvári. Len ten jej ľadový, hlboký pohľad plný brutálnej psychologickej prevahy.

„Sama ste si odporovala vo svojej otázke, slečna!“ sekla Mishell do mikrofónu tak chladne, že mi po chrbte prebehol mráz. „Emócie existujú, ale nesmú prevziať kormidlo. Najlepší obchodníci nie sú tí najagresívnejší. Sú to tí najtrpezlivejší.“

Ty suka, blesklo mi hlavou, kým mi tvár zalialo horúčavo. Pred všetkými ma nazvala hysterickou a netrpezlivou. Jednoducho ma odstavila ako nejakú podriadenú chuderu. Hosťka mi už chcela vziať mikrofón, ale ja som ho pevne zovrela v dlani. Moja posadnutosť ma hnala ďalej. Odmietala som ustúpiť.
„Ďalšia otázka,“ vyprskla som drzo, ignorujúc pravidlá diskusie. „Povedzme, že Burza predstavuje Dominantnú stranu. Ak sa nejaký čas nič nedeje, ako mám ako obchodník reagovať?“

Použila som slovo Dominantná. V tej slušnej, korporátnej aule to muselo znieť ako blesk z jasného neba. Chcela som jej poslať jasný kód, chcela som ju prinútiť priznať našu hru. Mishell sa však nenechala vyviesť z miery ani o milimeter. Tvár jej zostala ako z kameňa, no v očiach jej bleskol ten slávny, chladný výsmech, ktorý ma bolel viac než facka.

„A táto otázka opäť nie je relevantná!“ odpovedala Mishell, pričom jej hlas sa niesol aulou s takou autoritou, až som takmer uskočila. „Dominantná strana nie je zlá, dominant vedie! A vy sa musíte naučiť na to reagovať.“

A tými slovami ma úplne zrušila. „Ďalšia otázka, prosím,“ dodala bez toho, aby sa na mňa znova pozrela.
Sadla som si späť na stoličku, nohy sa mi triasli vo vysokých opätkách a mechanicky som podala mikrofón späť hosťke. Na lícach mi horel oheň, celé telo mi pulzovalostrašným ponížením. Verejne ma zničila. Pred stovkami investorov zo mňa spravila neschopnú, hysterickú hus, ktorá sa pýta nerelevantné otázky.
No kým ma to poníženie pálilo, niekde hlboko vo vnútri ma to neskutočným, zvráteným spôsobom vzrušovalo. Jej chlad, jej psychická sila, tá absolútna dominancia, s ktorou ma fackovala pred všetkými... to všetko ma k nej pripútavalo ešte viac.

„Ty psychopatická, profesorská suka...“ pošepkala som v duchu, kým som si pod stolom rukou upravovala tesnú čiernu sukňu.

„Takže takto to chceš? Dominant vedie a ja sa musím naučiť reagovať? Fajn, Pani. Lekcia pochopená... Jednoducho ma lámeš a vychovávaš. Ale táto hra sa nekončí v aule. Počkám ťa na chodbe, alebo ja neviem kde, a ty sa budeš sústrediť len na mňa! Budem jazdiť na tom tvojom strap-onovom pekle a tá tvoja čerstvo oholená profesorská pusa bude dnes tak vyjedená, že ti až silikóny vyskočia.“

Zbalila som si veci, vstala a s tou najurazenejšou, no najodhodlanejšou tvárou som vyšla z auly rovno ku jej ružovému BMW!

Duppala som vysokými opätkami po dlažbe univerzitnej chodby tak silno, že sa ľudia otáčali. Bolo mi to úplne jedno. V hlave mi neustále pulzovala jej veta: „Dominantná strana vedie a vy sa musíte naučiť na to reagovať.“

„Fajn, ty suka, ja ti ukážem, ako viem reagovať,“ mrmlala som si cez zuby, keď som zbiehala po schodoch do podzemnej garáže.

Keď sa za mnou zabuchli ťažké požiarne dvere, obklopilo ma známe dymové ticho a chlad. A tam stál. Jej neprehliadnuteľné, provokatívne ružové BMW. Presne to isté, ktoré ma včera nechalo stáť úplne samotnú... a potom som musela ponižujúco šliapať na autobus.

Prešla som k nemu, hodila kabelku na kapotu a chrbát som oprela o dvere vodiča. Prekrížila som ruky na hrudi, sugestívne pokrčila jednu nohu v čiernej silonke a nahodila ten najurazenejší, no najodhodlanejší pohľad, akého som bola schopná. Pokožka ma pálila pod blúzkou; červená čipka ma svrbela nadržanou netrpezlivosťou a hnevom.

Vedela som, že sem skôr či neskôr musí prísť. A bola som pripravená na všetko.
Buď ma zničí priamo na tomto mieste, alebo sa tento luxusný ružový stroj do piatich minút začne hojdať od toho, ako ju tu vyjem!

Zostala som stáť v tme a nehybne zízala na dvere výťahu, z ktorých sa mala každú chvíľu vynoriť profesorka Mishell.

Desať minút, dvadsať... a nič. Už som sa začínala nudiť; verila som, že sa odohrá romanticko-dramatický scenár, podľa ktorého sa žena môjho srdca objaví pri aute, pobozká ma a budeme žiť šťastne, až kým nepomrieme...

To sa však nestalo.

Asi po tridsiatich minútach som jej poslala správu: „Verne teba čakám pri tvojom BMW.“
Odoslať. Hypnotizovala som obrazovku, ale neodpovedala. Až po 5 minútach text...
„Hneď som tam,“ napísala späť!

„Hneď som tam,“ prečítala som si správu nahlas s gramatickou grimasou... „už si tu mala byť dávno.“
Sadla som si tam, opretá o kapotu. Medzitým autá prichádzali a odchádzali. Ale Mishell nikde.
Asi o dvadsať minút sa stal zázrak; objavila sa. Ale počkať... nie je sama. Kráča s ňou nejaká blondína a smejú sa. Zjavne je niečo veľmi smiešne.

Kúsok od auta sa rozlúčili, pobozkali sa na líce, popriali si pekný zvyšok dňa a rozišli sa, jedna doľava, druhá doprava.

„Prečo ku mne nie si takáto milá?“ – moja žiarlivosť začala znova ožívať!
„Ja som k tebe tiež veľmi milá, Rose! Nevidíš to?“ – a ani sa na mňa nepozrela, len otvorila kufor a hodila dnu laptop.

„Nie, nevidím. Žiarlim!“ – a ako som jej to oznámila, nohy sa mi triasli neistotou. Nevidela som, čo si môžem dovoliť!

„Sadaj do auta, chcem byť na klinike čím skôr,“ – a už štartovala motor.
Obbehla som auto, otvorila dvere a sadla si vedľa nej. „A budeme tam dlho?“
„Áno, mám ešte pacientov.“

„Tak prečo ma tam berieš?“ – spýtala som sa úprimne prekvapená a hodila na ňu vytreštený pohľad.

„To sa dozvieš až tam, Rose,“ – a znova ma odsekla.]]> http://www.xbdsm.sk/Steffanie_Corvina/poviedky/mistress-mishell-phd-market-psychology-5-part/ Thu, 01 Oct 2026 06:04:32 +0000 Steffanie_Corvina http://www.xbdsm.sk/Steffanie_Corvina/poviedky/mistress-mishell-phd-the-rules-of-the-game-part-4/
Ráno, keď som sa zobudila, v spálni vládlo hlboké ticho. Závesy prepúšťali len minimum svetla, ktoré jemne dopadalo na posteľ. Vedľa mňa ležala Mishell. Spala úplne nahá, presne tak, ako sme zostali po tej dlhej noci. Pohľad na jej odhalené telo, krivky jej bokov a tie husté, dlhé čierne vlasy rozprestreté po vankúši okamžite vyhnali môj pulz do výšin. Na sebe som nemala nič okrem čiernych tangáčov, ktoré mi tesne obopínali pokožku.

V hlave sa mi zrodil hriešny nápad. Povzbudená tou večernou tantrou som sa k nej chcela pomaly prisunúť, začať jej hladiť zadok a potichu ju zobudiť na ďalšie kolo vášne. Moje telo doslova kričalo po jej dotyku. Verila som, že ma čaká horúce ráno plné sexu.

V tej istej zlomkovej sekunde, keď som vystrela ruku, ticho spálne brutálne preťal zvuk iPhone. Ležal priamo na nočnom stolíku, hneď vedľa mojej hlavy. Mishell okamžite otvorila oči. Žiadne pomalé prebúdzanie. V priebehu sekundy bola na sto percent hore. Schmatla telefón a hoci bola úplne nahá, jej hlas bol v momente, keď odpovedala, okamžite naplnený jej typickou, chladnou a psychologicky silnou autoritou.

„Áno, počúvam, Nicol,“ prehovorila vecne do slúchadla.
Zostala som sedieť bez hnutia, len v tangách, kúsok od nej, a vo vnútri ma začal zvierať hnev zmiešaný so sklamaním.

„Nespala si tri dni? Rozumiem. Tie úzkostné stavy a panické záchvaty sa vrátili?... Nie, upokoj sa. Dýchaj so mnou. Nádych... výdych... Presne tak,“ pokračovala Mishell a v jej hlase bol presne ten istý rytmus dychu, ktorý večer predtým venovala mne. Pri tej myšlienke sa mi doslova prevrátil žalúdok. Tá intimita, ten hlas, ktorý patril mne, bol zrazu nástrojom pre nejakú zúfalú pacientku.

„Spravíme to takto,“ sekala vetu za vetou Mishell bez akéhokoľvek zaváhania. „Príď do kliniky o deviatej ráno. Vezmem ťa prednostne, hneď ako dorazím. Prepíšem ti medikáciu. Do vtedy zostaň v pokoji. Dovidenia.“

Zložila a hodila telefón späť na stolík. Vstala z postele s absolútnou prirodzenosťou svojej nahej, dokonalej postavy, akoby vôbec nevnímala, že tam sedím celá rozpálená a pripravená na sex.
„Musím hneď odísť,“ povedala chladne, keď kráčala smerom ku kúpeľni. „Nicol je na tom zle. Obleč sa, Rose, ideš domov.“

Zostala som tam sedieť ako poliata studenou vodou. Žiadny sex. Žiadne ranné mojkanie.
Len taký suchý rozkaz, pretože nejaká jej pacientka bola dôležitejšia než ja. Moja chorobná, toxická žiarlivosť vyletela na maximum. Demonstratívne som sa otočila chrbtom k dverám, prekrížila ruky na hrudi a nahodila ten najurazenejší pohľad, akého som bola schopná.

Mishell sa zastavila na prahu kúpeľne a pozrela na mňa. Z jej hrdla vyšiel len tichý, pobavený úsmev. Ten jej ľahký, chladný výsmech ma bolel viac než facka. „Rose, naozaj?“ ozval sa jej hlas plný psychologickej prevahy. „Ideš tu ráno robiť scény kvôli mojej práci? Myslíš si, že na mňa platí tento detský pohľad? Moje podnikanie a moji pacienti sa nebudú prispôsobovať tvojim náladám.“

Otočila sa a vošla do kúpeľne. O sekundu neskôr sa miestnosťou rozozvučal zvuk horúcej vody.
Pocit nedostupnosti ma úplne ničil, no zároveň ma k nej pripútaval neskutočnou silou. Nepotrebovala ma. Nebála sa byť sama. A ja som tam sedela, zúfalá, zamilovaná a namotaná na každé jedno jej slovo.
Vstala som z postele a potichu som prešla k pootvoreným dverám kúpeľne. Cez vrstvy teplej pary som ju sledovala.

Mishell stála pod prúdom vody. Hustá pena zo sprchového gélu s vôňou ambry a jazmínu jej kĺzala po krku, umývala jej pevné, odhalené prsníky a stekala po bokoch. S absolútnym pokojom si prechádzala rukami po tele, umývala si pokožku a pod tou horúcou vodou vyzerala ako nedostihnuteľná bohyňa. Moje oči hltali každý milimeter jej tela.

Voda stíchla. Mishell vyšla zo sprchy, zakrytá len svojou nahotou, s tými dlhými, čiernymi mokrými vlasmi hodenými cez chrbát, a prešla priamo cez spálňu do svojho luxusného šatníka.

Išla som za ňou. Chcela som si získať jej pozornosť za každú cenu. Kým si vyberala spodnú bielizeň zo zásuvky, oprela som sa o zárubňu šatníka. Začala som si provokatívne a pomaly hladiť stehná, prsty mi skĺzli za okraj čiernych tangáčov a dýchala som čoraz hlasnejšie, oči prikované na jej zadku. Bol to čistý, zúfalý pokus vtiahnuť ju do akcie.

Mishell sa však nenechala vyviesť z miery ani na jedinú sekundu.
Pozrela na mňa, videla ten provokatívny výraz na mojich perách, ale jej tvár zostala dokonale chladná, čo svedčilo o jej obrovskej psychickej sile. Ignorovala moju hru. S absolútnym nezáujmom o moju provokáciu si vzala luxusné čierne saténové tangá a vytiahla si ich po stehnách. Potom si zapla čiernu saténovú podprsenku, ktorá jej dokonale nadvihla prsia, a jedným presným pohybom si na pery naniesla výrazný červený rúž.

„Povedala som ti, aby si sa obliekla, Rose,“ zopakovala prísne, kým si obliekala puzdrovú sukňu a elegantné sako svojho biznis kostýmu. „Ochádzam o tri minúty.“

Urazená tým, ako ma ignoruje, som v spálni zámerne začala robiť chaos. Rozhadzovala som veci, hľadala legíny, akoby som ju chcela zdržať, ale keď som uvidel jej nekompromisný pohľad a to, ako si na zápästie zapína strieborné hodinky, pochopila som, že ňou nepohnem. Rýchlo som si natiahla športové legíny a tenisky.

Vyšli sme z bytu do podzemnej garáže. Mishell sa so mnou sotva rozlúčila; za klapotu svojich vysokých opätkov prešla ku svojmu autu. Sadla si do svojho neprehliadnuteľného ružového BMW, motor zareval a bez jediného pohľadu späť vytiahla auto z garáže.

Zostala som stáť v chladnom tichu podzemia úplne sama. Nemala som auto, nemala som nič. S horkosťou v ústach a divokým hnevom v srdci som musela odísť na najbližšiu autobusovú zastávku.

Sediac v autobuse, obklopená cudzími ľuďmi, kým mnou zmietala strašná rezignácia a poníženie, som vytiahla telefón. Moja mánia, moja toxická závislosť na nej, sa v tejto sekunde rozbehla na plné obrátky.
Cesta prímestským autobusom bola čistým mučením. Sedela som pri okne. Autobus drkotal po asfalte, ale moja mysľ zostávala zablokovaná v tej luxusnej spálni. Stále som cítila to pulzujúce, včerajšie tantrické teplo. No namiesto uspokojenia ma pálila čistá, vyžretá frustrácia.

Nebola som z tých žien, ktoré sa po odmietnutí zložia a začnú plakať. Mala som svoju hrdosť, ale táto hrdosť bola momentálne ranená. Keď som ráno videla Mishell spať úplne nahú, s tými hustými čiernymi vlasmi na vankúši, mala som dokonalý plán. Chcela som sa k nej pomaly prisunúť. Predstavovala som si, ako jej roztiahnem stehná, pevne ju chytím za boky a s absolútnou oddanosťou jej vyjem celú jej voňavú pusu. Chcela som jej dať ten najšťavnatejší, najkrajší štart do nového dňa. Chcela som vidieť, ako táto nekompromisná, psychologicky silná žena stráca kontrolu uprostred rozkoše, ako sa mi prehýba v páse a jej hlboký hlas ticho vzdychá moje meno.

Namiesto toho prišiel jediný chladný telefonát s jej pacientkou Nicol a Mishell ma bez mrknutia oka vymazala zo svojho ranného programu. Ten kontrast bolel. Kým ja som horela túžbou, ona už stála v šatníku, zapínala si svoju luxusnú čiernu podprsenku s nohavičkami a s dokonalým červeným rúžom na perách odišla do svojho ružového BMW. Nechala ma v garáži ako vybavenú vec.

Keď som konečne odomkla dvere svojho bytu, okamžite som zo seba strhla oblečenie. Potrebovala som zo seba zmyť ten pocit poníženia a odmietnutia.

Vošla som do sprchy, nechala na seba tiecť horúcu vodu a snažila sa upokojiť dýchanie.
Keď som vyšla, hodila som na seba len čisté, pohodlné domáce oblečenie – hladké bavlnené tangá a voľné tielko, pod ktorým som zámerne nemala žiadnu podprsenku.

Dala som variť vodu na kávu a pripravila si ranné raňajky. Mobil však ležal na kuchynskej linke ako magnet. Moja pobláznenosť a fixácia na Mishell rástla s každou minútou, čo sme boli od seba.
To, že bola pre mňa nedosiahnuteľná, vo mne prebúdzalo divokú žiarlivosť, no nechcela som pôsobiť hystericky hneď zrána.

Vzala som telefón do ruky a pri pití kávy som jej napísala prvú správu. Premyslenú, úprimnú, no s jasným majetníckym podtónom: „Mrzí ma to ráno, Mishell. Nemyslela som to v zlom. Len mi bolo ľúto, že sme museli tak rýchlo skončiť. Veľmi ťa milujem a chcela som s tebou zostať dlhšie. Dúfam, že tvoja ranná pacientka nebola príliš náročná. Prajem ti pekný deň na klinike. Chcem ťa vidieť hneď, ako skončíš.“

Odoslať.

Sledovala som obrazovku. Za menej ako desať minút sa správa zmenila na „Prečítané“. Srdce mi poskočilo. Predstavovala som si, ako sedí vo svojej modernej kancelárii na klinike, nohu cez nohu, v tých telových silonkách a s vysokými opätkami opretými o dlážku, kým káva jej svieti na stole.

Minúty však plynuli. Päť, desať, pol hodiny. Žiadna odpoveď. Mishell ma jednoducho nechala na „prečítané“. Táto jej schopnosť dokonale ignorovať moje emócie ma privádzala do šialenstva. Vedela som, že ma netrestá dramatickým výbuchom – trestala ma svojím pokojom.

Cez druhej poobede ma tá chladná stena ticha začala rozožierať zvnútra. Moja žiarlivosť už nebola len jemným nepokojom; stávala sa z nej ťažká, toxická posadnutosť.

Scenáre o tej Nicol mi neustále vírili v hlave. Kto to je? Prečo dostala prednosť pred naším ránom? Sedí tam s Mishell v kancelárii práve teraz? Počúva Mishell jej dych tak, ako počúvala ten môj včera večer?

Moja hrdosť dostala definitívne červenú kartu. Už som nechcela byť tá rozumná, čo čaká v kúte. Vytiahla som mobil a napísala ďalšiu správu, tentoraz oveľa ostrejšiu, útočiacu priamo na jej hranice: „To ma naozaj mieniš ignorovať celý deň kvôli svojej práci? Alebo je za tým tá Nicol? Zaujímavé, že pre mňa si si čas nenašla, ale pre ňu si mala termín okamžite. Začínam mať pocit, že pre teba znamenám len nejakú večernú hračku na rozptýlenie, kým tvoj skutočný život patrí niekomu inému. Chcem, aby si mi okamžite napísala späť a povedala mi, kedy dnes môžem za tebou prísť. Potrebujem ťa.“

Odpoveď neprišla hneď. Mishell ma nechala dusiť sa vo vlastnej šťave ďalšiu hodinu. Každá sekunda čakania len prehlbovala moju chorobnú závislosť na nej. Vedela som, že robím presne to, čo ona nenávidí, ale nemohla som to zastaviť. Chcela som z nej vyžmýkať akúkoľvek reakciu, chcela som ju zraziť z toho jej nedosiahnuteľného profesorského podstavca.

O tretej poobede sa displej konečne rozblikal. Bola to len jedna jediná veta. Krátka, chladná a absolútne autoritatívna facka, z ktorej vyžarovala jej psychologická prevaha: „Prekračuješ hranice, Rose. Varovala som ťa, že budeš rešpektovať moju prácu a moju nezávislosť. Nepíš mi do večera a neopováž sa ma kontaktovať. Tvoje hysterické scény na mňa neplatia.“

Obrazovka zčernala. Zostala som stáť uprostred izby, telefón pevne zovretý v dlani, srdce mi divoko búšilo. Mishell ma práve úplne odstavila jedným prstom na klávesnici. A hoci ma jej chlad neuveriteľne bolel, niekde hlboko vo vnútri som cítila ten chorobný, submisívny rešpekt. Táto žena bola nepohnuteľná skala. A ja som bola odhodlaná tú skalu rozbiť, aj kedy som mala zničiť sama seba.

Televízor v obývačke bežal len ako nudná kulisa, z ktorej som nevnímala ani slovo. Sedela som na gauči, otvorený laptop položený na kolenách, mechanicky prechádzala nejaké pracovné e-maily, ale filter v mojej hlave bol úplne nefunkčný. Každá veta splývala do jednej veľkej šmury. Moja myseľ bola beznádejne zacyklená na Mishell. Ten jej ranný, pohŕdavý úsmev sa mi neustále prehrával pred očami, keď si zapínala podprsenku a nechávala ma samotnú s mojou nenaplnenou túžbou.

Bolo presne sedem hodín večer. Ten chladný zákaz kontaktovať ju, ktorý mi dala o tretej, ma bolel a provokoval zároveň. Tlak v hlave nakoniec zvíťazil nad zdravým rozumom. Srdce mi zbesilo búšilo o rebrá, keď som schmatla mobil a napísala jej rýchlu správu. Žiadna odpoveď. Prsty sa mi triasli, tak som stlačila zelenú ikonu a vytočila jej číslo. Telefón sekundu zvonil a potom ma Mishell okamžite zrušila.

Zízala som nemo na obrazovku. Poníženie mi horelo na tvári. Zatťala som zuby, prinútila sa počkať nekonečných dvadsať minút, kým som prechádzala hore-dole po obývačke, a vytočila som ju znova. Výsledok bol rovnaký – bez milosti ma zrušila hneď po prvom zazvonení.

O menej ako tri minúty sa však displej rozblikal. Srdce mi poskočilo, ale keď som otvorila správu, zalial ma studený pot. Bola to stručná, trojslovná facka:

„Som v kine.“

V tej sekunde vo mne vybuchla čistá, divoká žiarlivosť. V kine? Bezomňa? S kým tam preboha je? Sedí v tej tme vedľa tej svojej novej pacientky Nicol? Drží ju za ruku, kým mňa odsekla ako otravný hmyz? Vlna hnevu ma paralyzovala. Moja hrdosť, alebo to, čo z nej zostalo, sa pokúsila o chabú obranu.

Urazená som hodila telefón na stôl. „Fajn, ty suka,“ pomyslela som si s horkosťou, „ak chceš byť takáto, ani ja ti nenapíšem. Skončila som.“

Vydržala som presne tri hodiny. Tri hodiny čistého psychologického pekla, počas ktorých som si v hlave konštruovala tie najhoršie katastrofické scenáre. Okolo desiatej večer moja falošná hrdosť definitívne kapitulovala. Tá chorobná fixácia a závislosť na nej boli silnejšie než akékoľvek predsavzatia. Potrebovala som ju cítiť, potrebovala som počuť od nej aspoň jedno slovo, inak by som sa zbláznila.

Vzala som telefón a napísala text plný potlačenej bolesti a absolútneho odovzdania. V tej správe som odhalila celú svoju pobláznenosť a zámerne som skombinovala jej civilné meno s tým chladným titulom, ktorý ma vzrušoval a ničil zároveň: „Mohli sme sa dnes stretnúť aspoň na chvíľu, Pani. Veľmi ťa milujem, Mishell, chcela som byť s tebou... Aspoň na pár minút.“

Odoslať.

Správa prešla, ale odpoveď neprichádzala.

Ležala som v posteli, vonku už bola hlboká noc. Mala som na sebe len to voľné tielko a bavlnené tangá, no pokožka ma svrbela od nervozity. Nemohla som oka zažmúriť. Sledovala som hodiny na stene a každú minútu kontrolovala telefón.

Presne o polnoci obrazovka konečne preťala tmu v izbe. Rýchlo som ju odomkla, dych sa mi zastavil.
Mishell mi poslala odpoveď: „Idem už spať, som unavená.“

Zostala som ležať bez hnutia, kým sa vo mne miešal neskutočný hnev s bezmocnosťou. Ona ma jednoducho znova odstrihla. Žiadne vysvetlenie ohľadom kina, žiadne „dobrú noc, miláčik“. Len suché oznámenie, že pre ňu sa tento deň skončil a ja už doňho nepatrím.

Táto chladná ignorácia ma úplne vytočila. V návale čistej zúrivosti a mánie som vyskočila z postele. Otvorila som prehliadač v telefóne a začala stalkovať jej život online.
Išla som priamo na oficiálnu stránku jej súkromnej kliniky a potom na portál univerzity, kde občas prednášala. Prechádzala som ich programom, prsty mi kĺzali po skle, až kým som nenarazila na to, čo som hľadala.

Na hlavnej stránke svietilo veľké oznámenie: Zajtra ráno o 9:00 vedie profesorka Mishell veľkú, otvorenú prednášku pre študentov a odbornú verejnosť na tému aplikovanej psychológie v biznise. Zatťala som ruky do pästí a na tvári sa mi objavil chladný, odhodlaný úsmev. Moja žiarlivosť našla jasný cieľ.
„Fajn, Mishell,“ pošepkala som do tmavej izby, kým mi v očiach horel nebezpečný oheň. „Ak ma nechceš tolerovať v súkromí a schovávaš sa predo mnou za dvere kina, zajtra ma budeš musieť tolerovať pred celou svojou univerzitou. Idem sa pozrieť, ako dokonale ovládaš ľudí.“]]> http://www.xbdsm.sk/Steffanie_Corvina/poviedky/mistress-mishell-phd-the-rules-of-the-game-part-4/ Thu, 01 Oct 2026 06:04:30 +0000 Steffanie_Corvina http://www.xbdsm.sk/Steffanie_Corvina/poviedky/mistress-mishell-phd-tantra/
Náš svet bol iba tento byt… a my dve.

Vošli sme do spálne. V jej strede stál pripravený masážny stôl – biele plátno rozprestreté ako nedotknutý priestor pre našu extázu. S tlmeným svetlom, mäkkými tieňmi, a vôňou vanilky a santalového dreva, čo sa vznášala vo vzduchu.

Mishell sa ku mne naklonila a pobozkala ma. Nie hladne – ale tak, že som zabudla dýchať. Jej pery boli teplé, hebké, hladivé. Jej ruky sa spustili po mojich bokoch, až na stehná, kde sa zastavili. Jemne ich stisla. Dala mi tým najavo, že som tu v bezpečí.

„ Dnes sa ťa nedotknem preto, aby si ma vzrušovala… dnes ti ukážem, ako sa miluje cez dych a energiu “ - šepkala mi do pier.

Posadila ma na kraj stola. Jej pohľad bol pokojný, no intenzívny – ako vlna, ktorá ma priťahuje. Pomaly ma uložila na chrbát, moje vlasy sa rozprestreli ako hodvábne kvetiny.

„ Zavri oči, láska “ - povedala ticho a ja som cítila, ako mi cez čelo kĺže satén. Červená maska mi zahalila svet – ale rozžiarila zmysly. Počula som jej dych, cítila jej teplo, a jemný závan vône – sladký, ale jemne korenistý. Bola to vôňa špeciálneho oleja… niečo medzi jazmínom, škoricou a ambrou.

Zacítila som prvý dotyk.

Kvapka teplého oleja mi dopadla na brucho. Zachvela som sa.

„ Tantra nie je len o sexe “ - začala jej hlas jemne vibrovať v priestore. - „ Je to jazyk tela. Spôsob, ako sa duše dotýkajú navzájom. Ja sa ťa dnes nedotýkam ako ženy. Dotýkam sa tvojej životnej sily. “

Začala mi roztierať olej po pokožke. Jej dlane kĺzali pomaly. Po bokoch, po bruchu, cez rebrá až ku krivke mojich prsníkov, ktorým sa nevenovala zmyselne, ale uctivo. Akoby sa ich nebála… akoby v nich počúvala ticho môjho tela.

„ Chcem, aby si cítila každú myšlienku. Každý dych. Každú túžbu – bez toho, aby si čokoľvek robila “ - zašepkala, zatiaľ čo jej ruky skĺzli medzi moje stehná.

Nechala ma roztiahnuť nohy a pomaly, citlivo ich pripútala červenými saténovými lanami ku nohám stola. Neskôr nasledovali aj moje ruky – nad hlavou, natiahnuté, ako keď sa telo vzdáva… ale duša sa otvára.

„ Nepotrebujem, aby si sa pohla. Stačí, že si tu. Prítomná. Otvorená. A moja “ - zašepkala mi pri uchu.

A ja som tam ležala, pripútaná, ale slobodnejšia než kedykoľvek predtým. Dýchala som vôňu oleja, počúvala jej hlas… a cítila, ako sa mením na energiu, ktorá čaká, kým ju niekto zobudí.

Jej dlane boli tiché, poslušné nástroje niečoho omnoho hlbšieho. Nešlo o techniku. Išlo o stav vedomia.

Začala pri mojich chodidlách. Jemné krúživé pohyby palcami. Každý tlak bol pozvánkou. Otvárala mi nohy nie silou, ale porozumením. Tam, kde sa moje telo bránilo – spomalila. Tam, kde sa chvelo – zotrvala.

„ V tantri nevzrušuješ. Miluješ… “ šepkala mi, kým mi rukami prechádzala po lýtkach, pomaly, ako by si písala báseň po mojej koži.

Keď prešla k mojim stehnám, ucítila som, ako sa mi spod brucha dvíha jemné teplo. Nebolo to výbušné. Bolo to tiché. A hlboké.

„ Dýchaš? “ - spýtala sa a jej ruky sa v tom momente dotkli miest, kde sa moje vnútro spája s telom – v oblasti slabín. Telo sa mi zachvelo.

„ Nádych… výdych… cíť ma v sebe… “ - Sústredila sa na každý centimeter môjho tela. Vnútorné stehná, boky, spodná časť brucha.

Niekedy len držala svoju dlaň na mojom tele a nič nerobila. No práve vtedy som cítila najviac. Tlak. Teplo. Prítomnosť.

A pod jej dotykmi som sa vlnila. Pomalé, elegantné krúživé pohyby môjho panvového dna sa diali samé od seba.

Jej dotyky neboli len na povrchu. Boli ako sonar – počúvali ma, naladili sa na mňa a zrkadlili mi samu seba.

„ Tvoja energia je nádherná, Rose… Nehas ju. Nezatváraj. Len ju nechaj plynúť… ako rieku… “ - Jej ruky prešli po mojej hrudi, vyhýbajúc sa bradavkám, ako by ich zatiaľ rešpektovali. Práve ten moment čakania ich zjemňoval, spevňoval, rozžaroval.

„ Tantra nie je o cieli. Nie je to beh. Je to tanec. Medzi mnou a tebou. Medzi napätím a uvoľnením. “ – nežne.

A ja som už tancovala. Moje boky sa jemne hýbali do strán. Ako pomalé vlny. Ruky priviazané – no telo sa chcelo rozkvitnúť.

Cítila som, ako mi olej tečie cez prsia, dolu bruchom, a jej ruky kĺžu v rytme môjho dychu.

A potom… Jej dlaň sa opäť vrátila medzi moje stehná. Tentokrát pevnejšia. Vedela, že som pripravená.

A jej prsty… jemné, pokojné… kĺzali ku klitorisu. Nie stláčali. Nie dráždili. Len sa ho dotkli. Ako keby sa kládli otázku - „ Môžem? “

Moje telo odpovedalo bez slov. Prehlo sa, vzdychlo, otvorilo sa. Mishell sa ku mne naklonila, jej prsia sa dotkli môjho brucha. Pošepkala mi do ucha - „ Vnímaj svoje srdce. To je tvoj stred. Nie tvoja vagína. Nie tvoje bradavky. Ale tvoje srdce… tam začína orgazmus. “

A vtedy – akoby sa niečo prelomilo.

Moje telo sa celé rozvlnilo. Od hlavy po prsty. Krížová oblasť sa zachvela. Svaly brucha sa sťahovali samy od seba.

Moje panvové dno sa začalo zdvíhať. Dýchanie bolo hlboké, pomalé… no každým výdychom som sa uvoľnila viac.

Netlačila ma k vrcholu. Viedla ma do seba. Cítila som slzy – ale neboli zo smútku. Boli z prebudenia.

Jej prsty boli ako slová, ktorým rozumelo len moje telo. A ja som pod nimi tancovala.

„ Si nádherná, Rose. “ - Povedala to tak ticho, že som to skôr cítila než počula.

A ja som ležala. Nahá, pripútaná, úplne ponorená v niečom, čo nebolo sex. Bolo to, neopísateľné.

Jej ruky sa pohybovali ako keby ma poznali dlhšie než ja samu seba. Nepoháňala ma nikam. Práve naopak – spomaľovala. Vracala ma späť do tela, do dychu, do prítomnosti.

Každý dotyk bol ako tiché priznanie - „ Si dôležitá. Si krásna. Si tu. “

Jej prsty kĺzali po mojej pokožke, a ja som cítila, ako sa moje vnútro zjemňuje. Z krku sa mi vytrácalo napätie. Lopatky sa mi uvoľnili. Panva sa zrazu chcela otvoriť.

Pomalé krúživé pohyby na podbrušku ma udržiavali v jemnom, sladkom napätí.

„ Tantra nie je o tom, aby si sa robila “ - šepkala mi, zatiaľ čo jej ruky prechádzali spodkom mojich pŕs. - „ Tantra je o tom, aby si sa cítila. “

Znova a znova mi pripomínala dych. Pomáhala mi naladiť sa na rytmus, ktorý nepochádzal z rozumu, ale z lona. A ja som tam ležala… rozviazaná zvnútra, aj keď moje ruky a nohy boli stále priviazané k masážnemu stolu.

Každý dotyk oleja ma zahaľoval, akoby moje telo malo vlastný lesk. Bola som vlhká, voňavá, ako by ma pripravovala na svätý rituál.

„ Cítiš tú vôňu? “ - spýtala sa a jej dlane mi jemne prechádzali po kľúčnych kostiach. - „ Je to zmes santalu a jazmínu. Santal otvára tvoje korene. Jazmín tvoju ženskosť. “

Nadýchla som sa – hlboko. A cítila som, ako vôňa preniká hlboko do mňa, rovnako ako jej dotyk. Moje bradavky boli stále napäté, no Mishell sa ich zatiaľ ani nedotkla. A práve to spôsobovalo, že ma pálili túžbou. Ale ona to vedela. Sledovala každý zášklb môjho tela, každý nepokojný nádych. A svojím pokojom ma znova viedla do stredu. - „ Dovoľ si… nič. Dovoľ si len byť. Ja sa o všetko postarám. “

V tej chvíli som si uvedomila, že som úplne odovzdaná. Nie sexuálne. Ale existenciálne.

Ležala som nahá, priviazaná, lesklá od oleja, dýchajúca do srdca – a cítila som sa najbezpečnejšie v živote.

Žiadne slová. Žiadne dotyky. Len jej prítomnosť. Sedela vedľa mňa. Ruku mala položenú na mojom podbrušku.

Držala ma v tichu. V pokoji. A moje telo… sa samo začalo jemne vlniť. Ako keby každý nádych stúpal z lona až do hrude. A každý výdych sa zlieval späť dolu. Všetko sa hýbalo. A pritom… všetko bolo v kľude. Tantra v mojom tele už nebola rituálom. Stala sa prirodzenosťou.

Jej dlaň stále spočívala na mojom podbrušku, ticho dýchala spolu so mnou. Vytvárala v mojom tele priestor, v ktorom sa láska mohla rozliať ako svetlo do temnej miestnosti.

A potom… jemne posunula ruku nižšie. Nič prudké, nič náhle. Len teplý, zmyselný dotyk, ktorý sa zľahka dotkol okraja môjho lona.

Moje telo zareagovalo samé. Zdvihol sa mi bok, vystrelili mi stehná, aj keď boli stále priviazané. Povolila som. Všetko. Dala som jej celý prístup. A Mishell vedela, čo s tým.

Jej prsty kĺzali po mojich pyskoch, akoby ich poznala odmalička. Žiadne hľadanie, žiadne tápanie. Len prirodzené spojenie.

Zadržala dych. A tak jemne, že som skoro ani nezaregistrovala, mi rozťahovala pysky – jeden po druhom.

Prstom prešla cez môj klitoris, ale nezastavila sa pri ňom. Len ma pohladila ako vánok. Ako dotyk slnka na pokožke. A potom sa sklonila.

Jej pery sa ma dotkli ako milenka. Ako tá, ktorá vie, že toto je sväté miesto. A ja som sa začala vlniť. Opäť. Ale inak.

Telo si pýtalo viac – a ona to vedela. Vnímala moje napätie. Jemne sa hrala s mojím klitorisom, raz jazykom, raz perami, raz len teplým dychom.

A popri tom mi nežne šepkala - „ Láska je, keď ťa poznám tak hlboko… že sa tvoja rozkoš stane mojím umením. “

Bozkávala ma ako by písala báseň. Jemne. Dlho. A zrazu prudko.

Vnútorné svaly sa mi stiahli, keď mi do vagíny zasunula dva prsty. A presne v tom istom rytme pokračovala jazykom. A potom… spomalila. Znova len bozk.

„ Chcem, aby si si pamätala, že toto nie je o výkone. Nie je to o orgazme. Je to o tom, že si so mnou. Že ťa milujem. Že tvoje telo má svoj jazyk, a ja mu rozumiem. “ nežne.

Bola som ako husle v rukách huslistky, ktorá pozná každý tón. Mishell sa zdvihla, jej pery boli lesklé od mojej šťavy. Sadla si nad moju hruď a pohladila mi tvár.

„ A teraz… “ – povedala jemne, pričom si medzi prsty vzala kvapku môjho nektáru – „ mi ukážeš, ako sa bozkáva žena, ktorá je moja. “

Natiahla sa nad moju tvár a jej pery sa spojili s mojimi. Chutila som samu seba. A bolo to krásne. Čisté.

Jej jazyk vo mne tancoval. Vlnil sa ako oheň v tieni. Moje ruky boli stále priviazané, ale necítila som sa zviazaná. Cítila som sa… slobodná.

Moje boky sa zdvíhali samy od seba, hľadali jej dotyk. A keď sa znova sklonila medzi moje nohy, bola som pripravená rozpadnúť sa.

Mishell kľačala medzi mojimi nohami, nahá a nádherná, jej telo dýchalo spolu s mojím. Jemne mi hladila vnútorné stehná, stále natreté olejom, ktorý voňal po vanilke a jazmíne. Každý pohyb bol ako modlitba, každý dotyk ako vyznanie.

Moje nohy boli stále priviazané červenými saténovými lanami, roztiahnuté a vystavené jej pohľadom, jej perám, jej vôli.

„ Si pre mňa chrám “ - zašepkala ticho, a jej hlas vo mne vibroval hlbšie než čokoľvek iné. - „ A dnes… ťa otvorím ako sväté písmo. Pomalým bozkom. A potom ďalším. A ešte jedným… kým sa celá neroztopíš v mojich rukách. “

Sklonila sa nižšie. Jemne sa ma dotkla perami tam dolu. Len letmo. Takmer ako keby chcela, aby som si ten dotyk vypýtala znova.

Zatvorila som oči a z úst mi vyšiel tichý vzdych. Zrazu ma celá zaliala vlna tepla. Jej jazyk, vlhký a horúci, prešiel po mojom klitorise tak nežne, že som sa zachvela.

„ Bože… Mishell… “ – uniklo mi.

Ale ona ma hneď pokarhala – jemne, ale s mocou - „ Ticho, Rose. V tejto chvíli hovorí len tvoje telo. “

A moje telo… kričalo. Boky sa mi zdvíhali v rytme jej bozkov. Prsty na nohách sa mi skrútili.

Mishell si položila dlane na moje stehná a jemne ich držala, ako keby ma ukotvovala v prítomnosti. A jej ústa… tie teraz robili zázraky. Najprv pomalé kruhy. Potom zľahka prisatie. A potom… hlboký, pevný ťah jazykom priamo cez môj klitoris. V tom okamihu som stratila všetko. Čas. Telo. Myseľ.

A Mishell to cítila. Spomalila. Znova len dýchanie. A potom, len šepot - „ Neutekaj mi. Nechaj tú vlnu prejsť celou tebou. Dovoľ si to cítiť. “

Pomaly do mňa vsunula dva prsty. Jemne. Tak nežne, že som mala pocit, že ma ani nedotýka… a predsa mi celé telo zovrelo v kŕči rozkoše.

Znova jazykom na klitoris. Znova hlboké ťahy. A potom zmenila rytmus. Rýchlejšie. Intenzívnejšie. Vlna, ktorá sa dvíhala, sa už nedala zastaviť.

„ Povedz mi, čo cítiš… “ - zašepkala a nechala jazyk chvíľu oddýchnuť, zatiaľ čo jej prsty sa hýbali v rytme pomalej, vášnivej piesne.

„ Láska… všetko… všetko… si všade vo mne… “ - zašepkala som, celá sa chvela.

A vtedy… keď ma držala v tom najjemnejšom objatí… prišlo to. Vlna. Vlna hlbokého orgazmu, ktorý mi rozkmital celé telo. Zakrútila sa mi hlava. Oči som mala stále zatvorené, ale svet sa mi rozžiaril. Mishell ma držala, jej jazyk zostal pri mne, až kým celé moje telo nebolo len jedno veľké áno.

A keď som sa prestala triasť, keď môj dych zľahka utíchol, pobozkala mi podbruško a položila hlavu na moju hruď. Chvíľu nič nehovorila. Iba dýchala spolu so mnou.

Potom zašepkala - „ Si nádherná, keď sa mi celá odovzdáš. “

A ja som vedela, že sme práve vstúpili do novej dimenzie. Mishell mi rozviazala len jednu nohu. Pomaly, vedome, akoby tým sama určovala rytmus nášho ďalšieho spojenia. Jemne ju chytila za členok, priložila si ju k perám a vtisla naň nežný bozk. Jej pohľad smeroval ku mne — hlboký, intenzívny, pokojný.

Potom si moju nohu vyzdvihla a položila si ju cez svoje rameno. Mierne sa ku mne naklonila, pery len pár centimetrov od mojich. Jej vlasy mi padali na hruď a prsia sa mi dvíhali s každým zadržaným dychom.

„ Priprav sa “ - zašepkala s jemnou nehou. - „ Idem sa o teba postarať tak, ako si zaslúžiš. “

Posunula sa bližšie, až kým sa naše loná nezľahka dotkli. Tá chvíľa bola ako prvý lúč slnka na pokožke po dlhej zime. Hneď ako sa pohla… začalo sa to. Pomaly, vlhko, rytmicky.

Scrissoring.

Dokonalý, nežný, zmyselný tanec dvoch ženských tiel. Naše panvy sa o seba šúchali, boky sa synchronizovali, vzdychy splývali.

Moje ruky stále zviazané nad hlavou, ale zvyšok tela sa vlnil pod jej vedením. Cítila som, ako ma ňou napĺňa každý jeden dotyk, každý záchvev kože, každé pritlačenie klitorisu o klitoris.

„ Si ako vlna, Rose…“ - vzdychla. - „ Vlna, ktorá sa mi obopína okolo tela. “

Naše pohyby boli stále intenzívnejšie, panvy kĺzali po sebe hladko, celá som bola vlhká… od nej, od seba, od nás.

Vlnila sa nado mnou, v tej najkrajšej lesbickej symfónii, akú som kedy cítila. Každé prisatie stehien, každý nový uhol, každé posunutie bokov… všetko bolo o nás.

Keď som začala prichádzať k ďalšiemu vrcholu, stiahla sa — zastavila. Chvíľku len tak dýchala. Usmiala sa. - „ Nie ešte “ - zašepkala a pomaly sa odtiahla.

Sledovala som ju, keď siahla k nočnému stolíku. Otvorila zásuvku. A vytiahla ho. Strap-on. Nádherný. Matný. Elegantný. A predsa vzrušujúco hrubý. Vložila si ho do postroja s takou gracióznosťou, akoby si obliekala korunu.

„ Teraz “ - povedala a sadla si medzi moje nohy. Jednu mi znova zaviazala, druhú nechala voľnú. Priblížila sa, pomaly sa nasunula. Telo vo vnútri tela.

„ Ach… Mishell… “ - vydýchla som, keď do mňa vkĺzla.

Jej pohyby boli pomalé, ako vlny mora. Jemné, rytmické. Nebol to len sex — bol to akt lásky, dôvery a úplnej oddanosti. Každý nádych, každý výdych, každé pritlačenie… bolo hlboké. Cítila som ju všade.

Naklonila sa, pery mi priložila k uchu, jemne ma pohrýzla. „ Patríš mi “ - zašepkala. A prirazila. Jemne, ale celou silou lásky, ktorú voči mne cítila.

Milovala ma. A ja som pod ňou len vzdychala a prijímala.

Jej pohyby sa zrýchlili. Nie prudko, nie surovo — ale ako keď hudba doznieva v poslednej, najkrajšej pasáži. Naše telá sa spojili do jedného rytmu, do jedného celku, do jedného pulzu.

Cítila som, ako ma Mishell drží za boky — pevne, ale s takou úctou, že som vedela, že som milovaná. Každé prirazenie bolo jej vyznaním. Každý jej nádych bol ako šepot, že nikdy nebudem sama.

V jej náručí som cítila, ako sa rozplývam. - „ Povedz mi… “ - zašepkala. - „ Že som tvoja “ - odpovedala som medzi vzdychmi. - „ Že patrím len tebe… a že ťa milujem. “

Usmiala sa, hlavu sklonila k mojej a vtisla mi bozk na čelo. - „ Moja oddaná, nádherná Rose… už si navždy so mnou. “

Vtedy sme to cítili obe. Telo sa mi zatrepotalo, vlny slasti prechádzali celou panvou, podbruškom, bradavkami. Bolo to hlboké, dlhé… takmer posvätné. Vzdychla som — dlhým, tichým výdychom, ako by som zo seba pustila všetko a prijala ju.

A potom som zacítila, ako jej čelo spočinulo na mojom. Dýchali sme spoločne. Mokré, teplé, unavené… a plné lásky. Mishell sa pomaly stiahla, rozviazala ma. Jednu ruku si položila na moje srdce.

„ Bije rýchlo “ - usmiala sa. - „ Lebo vie, že si tu… “

Pomohla mi posadiť sa, prikryla ma jemnou dekou. Sadla si ku mne, chrbtom opretá o čelo postele, pritiahnuc si ma do náručia. Objala ma — silno, ticho, srdcom.

„ Chcem s tebou zaspať. Takto. Úplne blízko “ - zašepkala.

Zaspávala som v jej náručí, s pocitom bezpečia, nežnosti, srdcovej prepojenosti… a s vedomím, že toto bol len začiatok nášho tantrického spojenia.

A že láska, ktorá vznikne medzi Dominou a subinkou, môže byť nielen o moci… ale aj o starostlivosti, o prijatí, o hlbokej, duchovnej láske.]]> http://www.xbdsm.sk/Steffanie_Corvina/poviedky/mistress-mishell-phd-tantra/ Thu, 24 Sep 2026 04:56:34 +0000 Steffanie_Corvina http://www.xbdsm.sk/Steffanie_Corvina/poviedky/mistress-mishell-phd-diabolsk-253-pl-225n/
Zároveň, chyžná kráčala ku mne. Samotný pocit z tohto faktu? Sama neviem. Jednu vec som ale vedela – toto tej mrche vrátim.

Dvere sa zatvorili. Chyžná, ktorá práve vošla, ihneď začne kričať a panikáriť – „ Pane Bože, čo sa tu stalo? Pomoc, Security, Pane Bože. Haló, počuje ma niekto? “

„ Koniec. Ešte sem zavolaj celý hotel, a bude lepšie “ – mi prišlo na úm.

Zrazu, otočka o 180 stupňov – „ Dobre. Nikto nás nepočuje! Úžasné! Musím uznať, takýto zaujímavý pohľad ma ešte nikdy neprivítal, a to túto prácu robím už viac ako desať rokov. “ - ozvala sa pokojne, jej hlas znel prekvapivo sebaisto.

„ Čo si ti zajebala? To čo má znamenať?” – v mysli.

„ Prosím vás, vysloboďte ma! Vysvetlim vám to celé, len ma vyslobodťe, prosím. Chcem to, prosím. “ - prosila som, hanbila som sa neskutočne.

Nepočula som žiadnu odpoveď. Maska na mojich očiach stále zamedzovala výhľad, ale vnímala som pohyb blížiaci sa k posteli.

„ Nepýtala som sa, čo chceš, Rose “ - zašepkala tajomným, ale zvodným tónom z blízka. Cítila som jedných na mojej pokožke.

Zrazu som pocítila dotyk na stehne, jemný a zároveň drzý, posúvajúci sa vyššie. Vtedy sa mi dych prudko zrýchlil, srdce začalo búšiť.

„ Kto ste? Prečo to robíte? Okamžite ma vyslobodte. “ – povedala som sa trasúcim hlasom, neistá, čo sa práve deje.

„ Naozaj si myslíš, že to chcem ja? Naozaj si myslíš, že ja som tá ktorá ta zvádzá? - zašepkala znovu, teraz tesne pri mojom uchu.

„ Vieš, že patríš len jej, však? ” – ďalšia jej nečakaná otázka.

Tá veta ma zasiahla ako blesk z jasného neba. Moje telo okamžite zareagovalo s návalom adrenalínu, ale zároveň som ostala zmätená. V mysli mi okamžite prebleskla jediná myšlienka – Mishell.

„ Mishell…? “ - vydýchla som jej meno celkom podvedome.

Nič nepovedala, len sa jemne zachichotala, pričom jej ruka prešla ešte vyššie, medzi moje stehná. Bezbranná, pripútaná a zmätená, odovzdala som sa momentu, ktorý ovládol moje telo i myseľ. Úprimne, nič iné som nevedela urobiť.

Konečne som zacítila, ako sa maska pomaly uvoľňuje z mojich očí. Svetlo izby ma na sekundu oslepilo, no keď som konečne dokázala zaostriť, zostala som v absolútnom šoku.

Nado mnou, sebavedomá, krásna a nekompromisná Mishell! usmievala sa. Dokonale sebaistá, Dominantná, Mishell – v rovnošate chyžnej.

„ Prekvapenie, Rose “ - povedala s hravým, víťazným úsmevom.

„ Dúfam, že teraz chápeš, komu patríš. “ – pokračovala.

V tej chvíli som si uvedomila, že to je dobredu vymyslený plán. Ležala som tam, s očami otvorenými dokorán, ešte stále v miernom šoku. Mishell stála nado mnou, na perách sebavedomý úsmev a v očiach iskričky dominancie, ktoré jasne dávali najavo, že je pánom situácie.

„ Mishell… ty? “ - vyslovila som jej meno, ešte stále neveriac tomu, čo sa práve odohrávalo.

„ Samozrejme, že ja “ - odvetila pokojne, jemne si upravujúc zvodnú uniformu chyžnej, ktorá jej neskutočne pristala.

„ Kto iný by ťa mohol takto dokonale ovládať? “ – hovorí ďalej.

Srdce mi stále búšilo ako o závod. Rozhodla som sa však nechať hru pokračovať. Opäť, nie že by som mala na výber. Mishell ma stále držala pripútanú, úplne vystavenú jej vôli a rozmarom.

Pomaly sa sklonila ku mne, jej pery boli len pár centimetrov od mojich, jej dych sa miešal s mojím.

„ Vieš, Rose, tvoje telo sa práve priznalo viac, než tvoje slová. Nemôžeš, nevieš mi klamať “ - zašepkala, pričom jemne pohladila moje prsia. Nežne a zároveň provokatívne, presne ako to vedela len ona.

„ Mishell, ja… “ - zašepkala som, no umlčala ma prstom položeným na perách.

„ Teraz nehovor. Len si užívaj “ - prikázala pokojne, s autoritou, ktorá mi spôsobovala zimomriavky.

Potom začala jej hra. Jemne prešla svojimi perami po mojom krku, pomaly a mučivo, vychutnávajúc si každý môj povzdych. Cítila som jej bozky na kľúčnych kostiach, potom na ramenách. Prechádzala po mojom tele s istotou majsterky, ktorá dokonale vie, čo robí.

Kým jej ústa venovali pozornosť hornej časti môjho tela, jej ruka bez varovania vkĺzla nižšie, medzi moje stehná. Cítila som, ako jej prsty pomaly, ale nekompromisne skúmajú moju najcitlivejšiu oblasť. Bola som úplne odovzdaná jej dotykom, nemohla som urobiť nič, len vzdychať pod jej dominanciou.

„ Áno, presne takto to chcem “ - povedala, keď jej pohyby získali na intenzite. „ Si krásna, keď sa oddávaš. “ – Jej slová ma pomaly ale isto rozpálili. Cítila som, ako v mojom tele rastie napätie, slasť, ktorá bola tak silná, že som mala pocit, že vybuchnem. Nechápala som svoju myseľ! Doslova pár minút dozadu som bola nesmierne nahnevaná. A teraz? Teraz som rada, že je tu.

Mishell sa usmiala. Vedela, že ma má presne tam, kde chcela. Spomalila svoje pohyby, držiac ma tak tesne pred vrcholom, že som skoro prosila.

„ Prosím… Mishell… “ - zavzdychala som, hoci som sa snažila zachovať si trochu dôstojnosti.

„ Prosíš ma? “ - opýtala sa s pobaveným tónom, ale pohľad mala vážny. „ Ešte nedostaneš všetko. Najprv sa uistíme, že rozumieš, kam patríš. “ – autorita.

Vtedy som si uvedomila, že táto hra ešte nekončí. Mishell chcela viac než len moje telo – chcela moju úplnú oddanosť, ktorá prekračovala hranice telesnej rozkoše.

A ja som vedela, že už som prehrala.

„ Prosím, Mishell “ - opakovala som potichu, skoro zúfalo. Túžila som len po jednom – po nej. Po jej dotykoch, po jej bozkoch, po jej rozkoši. Ale tak isto som túžila o pokoji.

Mishell však tentokrát neodpovedala hneď. Zdvihla hlavu, jej oči sa stretli s mojimi, a na chvíľu v nich bola viditeľná neha. Len na okamih, ale dosť dlho na to, aby som pochopila, že pre ňu to nie je len hra, ale skutočné city.

„ Rose “ - prehovorila pomaly, tichým, ale pevným hlasom.

“ Chcem, aby si pochopila jednu vec. Si tu, pretože ja som sa tak rozhodla. Si moja. Rozumieš? “ – jednoduche vysvetlenie Status Quo.

„ Áno, rozumiem “ - vydýchla som skoro bez dychu, moje srdce divoko búšilo. Práve som si uvedomila, že už nešlo len o fyzickú túžbu. Bolo v tom oveľa viac. Bola v tom oddanosť, ktorá sa rodila v mojej duši každou sekundou, ktorú som trávila s Mishell.

Mishell sa usmiala, akoby vedela, čo práve prežívam. Pomaly sa sklonila k môjmu uchu, a ticho zašepkala: „Teraz mi ukáž, že si skutočne moja.“

Potom sa narovnala, pomaly odstúpila a znova som počula zvuk, ktorý mi zrýchlil tep – šuchot látky, ktorý znamenal, že Mishell sa vyzlieka. Počula som, ako padá na zem uniforma chyžnej, ako jemne zazvonili kovové spony jej podprsenky.

„ Zaslúžiš si vidieť, kto vlastní tvoje telo “ - povedala s dominantným tónom, keď mi pomaly dávala dole masku z čela, čo predtým mi zakrývalo oči.

Stála tam predo mnou, úplne nahá, dokonale sebavedomá, úplne ovládajúca situáciu. Jej krásne, ženské telo bolo dokonalým stelesnením sily a dominancie. V tej chvíli mi došlo, ako veľmi ju potrebujem, ako veľmi ju chcem.

„ Mishell ” - zašepkala som, fascinovaná jej krásou.

Usmiala sa, spokojná s mojím obdivom. Potom bez ďalších slov prešla späť ku mne, vyliezla na posteľ, a sadla si na mňa obkročmo. Jej oči hľadeli hlboko do mojich, pričom mi jemne prešla rukou po tvári.

„ Teraz si ma vezmem presne tak, ako si to zaslúžiš ” - zašepkala autoritatívne, naklonila sa dopredu, a priblížila svoju najcitlivejšiu oblasť k mojim ústam.

„ Áno, Madam “ - odpovedala som takmer okamžite.

„ Si perfektná, ale veľa rozprávaš “ - odvetila nežne, a pomaly pritlačila svoje telo na moju tvár.

Facesitting!

Cítila som jej chuť, vôňu, všetko, čo bola ona.

Jej telo sa jemne zachvelo, jej prsty mi prechádzali vlasmi, jemne a potom silnejšie, keď jej vzdychy narastali. Bola som úplne stratená medzi jej stehnami, až kým jej telo neprešlo cez hranicu extázy. Jej twerk na mojej tvári bolo niečo, čo som doteraz nepoznala, niečo z čoho som cítila jej vášeň k lezbickému sexu, niečo, čo mi vyrazil dych.

„ Achh…! Bože…! Do Ppiičeee…! Áno…! Takto to maminka má rada…! Áno, teraz, do ppičii…! “ - Zaklonila hlavu, s hlasným povzdychom dosiahla vrchol, kričala tak, že to počuli aj na tecepcií. Obrovský, silný ale hlavne veľmi mokrý orgasmus!

Jej vrchol som prežívala s ňou, emocionálne aj fyzicky. Pocítila som, že práve teraz sme sa obe odovzdali jedna druhej, definitívne a nezvratne.

Telo sa jej dostávalo zo stavu krásy, svalu sa jej uvoľňovaní z napätia. Jej dych sa upokojoval pomaly.

Sklonila sa ku mne, pobozkala ma na pery, kde pred minútkou zažívala svoje rodeo a jemne zašepkala – „ Teraz už niet cesty späť. Si moja, Rose. Navždy ”.

Pomaly vstala z postele, stále krásne nahá, spokojná a dominantná. Cítila som jej pohľad na svojom tele, ako keby sa uisťovala, že na mne zanechala nezmazateľnú stopu. Ležala som tam ešte stále pripútaná, vyčerpaná, no absolútne spokojná.

„ Rose “ - oslovila ma jemne, no s pevnosťou, ktorá mi bola tak veľmi známa.

„ Zaslúžila si si odmenu. “ – a usmiala sa. Úsmev to naznačil, je spokojná.

Usmiala som sa aj ja. Mala som chuť ju kopnúť do riti, ale aj objať ju. Obliekla si svoje nádherné bordové čipkované tangáče a dokonalú bordovú čipkovanú podprsenku, ktorá dokonale odopínala jej tvrdé silikónové prsia, a začala uvoľňovať moje putá, jedno po druhom. Najskôr ruky, potom nohy.

Jemne prechádzala prstami po miestach, kde putá zanechali červené stopy. Jej dotyky boli ako balzam.

„ Si v poriadku, moja kráska? “ - spýtala sa nežne, no s jasnou dominanciou v očiach.

„ Áno, Madam. “ - odpovedala som jemným hlasom, cítiac teplo, ktoré sa šírilo mojím telom zakaždým, keď sa ma dotkla.

„ Výborne. Teraz sa postav, pomaly. “ - povedala spokojne.

Trochu roztrasene som vstala z postele, telo ešte cítilo účinky dlhého pripútania, ale zároveň aj neuveriteľnú spokojnosť z pocitu oddanosti, ktorú mi darovala.

Mishell podišla ku mne, jemne ma objala, bozkávajúc ma na plece, na krk, jemne až k uchu, kde zašepkala – „ Viem, že si vyčerpaná. Teraz pôjdeme domov. Oddýchneš si a dovolím ti, aby si ma spoznala ešte viac. “

„ Ďakujem, Madam. ” - Zachvela som sa od vzrušenia z jej slov a bez váhania prikývla.

Usmiala sa spokojne a odkráčala ku skrini, odkiaľ vybrala dlhý župan, ktorý si obliekla. Potom vzala ďalší, jemný, hodvábny, bielej farby, ktorý jemne prehodila cez moje telo, zakryjúc mi nahotu, no zároveň zvýrazniac všetky krivky.

„ Toto ti pristane. Presne ako som si predstavovala. “ - dodala s úsmevom.

„ Vždy ma prekvapíš. Celý čas si mala tieto krásne kúsky v skrini. “ - zašepkala som úprimne, trochu sa červenajúca.

„ To ešte len začína, moja Rose. “ - odpovedala so sebaistotou, chytila ma za ruku a pomaly sme vyšli z hotelovej izby.

Cestou domov vládlo v aute zvláštne ticho, no bolo to krásne ticho plné vzájomného spojenia. Mishell počas jazdy položila svoju ruku na moje stehno, jemne ho hladila, aby som vedela, že stále som v jej rukách.

Jej prsty zanechávali elektrizujúcu stopu na mojej koži, nútili ma neprestajne myslieť na to, aké šťastie mám, že patrím práve jej.

Keď sme konečne dorazili do podzemnej garáže, Mishell vystúpila, obišla auto a otvorila mi dvere ako skutočná dáma. Viedla ma za ruku až k dverám bytu, kde si ma jemne pritiahla k sebe.

„ Vitaj doma, moja kráska. “ - zašepkala a jemne ma pobozkala.

Vošli sme dnu, zavrela za nami dvere a viedla ma rovno do kúpeľne.

„ Pripravím ti vaňu. Dnes sa o teba postarám ja. “ - povedala rozhodne, zatiaľ čo pustila vodu a pridávala do nej príjemnú, voňavú penu.

Sledovala som ju s láskou a úžasom, ako perfektne všetko zvláda. Bola nielen dominantná, ale zároveň aj starostlivá a láskavá. Istotou vedela čo so mnou celý čas robila.

Keď bola vaňa pripravená, Mishell mi jemne dala dole župan a rukou naznačila, aby som vošla do vody.

„ Ľahni si, moja drahá. Zaslúžiš si všetku lásku, ktorú ti dnes dám. “ - zašepkala nežne.

Poslušne som vkĺzla do horúcej vody, telo okamžite zareagovalo uvoľnením a pocitom hlbokej spokojnosti.

Mishell si sadla na okraj vane, namočila špongiu do voňavej vody a začala jemne prechádzať po mojom tele. Jej dotyky boli nežné, erotické, a zároveň tak nevinné, že moje srdce búšilo rýchlejšie a rýchlejšie.

„ Si nádherná, Rose. Som rada, že som ta našla. “ - povedala ticho.

„ Aj ja, Mishell. “ - zašepkala som s dojatím, úplne oddaná jej každému slovu, každému dotyku.

„ Už nikdy nebudeš sama. “ - dodala rozhodne a pobozkala ma s jemnosťou, ktorá pre mňa znamenala viac než akékoľvek slová.

Ležala som v teplej vode, jemne rozmaznávaná ženou, ktorej som úplne prepadla. Vedela som, že táto noc bola len začiatkom niečoho oveľa väčšieho. Niečoho, čo navždy zmení môj život a že s ňou po mojom boku zvládnem čokoľvek.

Mishell chvíľu sedela na kraji vane a len sa jemne usmievala, kým som sa dívala s nežnosťou a pochopením. Atmosféra bola pokojná, akoby sa zastavil čas.

Zrazu sa Mishell postavila. Jej prsty sa pomaly dotkli okraja jej župana a jedným pohybom ho nechala voľne padnúť na zem. Ostala úplne nahá. Jej telo bolo nádherné, elegantné a zmyselné zároveň. Vstúpila do vane. Sadla si oproti mňe.

Voda mi príjemne hladila telo a pocítila som pokoj. Naklonila sa ku mňe, vzala ma nežne za ruky a hľadela mi priamo do očí. Nespoznávala som ju. A potom začala rozprávať.

„ Rose, vieš, že som psychologička. “ - začala jemne, s úsmevom plným nehy.

„ To, čo sa stalo v hotelovej izbe, bolo zámerné. Bola to skúška tvojej oddanosti. Potrebovala som si byť istá, či si skutočne pripravená. “ – priznanie a vysvetlenie.

Nechápavo som pozorovala, no potom pomaly som prikývla.

„ Poznám ľudskú myseľ. Viem, ako ťa dostať do bodu, kde sa oddanosť mení na niečo viac. Nechcela som, aby si bola len oddaná. Chcela som, aby si sa stala samotnou oddanosťou.“ – pokračovala.

Pocítila som hlboké vzrušenie aj dojatie zároveň. Moj dych sa zrýchlil, srdce jej začalo búšiť, ale cítila som sa úplne pokojne a vyrovnane. Presne som vedela, že Mishell má pravdu.

„ Mishell “ - povedala som hlasom plným emócií.

„ Podarilo sa ti to. Už som viac než len oddaná. Ja… som oddanosť. Patrím ti, nech sa rozhodneš akokoľvek. Odteraz chcem a budem ťa poslúchať bez váhania, bez rozmýšľania. Tak je to pre mňa normálne. Ty si moja jediná a najvyššia autorita. ” - Nepotrebovala som nad tým rozmýšľať, bolo to také prirodzené, tak samozrejmé.

Mishell spokojne prikývla a s nežnosťou sa ku mňe priblížila. Jemne ma objala, až som pocítila jej telo celkom blízko pri svojom.

„ Presne takto to má byť, Rose. “ – zašepkala.

„ Od tejto chvíle budeš mojou dokonalou subinkou. A ja tvojou jedinou Dominou. “ – s vážnou ale spokojnou tvárou.

Pevne som ju objala a zhlboka sa nadýchla. Pochopila som, že tá chvíľka mi potvrdila presne to, že som našla po čom moja duša túžila. – Dokonalé spojenie Dominancie a oddanosti.

A presne to jej dokážem, keď vyjdeme z kúpelky.]]> http://www.xbdsm.sk/Steffanie_Corvina/poviedky/mistress-mishell-phd-diabolsk-253-pl-225n/ Thu, 24 Sep 2026 04:56:32 +0000 Steffanie_Corvina http://www.xbdsm.sk/Steffanie_Corvina/poviedky/mistress-mishell-phd/
„ Ahoj, cici. Áno, jasné, platí. Budem tam načas. “ – Odpovedala som.

„ Dobre! Ja tam bu...]]>
„ Ahoj, cici. Áno, jasné, platí. Budem tam načas. “ – Odpovedala som.

„ Dobre! Ja tam budem presne na ôsmu. A volaj ma Mishell, nie cici! “ – píše opäť.

„ Iste. Inač si ešte v práci? Alebo čo robíš? “ – Prejavujem záujem.

„ Áno, som v práci, mám ešte pacientov. Nemám moc času, len som chcela vedieť či dnešok platí. Tak večer o ôsmej. Ahoj! “ – Bola som vybavená.

„ Dobre, budem sa veľmi tešiť, Miška. Konečne ideme von spolu. Taká som rada! Spapám Ta! Hneď ako Ta uvidím, zjem Ta! HAM! “ – Odpoveď milou formou a s úsmevom počas písania.

„ Som Mishell! Maj sa! “ – Uzavrela tak chat. „ Som Mishell, maj sa. “ – Prečítala som správu na hlas v sprievode sarkastickej grimasy.

„ Ale však dobre, je to žena dominantnej povahy, silná osobnosť, navyše je aj psychologička, tak asi moc nie je na zlaté rečičky. “ – vyhodnotila som rýchlu komunikáciu.

Celé poobedie som hore-dole mašírovala vo svojom byte. Raz som prekutrala šuplík v komode, potom som hľadala šaty v stavanej skrini, neskôr som zas nevedela nájsť vhodne podpätky.

„ Bože, čo si mám obliecť? Veď mám plno vecí a mám pocit, že nemám nič! “ - Myšlienka tematikou zapadajúcou do zlého sna.

Aj keď už viac dní dozadu som mala vybraný outfit na tento večer, teraz mi to prišlo tak, že zle som si zvolila svoj “ look “. Išla som radšej hneď do sprchy, už som bola zúfala.

Po sprche, úplne nahá, s uterákom na hlave som sa postavila do spálne, mobil som si hodila na veľkú manželskú posteľ, čo je vlastne dominanta spálne, zapla som si hudbu a rozhodla som sa, že budem čeliť “ Face to Face “ svojmu obrovskému, nevyriešenému problému – čo si obliecť na rande s Mishell!

Som tam stála, stála, stála a rozmýšľala. Povedala som si, že oblečiem sa elegantne. Potom som vymyslela, že to dám radšej na štýl viac sexi. Nakoniec to dopadlo tak, že už som skoro plakala od zúfalstva.

Nič iné neviem urobiť okrem toho, že zavolám kamoške. Zázračne, ale “ call “ sa nám podarilo dať dokopy niečo celkom vhodné.

Tak som sa ukľudnila, taká som bola šťastná, hneď som išla do kuchyne, že si dám za jednu lyžičku nutelly. Veď som zvládla mimoriadne dôležitý a ťažký boj, zaslúžim si odmenu.

Jemne povedane, keď som vychutnávala svoju odmenu, začala som rozmýšľať, že ako dopadne večer. Budem sa jej páčiť? Ako ďaleko bude chcieť zájsť? Budú sa jej páčiť moje šaty?

Ako som si položila poslednú otázku, prišla jedna blesková myšlienka, že ja som už asi cvok. Zas tie šaty riešim. Asi dosť bolo tej nutelly. Idem sa pripraviť radšej.

Išla som do kúpeľne zavesiť uterák keď som započula, že mi zvoní telefón. Natešená som tam zbehla, idem si zdvihnúť. Kukám, veľmi prekvapená, Volá Mishell.

„ Ahoj, srdiečko. Ako? “ – Milo som ju pozdravila.

„ Som Mishell, koľko krát ti to ešte mám zopakovať? Srdiečko si Ty. “ – Ozval sa jej prijemný, zároveň sebaistý hlas z telefónu.

„ Dobre, no. Si Mishell, ale ja sa z Teba tak teším, tak prepáč mi to “ – Priznanie.

„ Prepáčim, Ty smejo! Ale pod mi otvoriť. “ – Prekvapivá požiadavka.

„ Otvoriť? Čo mám otvoriť? “ – Pýtala som sa nechápavo.

„ Dole bránu. Stojím tu pred bytovým domom, a neviem sa dostáť dnu. Pusť ma hore. Inač v ktorom byte bývaš? “ – Vysypala to na mňa.

„ Bývam v byte č. 79, siedme poschodie. A fakt si tu? – Nechcela som tomu veriť.

„ Áno, som tu. Prišla som po teba. “ – Prezradila mi pekné gesto.

„ Ale ja som ešte nahá. Musím sa obliecť. Nemôžeš vidieť nevestu nahú pred svadbou. “ – Vtipne.

„ Otvor už dvere ty nevesta. Hneď som hore, zatiaľ si niečo obleč. “ – Odpoveď úsmevom.

„ Dobre Bejby, pod. “ – Potešená.

„ Som Mishell!. Papa “ – Ukončila tak hovor.

Položila som telefón na stolík, a išla som do spálne hodiť na seba župan. Trošičku som musela čakať, chvíľku jej to trvalo, ale už klope na dverách. Idem jej otvoriť.

„ Ahoj, Mishell. Pod dnu.“ – Privítala som ju vo svojom byte.

„ Ahoj, Rose“ – Žiadne zlate rečičky. No ružu mi priniesla a to si veľmi cením.

Pozvala som ju do obývačky, nech sa trošku porozprávame, keď už brala tú námahu prísť.

„ Čo ta sem privádza, Miš, ale úprimne? “ – Opýtala som sa prekvapene ale zároveň potešená.

„ Ako dobrá partnerka, prišla som po svoju partnerku. “ – Veľmi sebaisto mi odpovedala.

„ Je to veľmi romantické gesto. Som milo prekvapená. Ešte nikto pre mňa takéto romantické niečo neurobil. “ – Dodala som.

Slovo dalo slovo, ostali sme u mňa, a ja som už pila druhý pohárik vína. Miši ešte šoféruje, pila minerálku. Atmosféra bola uvoľnená, s vínom v ruke som sedela na gauči, nohy som mala Miškinom lone.

Večer nabral grády po nečakanom návrhu od sympatickej doktorky.

„ Počuj, Rose, vyzleč si ten župan! “ – Nečakaná požiadavka.

„ Čo? “ – Strašne prekvapená sa pýtam.

„ Že postav sa sem predo mnou, a vyzleč sa do naha. “ – Mishell.

„ Si dostala na mňa chuť? “ – Pýtam sa rafinovaným úsmevom dúfajúca, že odpoveď bude áno.

„ Rose, pod sem, postav sa predo mňa a vyzleč sa donaha! “ – Opakovala to dosť vážne.

Bez ďalších reakcii som jej pozerala priamo očí. Videla na mne, že túžim to urobiť, nech hocičo príde. Chcem pokračovať, ale hanbím sa.

„ Rose, pod, postav sa, “ – a naklonila sa ku mne, že ide mi pomôcť sa postaviť. Rozhodla som sa, že dám jednu šancu láske a prejaveniu Dominancie. Nebudem nič komentovať ani zbytočne rozmýšľať, Mishell je dominantná, budem hrať podľa jej pravidiel.

„ Tu ma más “ – Stála som pred ňou v župane, s rukami na zadku.

„ Posuň ten stolík niekde, a postav sa sem! “ Ukázala medzi svoje nohy, vydala tak rozkaz.

Malý stolík som presunula na druhu stranu gauča, a postavila som sa pred Mishell. Zapózovala som. Urobila som krok dopredu. Už som bola tak blízko gauča, že píšťalou som aj cítila mohutnú sedačku.

„ Hod si zo seba župan, chcem ta nahú “. – Hovorila kľudným tónom.

Hodila som zo seba župan, nech ma má nahú. Bol to taký ťažko opísateľný pocit, cítila som sa strašne bezbranná, zároveň veľmi žiadaná.

„ Vylez na gauč, cicuš. Polož si ritku sem do môjho lona, a bozkávaj ma. “ – Požiadala ma.

So sebeckým úsmevom a grimasou som strčil Mishell zo sedacej polohy do takého polo sedu, vyliezla som na ňu a podľa jej požiadavky som ju začala bozkávať. Veľmi dlho a vášnivo sme sa tak bozkávali. Pohladila ma po zadočku, raz za čas aj na chrbte alebo na stehnách. Par krát aj pleskla po ritke. Ja som nemala takéto možnosti, nakoľko moja nová priateľka ležala ako ležala. Po par minútach krásneho bozkávania sa, keď už som bola tak povediac dosť očarená Mishell, a bolo dosť mokro, vystrela som sa v jej lone. Ponúkla som tak svoje štvorky silikóny a tvrdé bradavky na cmúľanie namiesto môjho jazyka.

Milenka hneď brala príležitosť, a začala sa venovať prsiam. „ Bože, Mishell! “ – Veľmi som to užívala. Bozkávala ich, cmúľala bradavky, jemne ich hrýzla, no a neprestala ani dávať jemne bolestivé ale o to viac sexi facky na zadoček.

Jej znalosti o vzrušovaní môjho tela prostredníctvom mojich prs boli prekvapujúce. Svedčilo o tom aj moje podvedomie, ktoré sa stupilo do priamej interakcie s mojou ritkou a vagínou. Ani som si to nevšimla, len keď Mishell svojou pravou rukou ma už škrtila, že veľmi jemne na nej jazdím. Robila som okrúhle pohyby, ale zároveň som hýbala panvou aj dopredu a dozadu. Jej stisk bol viac a viac silnejší, zrejme už bola mokra, tak isto ako ja. Bola som nesmierne spokojná v jej lone!

„ Och, Áno. Toto moje cicky potrebujú. Hmm “ – som vykríkla, pričom som neskutočne užívala rozmaznávanie mojich prs a možnosť scrissoringu v jej lone, aj keď nie úplne dokonalého.

„ Ani neprestavaj, urob ma “ – Toto som už nahlas kričala. Zároveň po tomto výroku som zacítila jednu facku aj na tvári, zároveň ma chytila a odhodila na gauč.

Keď som si zdvihla hlavu, videla som, že si vyzliekla legíny. Ešte ju poriadne ani nemala zo seba dole, už nado mnou na gauči obsadila svoju aktívnu, dominantnú pozíciu. Noha cez nohy, ruka späť na krk takže škrtenie a pošva na pošvu ( aj keď svoje čierne čipkované tanga nohavičky nevyzliekla ), a začala s poriadným scissoringom.

Cítila som ju veľmi intenzívne, od vzrušenia a rozkoše mi vibrovali aj bradavky, nielen rozkrok.

“ Bola som v nebi “ a pod jej “ vedením “ som sa cítila v správnych rukách.

Celý dej kontrolovala sama, diktovala intenzitu, ja som len užívala a vzdychala. Mishell tiež veľmi z hlboká lapala po vzduch, videla som na nej, že aj ona sa spraví už čoskoro.

Dosť bojovala s emóciami, niet ani divu. Jednou rukou ma škrtila, druhou mi dráždila bradavky, občas mi strelila jemnú facku alebo zasunula mi do úst svoje prsty. Vyzeralo to niečo na spôsob “Facefucking“ ale boli tam jej prsty. Obom nám bolo jasné, že obe sme neskutočne vzrušené a budeme mat silné orgazmy.

Tak užasne to robila, tak vášnivo sa o mňa šúchala. Cítila som z nej Dominanciu, jej vzrušenie, cítila som “ ju “.

Adekvátne svojej silnej osobnosti náš sex riadila správne, celé naše spojenie mala úplne pod kontrolou pre mňa ešte nepoznaným spôsobom. Zažila som niečo také neznáme ale uspokojuce, čo hneď ma pobláznilo a moje srdiečko posunulo do štádia „“ Milujem ta Mishell“!

Raz za čas na intenzite pridala, raz odobrala. Robila ma nežne, zároveň veľmi divoko. Pracovala panvou aj telom, a nedovolila mi aby som sa rozhýbala aj ja. Bola som pod prísnou kontrolou.

Uvedomila som si, že Mishell je dosť kontroverzná osoba, ktorá dopraje hlavne mne, nie len sebe. Ten scrissoring bol z jej strany zameraný na môj orgazmus, no ona skôr sa začala krútiť ako ja. Keď mi už bolo jasné, že je len sekundy od “ sprchy “, pustila som gauč kde som nejako sa opierala, aj jej ruku s ktorou ma škrtila a stískala som jej prsia, aj keď mala podprsenku.

“ Tá ale má tvrdé cecky. “ – V mysli. Inač prijemne som sa prekvapila, že až takéto tvrdé prsia má.

Vzdychala silno, začali sa jej triasť nohy. Vystrela sa, oprela sa s rukami pevne, držala moje prsia a zažila svoj vrchol vzrušenia. Pochopiteľne, môj orgazmus tiež nemeškal, hlavne keď som “ z prvej rady a naživo “ mohla vidieť ako Mishell zažila „“ krásnu chvíľu“, čo ma ešte viac nakoplo.

Čiernovláska ma spravila so svojou obľúbenou lesbickou polohou až nad moje očakávania. Mali sme krásne uspokojenie, po ktorom sme boli veľmi šťastné a plne lásky. Misi si na mňa ľahla, objala som ju a začali sme sa vášnivo bozkávať. Polozila svoju hlavičku na mňa, jej pery boli blízko môjho uška, cítila som ako sa jej upokojuje dych. Takto romanticky sme ležkali a hladkali sme sa navzájom. Nádherný zážitok!

„ Cicuš, ako ďalej? Ideme do spalne a pokračujeme do rána? Prosím povedz, že áno “. – Opýtala som sa asi po dvadsiatich minútach, a verila som, že odpoveď bude môj prospech.

„ Nie, nie! Niečo iné teraz spravíme “ – Takto škaredo ma odfajčila.

„ Čo? Ale ja by som chcela ešte ďalej sa milovať, Mišík. “ – veľmi sklamane, a nechápajúca dej.

„ Keď sme si písali na zoznamke, si písala, že páčia sa ti tajomstvá a spontánnosť. “ – Odpoveď, čo čiastočne veci vysvetľuje.

„ Dobre, ale kam chceš ísť? Tu máme súkromie, môžeš tu ostať do rána. “ – Snažila som sa o záchranu situácie.

„ Obleč si svoj župan, a padaj do auta. “ – Vravela, keď už obliekala svoje legíny. Ako keby ani nepočula čo som jej povedala.

„ Čo, len župan? Aspoň nechaj aby som sa obliekla normálne.“ – Súhlasila som teda.

„ Ideš v župane, alebo nahá. “ – Žiaden kompromis.

„ Fajn. “ – Naklonila som sa o župan.

„ Pod už, Rose! “ – Znelo z chodby, kde Panička už stála obutá.

„ Idem, len zoberiem si aspoň tenisky. “ – Ťahala som čas.

„ Žiadne tenisky, ťahaj už do toho auta! “ – Nenechala sa.

„ Mám ísť bosá? “ – Ani ja som sa nenechala.

„ Áno, máš ísť bosá. Pod už. “ – Vyhrala ona.

Trošku smutná, ale išla som. Mishell už volala výťah, keď som zamykala. Nastúpili sme do výťahu, kde zavládlo ticho. Na prízemí som prelomila mlčanie, keď som sa spýtala.

„ Prosím ta, môžeš mi prezradiť kam ma ťaháš? Doslova pár minút dozadu sme ležali na gauči v láske a teraz ma niekde ťaháš a kričíš na mňa. “

„ Ja ťa nikde neťahám, ideš sama. “ – Dobre ma dofajčila.

„ Akože nie? Veď stojím na ulici bosá a v župane, lebo si niečo vymyslela, čo nechceš ani prezradiť. Nedovolila si mi ani sa osprchovať. “ – Už som začínala byt zúfala.

„ Sadaj do toho ružového bavoráka a buď už ticho. Nič ti neprezradím, všetko uvidíš sama. “ – Tým tému uzavrela.

„ Fajn. “ – sadla som si do auta, a celu cestu som odutá sedela. Nechápala som faktu, že desať minút predtým som bola naha na gauči a teraz sedím v župane v aute.

Šoférovala ako jazdec F1, za pár minút sme dorazili do hotela, kde povodne sme mali mat naše romantické rande.

„ To si ma sem načo priniesla, akože? “ – Ešte stále odutá som sa ju spýtala.

„ Vydrž, srdiečko, hneď sa to vysvetlí samo. “ – Asi sa snažila ma troška ukludnit.

Zaparkovali sme a priamo z podzemnej garáže sme išli na tretie poschodie hotela. „ Chod predo mnou, do izby 334. Je to naša izba. “ – Prezradila mi novinku.

„ My máme izbu? “ – Pýtam sa nechápavo.

„ Áno, máme izbu. “ – Odpoveď.

„ Ale načo nám je izba? Veď sme boli u mňa doma, tam sme mohli ostať trebárs aj cely mesiac. “ – Oznámila som jasný fakt.

Kým som dohovorila svoju odpoveď, Mishell už priložila kartu ku dverám. Otvorila mi izbu a ukázala, že mám prednosť.

Tak som teda išla. Na prvý pohlaď úplne obyčajná hotelová izba, nič neobvykle. Ešte stále som nechápala prečo sme tu.

„ Vyzleč si župan a ľahni si na posteľ! “ – Oznámila, a zavrela zásobou kúpeľňové dvere.

Nič iné mi neostalo, urobila som to. Hodila som župan na malé, sivé kreslo a seba na obrovskú manželskú posteľ. Ako som tam ležala, videla som nejakú dámsku kozmetiku, lodičky, kufrík. Bežné veci v hotelovej izbe.

Asi tak po piatich minútach čakania počujem, že Miška otvára dvere. Nedočkavo som čakala aby som ju aj uvidela.

„ Bože. Wao, Bejby. Čo toto? “ - Nič iné som nevedela zo seba vydať. Ostala som šokovaná keď som ju uvidel v čiernych štekloch, samodržkách a v čiernom čipkovanom tanga body a v dlhých rukaviciach. V jednej ruke mala jazdecký bič, v druhej masku na oči. Červený rúž, rozpustene vlasy.

„ Zabavíme sa, štetka! “ – Oznam.

„ Dobre! “ Odpovedala som s veľmi vzrušeným a nedočkavým úsmevom, ale ešte stále som nechápala prečo sme tu.

„ Roztiahni si nohy aj ruky, nasadím ti puta! Budeš priviazaná o posteľ a dostaneš čo si zaslúžiš. “ – Veľmi sexi vyhrážka, čo sa mi veľmi páčilo.

„ Dobre, tak ... “ – som chcela reagovať, ale Miš ma zastavila.

„ Ticho! Ja rozpravám. Máš zákaz hovoriť. Môžeš len stonať. “ – Pekne ma zrušila opäť. „ Chápeme sa? “ – Pýta sa.

Neodpovedala som, len som sa usmiala a pozerala som jej do oči s nádejou zažiť najvzrušujúcejší sex v mojom živote.

„ Šikula, rýchlo sa učíš. Takto to má Mishell rada. “ – Týmito slovami sa približovala.

Hodila bič na posteľ. Pristúpila ku mne, naklonila sa a nasadila mi na oči masku. Na svojej pravej ruke som zacítila púta. Dosť rýchlo a pevne ma pripútala, aj keď neviem ako lebo nohy postele boli dosť nízko. No nevadí.

Skutočne to netrvalo dlho, a mala som pripútane ruky aj nohy.

„ Táto žena je talent. “ – Taká rýchla myšlienka.

Ako nečakané prekvapenie, niečo mi dala na hlavu, teda na uši. Slúchadla, alebo niečo také. Na moje veľké počudovanie, nič som nepočula, žiadnu hudbu. Až potom som tomu porozumela, presne o to ide, nič nemám vidieť ani počuť.

Keď som sa niečo chcela opýtať Madam, jej prst položený na moje pery naznačil, „ Ticho! “

A tu sa to začalo.

Začala ma škrtiť, silno. Počas toho som zacítila bolesť pravej bradavky, zároveň aj ľavej. Zrejme mi nasadila štipce. Keď niečo studene mi polozila na pery som pochopila, že nie sú to štipce ale nipplechain.

„ Bože, ako ja milujem keď niekto sa venuje mojím bradavkám. “ – Sexi myšlienka. Zrazu som citila jej prst na mojom bruchu. Silno, až nepríjemne tlačí.

„ To čo má byt? “ – Opýtala som samu seba.

Po niekoľkých sekundách tlak uvoľnila, no opakovalo sa to nižšie. „ Má to byt nejaké nové mučenie, tlačenie brucha? “ – nevedela som čo to je.

Išla až k vagíne, kde som pociťovala veľmi intenzívnu ale krátku bolesť. Až som zarevala. Nasadila mi štipec na klitoris.

Nikde na svojom tele neregistrujem jej ruku priamo, ale cítim, že štipce na bradavkách sa hýbu. Zrejme spojila nipplechain s vaginálnym štipcom.

Zrejme nechala tú reťaz voľne polozenú na mojom bruchu, pociťujem studený oceľ na sebe.

Tu na sekundu prestala, nič nerobila, čo mi prišlo dosť podozrivé.

„ ÁÁÁááááá, “ - som vykríkla! Začala ma bičovať. Zrazu!

Jedna rana, druhá, tretia. Nevedela som držať zobák, kričala som.

Dostala som len sto rán na rôzne miesta na mojom tele, počítala som ich lebo som sa bála, že sa ma dodatočne opýta koľko toho bolo a ak to nebudem vedieť, dostanem trest.

Nič. Klud. Nič sa nedialo. Nevedela som čo to má znamenať. Dostal som sto a koniec?

„ Si v poriadku, Miši? “ – Ozval som sa, myslela som si, že niečo sa jej stalo.

V tej sekunde som pocítila silný úder na moje prsia, zároveň na moje brucho.

„ÁÁÁááánnooo, toto ma vzrušuje. “ – Začala som tam stonať.

Používa nie jeden bič, ale dva naraz, to bolo hneď jasné, ale sú to strapcové.

Úder, úder, úder.. už ani neviem koľko úderov. Som silno vzrušená, pohyby môjho tela jej to naznačujú. Krútim sa, hore-dole sa ťahám, vzdychám.

„ Áno, tu som pre teba nahá a bezbranná. Bičuj ma. “ – Kričala som.

Veľmi som užívala sexi mučenie, a snažila som sa v hlave urobiť obraz, ako to môže vyzerať v realite.

„ Bože, áno, to je ono, bičuj ma! “ – Som kričala, a silno som stonala.

Bol to zážitok veľmi vzrušujúci, chcela som aby nikdy neprestala. No ale po niekoľkých minútach intenzívneho bičovania Mishell položila biče. Štipce idu preč, všetky tri naraz, a ja nič iné som nemohla, len nahlas zarevať.

Cítila som ako sa na mňa hodí, zaľahne ma so svojim telom a vášnivo ma začne bozkávať. Ruky má hneď na mojom zátylku, hlavu mi ťahá k sebe. Bozkáva ma ako ma ešte nikdy nikto ma nebozkávala.

Jemne mi pootočila hlavu na vpravo, len toľko aby mohla cmúľať moje ucho. Neriešila nič! Ihneď, ako k môjmu uchu sa vedela dostať, ma takto privádzala do šialenstva po bičovaní a bozkávaní, čo mi už aj tak dosť napomohlo k dokonalému stavu vzrušenia. Bola som blízko k nirváne, keď popri oblizovaní uši spustila aj lesbický tribbing.

Tráfala presne moju vaginálnu podstatu ( v tomto kontexte ) – klitoris. No, veľmi silno erotiky zážitok, po čom rozkoš ma omámil, už som nič nemohla, len začať tiecť.

Svet sa prestal točiť. Čas sa tiež zastavil, všetko čo bolo dôležite stratilo zmysel. Ako som ju cítila, ako som bola oddaná a bezbranná, no koniec! Všetko som zabudla čo som vedela, nemyslela som, neriešila som. Bola som len ja a nič iné.

Mala som dokonalý a dlhotrvajúci orgazmus so ženou, ktorú milujem. Cítila som šťastie a vášeň, bola som princezná sveta.

„ Krásne to bolo, láska! “ – Som pridelila priznanie dáme môjho srdca. Nič som nepočula, nič sa ani nedialo, ale bola som nedočkavá. Začala som na ňu volať.

„ Si tu, Bejby? “ – Pustila som vetu len tak, do prázdna.

Dala preč slúchadlá, takže tu bola. No, úprimne ale, teraz už viem, bola by som radšej ak by sa to tu celé ukončilo alebo Mishell by tam nebola. Nesledovala totiž scéna, ktoré žiadalo jej vysvetlenie.

„ Vidím, že sa ti to veľmi páčilo, srdiečko. “ – Privítala ma takto späť v realite, a dala mi veľmi krásneho “ francuzáka “.

„ Áno, láska, veľmi. Ale ešte by si mohla prekračovať. Ešte znesiem veľa. “ – som provokatívne odpovedala a hryzla spodnú peru po krásnom bozku, a zdvihla som hlavu, ako by som sa jej chcela pozrieť do oči.

„ ÓÓóó, bejby, ešte ani zďaleka sme neskončili. Postarám sa o pre teba jedinečný zážitok! “ -Naznačila tak, že sa mám tešiť na niečo nové.

„ To budem rada, láska. “ – Som sa priznala, položila hlavu späť na posteľ, naznačila som s tým, že som pripravená na ďalšie kolo.

„ Dobre, tak ani nebudem zbytočne okolo toho keckať, idem priamo na vec. Teraz je niečo po polnoci, upratovacia služba by mala prísť okolo deviatej. Keď ťa chyžná vyslobodí, zavolaj mi! “ – Začiatok zlého sna.

„Že čo? Aká chyžná? Chceš ma tu nechať? Nenechávaj ma tu. Prosím. “ – Zľakla som sa a začala som plakať.

„ Jasné, že ta tu nechám! Neposlušnosť sa trestá. Túto izbu som bookla ešte cez deň, pre prípad potreby ak by naše rande dopadlo veľmi dobre, a chceli by sme súkromie. Až navečer som vymyslela, že prídem pre teba, a to že sme u teba ostali, bola len náhoda. Ale ako som hovorila, idem k veci.

Povedala som ti niekoľko krát, že moje meno je Mishell, nie Miš alebo Miši. Verím, že deväť hodín sama v tejto izbe tu na posteli bude pre teba dosť času aby si vyjasnila v sebe priority.

Som Mishell, tvoja Mistress! Hotovo! Ostaneš tu! “ – Uzavrela to.

„ Dobre, budem ta volať Mishell, len ma pusť! “ – a revala som.

„ Nie! Dominantnú ženu Dominantnou ženou robia z časti jej skutky a jej Dominantná integrita. Ostaneš tam. Maj sa! A ešte aby som nezabudla! Toto je pre teba. “ – zasunula mi niečo do miesta na to určeného.

„ Vibračná hračka ktorú som ti nasadila reaguje na zvuk. Ak budeš ticho, vydržíš do príchodu chyžnej. Ak vydáš nejaký zvuk, hračka sa zapne. Každý ďalší zvuk čo hračka zaregistruje, vibrácie posilní. Nechcem si ani predstaviť čo to s tebou narobí, že koľko orgáčov ti dopraje, ak nebudeš držať zobák. Zapla som ti ináč tichý režim na IPhone, zas trošku súcitím s tebou. No ja idem. Zajtra mi volaj. Papa “ – Aktivovala vibrátor a fakt odišla!

Ležala som tam sama s vibrátorom v pošve, a čakala som na nepredstaviteľné. Bola som veľmi sklamaná, veľmi bezmocná, a cítila som sa zneužitá a oklamaná.

„ Ja krava, tiež som musela byt iniciatívna, som mohla jej hovoriť Mishell, mala by radosť a ja by som mohla teraz byt doma.

“ – Z časti som obviňovala samú seba, nerešpektovala som ju. Prišlo mi to ale nepomer, dosť silný trest za takú malú vec. Už snáď z tej bezbrannosti, ale nič som neriešila, akurát len to mi behalo v hlave, že čo budem robiť, keď budem musieť cikať. Dospela som k záveru, že sa pocikám. Nič ma nezaujímalo.

Bola som ale rozhodnutá, že Mishell skončime spolu. Za takúto vec si zaslúži len rozchod.

Tie hodiny na posteli boli veľmi dlhé, raz som mala plno myšlienok, raz som na nič nemyslela, raz som bola smutná, raz zúfala. Spať som nemohla, len som tak bola.

Nevedela som ani koľko môže byt hodín, úplne som stratila pojem o čase. Veľmi ma ale tešilo, že tá hračka aspoň nevibruje, aj keď mam rada vibrátory, nevydržala by som hodiny vibrovania.

Psychicky som sa pripravovala na fakt, že spôsobím mierny šok pani chyžnej, zrejme zavolá údržbára aby ma vyslobodil, hotelovú ochranku aby sa ma povypytoval čo sa stalo, takže úplne anonymne to nebude. Mala som dosť!

Pomaličky ale isto, dostali sme sa k ránu. Cítila som na bruchu teple slniečkové lúče, čo pri normálnych okolnosti mi vyčarí úsmev na tvári hneď ako sa zobudím. Teraz práve mi to zvýšilo tep, lebo pomaličky začnú upratovať izby. Adrenalín stúpa.

Nejaký čas na to sa stalo čo sa malo stáť.

Kop-Kop! „ Housekeeping! Upratovanie! “ - „ Ostaňte vonku, prosím! “ – Som kričala.

Samozrejme hračka hneď začala rodeo.

„ Slečna, ste v poriadku? Idem upratať izbu. “ – Ozvala sa.

„ Nie, prosím, nie! Ostaňte vonku! “ – vibrátor už asi na maxime, otvárajú sa dvere.

„ Slečna, vidím Vašu nohu, čo sa Vám stalo? Idem dnu! “ - prišla dnu.

„ Pane Bože, slečna, tu čo sa Vám stalo?“ – Uvidela čo posteľ a izba ponúka.

Strašne som sa hanbila.

V tej sekunde som sa rozhodla, že nerozídem sa s Mishell len tak, najprv tuto noc jej vrátim a to aj s úrokmi!

Tu som ale ani len netušila, že aké ďalšie prekvapenie ma ešte čaká v tej izbe ...]]> http://www.xbdsm.sk/Steffanie_Corvina/poviedky/mistress-mishell-phd/ Thu, 24 Sep 2026 04:56:30 +0000 Steffanie_Corvina http://www.xbdsm.sk/Mlady-otrok-Leo/poviedky/k-leovi-sa-pridala-subka-zuzka/ Madam sa ozvala Leovi, na inzerát, ktorý napísal, že by rád našiel dominantnú a jemne sadistickú ženu. No každý si pod jemne sadistickým predstavuje veci asi inak. Madam mu napísala kedy a kde sa majú stretnúť a neskúsený Leo prišiel a povedal svoje no-go. Žial pre neho, povedal iba strapon a kaviar. Nečakal totiž čo raz príde.

Prvé 2 stretnutia, ešte Madam nechcela Lea vystrašiť, v mučiarni išla na neho "jemne". Učila ho hlavne, ako správne lízať svoju Madam, ako si svoju Madam uctievať, nechal sa aj kompletne znehybniť, čo Madam vtedy využívala na zisťovanie hraníc, koľko Leo znesie. A nebolo to teda bohvie čo. Keď mal žaluď chránený predkožkou, tak 7 rán plácačkou, aj to bolo vidno, že po 2 už chcel prestať. Keď mu predkožku stiahla, to bolo ešte horšie. Po prvom ani nie silnom údere už prosil, aby prestala. Robila rôzne testy. Silno mu sťahovala predkožku, ako keby sa ju snažila strhnúť, to vydržal asi 4 sekundy. Údery do vajec nevydržal ani 1 a po prvom údere s rakouskou po penise sa rozplakal (a to mal nestiahnutú predkožku).

Na 2 sedení bolo prakticky to isté, len Madam skúšala aj elektrické zariadenia, bičíky, štipce, vosk atď. Vždy Leo nezniesol nič, no prvé 2 stretnutia boli presne o tom.

Madam mala ale veľmi blízku kamarátku, tiež z BDSM sveta. Bola to 40 ročna vysoká tmavovlasá Alena, ktorá bola viac bisexuálne orientovaná ako Madam, ktorá zase preferovala iba mladých mužov. Alena miesto Leo preto mala 28 ročnú brunetku s krásnou postavou, Zuzku, ktorá napriek tomu, že mohla mať každého muža, chcela slúžiť Madam Alene.

Madam a Alena si jedného dňa sadli na kávu a rozprávali sa, čo by radi vyskúšali. Napadlo im veľmi rýchlo a vzájomne, že by mohli mať jednu lekciu svojích otrokov spoločnú. Madam sa snažila ale vysvetliť, že Leo je len v procese, že nič neznesie a po pár úderoch stráca erekciu a začne sa báť a prosiť. Typický chlapec, povedala Alena. My ženy vždy znesnieme viac ako muži, aj sa menej bojíme u lekárov, oni sú vo svojej podstate všetci padavky. Problém, ktorý má ale Leo, Alena hneď stopla a oznámila, že to v skutočnosti nie je problém, len treba nájsť správne riešenie. Na chlapa nemôžeš ísť pomaly, on by ti inzenzitu nikdy nezvyšoval a ak tak takým tempom, že kým by zniesol čo chceš, mala by si 80 rokov. Chlapa musíš, ako sa hovorí hodiť do hlbokej vody a on sa až vtedy v tom naučí plávať. Moja subinka Zuzka si sama pýtala zvyšovať intenzitu bolesti, lebo jej bolo prirodzené sa posúvať. Dones toho Lea, dlhšie som nemučila žiadny penis a úprimne, to že on to nebude vôbec dávať ma strašne vzrušuje. A že mu nebude stáť, to tiež vyriešime. Jedna moja kamarátka ma muža, čo už mu dobre nestojí a preto majú doma zásoby kamagry z Thájska. To keď mu dáme, mu bude stáť 12 hodin, aj keby sme mu s ním robili čokoľvek. A priviažeme ho tak, že nebude mať na výber, čo s ním robíme. Ty s ním iba dohodni, že na najbližšiu lekciu nemá právo safe word, že s ním ideš trocha posúvať jeho hranice. Ja poviem zase mojej subke, že bude svedkom mučenia mladého chalana a že keď bude poslúchať, bude sa môcť pridať do mučenia.

Dámy sa rozlučili a Madam napísala Leovi ihneď správu, že sa s ním chce stretnúť a dohodnúť. Na ďaľší deň Madam v kaviarni vysvetlila Leovi, že keď jej dá jeho súhlas k tomu, že nebude mať právo na safe-word, tak ho zbaví panictva, na koľko Leo ešte nikdy nemal sex, lebo je veľmi plachý a hanblivý. Leo s vidinou, že sa môže vyspať s tak krásnou ženou, akou je Madam, súhlasil. Madam mu sľúbila, že jeho no-go samozrejme ostáva zachované.

O 2 týždne Leo, čo dostal zákaz masturbovať, došiel do mučiarne ako bolo dohodnuté. Leo sa hneď pri vchode musiel vyzliecť ako vždy a na jeho bezchlpom tele bolo vidno každý sval, keďže bol veľmi chudý. Madam ho postavila do stredu a dala mu šatku cez oči. Leo teda počul ako okolo neho Madam krúži. Ale zrazu sa mu zdalo, že počuje viac ako 1 jednu osobu kráčať a zároveň aj keď mal zaviazané oči mal pocit, že má pri nohách nejaké zviera. Zrazu započul hlas, silný a rázny. To nie je jeho Madam, to je Alena. Tá mu hneď dáva dole šatku. Leo vidí veľkú tmavovlásku, ako má pri svojích nohách subku, ktorá je na 4 a pozerá do zeme. Ukaž čo to tu máme a začala si ho pozerať ako kus mäsa. Obchádzala ho, štípala ho do zadku, do vnútornych stehien, pomačkala guľky a nakoniec došlo samozrejme aj k penisu. Ten mu nestál, keďže sa Leo bál a hanbil a ona mu ho len trocha pootáčala a potom mu stiahla predkožku, aby videla žaluď. No kožička išla trocha ťažšie stiahnúť ale to neboj, to dnes rozťaháme. Subka a ty čo hovoríš na tvojho parťaka, spýtala sa Alena Zuzky. Tá iba zdvihla hore hlavu pozrela na Lea a hovorí. Vyzerá strašne nevinne a bezbranne, už teraz mi je ho ľúto. V tom dostala rukou silný úder po riti od Aleny, že subíka jej nikdy nemôže byť ľúto. Dnes ti prikážem mu robiť veci, pri ktorých ti ho len ľúto príde. Leo ostal strašne obarený, okrem toho, že ho nahého videli naraz 3 výrazne staršie ženy, cítil veľký rozdiel v prístupe od svojej Madam a Madam Aleny. Pre svoju Madam síce hračka bol, ale bol jej hračka. Niečo, čo mal pocit, že si nechce pokaziť a mal pocit, že aj keď mu ubližuje, tak je to také pre jeho dobro. No pri Alene to bolo iné. Už teraz chápal, že jej je úplne jedno, čo s ním bude, koľko znesie. Ona si ho došla zničiť, pre ňu je len 1 rázová vec. Nič viac. Žiadny dom-sub vzťah, čisté ukojenie jej sadistických predstáv.

Madam sa zatiaľ pozerala z pohodlia kresla a užívala si nekomfort svojho subíka. Postavila sa, došla k Leovi a hovorí mu. Ukaž Pani Alenke, ako vyzerá ten tvoj kus mäsa na mučenie, keď ti stojí, dnes totiž dostane mnoho pozornosti. Leo v sekunde ako počul príkaz na erekciu, tak aj keď sa hanbil, jeho vedomie patrilo Madam a ihneď dostal erekciu. Alena si to pozrela a hovorí. Toto by mi na sex nestačilo, ale na to čo ti idem robiť to je dostačujúce. Počula som ale, že máš problém udržať erekciu, keď sa ti robí čo i len málo bolesti na tvojom pipíku. Tu si daj toto, je to na prírodnej báze, nemusíš sa báť. Pomôže to aj tebe si to viac užiť aj nám, aby sa bolo s čím hrať.

Leo sa bál a hanbil. Chcel odísť, chcel odtial újsť, ale niečo, možno strach, možno vzrušenie z tej situácie, možno lojalita k Madam či kombinácia všetkého ho donutila ostať, aj keď vedel, že dnešne stretnutie bude ďaleko za hranicami jeho možností. Dal si poslušne tabletku a čakal na ďaľšie pokyny.

Madam prikázala Leovi ísť na 4 rovnako ako je Zuzka a tam čakať na pokyny, kým sa s Alenou dohodnú na presnom priebehu stretnutia. Obe Dámy odišli ďalej od svojích sub a Zuzka zatiaľ využila čas na debatu. Ahoj mladý, počula som, že sa voláš Leo. Ja som Zuzka. Chcem ti len povedať, že ak budeme spolupracovať ako tím, vieme si obaja pomôcť, aby sme túto lekciu obaja zniesli lahšie a ja viem čo platí na moju Paní a ty určite vieš čo platí na tvoju Madam.
Sme v tom spolu nezabúdaj. Si neskusený, ja už mám čo to za sebou, ver mi ja znesiem a keď bude treba nechám si dať aj za teba.

Leo hanblivý z toho, že sa s ním rozpráva krásna nahá brunetka, sa vedel zmôcť iba na ďakujem. V tom sa obe Dámy vratili a hovoria. Leo začneme s tvojím psychickým nepohodlím. Vieme, že nevieš byť dominantný, nie to ešte sadista voči ženám, preto sme sa rozhodli, že aj ty budeš mučiť tu prítomnu Zuzu. Zuzu teda pripevnili na kríž chrbtom ku nim. Madam, Alena aj Leo si mohli vybrať nástroj na bitie a počet rán na zadok. Leo si vybral takú nevinne vyzerajúcu placačku, Alena bič a Madam kožený remeň. Najprv išla Alena, čo jej uštedrila 30 rán bičom, 15 a 15 na každú polku. Madam bola ešte menej zhovievavá a dala jej rán 40, v pomere 30 a 10. Leo keď videl, že jedna strana je už ovela viac krvavá ako druhá sa rozhodol že dá iba 1 a aj to po menej vyšlahanej strane a aj ten pokus, by asi ani muchu nezabil. Obe Madam mu na to ani slovo nepovedali. Ďaľší trest bol, že kríž lahli do vodorovnej polohy a Zuzku na nom previazali, že bola bruchom k stropu. Teraz budú 2 tresty. 1 na jej prsia, druhý na jej rozkrok. Každý ostal pri svojom nástroji bolesti. Madam aj Alena jej vyšlahali cecky mnoho ranami a Leo zase iba 1 slabý pokus, ktorý mieril na stred, aby netrafil ani 1 cecok. Pri vagíne to nebolo inak. Už tak statočná Zuzka nedavála toľko veľa rán, čo dostala do rozkroku, naštastie Leo zase prispel iba 1 propagačným pokusom.

Leo kým sa pustíme do teba, ide posledná hra so Zukou. Musíš určiť počet ihiel, čo jej zapichneš a musia byť minimálne 2. Môžeš ale vybrať miesto, musíš to ale spraviť ty, vieme že z ních máš fobiu. Leo ostal ako obarený. Toto nikdy nikomu nechcel spraviť, no keď mu Alena povedala, že ak to nespraví on, tak Zuzka dostane 30 ihiel do vagíny vedel, že musí vybrať. Rozhodol sa teda, ze najmenej bolestive asi bude, ak natiahne kožu na chrbte a to prepichne. Zuzka povedala, že ani netreba, aby ju zviazali a dala sa Leovi tak, aby mal prístup k jej chrbtu. Aj keď bola svalnatejšiej postavy, keďže chodila roky do fitka, aj tak tam našiel trocha kože, čo natiahol a s nechutou prepichol. Zuzka nevidala ani zvuk, vyzerá, že ju to vôbec nebolelo.

Dobre Leo, povedala Madam. Dnešné sedenie, je hlavne o tvojej výchove. Toto čo práve absolvovala Zuzka bolo iba na to, aby sme počkali na účinky viagry a trocha ťa aj mentálne potrápili. 95% zbytku sedenia bude už iba o tvojej bolesti. Zvyšných 5% nás budeš orálne uspokojovať a ak budeš poslušný, dovolíme ti, aby si sa vyspal so Zuzkou. Zuzka je lesbička, čiže nemá antikoncepciu a my tu kondóm nemáme, bude ťa musieť uspokojiť ústami alebo do zadku, to už necháme na tebe. Teraz sa poď postaviť ku krížu, ideš na radu ty. Leo so strachom, ako bude vyzerať jeho zadok, keď videl zadok Zuzky, išiel ku krížu a dal sa zadkom ku nim a čakal kým ho priputajú.

Ale kdeže, povedala Alena. Pekne s pipikom napred poď. Ja som sa už zadku našlaha posledné roky, nebudem si mínať energiu na neho. Pekne začneme z ostra a usmiala sa. Leo ostal ako zmrznutý. No bude to kričala po ňom Alena. V tom k nemu pribehla Zuzka a šepká mu. Neštvi ju zbytočne, budeš to mať tažšie zbytočne. Som tu s tebou nezabúdaj.

Leo po týchto slovách nabral odvahu a nechal sa priputávať naraz od 3 žien, zatiaľ čo mu penis trčal v 90° uhle ako jasný terč. Pripevnili mu zápästia a členky. Madam a Alena si zobrali tie isté nástroje, čo používali na Zuzku. Bičík a remeň. Čo bolo ale divné bolo, že Zuzka si zobrala tenký železný prútik, čo vyzeral ako anténka na starých rádiach. Alena začala prvá a začala presne tak ako Leo čakal. Žiadna lútosť. Švihla bičom, ako by na intenzite mal visieť jej život a celou silou trafila Leo do penisu a bič sa ešte niekoľko X obkrúžil okolo penisu. Leo vykríkol od bolesti a začal sa strašne hýbať na kríži. Alena sa snažila tento úder zopakovať 2x, ale Leo sa tak vrtel na kríži, že sa jej to nedarilo, keď v tom Zuzka došla za ním a hovorí mu. Neboj pomôžem ti a začala mu priputávať stehná, lakte, trup, bok, kolená, až sa nestal uplne nehybným. Leo nechápal ako mu tým chcela pomôcť a ona iba mu hovorí. Leo takto by si ju veľmi hneval, teraz bude kľudná. Leo sa snažil veriť jej rečiam až keď sa nestala zrada, ktorú už Zuzka nemala ani potrebu vysvetliť. Zuzka stiahla Leovi predkožku, aby mu trčal jeho nechránený žaluď a povedala Alene. Madam moja, teraz Vám už nič nebude brániť k ukojeniu Vaších sadistických chutí.

Alena chytila Zuzku za obojok, potiahla ju k sebe a vášnivo pobozkala. Ďakujem ti subinka moja, som pyšná ako som ťa vychovala. A ty Leo, ty ideš dostať rubík, lebo toto ako budeš kričať, to by ma iba hlava bolela. Alena poslala Zuzku po roubík, ktorý vyzeral ako malý penis. Alena si ho ale predtým, ako ho dala Leovi do úsť, pichla do vagíny a povedala. Chcem, aby si mal vždy chuť mojej vagíny spojenú s bolesťou. Po nasadený roubiku sa Alena pustila do šlahania Leovho penisu. Madam z boku sedela na kresle a masturbovala keď videla, ako vždy keď bičik obrúžil penis, tak Leo napol jeho svaly na zadku. Vedela už len podľa napnutia zistiť, či bič trafil žaluď alebo len driek. Po asi 10 minútach intenzívneho bičovania, kedy padlo nespočet rán, sa Alena rozhodla podať štafetu ďalej. Leovi ostali po tomto zážitku iba slzavé oči.

Keď Madam zobrala remeň, vedela, že už netreba veľa, aby ho zničila. A ona si zas nechcela na začiatku zničiť svoju hračku, keď ich dnes čaká ešte kopec hier. Oznámila Leovi, že dostane 10 rán iba. Všetkých 10 ale bude na žaluď a každá bude silnejšia ako bola tá pred ňou. Leo pozeral na Madam s prosbou v očiach, ale žial pre neho, Madam sa v tomto odmäkkčiť nenechala. Keď padla prvá rana na žaluď, Leo si nevedel predstaviť, že to bude ešte každou horšie. Žial pre neho, jeho zlá predstavivosť neznamenala, že sa to nedá. Posledné 4 rany, keď dopadli na žaluď, robili zvuk, ktorý by v bežnom paneláku bol počuť cez steny.

Zničenému Leovi došla Zuzka, utrela mu slzy a začala rozopínať pásy okolo hrudníka, brucha, stehien, kolien, lakťov. Leo čakal, že mu odpúta aj členky a zápästia, ale to sa nestalo.

Leo, dohodli sme sa, že si pomáhame. Preto ti dávam možnosť so mnou bojovať. Neviem koľko úderov ti chcem dať, viem iba, že veľa.

Zuzka chytila svoj prútik, druhou rukou schmatla Lea za penis a jednou nohou si zafixovala jedno jeho koleno. Začala ho surovo mlátiť po jeho penise a on sa tam len snažil brániť, čo sa dalo. Keď už Zuzka bola unavená z toľkého boja, poprosila Madam aj Alenu, aby jej ho pridržali. Každá došla k jednej nohe a Zuzka si ho pridržala za začiatok penisu. Keď skončila so šlahaním penisu, Leo už nemal ani silu sa brániť. Bol kompletne zlomený a vyčerpaný z bolesti.

Dámy teraz uložili kríž do vodorovnej polohy, lebo keby ho chceli dať na stôl, určite by sa bránil.

Madam sa iba opýtala Lea, či nechce vodu a či necíti nejakú nevolnosť. A keďže Leo iba prosil o milosť, vedela, že je úplne poriadku.

Ďaľšia hra bola hra teplo/zima. Alena a Madam mu prechádzali ladom po žaludi a keď mal už omrzliny pomaly na ňom, naliali mu na neho vosk. Celý čas bola Zuzka pri Leovej hlave a ukludňovala ho, že všetko je v poriadku a je tu pre neho ako sľúbila.

Keď skončila zábava teplo/zima, tak Zuzka veľmi rada pripomenula Alene, že Leová predkožka sa nejako ťažšie sťahuje. Najprv ho surovo ťahali za predkožku, ako by ju chceli natiahnúť ku stropu, točili potom s jeho penisom, až kym nevyzeral ako nanuk twister, ale najhoršie prišlo nakoniec. Alena a Madam mu začali tu kožu sťahovať dole, ako keby sa jeho penis snažili vyzliecť z kože. Jedná ťahala oboma rukami na spodku penisu a druhá ťahala tesne pod žaluďom. Pri tejto technike je tak, že úroveň bolesti exponencionálne rastie každou sekundou. Po asi 6 sekundách sa tak hádzal Leo, až ho zas museli kompletne zafixovať. Keď zase začali, bolesť bola neznesitelná, najhoršia ako kedy zažil. V tom mu Zuzka povedala, že ju to mrzí, ale musí ísť im pomocť. Bez toho aby váhala, chytila Lea poriadne za žaluď a vyťahovala ho hore, čo znamená, že do protipohybu, kam sa sťahovala koža. Po 10 najdlhších Leovych sekundách museli prestať, aby mu naozaj neublížili. Keď sa ale trocha ukludnil, toto zopakovali ešte asi 8x. Každý krát to bolelo ovela viac, keďže už to mal strašne ubolené.

Madam už videla, že Leo už veľa neznesie a tak teda povedala, že sa Dámy môžu spoločne rozhodnúť na poslednom mučení. Madam navrhla, že by chcela robiť diletáciu penisu, aby už mu nemučili vonkajšiu časť penisu. Predsa mala Lea rada, bol ešte mladý a neskúsený, nechcela ho úplne zničiť. Alena ale k nemu vzťah nemala. Ta navrhla, že tu má až 3 elektrické hračky a že by mohol dostavať do penisu výboje cez 3 elektrické zariadenia a že to ho do budúcna naučí, že bitie a sťahovanie predkožky sú iba prechádzky ružovým sadom. Obe Madam sa nevedeli dohodnúť, tak povedali, nech teda rozhodne Zuzka a to budú akceptovať. Zuzka pozrela na Lea, pozrela sa mu do očí, pristúpila k nemu a pohladkala ho po vlasoch. Leo, ako som ti povedala sme v tom spolu. Ty si mi ale tiež dal ihly a chcem, aby to bolo medzi nami fér. Áno, ja viem. Ihly pre teba nie sú iba fyzicky trest, ale aj psychický, keďze vieme, že to je tvoja fóbia. Rada pre teba du budúcna. Takéto veci nemôžeš pred nami hovoriť nahlas. Preto som sa rozhodla, že dostanes ihly. Viem, povieš si, že som zákerná, ale v skutočnosti, mám pre teba zľutovanie. Doteraz sme ti naťahovali predkožku, určite ju máš už ubolenú. Preto ti ju stiahneme a budeme ti prepichovať žaluď, ktorý sme ti predtým trocha vybacali, ale už dostal chvíľku oddychu.

Stop povedala Madam. Akceptujem trest pre Lea, ako som sľúbila. Ale spravím to sama. A ty subka, ty za to Lea odmeníš analným sexom. Leo mal slzy v očiach, cez roubík síce nevedel nič povedať, ale Madam ho ukľudnovala. Neboj Leo, vyberiem tenké ihly a budem ich zapichovať tak, aby ťa to čo najmenej bolelo, musíš mi v tom veriť. A Leo sa jej celý oddal. Alena si ale neodpustila, že chce ale pridržiavať Leov penis počas toho. Chytila ho teda za predkožku a z celej sily mu ju zase sťahovala, kým Madam si dezinfikovala žaluď. Keď už Madam išla zapichnúť prvú ihlu, videla, ako je zase predkožka stiahnutá a neodpustila si ani ona, keď si s jednou rukou pridržiavala penis tesne pod žaluďom, sťahovať tu predkožku ešte aj prstami. Leo aj zabudol, že ma dostať ihlu, keď zase trpel nepretržitou bolesťou zo sťahovania. V tom ale ihla začala raziť cestu jeho žaluďom a on keby mohol, tak vyskočí z kože. Pre Lea bolo zlé, že Madam mu z dola na hor prešla okolo celého obvodu žaluďa, čo bolo presne 14 ihiel, zatiaľ čo Alena nepretržite držala a sťahovala Leov penis. Keď už Madam skončila s poslednou ihlou, dali mu dole roubík. Leo tam bol celý ukňučaný, ale Madam mu dala pusu na čelo, že to zvládol úžasne. (Ako keby mal inú možnost). Leo, teraz nás musíš spraviť jazykom mňa a Alenu a potom ti doprajeme so subkou čo len chceš. Madam si dala dole dolnú časť oblečenia. Bola hladko oholená a Leo sa tešil, že Madam môže potešiť bez toho, aby ho niečo bolelo. Madam mu sadla na tvár, tvárou smerom k penisu, roztiahla svoje polky a nechala si na striedačku lízať vagínu a zadok pri pohľade na zmučený penis, v ktorom stále boli ihly. Madam tam dosiahla 8 orgazmov a bola už úplne spokojná. Potom išla na rad Alena. Alena bola ale úplným opakom Madam. Alena mala zarastenú vagínu a oveľa výraznejšiu chuť ako Madam. Sadla Leovi na tvár chrbtom k penisu a jazdila mu extrémne surovo po tváry. V tom mu zosadla z tváre a niečo zašepkala Madam. Tá sa najprv tvárila, že nesuhlasí, ale napokom kývla hlavou na znak suhlasu. Alena išla po tašku a vyťiahla z nej chrániče na zuby. Kázala Leovi, aby otvoril ústa a dala mu chránič na zuby na dolné aj horné zuby.

Dobre Leo, teraz ti vysvetlím, prečo som ti dala chrániče na zuby. Tie budú chrániť mňa pred uhryznutím. Ja ti teraz idem sadnúť na tvár, tvárou budem smerom k penisu a Zuzka ide po elektrické hračky, s ktorými bude mučiť tvojho pipika. Tvoja Madam nám ešte dovolila 20 min s elektrikou, ale máme ťa vraj šetriť. Tak dúfaj, že to Zuzka dodrží. Inač, ak náhodou prestaneš lízať počas toho, stopky sa zastavia. Jedine, ako to ty môžeš skončiť, je neprestať lízať moju chlpatú mušličku a tiež neoholenú riť. Leo začal lízať a keďže mal výhlaď zakrytý, nevedel čo sa práve deje. Cítil iba, že Zuzka začala manipulovať s jeho penisom. Zuzka pripojila 2 káble (princíp ako na baterke na aute keď nabíjate) na konce ihiel. Leo si vkľude lízal, aj keď chuť Aleny mu strašne nechutila, keď zrazu dostal riadny šok a vykríkol. Alena mu ale hľavu dostatočne prisadla a jeho krik využila na trenie. Ako bolesť prišla tak aj rýchlo odišla a Leo pokračoval lízani, keď zrazu dostal ďalší šok. Toto bolo každých 15 sekund, zatiaľ, čo Leo cítil, že mu niečo ide do močovej dierky. Bola to tenká sonda, z ktorej tiež trčí kábel zase z iného zariadenia TENS. Zrazu Leo dostal každých 15 sekúnd prúd z jedného zariadenia a 10 sekund z tohto. Keďže 1 zariadenie prúdilo cez ihly v mäse a druhé bolo v dierke, mal pocit, že mu zhorí penis z vnútra. Keďze boli intervali 15 a 10, stalo sa, že niekedy dostal šok naraz. Alena bojovala s Leom a neustále sa snažila ho presvedčiť že ju musí lízať. Keď ale prišla Zuzka s 3 zariadením, čo vyzeral ako ponorný mixér (len z tohto mixera ako keby sršala elektrina). Keď už 3 zariadenia mučili Leov penis, 1 z vnútra mäsa kvôli ihlám, 2 z vnútra lebo močová dierka a 3 vonkajšok penisu, kde Zuzka prechádza po celom penise, tak Alena pochopila, že Leovú pozornosť už nezíska. Čupla si teda nad Leovú hlavú, Leo neustále kričal a tak masturbujúca Alena mu raz čas napchala prsty do krku či pod nos, aby si Leo jej chuť a vôňu vždy spojil iba s bolesťou na jeho penise. Uplynulo 20 min. Madam prišla k Leovi, utrela mu slzy a vaginálne šťavy z tváre (ťažko rozlíšiť čo bolo čo) a prikázala Zuzke, nech mu vyberie sondu a ihly z penisu. Toto oproti tomu čo Leo si všetko prežil bolo nič až na dezinfekciu, kde vykríkol ešte posledný X z plného hrdla.

Lea teraz obviazali. Bol celú rozstrasený a tak mu dali 2 minúty, nech sa napije a dá dokopy. Leo po 2 minutách povedal, že nechce už nič iné, len ísť domov. Madam mu ale prísne povedala, že odtiaľto môže odísť, až keď sa vyspí so Zuzkou. Zuzka v tom už čakal v čiernom erotickom pradle. Alena ale prikázala, že Zuza ani Leo nemajú právo na lubrikant. Anál bude na sucho. Madam ale dovolila Leovi, že môže Zuzke vylízať zadok, aby to išlo ľahšie, nesmie si ale on ani Zuzka jemu navlhčiť penis. Leo prišiel na posteľ ku Zuzke, ktorá už bola na psíka. Tá ako dominantnejšia z páru mu prikázala, aby jej ten zadok vylízal. Leo síce so svojej submisivnej podstaty to spravil, ale ľudsky ňou veľmi opovrhoval.

Keď už Zuzke stačilo, povedala, nech ho tam už dá. Leovi ako panicovi to ale vôbec nejšlo. Zuza ho teda dala na chrbát a sama si išla sadnúť na jeho penis. Ako to tam ale dala, obaja vykríkli od bolesti. Zuzu bolel nelubrikovaný penis v jej zadku a Lea zase extrémne ubolený opuchnutý penis v jej tesnej suchej dierke. Leo, ale keď videl, že to bolí Zuzku, si išiel po pomstu a začal prirážať, aj keď sám pri tom kňučal. Zuzka zase zistila, že sa našla v roly ubližovaní submisivným chlapcom a začala vrtieť tak, aby čo najviac mu ten penis trela. Nakoniec sa pri pozeraní jeden druhému do očí spravili naraz a mali obaja strašne silný orgazmus z toho, že mali bolesť a zároveň ju spôsobovali aj druhému. Alena si ešte zavolala Lea, že za orgazmus sa platí 3 údermi rakoskou po žaludi, ktorý mal práve citlivý po orgazme. Leo len kukol na Madam a tá mu povedala, že nech počúvne. Alena mu dala 3 dobre mierene rany, po ktorých Lea nechali ešte 3 minúty sa válať po zemi, kým sa začal obliekať.

Nakoniec sa takto začali stretávať pravidle. Medzi Leom a Zuzkou panovala veľká rivalita, kde si nič nedarovali a vymýšlali si horšie tresty vzájomne, aké by im kedykoľvek dali Madam alebo Alena.

Mimo dungeonu ale vznikli krásne priateľstva, lebo tak by to malo v BDSM komunite chodiť. Je to predsa iba hra pre dospelých ߙ]]> http://www.xbdsm.sk/Mlady-otrok-Leo/poviedky/k-leovi-sa-pridala-subka-zuzka/ Sun, 16 Aug 2026 07:27:09 +0000 Leo http://www.xbdsm.sk/Filantrop/poviedky/radka/
„Mám si vziať radšej tú tmavomodrú blúzku, alebo stačí ten slušný sivý sveter?“ prerušila ticho Radka a nervózne si prešla prstami po blond prameňoch.

Tomáš zdvihol zrak a venoval jej pokojný úsmev. „V tej blúzke vyzeráš veľmi profesionálne, drahá. Prvý dojem v administratíve je dôležitý. Určite to zvládneš skvele, si predsa precízna.“
„Ďakujem,“ vydýchla si. „Idem sa už pripraviť do kúpeľne, nech ráno nemeškám.“

V kúpeľni sa Radka ponorila do svojej obvyklej rutiny. Pustila teplú vodu a nechala priestor zahaliť jemnou parou. Naniesla si na vlasy šampón s jemnou vôňou harmančeka. Prstami si dôkladne masírovala pokožku hlavy, pričom v duchu prechádzala zoznam dokumentov, ktoré si musela ráno vziať so sebou.

Keď z dĺžok zmyla balzam, vzala do ruky holiaci strojček. Konzervatívna výchova a jej vlastný zmysel pre čistotu jej nedovoľovali žiadne zanedbanie. S absolútnou presnosťou a opatrnosťou si oholila nohy, podpazušie a nakoniec prešla k rozkroku. Pohybovala sa s cvikom a jemnosťou, aby bola jej pokožka dokonale hladká a bez jedinej chyby. Nakoniec si tvár opláchla studenou vodou, zabalila sa do uteráka a vyfúkala si vlasy do hladkého, splývavého účesu s cestičkou na boku.

Keď vyšla von, Tomáš už mal vypnutý počítač a sedel na sedačke v obývačke, kde ticho bežali nočné správy. Na sebe mal bavlnené pyžamo. Radka si sadla vedľa neho v jednoduchom bavlnenom tielku a spodnej bielizni. Vo vzduchu bolo cítiť vôňu jej telového mlieka a jeho kolínskej.

„Už máš všetko nachystané?“ opýtal sa a položil jej ruku na stehno. Znamenalo to, že dnes je ten deň v týždni, kedy nasleduje ich intímna chvíľa.
„Áno, všetko je v taške,“ odpovedala a otočila sa k nemu.

Radka sa zosunula na kolená pred neho. Tomáš si rozopol pyžamové nohavice a ona ho začala zručne a plynulo uspokojovať rukou, čo ho okamžite vzrušilo. Po chvíli ho jemne vzala do úst. Pohybovala sa pomaly a predvídateľne; hrotom jazyka sa hrala okolo jeho žaluďa a citlivo mu prechádzala po uzdičke. Bola to ich naučená predohra, ktorú robila s rovnakou precíznosťou ako všetko ostatné.

Keď ho dostatočne pripravila, Tomáš ju chytil za boky a pomohol jej prestrčiť nohy ponad neho. Posadila sa priamo na jeho klin, tvárou k nemu, a pomaly sa naňho posadila. Vnímala jeho plnosť a teplo hlboko v sebe. Všetko prebiehalo potichu, bez prehnaných slov či experimentov. Radka sa pohybovala v rovnomernom, známom rytme hore a dole. Sústredila sa na známy tlak a trenie, kým v pozadí tikali hodiny.

Po niekoľkých minútach stabilného pohybu Radka pocítila vlnu uspokojenia. Zavrela oči, ticho vzdychla do jeho ramena a priamo na Tomášovi sa vyvrcholila. Krátko nato ju Tomáš pevne objal, vytiahol sa z nej a spravil sa jej na brucho a stehná. Nebolo v tom žiadne bláznivé vzplanutie, len príjemné, upokojujúce završenie ich rituálu.

Zostali tak sedieť ešte chvíľu, kým sa ich dych neustálil. Potom odišli do kúpeľne, kde sa obaja umyli a Radka si utrela pokožku do čistého uteráka.

Keď sa vrátili do spálne, vliezli pod spoločnú prikrývku. Tomáš ju pobozkal na čelo, otočil sa na pravý bok a do minúty pokojne dýchal. Radka však zostala ležať na chrbte s otvorenými očami a hľadela do tmy. Myšlienky na zajtrajší deň jej nedovolili hneď zaspať.

Pred očami sa jej neustále vynárala tvár jej novej šéfky, ktorú videla na pohovore. Spomenula si na jej prísny pohľad, pevne zovreté pery a nekompromisné vystupovanie, z ktorého vyžarovala prirodzená autorita. Radka z nej pociťovala mierny strach. Vedela, že táto žena neodpúšťa chyby a vyžaduje absolútnu profesionalitu. Zároveň však vo svojom vnútri ticho dúfala, že si k sebe časom nájdu cestu, dokáže sa prispôsobiť jej vysokým nárokom a šéfka bude s jej administratívnou prácou naozaj spokojná. S touto tichou modlitbou a túžbou po uznaní nakoniec zavrela oči a zaspala.

Pondelkové ráno privítalo Radku chladným, upršaným počasím, no vnútri administratívnej budovy vládlo sterilné teplo. Keď prešla cez recepciu a výťahom sa vyviezla na štvrté poschodie, srdce jej ticho klopalo o rebrá. Mala na sebe pripravenú tmavomodrú hodvábnu blúzku, vlasy precízne zopnuté do hladkého drdolu a v ruke pevne zvierala kožený priečinok s dokladmi.

Na konci chodby, za masívnymi presklenými dverami, sa nachádzala kancelária vedúcej oddelenia. Radka jemne zaklopala a po tlmenom „Vstúpte“ stlačila kľučku.

Nová šéfka, doktorka Eleonóra, sedela za veľkým stolom z tmavého dreva. Presne ako na pohovore, aj teraz z nej vyžarovala absolútna kontrola a autorita. Jej pohľad bol chladný, analytický a okamžite si Radku premeral od hlavy až po päty. V tej sekunde sa v Radke prebudil ten známy, tichý strach, no zároveň aj hlboká potreba nesklamať.

„Dobré ráno, Radka. Presnosť oceňujem,“ povedala Eleonóra pevným, hlbším hlasom a rukou ukázala na stoličku oproti sebe. „Posaďte sa. Dnes začneme bez zbytočných formalít. Na stole máte manuál našich interných procesov a prvú zložku s auditom zmlúv. Očakávam stopercentnú precíznosť.“

„Dobré ráno, pani riaditeľka. Všetko preštudujem a pripravím presne podľa vašich pokynov,“ odpovedala Radka tichým, rešpektujúcim tónom. Jej prirodzená pokora a snaha vyhovieť boli zrejmé z každého gesta.

Eleonóra sa oprela na stoličke, spojila končeky prstov a chvíľu Radku pozorne sledovala. V jej očiach prebleskol sotva znateľný záujem. Oceňovala zamestnancov, ktorí nekládli odpor a mali v sebe prirodzenú poslušnosť. Videla, že Radka je presne ten typ tvárnej osoby, ktorú dokáže formovať presne podľa svojich predstáv.

Celé dopoludnie prebiehalo v napätej atmosfére. Radka sedela za svojím novým stolom v rohu kancelárie a s maximálnym sústredením prechádzala texty zmlúv. Zakaždým, keď Eleonóra prešla okolo nej, alebo keď začula klepot jej podpätkov na podlahe, Radka podvedome vystrela chrbát.

Okolo obeda si ju Eleonóra zavolala k svojmu stolu.

„Ukážte mi, čo máte hotové,“ prikázala.

Radka s rešpektom podala zložku. Eleonóra pomaly listovala stranami, pričom zámerne zostala stáť tesne za Radkiným chrbtom. Radka cítila jej prítomnosť, vôňu jej ťažkého parfému a intenzívny tlak jej autority. Keď Eleonóra položila ruku na okraj stola, kúsok od Radkiných prstov, mladej blondíne prebehol po chrbte zvláštny mráz. Nebol to len strach, bolo to niečo nové, hlboké a znepokojujúce, čo doma s Tomášom nikdy nezažila.

„Tu na strane štyri je drobná formálna nepresnosť,“ poznamenala Eleonóra tichým, no prísnym hlasom priamo pri jej uchu. „Viem, že ste tu prvý deň, Radka, ale u mňa sa chyby netolerujú. Chcem, aby ste to prerobili. Zostanete tu dnes dlhšie, kým to nebude dokonalé. Rozumiete?“

Radka rýchlo zdvihla zrak, stretla sa s jej dominantným pohľadom a pocítila, ako jej červenejú líca. „Samozrejme, pani riaditeľka. Zostanem, ako dlho bude treba. Opravím to.“

Eleonóra sa mierne pousmiala, bol to chladný, no spokojný úsmev ženy, ktorá presne vie, ako si podriadiť svoje okolie. „Výborne. Vedela som, že nesklamete.“

Keď Radka po siedmej večer konečne odomkla dvere ich domu, v obývačke ju čakala vôňa večere. Tomáš sedel na gauči, otočil sa k nej a unavene sa usmial.

„Ahoj drahá, meškáš. Ako dopadol prvý deň? Zvládla si to?“ opýtal sa s jeho obvyklým, pokojným záujmom.

Radka si odložila kabát, podišla k nemu a mechanicky ho pobozkala na líce. Jej myšlienky však boli stále uväznené v kancelárii na štvrtom poschodí. Pred očami mala prísnu tvár svojej šéfky a v ušiach jej stále znel jej hlboký hlas.
„Áno, zvládla,“ odpovedala Radka potichu a posadila sa vedľa neho. „Šéfka je veľmi prísna a náročná. Musela som prerábať nejaké dokumenty.“

„To je na začiatku normálne, šéfovia bývajú otravní. Hlavne, že to máš za sebou,“ mávol rukou Tomáš a vrátil sa pohľadom k televízii, považujúc tému za uzavretú.
Radka sa naňho pozrela, no zrazu cítila obrovskú priepasť medzi Tomášovým predvídateľným, obyčajným svetom a tichým, dominantným tlakom, ktorý na ňu čakal v práci. Uvedomila si, že táto nová práca zmení v jej živote oveľa viac, než si ráno dokázala predstaviť.

Nočné ticho v dome prerušoval len pravidelný, hlboký dych spiaceho Tomáša. Radka sa náhle prebudila, srdce jej divoko tĺklo a po celom tele cítila spaľujúcu horúčavu. Bola silno heterosexuálne orientovaná, muži ju vždy priťahovali a doteraz nikdy nespochybňovala svoju sexualitu. O to viac ju šokovalo, keď si uvedomila, že sa zobudila na samotnom pokraji orgazmu – a v mysli sa jej ako živý obraz premietala tvár jej novej riaditeľky, jej prísny, podmanivý pohľad a dominantný tón hlasu.

To zistenie ju vystrašilo, no fyzická túžba bola v tej chvíli silnejšia ako akékoľvek racionálne zábrany. Opatrne, aby nezobudila Tomáša ležiaceho hneď vedľa nej, vsunula ruku pod prikrývku. Jej rozkrok bol neuveriteľne vlhký, horúci a vagína bola od náhleho vzrušenia až spuchnutá. Stačilo len niekoľko rýchlych, jemných pohybov prstov v citlivých miestach. Radka si musela zahryznúť do pery, aby nevykríkla, keď jej telom prebehla vlna nečakane silného, intenzívneho orgazmu, aký už veľmi dlho nezažila. Keď napätie opadlo, zostala bez dychu ležať v tme, zaplavená zmesou slasti a narastajúceho zmätku.

Eleonóra vošla do kancelárie presne o ôsmej ráno. Klepot jej topánok na tvrdej podlahe donútil Radku okamžite narovnať chrbát a uprieť pohľad na monitor. Keď riaditeľka prešla okolo jej stola, do nosa jej udrel ten istý ťažký parfém, ktorý ju strašil a zároveň fascinoval v nočných predstavách.

„Dobré ráno, Radka. Dúfam, že tie včerajšie zmluvy sú už bez chýb,“ prehodila Eleonóra stroho, bez toho, aby sa zastavila, a zamierila k svojmu stolu.

„Dobré ráno, pani riaditeľka. Áno, všetko som skontrolovala a opravila,“ odpovedala Radka. Hlas sa jej mierne zachvel a prsty na klávesnici jej na sekundu stuhli. Cítila, ako jej do líc opäť stúpa horúčava.
Eleonóra sa posadila, elegantným pohybom si napravila okuliare a uprela na Radku svoj prenikavý pohľad. Chvíľu ju v tichu pozorovala. Videla, ako mladá blondína nervózne tiahne plecia k sebe a ako rýchlo dýcha. Táto absolútna kontrola nad náladou v miestnosti riaditeľku vnútorne napĺňala.

„Prineste mi ich,“ prikázala ticho.

Radka rýchlo vstala, vzala zložku a podišla k veľkému stolu. Keď dokumenty podávala, ruka sa jej nepatrne zatriasla. Eleonóra si to všimla. Namiesto toho, aby hneď vzala papiere, položila svoje prsty navrch zložky, pričom sa na zlomok sekundy dotkla Radkinej pokožky. Radka podvedome zadržala dych.

„Ste nejaká nesústredená, Radka,“ poznamenala Eleonóra hlbokým, pokojným hlasom, zatiaľ čo listovala v zmluvách. „Dúfam, že vaše súkromné záležitosti nezasahujú do pracovného výkonu. U mňa musíte byť myšlienkami prítomná na sto percent.“

„Ospravedlňujem sa, všetko je v poriadku,“ hlesla Radka a sklopila zrak k podlahe. Vnútorne celá horela hanbou. Mala pocit, akoby riaditeľka vedela o každom detaile jej nočného prebudenia.

„Verím vám,“ odpovedala Eleonóra a na okamih sa jej na tvári objavil ten prísny, uspokojený úsmev. „Pretože dnes pre vás mám dôležitejšiu úlohu. Po skončení pracovnej doby tu zostanete so mnou. Budeme pripravovať podklady pre ročnú uzávierku. Chcem, aby ste pri tom boli osobne.“

Radka len poslušne prikývla. Predstava, že zostane v tichej budove osamote s touto dominantnou ženou, v nej prebúdzala zvláštnu zmes strachu a nevysvetliteľného nepokoja, ktorý nedokázala kontrolovať.
Eleonóra využila ticho prázdnej kancelárie a hru psychologickej dominancie, aby úplne narušila Radkinu obranu, no neurobila to cez fyzický bozk. Miesto toho stavila na intenzívnu blízkosť a absolútnu kontrolu nad situáciou.
Okolo siedmej večer budova úplne stíchla. Ostatní kolegovia odišli a v riaditeľskej kancelárii zostalo svietiť len jedno stolové svietidlo, ktoré vrhalo dlhé tiene na steny z tmavého dreva. Radka sedela za stolom s očami unavenými od čísel, no každým zmyslom vnímala prítomnosť svojej šéfky.

Eleonóra vstala zo svojho kresla. Jej kroky neboli hlučné, no v prázdnej miestnosti zneli neúprosne. Podišla k Radke zozadu. Mladá blondína okamžite stuhla a ruka s perom jej zostala visieť vo vzduchu.

Eleonóra sa naklonila tesne k nej. Radka ucítila závan jej parfému a teplo jej tela. Riaditeľka položila obe ruky na operadlo Radkinej stoličky, čím ju účinne uväznila vo vlastnom priestore.

„Ste unavená, Radka?“ prehovorila Eleonóra hlbokým, sebaistým hlasom priamo pri jej uchu. Ten tón nenechával priestor na útek.

„Trochu... pani riaditeľka,“ zašepkala Radka a neodvážila sa otočiť hlavu. Srdce jej udieralo tak silno, až sa bála, že ho Eleonóra musí počuť.

Eleonóra sa pomaly presunula tak, že sa postavila tesne vedľa stoličky a chytila Radku jemne, ale pevne za bradu. Donútila ju zdvihnúť hlavu a pozrieť sa jej priamo do očí. Bol to pohľad plný absolútnej nadvlády a istoty. Radka pod tým tlakom nedokázala dýchať; cítila sa úplne bezbranná, no zároveň v nej táto situácia prebúdzala rovnaké vzrušenie ako minulú noc.

„Páči sa mi vaša poslušnosť,“ povedala Eleonóra ticho, pričom jej palcom pomaly prešla po spodnej pere. Bol to intímny, no vysoko dominantný dotyk. „Vidím vám na očiach, že spravíte presne to, čo od vás chcem. Že tu budete pre mňa vždy, keď to budem vyžadovať.“

Radka nebola schopná slova. Len ticho a odovzdane prikývla. Eleonóra sa usmiala, pustila jej tvár a ustúpila o krok späť, čím napätie opäť uvoľnila. Podarilo sa jej dostať sa Radke hlboko pod kožu bez toho, aby prekročila hranicu fyzického aktu – zanechala ju v stave absolútneho emočného zmätku a oddanosti.

Keď Radka odomkla dvere domu, vnútri bolo ticho. Tomáš sedel v obývačke pri tlmenej lampe, na ušiach mal slúchadlá a nevnímal jej príchod. Radka stála vo dverách, dýchala zrýchlene a v tele cítila obrovský nepokoj. Intenzívna blízkosť riaditeľky, jej pevný stisk na brade a dominantný tón v nej zanechali obrovské množstvo nahromadenej sexuálnej energie, ktorú potrebovala okamžite uvoľniť. Jej doterajšia upätosť pod vplyvom tohto zážitku úplne povolila.

Vyzliekla si kabát, zhodila lodičky a bez slova vošla do obývačky. Tomáš zdvihol zrak, prekvapený jej náhlym príchodom a výrazom v tvári. Predtým než stihol niečo povedať, Radka k nemu pristúpila, zložila mu slúchadlá z hlavy a hodila ich na stôl. Jej pohľad bol dravý, zbavený obvyklej plachosti.

Namiesto ich klasického, pomalého rituálu ho okamžite zatlačila hlbšie do sedačky. Rozopla mu košeľu tak prudko, až odletel jeden gombík, a začala ho bozkávať – nie jemne a predvídateľne ako zvyčajne, ale s dravosťou, ktorá Tomáša okamžite šokovala a zároveň vzrušila.

„Radka, čo sa deje...?“ vykríkol prekvapene, no ona mu nedala šancu odpovedať.

Potrebovala tvrdé, priame uvoľnenie. Rýchlo zo seba zhodila blúzku a sukňu, stiahla si bielizeň a obkročmo sa naňho posadila. Tomáš bol už úplne pripravený, zaskočený touto novou, divokou verziou svojej priateľky. Radka sa naňho prudko spustila, hlboko do seba, a okamžite nasadila rýchle, nekompromisné tempo. Chytila jeho ruky a pevne ich pritlačila na svoje boky, akoby vyžadovala, aby ju držal pevne a hrubo.

Pohybovala sa na ňom s dravosťou, ktorá úplne ignorovala ich doterajší stereotyp. Zavrela oči a za každým silným prírazom nevidela Tomáša, ale chladnú tvár Eleonóry a jej prsty na svojich perách. Táto predstava v nej bičovala vzrušenie do extrémov. Celé ich milovanie bolo hlasné, živočíšne a explicitné. Po niekoľkých minútach tohto intenzívneho tempa Radka prudko prehla chrbát, nahlas vykríkla do tichej miestnosti a prežila masívny, vyčerpávajúci orgazmus, ktorý s ňou fyzicky otriasol. Tomáš, strhnutý touto nečakanou vlnou vášne, sa vyvrcholil hneď za ňou hlboko do nej.

Zostala na ňom ležať, ťažko dýchala a pot jej stekal po chrbte. Tomáš ju držal v objatí, úplne ohromený tým, čo sa práve stalo.

„Páni... to bolo... neuveriteľné,“ vydýchol unavene do jej mokrých blond vlasov. „Čo to do teba dnes vletelo?“

Radka neodpovedala. Len schovala tvár do jeho ramena, zatiaľ čo jej srdce pomaly spomaľovalo. Uvoľnila energiu, no tajomstvo a puto k svojej šéfke v nej zostalo zakorenené ešte hlbšie.]]> http://www.xbdsm.sk/Filantrop/poviedky/radka/ Mon, 03 Aug 2026 06:31:24 +0000 Filantrop http://www.xbdsm.sk/will/poviedky/volenti-non-fit-injuria-iv/ "To ste sa chceli vytratiť bez rozlúčenia?" napomenula slúžka svojho pána, keď ju objal v pevnom náručí.
"Do západu slnka sa vrátime, ani nezbadáš, že sme boli preč," usmial sa na ňu spod husárskej čiapky zdobenej sokolím perím Michal.
Katka mu opätovala úsmev a pohladila ho po uniforme, ktorou nahradil pohodlný dolomán.
"Chvíľu som myslela, že ma tu necháte."
"Radšej by som ťa odviedol do plameňov pekelných, ako ťa nechať v tomto hrade," rozhliadol sa Michal s obavami v očiach po hradbách a uchopil jej ruky. "Sľúb mi, že dáš na seba pozor a vyvaruješ sa nepríjemnostiam, kým budeme preč."
"Sľubujem pane," pozrela Katka vojakovi do očí a stavajúc sa na špičky pobozkala jeho pery pod tmavými fúzmi.

Po rozlúčení Katarína odišla do kuchyne, kde od včera nastúpila do služby. Jednou z prvých úloh, ktorými ju kuchár Tomáš poveril, bolo doplnenie záhadne minutého zázvoru. Bez otáľania teda vzala prázdny prútený košík a vydala sa po chýbajúcu koreninu do podzemia hradu. Slnko už síce dávno vyšlo, no ako klesala poschodiami, jeho lúče zachádzali za protiľahlé múry hradieb, až na prízemí bez okien úplne zanikli. Katka bola našťastie na tmu pripravená. Z predného vačku svojich služobníckych šiat vybrala kresadlo a zapálila ním jednu z pochodní na stene. Nový zdroj svetla následne vyvliekla z držadla a opatrným krokom zamierila tmavými chodbami pripomínajúcimi labyrint. Nimi sa dostala až do kazematového podložia zaplneného množstvom drevených regálov, kde na Modrom Kameni skladovali potraviny.
Už v prvých sekundách sa jej tu nepáčilo. V rozľahlom sklade panovalo azda ešte väčšie šero, chlad a ťažký, zatuchnutý vzduch. Aby tu nemusela stráviť ani o chvíľu dlhšie než bolo nutné, dala sa ihneď do práce. Hľadanie však pripomínalo pátranie po ihle v kope sena. Police praskali pod váhou potravín naskladnených pre prípad obliehania a Katke sa chýbajúci zázvor nepodarilo nájsť ani v polovici miestnosti. Bezvýsledne obišla ďalšiu radu drevených regálov, keď sa zrazu, akoby zo samotného pekla ozval výkrik. Spočiatku ho nevnímala a pripisovala ho len svojej fantázii umocnenej strachom. Onedlho však zaznel ďalší výkrik, tentokrát úpenlivejší a Katarína v ňom spoznala Žofiinu slúžku Margitu. V strachu pred seba namierila pochodeň a plameň sa v ten moment ohol pod prievanom. Niekde tu musí byť ďalší vchod, uvažovala Katka, možno sem panstvo poslalo Margitu pre víno a chuderka po tme spadla. Bez rozmyslu položila prázdny prútený košík na zem a vydala sa k tmavej chodbe, kam smeroval plameň fakle. Zastavilo ju až točité schodisko smerujúce strmo dole. Na jeho prahu sa zarazila a pocítila zlú predtuchu, z útrob totiž zaznel okrem výkriku aj panovačný ženský hlas.
"Hádam si si nemyslela, že sa to nedozviem!"
Ozvala sa rana a ďalší výkrik.
Katka opatrne stúpla na prvý schod. Ako robila ďalšie kroky, zvuky sa začali rozjasňovať. Panovačný hlas patril Margitinej panej Žofii a neboli samé.
"Je to svätá pravda, každé slovo," prisvedčil mužský hlas. "Sama sa mi k tomu priznala na spovedi. Údajne ste ju milostivá slečna ráčte odpustiť, ale nútili k bozkávaniu intímnych miest."
"To sú evidentné klamstvá!"
"Neklamala som! Musíte mi veriť!"
"Natiahnite ju na škripec!"
"Nieeee!"
Katka pre istotu zhasila pochodeň a potichu zišla až na prízemie. Schody tam končili pootvorenými ťažkými dverami z dubu. Za nimi skrz štrbinu Katka uvidela Žofiu a kňaza Mikuláša ako s kaplánom Šimonom v bývalej mučiarni priväzujú nahú Margitu na škripec. Poľakala sa, či si ju nevšimli, ale trojica bola našťastie otočená chrbtom ku dverám a pozornosť plne venovali úbohej slúžke. Katka teda využila príležitosť, nepočuteľne prešla za stĺp, okolo ktorého sa vinulo točité schodisko a skryla sa do tmavého výklenku pod schody.
"Maj na mysli spásu svojej duše dievča," prehovoril na Margitu opäť Mikuláš, "klamanie pri spovedi je smrteľný hriech."
"Neklamala som, chcela som iba uľaviť svedomiu, nikomu ďalšiemu to nepoviem," zaprisahávala sa slúžka, zatiaľ čo uväzovali laná okolo členkov a zápästí.
Kňaz jej slovám nevenoval pozornosť a kývol na hrbatého kaplána, ktorý bez milosti zatiahol za kladku. Mechanizmus pohol lanami, tie sa zarezali do končatín a potiahli ich kúsok od seba.
"Odvoláš?!" sykol Mikuláš.
Margita neodpovedala. Šimon opäť zatiahol za kladku a telo nahej slúžky sa naplo. So sadistickým výrazom v očiach hrbatý kaplán ďalej pokračoval, až sa končatiny odpútali od rebrín. Margita stále mlčala, čo svedčilo o tom, že na lanách bola stále vôľa, avšak ďalšie pootočenie už mohlo spôsobiť natiahnutie svalstva. Šimon, ktorý si bol toho vedomý uchopil pevne kladku, pripravený vydať väčšiu silu na bod zlomu, kedy telo začína klásť odpor.
"To stačí," zachránila ju nečakane Žofia. "Zmrzačená slúžka mi nebude k ničomu platná. Dostane v tejto polohe čas na rozmyslenie."
"Ste k nej až moc zhovievavá," povedal pokorne Mikuláš, akoby bola dcéra správcu hradu svätica. "Hriešnica je tvrdohlavá, ale možno máte pravdu a časom zmúdrie."
Žofia pohodila hlavou smerom k Margite, čakajúc, že to v ďalšej chvíli vzdá. Nič sa však nedialo, tak kňaz sťahujúc si od zimy kabát pokračoval:
"Je tu chladno milostivá slečna, poďme späť do hradu, pozývam vás na zvarené víno. Šimon ju tu už postráži a keď hriešnica príde k rozumu, nechá po nás poslať."

Po jeho slovách Katarína započula prichádzajúce kroky z mučiarne a v strachu sa natlačila do najtmavšieho kúta pod schodiskom. Pavučiny sa jej zaplietli do gaštanových vlasov, ale ani nepípla, nakoľko sa kroky priblížili ešte bližšie, až ich započula priamo nad hlavou. Keď utíchli, nabrala odvahu vystúpiť zo svojho úkrytu. Dvere tentokrát nechali otvorené do korán a za nimi Katarína uvidela, ako sa Šimon nebezpečne približuje k Margite. Istú chvíľu na ňu iba dlho hľadel, avšak keď si bol už istý, že sú sami a nikto ich nebude počuť, lačne siahol po odhalenom poprsí. Sprvu tichá a odovzdaná slúžka sa pod jeho dotykmi dala do kriku.
"Páči sa mi ako sa vzpieraš ty pobehlica," povedal úlisne Šimon zarývajúc svoje špinavé prsty do slúžkiných bradaviek. "Len by si nemusela toľko jačať."
Následne vytiahol zo zodratého vrecka špinavý obrúsok a surovo jej ho natlačil do úst. Krik utíchol, vystriedalo ho mumlanie a tlmený plač úbohej slúžky ohmatávanej už aj na ohanbí. S tým sa ale hrbatý kaplán neuspokojil a vyštveral sa na škripec za svojou obeťou. Katka medzitým za stĺpom už len s hrôzou sledovala, ako Šimonovi klesajú nohavice.
Celý čas si pod schodmi pripomínala sľub daný Michalovi, avšak nedokázala sa tomuto bezpráviu naďalej nečinne prizerať alebo odísť. Rezkým krokom vstúpila do bývalej mučiarne, z hákov na stene vzala najbližší býkovec a šľahla nim po násilníkovi. Ten sa poľakal a so zadunením padol na kamennú dlažbu. Na zemi si napravil nohavice a za zúrivého fučania pripravený prejsť do protiútoku vstal. Katarína mu to nedovolila a rozdrapkaná špička koženého biča dopadla na Šimonovu tvár. Násilník skončil opäť na podlahe, odkiaľ už znova nevstal. Zmohol sa iba na doplazenie ku schodisku, zakrývajúc si pri úteku zakrvavenú tvár.
Ako zmizla vo dverách posledná časť jeho tela, Katarína si uvedomila plný rozsah svojho činu. Vedela, že urobila správne, morálne rozhodnutie, ale nevedela, či naň bude prizerať rovnako aj miestna vrchnosť. Musí teraz odtiaľto Margitu dostať do bezpečia, uvažovala Katka, najlepšie k hlavnému kuchárovi Tomášovi, kde by ju ukryla, než sa vráti Michal so zvolenskými. Pristúpila teda ku škripcu a kladkou uvoľnila laná stiahnuté slučkou okolo končatín trasúcej sa slúžky.
"Si v poriadku?" spýtala sa Katarína s obavou v hlase.
Margita so slzami v očiach prikývla a už schopná pohybu stiahla vystrašene kolená ku hrudi. Katarína vzala zo zeme šaty a opatrne jej ich prehodila cez hlavu, aby tak zakryla nahotu a aj tým malým teplom zredukovala tras nepochybne umocnený zimou.
"Poďme odtiaľto," ponúkla Katka Margite rameno a obe dievčatá pomaly dokráčali ku točitému schodisku, unikajúc tak z hroznej miestnosti na slobodu.
Ďaleko však nedošli. Za posledným schodom spozorovali dvoch drábov, medzi ktorými stál s hrozným úsmevom kaplán Šimon.
"Chyťte ich!" vydal príkaz.
Dvojica pochopov bezohľadne zdrapila dievčatá a podľa Šimonových rozkazov ich zavliekli späť do bývalej mučiarne. Margita išla odovzdane, nemala silu brániť sa, zato Katka nadávala, škriabala a kričala ako všetko vyrozpráva Michalovi. Hrbáč si však z vyhrážok nič nerobil, iba sa smial diabolským smiechom a poskakoval schodmi ako pekelník. Na prízemí dal obom dievčatám vsadiť nohy do železných okovov, aby mu podľa jeho slov: znova vtáčiky neuleteli a sám sa odobral späť do hradu.

Nebol preč dlho a keď sa vrátil, kráčali za ním Žofia s Mikulášom, ktorým zatiaľ vyrozprával svoju verziu príbehu, ukazujúc pri poslednej vete na Katarínu.
"To nie je pravda! Ten chlipník sa ju chystal znásilniť!" postavila sa v okovoch Katka a keby ju nezastavila reťaz, zaútočila by na Šimona azda aj holými rukami.
"Sama sa mi ponúkala," bránil sa hrbatý a vcelku nepekný kaplán.
Margita nenamietala, iba vystrašeným pohľadom hľadela striedavo na škripec a dcéru správcu hradu, ktorá si s rukami založenými na prsiach túto scénu mlčky vychutnávala. Najmä fakt, že sa týmto Michalova milá konečne chytila do jej pazúrov.
"Nech je to ako chce," vstúpila do ich hádky nakoniec Žofia. "Faktom ostáva, že Gita osočovala svoju paniu na svätej spovedi a Kata napadla božieho služobníka. Obe sú to hriešnice, zasluhujúce prísny trest!"
"Máte úplnú pravdu, lepšie by som to ani sám nepovedal," poklonkoval kňaz Mikuláš olizujúc si pery pri pohľade na spútané dievčatá.
"Tiež ste žena! To nemáte žiadne pochopenie? Ten podliak sa ju chystal zneuctiť, keď sa nemohla brániť!" kričala Katka.
"Neviem, čo si tu robila," ohrnula nad ňou Žofia nosíkom, "ak si niečo také videla, mala si mi to prísť ohlásiť."
"Áno a vy by ste určite zasiahli," odvrkla prudko Katarína.
Šľachtičná, nezvyknutá na podobné jednanie zasyčala: "Tá drzosť ťa príde veľmi draho! Vyzlečte tie darebáčky donaha a doneste ku trestnej koze!"
Dvojica pochopov sa dala bez zaváhania do práce. Obe dievčatá s radosťou zbavili šiat a privliekli k nástroju, ktorý vybrala dcéra správcu hradu na ich trýznenie. Trestná koza, v iných krajinách nazývaná tiež drevený kôň alebo španielsky osol pripomínala obyčajnú kozu na pílenie dreva. Len namiesto držadiel pre polená, vrch pokrývala kovová strieška do tvaru obráteného V. Na ňu jeden z drábov vysadil vzpierajúcu sa Katarínu, ktorá pri dopade pochopila, v čom spočíva zlovestný názov, ako zaoblená hrana bolestivo zavadila o jej lono. Chcela uľaviť bolesti a nadvihnúť sa nohami, lenže s hrôzou zistila, že na podlahu nedosiahne ani špičkami prstov. Vzápätí ucítila za sebou Margitu, ktorú k nej vysadili z druhej strany tak, že sa dotkli nahými chrbtami. Ani ona nepatrila medzi vysoké ženy a rovnako ako Katka teraz trepotala nohami nad podlahou. Jediný spôsob, ako zdvihnúť ubolené loná od kovovej hrany bolo zaprieť sa rukami o kozu, avšak Žofia to zarazila už v zárodku.
"Uviažte im ruky, nech nie sú toľko neposedné!"
Drábi uposlúchli šľachtičnú. Dievčatám bezohľadne ohli ruky v lakťoch a zviazali v nepríjemnej polohe s dlaňami dotýkajúcimi sa takmer až krku. Katarína sa ešte zvládla nakloniť za seba a natiahnutými prstami objala tie Margitine. Slúžka objatie opätovala rovnakým podporným gestom.
Dcéra správcu hradu si ich zatiaľ obchádzala ako sup. Nakoniec pristúpila k veľmi nevzhľadnej skrini, odkiaľ za hrkania vybrala drevenú krabičku, obsahujúcu malé kovové platničky stiahnuté skrutkami.
"Toto je palečnica," vytiahla Žofia jednu zo spojených platničiek. "Názov je odvodený od končatín, ktoré sa vložia medzi tieto dva pliešky a utiahnu skrutkami."
Šľachtičná názorne ukázala, ako funguje a zamávala ňou dievčatám pred očami.
"Lenže vy svoje palčeky skrývate," posťažovala sa, prechádzajúc nechtami po Katkinom ramene.
"Hm kde by sme ju len dali?" uvažovala nahlas, zatiaľ čo nechtami zašla k ich prsiam.
Končekmi dvoch nechtov následne dosť nešetrne uchopila Katkinu stvrdnutú bradavku. Tá so strachom v očiach zakrútila nesúhlasne hlavou.
"Áno, dáme ju sem," rozhodla nakoniec Žofia škodoradostne.
K natiahnutému prsu priložila roztvorenú palečnicu a prevliekla ňou špičku bradavky. Katka sykla, ako sa pliešky pomaly začínali zarývať do takto citlivej časti kože.
"Stále je čas ma odprosiť," povedala šľachtičná sladko a vytiahla z drevenej krabičky ďalšiu palečnicu.
Katarína opäť zakrútila hlavou, ale tentoraz v tom bol skôr znak odboja a nie strachu. Za svoje gesto dostala palečnicu aj na druhú bradavku, ktorú Žofia stiahla skrutkami ešte viac než predchádzajúcu, až Katka nedokázala nezakričať. Margita jej za chrbtom stisla ruku. Ďalšia však nasledovala práve ona a o chvíľu už palečnice zahryznuté do bradaviek ohýbali obom dievčatám prsia bolestivo k zemi.
"Dnes sa ti to už toľko nepáči," zhodnotila posmešne Žofia pri pohľade na Katkino lono, ktoré dnes už nevlhlo, ako včera pri Michalovi.
"Možno keby ti pomôžem," pokračovala ďalej šľachtičná a ukazovákom zdobeným drahým prsteňom zašla ku klitorisu, opierajúceho sa o zaoblenú hranu kozy.
Dotykmi Katkou prešla vlna vzrušenia a pocítila hanbu, že tu vzdychá zaliata rumencom. Odtiahla sa teda najďalej ako len mohla, krútiac pri tom telom, akoby bol Žofiin prst rozpálený pohrabáč. Nebolo však úniku a prst drankal po ohanbí akoby išlo o struny lutny.
"Keď nechceš vzrušenie, bude bolesť!" zapojila pozlostená Žofia aj palec a uchopila Katkin klitoris bezohľadne do nechtov. "Zviažte im nohy a doneste závažia!"
Dvojica drábov zviazala úbohým dievčatám visiace členky k sebe. Dcéra správcu hradu následne vybrala dve menšie kamenné závažia o veľkosti delovej gule, ktoré im za pomoci hákov zavesili na povrazy okolo členkov. Dodatočná váha potiahla dievčatá k zemi a umocňujúc tak bolesť, zaryla sa zaoblená hrana ešte väčšmi do ich ubolených lôn.
Rovnako ako škripec, bola trestná koza smrteľný nástroj, schopný nenávratne poškodiť telo, avšak Žofii išlo len o pokorenie dievčat bolesťou, a tak siahla namiesto ďalšieho závažia po biči.
"Tento nazývam deväťchvostá mačka," hladila Žofia strapcový bič rozvetvený od držadla množstvom kožených pruhov.
Nimi pohladila svoju slúžku po stehne, ktorá sa pod ich dotykmi striasla od hrôzy.
"Gita ju už pozná. Zoznámime s ňou teda aj teba," prehovorila Žofia ku Kataríne a deväťchvostou mačkou šľahla po jej hrudi.
Kožené pruhy drvivo dopadli celou plochou na hrudník kúsok pod bradu, až sa Katka poľakala. Než sa stihla spamätať, dopadla druhá rana. Tentokrát zasiahla prsia a spolu s palečnicami na bradavkách spôsobila nevýslovnú bolesť. Katka vydržala nevykríknuť a ešte viac stisla Margitinu ruku. Ďalšie rany zasiahli striedavo brucho a potom prsia. Krátka dĺžka biča dovoľovala častovať obeť svižnými ranami. Žofia umne pokrývala celé telo, najviac sa však vracala k podbrušku, kde opakovanými ranami zasahovala citlivé časti, ponižujúc tak Katku bolesťou i vzrušením.
Ani Margita neostala ušetrená, Mikuláš našiel rovnaký bič a jal sa trestať aj ju. Nešťastná slúžka po všetkom tom trýznení v istú chvíľu prepukla v plač.
"P-p-prosím milosťpani u-už dosť! Všetko odvolávam!"
Žofia nedbajúc na Margitine slzy naďalej udierala strapcovým bičom.
"Až ma Kata odprosí za svoje drzé chovanie!" odmietla striktne dcéra správcu hradu akékoľvek prosby.
Katka ešte chvíľu znášala šľahanie biča, potom z nej tiež ticho vyšlo: "Prepáčte mi moje drzé chovanie."
"Vôbec ti to neverím!" odvetila Žofia zaháňajúc sa bičom, ktorý naďalej dopadal na nahé telá dievčat.
Už ich neboleli loná ani členky sťahované závažím, bolesť teraz vyplňovala začervenaná koža z neustálych rán. Tie sa občas presunuli aj na stehná, odkiaľ stúpali opäť hore na prsia, kde bola sila dopadu umocnená bolesťou z palečníc zahryznutých do bradaviek.
"P-p-prosím milosťpani u-u-už budem poslušná," zasýpala Katka odovzdane a hlava jej klesla od vyčerpania.
Žofia konečne prestala.
"Už začínaš byť povoľnejšia, aj ma oslovuješ s úctou," dodala spokojne šľachtičná.
Koncom držadla biča nadvihla Katkinu bradu a ako zmija jej pozrela priamo do očí.
"Samotné ospravedlnenie ale nestačí, najprv musíte s Gitou podstúpiť pokánie."
Mikuláš si olízal pery a vstúpil do ich rozhovoru: "Ak dovolíte milostivá slečna, mal by som návrh."
Kňaz sa nahol ku Žofii a niečo pošepkal. Dcéra správcu hradu nadšene prikyvovala, následne vydala sériu rozkazov, po ktorých drábi cez miestnosť natiahli dve laná s množstvom uzlov. Dievčatám odviazali nohy a dosť nešetrným spôsobom ich vzali na plecia. Rovnako, ako predtým na kozu, ich tentoraz so zviazanými rukami posadili obkročmo každú na jeden povraz.
"Dajte tie laná vyššie!" zvolala Žofia k drábom, keď uvidela, ako Katarína s Margitou stoja pätami na zemi.
Na to sa povrazy pomocou kladiek napli a zdvihli so sebou aj dievčatá, ktoré boli týmto donútené postaviť sa na špičky.
"Nestojte tam len tak a hýbte sa vy lajdáčky!" počastovala šľachtičná bičom ich zadky.
Katka spravila bosou nohou opatrne prvý krôčik. Suchý našponovaný povraz v tom šuchol pomedzi jej vlhké, krvou naliate pysky až sa od bolesti skoro zapotácala. Podľa piskotu po pravici s podobnými ťažkosťami bojovala aj Margita. Tá sa rovnako pomaly presúvala po lane, aj napriek tomu, že sa tým o to väčšmi vystavovala Žofiiným ranám. Najťažšia časť nastala pri náhodne uviazaných uzloch. Mierne napredujúca Katka s hrôzou zistila, že zmotané lano spôsobilo v tomto mieste nepríjemnú prekážku, nad ktorou musela pretlačiť celé svoje ohanbie. Hryzúc sa do pery, zavrela oči, položila klitoris na uzol a miernymi pohybmi si privodila vzrušenie, aby tak jej lono aspoň z časti ovlhčilo suchý povraz. Veľmi to nepomohlo a ostré vlákna konopného lana sa bolestivo odreli o vnútornú stranu pyskov. So zamrnčaním dokončila presun. Keď opäť otvorila oči uvedomila si, že je len na začiatku a čaká ju ešte dlhá cesta pokánia ako toto trýznenie nazvala sadistická dcéra správcu hradu.


Nad korunami ihličnatých stromov vystúpil tmavý dym. Michal pritiahol koňovi uzdu a pozrel tým smerom. Podľa tvaru odhadol požiar prinajmenšom na väčšiu stodolu a spomenul si, že v tých miestach leží malá osada drevorubačov. Mohlo ísť síce o nehodu, ale taktiež o ďalší turecký výboj, o ktorých nebolo na tomto území núdze. Nehodlal to riskovať a okamžite pokynul svojim mužom, aby ho nasledovali k najbližšiemu rázcestiu, odkiaľ jedna z ciest viedla k usadlosti malým priesmykom.
Keď po pár minútach jazdy dorazili k miestu, kde sa vetvila cesta, Michalov zástupca Pavol nahlas zanadával. Sneh z južného smeru niesol stopy množstva kopýt, podobajúcim sa tým, aké za sebou zanechávali aj oni z Modrého Kameňa. Nebolo pochýb, že ide o tureckú jednotku so zhruba rovnakým počtom vojakov.
"Určite sa budú tadiaľto aj vracať. Musíme nastražiť pascu ešte pred rázcestím, inak si všimnú naše stopy ako teraz my ich," pozrel Pavol významne na Michala a potom ukázal k lesu. "Najlepšie medzi tými stromami."
Michal musel uznať, že to miesto by im poskytlo skvelú taktickú výhodu. Ešte nedávno by neváhal ani sekundu, avšak teraz myslel na Katkinu rodnú dedinu a nemohol sa odhodlať nechať napospas ďalších nevinných ľudí. Po chvíli premýšľania zakrútil nesúhlasne hlavou, kývol rukou smerom k dymu a bodol koňa ostrohami do slabín.

Biely sneh ostriekala červená krv. Kľačiaci richtár si chytil svoj rozbitý nos a pozrel hore. Nad ním sa týčil zvláštny poturčenec hovoriaci ich jazykom a keby nebol oblečený orientálne, neznalý človek by si ho mohol pomýliť s jeho synmi. Rukavicu, ktorou ho pred chvíľou udrel do tváre, si utrel do plášťa a opäť prehovoril.
"Turci, na ktorých sa pýtam, prepadli dedinu neďaleko odtiaľto, musíš o tom niečo vedieť."
Richtár zakrútil hlavou a preletel vystrašeným pohľadom okolostojacich vojakov v turbanoch. Nastalo ticho prerušované len blčaním ohňa z horiacej stodoly a zvierat uväznených vnútri.
"Hovor, čo vieš, inak do ďalšej naženieme ľudí," povedal mladý veliteľ Turkov nekompromisne.
"Nev...," zakoktal sa richtár.
Pri pohľade na zajatých obyvateľov však nedokončil slovo.
"M-možno ich..."
Nedokončil ani vetu. Z cesty vedúcej k ich usadlosti sa rozľahol dunivý dusot koní. Turci podľa reakcie nečakali ďalších druhov a vydali sa uvítať nečakanú spoločnosť tasenými šabľami. Útok však prišiel s prudkosťou prívalovej vlny. Skôr než obrancovia stihli zaujať postavenie v uličkách, jazdci už vtrhli na malé námestie, kde držali zajatých kresťanov. Nikto nekládol otázky, hovorili iba zbrane a útočníci rúbali po hlavách každého kto mal na sebe turban alebo orientálnu prilbicu.
Keď turecký veliteľ pochopil, že sa situácia nevyvíja priaznivo, kývol na zvyšok vojakov strážiacich obyvateľov a rozhodným príkazom ukázal smerom na boj. Muži ho uposlúchli, no ako jeden z nich prechádzal okolo kľačiaceho richtára, v zlosti doňho zapichol šabľu. V ten moment neznáma žena z davu, pravdepodobne jeho manželka alebo dcéra, prepukla do neovládateľného kriku, čo vyvolalo ešte väčšiu paniku. Toho využili drevorubači a zaskočených Turkov napadli do chrbta, vediac, že je to ich jediná šanca na prežitie. Misky váh sa naklonili na stranu kresťanov a tí sa razom ocitli vo výraznej presile. Michal, sledujúci z výšky koňa rebéliu dedinčanov, prikázal Pavlovi s jeho mužmi prebiť sa ľavým krídlom a podporiť odboj vzadu.
Následný boj netrval dlho. Drevorubači sa chopili zbraní padlých Turkov a dorazili nimi zvyšok nepriateľov, až zostal nažive iba ich samotný veliteľ. Ten uvedomujúc si beznádejnosť svojej situácie, v poslednom zúfalom akte strhol Pavla z koňa a spolu s ním skončil v kope snehu.
"Späť, vy neveriaci psy, inak ho zabijem!" vykríkol Hasan a ako zdvíhal Pavlove telo, zablysol sa mu v ruke nôž, ktorý starému vojakovi pridržal pri hrdle.
"Odhoď tú zbraň pohan a doprajem ti rýchlu smrť," odpovedal Michal s dešpektom a pozrel na zhorenú stodolu. "Aj keď by sme ťa mali očividne naraziť na kôl alebo zavesiť na hák."
Hasan odfrkol: "Žiaden človek tam neuhorel, zavreli sme tam iba dobytok."
Obyvatelia usadlosti neochotne pritakali jeho slovám, ale zároveň z davu zaznelo: "Bez našich zvierat nevydržíme zimu!"
Michal zúžil viečka a tasil ukoristený turecký jatagán. Pri pohľade na čepeľ Hasan mierne spustil nôž a jeho tvár stuhla. Nezračil sa na nej však strach, skôr údiv a spoznanie.
"V Budíne mám známych, radi za mňa zaplatia výkupné, ktoré môžeš použiť na reparácie," prelomil mlčanie poturčenec. "Ak mi dáš svoje slovo, že sa mi nič nestane, odložím zbraň."
Ondrejovi sa medzičasom podarilo dostať so svojou arkebúzou za pohana, no Michal mu kývnutím hlavy naznačil zamietavé gesto. Musel uznať, že výkupné by im poslúžilo viac než ďalšia mŕtvola. A ak Budín odmietne zaplatiť, zabijú ho neskôr.
"Dobre, dávam ti svoje slovo," zvolal k nemu nakoniec Michal.

Zvolenskí precválali bránou na nádvorie Modrého Kameňa. Toho času slnko už pomaly zachádzalo za strechy hradu, avšak svit odrážajúci sa od belavého snehu stále dovoľoval dobrú viditeľnosť. Michala idúceho vpredu znepokojilo nezvyklé ticho a jastrabím zrakom preletel okolie. Pohľad mu strnul na podivných siluetách v šere podlubia. Keď si uvedomil, na čo sa pozerá, vzbĺkol v ňom plameň hnevu. O jeden z kamenných stĺpov podlubia bola totiž priviazaná Katarína so Žofiinou slúžkou Margitou. Obe dievčatá boli nahé a triasli sa od zimy. Michal ihneď zosadol z koňa a vydal sa k nim. Na hradbách sa však v tú istú chvíľu objavili ozbrojenci a kušami namierili na zvolenských jazdcov.
"Dievčence ostanú tam kde sú," prehovorila zvučne Žofia, zostupujúc schodmi hradu na nádvorie.
Michal zanadával a nedbajúc na slová šľachtičnej, pokračoval ku Katke. S nasledujúcim krokom ale dopadol kúsok od jeho čižmy šíp, kovový hrot zazvonil o podlahu a drevené telo s letkou spravilo piruetu. Mladý veliteľ ho zdvihol a lámajúc šíp na polovicu pozrel ku Žofii.
"Čo to má znamenať?" spýtal sa podráždeným hlasom.
"Iba poistka, na ochranu práva," vztýčila sa šľachtičná. "Tá vaša nevychovaná slúžka napadla úbohého kaplána a Gita..."
Žofia prerušila svoj predom pripravený monológ a skĺzla pohľadom na neznámeho muža, ktorého za sebou zvolenskí viedli na povraze. Fascinovaná spútaným pohanom, zabudla v daný moment na otvorené nepriateľstvo a pristúpila bližšie k jazdcom.
Michal zauvažoval nad možnosťou napodobiť Hasana a rýchlym výpadom spraviť zo šľachtičnej rukojemníka, ale rozhodol sa pre elegantnejšie riešenie.
"Ah zaujal vás môj zajatec," prehovoril Michal, akoby mimo rečou. "Bežne nikoho nenechávame nažive, avšak tento o sebe tvrdí, že má vysokú cenu."
"A ako viete, čo hovorí? Nebodaj ste sa naučili hovoriť ich jazykom?" spýtala sa ironicky Žofia.
"Ale kdeže," pousmial sa Michal popod fúzy. "On hovorí našim. Ide pravdepodobne o poturčenca, možno janičiara. Len nedáva zmysel, prečo by velil jednotke sipáhiov. Nuž, budeme sa ho na to musieť opýtať."
Mladej šľachtičnej pri poslednej vete zablysli oči a bez rozmyslu zo seba vyhŕkla: "Ak ho dáte mne, zabudnem na to, čo spravila tá vaša galánka."
"Toto nie je hra," pozdvihol Michal tmavé obočie, "môže sa jednať o dôležité informácie."
"V tomto sme na jednej lodi," pristúpila k nemu Žofia bližšie a ako mačka siahla nechtami po ozdobných cvokoch jeho uniformy. "Obaja vieme, že ho dokážem prinútiť vyzradiť čo vie a samozrejme sa so všetkým podelím."
Michal pritakal hlavou, potom nečakane schmatol šľachtičnú za načechrený rukáv a pritiahol ju k sebe. Druhou rukou ju chytil pod krk a pošepol:
"Dám ti ho. Bav sa ako uznáš za vhodné, ale ešte raz sa dotkneš Katky a týmito rukami ťa vlastnoručne uškrtím. Tej druhej dievčine by si tiež mohla dať na pár dní pokoj. Rozumela si?"
Žofia bolestivo prikývla a pozrela planúcimi očami stranou na Hasana. Áno, dá Gite a Zuze na chvíľu pokoj, ale nie z ľútosti, nebude mať na ne totiž v najbližších dňoch čas.]]> http://www.xbdsm.sk/will/poviedky/volenti-non-fit-injuria-iv/ Mon, 13 Oct 2025 06:29:10 +0000 Will http://www.xbdsm.sk/xxxxxxxxx/poviedky/dmk-feno-269ka/
Povedala: „Dobre!! Ale bude to podľa mojich pravidiel rozumieš?!“

Výskala som od radosti a pobehovala po izbe, ako malé šteňa keď ma zoomies. Veď som aj bola malé šteňa. Teda, vtedy ešte nie, vtedy som sa ešte týždeň rozhodovala, či budem mačiatko, či šteniatko. „Počúvajte“ túto moju dilemu. Ako mačiatko by som bola krajšie oblečená, bolo by to elegantnejšie a celá by som si prišla taká ladná, zatiaľ čo šteniatko by bolo hravejšie, mohla by ma madam učiť rôzne povely a mohla by som nosiť vôdzku. Teda jedno i druhé ide pomiešať, ale chcela som nech to je viac autentické. Samozrejme to skončilo tak, že musela vybrať madam a tak sa zo mňa stalo šteniatko. Malé, neposlušné, hravé šteniatko, fenočka.

Začalo to pravidlami. Madam si ma posadila na zem k svojim nohám a začala mi čítať pravidlá. Ak som sa chcela hrať, musela som sa ich naučiť. Bola to skúška pozornosti a ja som mala som len jeden pokus (ževraj). Sústredila som sa ako drak a madam začala čítať:

Pravidlo číslo 1
Záchranné slovo – hru je kedykoľvek možné ukončiť dohodnutým záchranným slovom „Red“. V prípade zapchatých úst je to lúsknutie prstov alebo 3x zaklopanie.

Toto je naše pravidlo pri každej hre, bože ani si neviete predstaviť, koľko som sa učila lúskať.

Pravidlo č. 2
Fenočka do hry vždy vstupuje pripravená, umytá, upravená a v tomto oblečení: Šedé alebo čierne podkolienky, šedé rukavičky bez prstov, ružový obojok a chvostík. Prípadne môže, ale nemusí mať ušká. Iné kusy oblečenia nie sú povolené.

Musím sa pochváliť, rukavičky bez prstov sú moja výroba. Bez prstov znamená, že celé ruky sú v jednom kuse, dlane a prsty spolu, ako v palčiakoch.

Pravidlo č. 3
Je zakázané holenie kundičky a zadočku.

Toto je pravidlo, s ktorým som najviac bojovala. Totižto to, že sa hanbím za svoje prsia kvôli ich veľkosti, alebo enormnosti už viete, ale je tu ešte jedna vec, ktorá sa s nimi možno trošku aj spája. Za to, že sú také veľké pravdepodobne môže nejaký rastový hormón, ktorý môže aj za to, že moje telo… že som chlpatá… teda nie chlpatá akože všade, ale chlpatiem dosť rýchlo a aj na takých miestach, ktorých by som nemusela, okolo zadočku a tak…. Ach bože… prečo to tu píšem…. To je jedno… No najhoršie pravidlo zo všetkých.. Prepáčte, musela som to vysvetliť, ďalej to bude mať asi zmysel. A mimochodom, to s tým hormónom som si vymyslela, neviem, či to je pravda, ale vysvetľujem si to takto nejako.

Pravidlo č. 4
Fenočka má zakázané hovoriť ľudskou rečou. Môže iba štekať. Jedno zaštekanie znamená áno, dve znamená nie.

Pravidlo č. 5
Fenočka môže chodiť iba po štyroch, výnimka je vykonávanie potrieb na wc.


Akonáhle madam dočítala, prišiel rad na mňa to zopakovať. U mňa to vyzeralo nejako takto:

„Čiže záchranné slovo „red“, klasika…. Klopanie, lúskanie. Nosiť iba rukavičky, podkolienky a chvostík, keď tak ušká na hlavu, štekať, raz áno, dva krát nie, nesmiem sa dole holiť, mám byť umytá a musím chodiť po štyroch.“

„Všetko?“ spýtala sa madam.

„Všetko.“ odpovedala som.

„A sme sa dohrali“ zasmiala sa madam a odišla do kuchyne

„Akože dohrali????!!!!“ bežala som za ňou.

„No dohrali… nezapamätala si si všetko“ poúčala ma madam

„Jakže nie….. záchranné slovo, to je jednotka. Oblečenie je dvojka. Štekanie je trojka, Chodenie po štyroch je štvorka a holenie päťka.“

„No poprehadzovala si to, ale to je jedno, ale oč nie je jedno je to, že si podstatné veci vynechala“ opravila ma a s kľudom si zatiaľ natierala rožtek s maslom.

„Tak ešte raz, záchranné slovo a lúskanie. Podkolienky, rukavičky, ušká a chvostík. Potom zákaz holenia na šuške a zadku, štekanie a zákaz hovorenia... Všetko…“

„Nó, a teraz ti nie že chýba jedna vec, ale rovno tri a z toho si jednu vec povedala dva krát, štekanie a zákaz hovorenia, to je jedno pravidlo“ s kľudom ma zasa dodrbala a odhryzla si z rošteka.

„Božeeeeee“ strácala som nervy

„Tak znova ……“

Ak vám to príde frustrujúce, počkajte na toto…

Mesiaaaac!!!!!!! Skurvený mesiac som to hádala ako taká trúbka, kým mi konečne došlo, že som zabudla na skurvený obojok….. Mesiaaaac!!!!!!! Prísahám 36 dní…. Mám to poznačené… na zadku… Každý deň, čo som chcela hádať ma stál 30 rán na zadok. Šikovnejší už vedia 1080 je to dokopy. Prte tých, čo sú slabčí v matike.... Ja som použila kalkulačku, takže no offense.

Toľko k intru…. Nádych… výdych… poďme na to, čo vás asi najviac zaujíma

Jedna z našich prvých hier, keď už sme boli trošku zohraté.

Madam sedela na gauči a sledovala televízor. Bol už večer, tma a ja som za ňou pribehla po štvornožky z vedľajšej izby. Bola som nahá, rukavičky, ponožky a chvostík som mala zakázané použiť. Prišla som pred madam a tá mi dala povel, aby som jej vyzliekla ponožky. Vzala som preto jednu ponožku do úst a začala ju ťahať zubami dole z jej nohy. Pritom som jemne vrčala a mykala hlavou.

Ešte jednu vec by som chcela podotknúť. Naše hry fungujú tak, že čím som viac autentickejšia, tým je odmena na konci hry väčšia. Niekedy to je nová hračka, inokedy orgazmus a podobne. Také veci ako používanie rúk, rozprávanie a podobne majú negatívny dopad na hodnotenia a na druhú stranu vyplazovanie jazyka, slintanie, štekanie, majú zas ten pozitívny.

Takže späť k príbehu. Mala som špičku jej ponožky v ústach a mykala som hlavou sem a tam, ako nahnevané šteniatko. Ona sa smiala a chválila ma, ako mi to pekne ide. Ja som ťahala a vrčala a prsia sa mi hojdali sem a tam. Potom som silnejšie mykla a bolo to. Jedna ponožka bola dole.

*Ešte druhý nepriateľ, poďme na to….* išlo mi hlavou

Vrrrr. Vrrr…. Haf!!“ a čoskoro bola dole aj druhá…

„Ách zlatko, to je úľava, ani si nevieš prestaviť ten skvelý pocit, vyzliecť si ponožky po celom dni dole z nôh. Ešte že šteniatka ponožky nenosia čo?!“ rozprávala mi madam, zatiaľ čo mi na obojok pripínala vôdzku.

„Haf!“ štekla jeden-krát na znak súhlasu.

„No šup, vieš čo máš robiť“ poručila mi a strčila mi nohu rovno pred tvár.



Začala som jej ju poslušne oblizovať. Bola krásne voňavá potom. Nesmrdela, bola to vôňa potu, čerstvého, taká tá jemná a kyslá zároveň. Najprv som ju oblizovala špičkou jazyka, no potom mi napadlo, že šteniatko pravdepodobne používajú celý jazyk a tak som ho aj ja poriadne vystrčila. Od päty až po končeky prstov som jej oblizovala zospodu nohu, čo najväčšou plochou jazyka. Potom som prešla k jej prstom. Najprv oblízať každý prst po jednom a potom medzi nimi. Obzvlášť som sa venovala jej palcu. Vsunula som ho do pusy a začala ho sať, jemne som doň aj zahryzla, ale hneď som dostala po zadku. Takto som sa postarala o obe jej nôžky.

Keď už bola spokojná, chytila ma za vôdzku, rovno pri obojku a otočila si ma zadočkom k sebe. Ucítila som, ako si na môj zadok vyložila mokré nohy a to tak, že špičky mala kúsok od môjho análu. Potom si ma začala prezerať a komentovať moje ochlpenie.

„Toto je neskutočné, že za taký pomerne krátky čas dokážeš takto zarásť. Si nádherná chlpatá fenočka vieš o tom?“

Hanbila som sa ako pes, teda teraz asi doslovne, ale musela som reagovať: „Haf!“

„Ukáž mi ten zadoček!“ prikázala mi a ja som sa inštinktívne rukou vydala k nemu, že si ho roztiahnem.

*Pľas!* Dostala som zasa po prstoch. Zabudla som, že toto šteniatka nerobia. A tak som len vystrčila zadoček na svoju madam a viac sa predklonila. Ona mi zatiaľ palcami skĺzla bližšie k mojej zadnej dierke a nohami mi ju roztiahla.

„Ách milujem túto tvoju chlpatú riťku.“ zasmiala sa.

Ja by som sa najradšej vtedy od hanbila prepadla.

„Milujem, keď ma štekľíš chĺpkami medzi prstami, je to krásny pocit.“ ako to komentovala, nohou prešla na moju kundičku.

Hladila mi ju priehlavkom a prstami sa prechádzala v mojich chĺpkoch. Potom sa ku mne pritiahla bližšie a jednu nohu mi dala priamo k tváry.

„No len pekne líž, ukáž mi, ako vieš pekne sať môj palec.“ posmelila ma a rukou ma zatiaľ hladkala po zadočku.

Vzala som jej palec do úst a znova som ho začala sať, zatiaľ, čo ona mi rukami rozťahovala a hladkala zadoček. Po chvíľke ju to prestalo baviť a vrátila sa do svojej pôvodnej polohy, s nohami pri mojej zadnej dierke.

„No čo zlatko, si poriadne umytá?“ krúžila mi prstami na nohách po zadku

„Haf!“

„Naozaj?“

[/]„Haf!“

„Aj kundička a zadoček?“ spýtala sa a jemne mi palcom prešla po anále.

„Haf!“

„No dobre teda, to mám veľkú radosť.“ ako to dopovedala, pritlačila palec na moju zadnú dierku.

„Uhmmmmm“ zastonala som.

„Nepači sa ti?“ snažila sa si overiť moje správanie.

„Haf! Haf!“

„Čiže páči?“ nebola si istá

„Haf!“

„Výborne, to som veľmi rada“

Chvíľku mi krúžila po dierke oslintaným palcom na nohe a potom vkĺzla dnu. Bol to veľmi zaujímavý pocit. Po pravde sa moc ale nelíšil od pocitu, keď mi tam madam strká prsty na ruke. Ale tá myšlienka, bola veľmi perverzná a intenzívna. Poslušne som držala, zatiaľ, čo ona mi prstovala zadoček svojou nohou. Počula som, ako si robí na tom dobre, ale nesmela som sa otočiť. V týchto chvíľach musím madam dopriať súkromie. A tak som len držala a stonala a ona stonala hlasnejšie a ja som slintala a ona vzdychala. Po chvíľke sa urobila a vytiahla mi palec so zadočku von.



„No šup, pekne mi ho očisti, prikázala mi.“

Ja som hneď chytila do ruky vreckovky a chcela som jej utrieť jej oslintaný palec. Madam ma však kúsok predtým zastavila. Chytila ma za bradu, nadvihla ju tak, aby som jej videla priamo do oči a povedala:

„Zlatko, ale šteniatka nemajú ruky, čo si zabudla? Budeš musieť vymyslieť niečo iné.“ zasmiala sa a týmto sa tento príbeh preistotu končí ]]> http://www.xbdsm.sk/xxxxxxxxx/poviedky/dmk-feno-269ka/ Wed, 23 Jul 2025 08:59:56 +0000 . http://www.xbdsm.sk/xxxxxxxxx/poviedky/dmk-takto-to-za-269-237na/
Každopádne, ako som povedala, štúdium mi ide naozaj veľmi dobre, mám väčšinu A-čok, teda až na jeden predmet. Ten má trápil najviac. Snažila som sa ako blázon, ale nie a nie sa ho naučiť. Cez semester sa mi s ním veľmi nedarilo a preto som na skúšku šla s malým počtom bodov. V najhoršom prípade by som dostala D a v najlepšom A. Lenže na A som potrebovala plný počet bodov a to je priam nereálne, keďže náš prednášajúci sa baví tým, že každý rok dá jednu otázku, ktorú sme vôbec nepreberali. Na skúšku som sa učila celý víkend, aj pred skúškou dlho do noci, no nepomohlo to, skončila som s C-čkom. Aby ste rozumeli, to znamenalo: prospechové štipko „bye bye“. Našťastie nebola som sama ktorá skúšku niekoľko krát dokofrala a výsledky všetkých boli žalostné. Preto sa prednášajúci rozhodol, že spraví ústne doskúšanie. Víkend pred doskúšaním som bola so svojou madam, boli sme u nej a mala na mňa veľkú chuť, avšak ja som myslela len na jediné. Rýchlo na mne spozorovala, že sa niečo deje. Začala ma spovedať, čo som taká nijaká. Zo začiatku som ju tým nechcela moc zaťažovať, ale keď sa večer nevyvíjal podľa jej predstáv, hudla do mňa čoraz viac a viac, až som musela s pravdou von. Keď som sa o s ňou podelila o moje starosti, tak tá sa len zasmiala. Povedala, že ona vie kto to je, že ho pozná a dokonca, že sú aj dobrí kamaráti. Povedala mi, že to zariadi, že sa nemám báť a že všetko bude ok. Moc som tomu neverila, ale nakoniec som sa tomu poddala a tak sme si mohli užiť spolu pekný večer.


....


Keď som prišla na ústne preskúšanie, pred jeho kabinetom už stala polka mojej triedy. Na dverách visel poradovník s menami. Bola som asi 5 od konca. To znamenalo, že som mala ešte minimálne hodinu čas. Sedela som tam na chodbe so svojimi spolužiakmi a potila som sa, ako blázon. I keď som to mala, podľa mojej madam, „vybavené“ i tak som bola neskutočne nervózna. A nie len ja, takých tam na chodbe bolo viac. Všetci si to opakovali a učili sa a ja tiež. Nevedela som, čo ma bude za tými dverami čakať a nechcela som sa spoliehať len na svoju madam.

....

Keď som prišla na radu, vošla som dnu do miestnosti. Hneď si ma prezrel a opýtal sa ma, či som to ja od ..... (Mojej madam). Povedala som, že áno som to ja. Vtedy sa postavil a začal si rozpínať opasok. Kukala som ako zmyslov zbavená, že čo to má znamenať. Hneď to na mne spozoroval a spýtal sa ma, či mi moja madam nič nevysvetlila. Samozrejme, že nevysvetlila, inak by som tam nekukala ako puk. Potom mi oznámil ako sa t vlastne dohodli. Ústne preskúšanie musí byť, ale, že keď som jej veľmi dobrá kamarátka, tak môže byť benevolentnejší a formu, akou prebehne „ústne preskúšanie“ (zdôraznil to prstami) je len a len na mne. Potom roztiahol ruky a zahlásil:

„Tak ako to teda bude?“

A za toto sa naozaj veľmi hanbím čo napíšem, ale....... Ach bože..... Kľakla som si pod neho a rozopla so mu opasok, nohavice a stiahla mu trenky. Bol to starší chlap okolo 50, pribratý, zarastený a nie len na tváry. Chytila som ho do ruky. Ešte mu nestál, tak som mu ho jazykom podobrala a zasunula si ho do úst. Sala som mu žaluď a zasúvala si ho dnu, až po koreň. Jeho chlpy ma šteklili na perách a na nose. Nenechala som sa rozhodiť, len som zavrela oči a robila to, čo som mala. Cítila som ako mi v ústach rastie. Trval na tom, aby som šla až na doraz a zasúvala ho až do hrdla. Našťastie ho nemal až takého veľkého. Madam ma trénuje na oveľa väčšie „kalibre“. Snažila som sa to mať rýchlo za sebou, moc ma totiž nepriťahoval, i keď je pravda ,že som bola celá vlhká. Rozmýšľala som nad tým, že práve si tu vyfajčievam lepšiu známku. Neskutočne ma to vzrušovalo aj keď som vedela, že to nie je vôbec v poriadku. Netrvalo to dlho a bolo dobojované. Nastriekal mi to rovno do výstrihu a podprsenky a mohla som s A v indexe ísť. Najhoršie na tom bolo to, že som nestíhala už ísť na intrák do sprchy, čiže som musela ísť so semenom v podprsenke až domov. Teda k madam domov. 



Madam ma vyzdvihla rovno na stanici. Nastúpila som k nej do auta a hneď sa ma spýtala, ako bolo.

„Dostala som A-čko“. Odvetila som jej.
„Super, čiže si sa pekne naučila...“
„Nooooo.....“ nechcela som sa priznať „Čo no????“ dobiedzala do mňa.
„No zvolila som si alternatívnu cestu.“ Diplomaticky som sa snažila nepomenovať, čo sa tam udialo
„Aha takto... rozumiem... No dobre, teším sa že bude A-čko“ zasmiala sa madam.

....

Keď sme prišli ku nej domov a vyložila som si veci, zamierila som hneď do sprchy. Tam ma však prepadla madam. Postavila sa mi za chrbát a natočila ma tvárou na zrkadlo. V kúpeľni má obrovské zrkadlo v ktorom som nás mohla obe dokonale vidieť. Rukami mi prechádzala po tele a bozkávala ma na krku. Vyzliekla ma do spodného prádla a ja som si užívala predohru.

„No čo Zlatko?? Aký je to pocit?“ spýtala sa ma
„Ako aký má pocit?“ nechápala som
„No predsa byt kurvičkou?“ 
„Ja nie som žiadna kurvička!“ zdráhala som sa
„Akože nie?!“ spýtala sa ma a ďalej ma rukami dráždila na tele. 
„No nie, nespávam s nikým za peniaze!!!“ hnevala som sa
„Nieee???? Si si tým istá? Veď za A-čko dostaneš štipko a za štipko dostaneš peniaze. Alebo sa mýlim?“ Dobehla ma
„Ale... ale .....“ nevedela som na to reagovať.
„No si kurvička, zmier sa s tým.“

Hanbila som sa ako pes. V tvári som bola celá červená. Ona sa len usmievala na mňa v zrkadle. Videla som, ako mi dáva dole ramienka na podprsenke. Ruky jej zmizli za mojim chrbtom a zrazu aj s nimi zmizla moja podprsenka.

„Ale ale, niekto si tu priniesol aj suvenír“ zasmiala sa.

Vtedy mi to došlo. Úplne som zabudla, že som ešte stále špinavá od jeho semena. Sklopila som pohľad dole, ale to sa mojej madam zrovna nepáčilo.

„Čo uhýbaš pohľadom?! Veď zožni slávu za svoje činy.“ Prstami na brade ma donútila dvihnúť pohľad.

„ja.....“ nesmelo som sa snažila vykoktať.
„Ale nemusíš sa vôbec obhajovať kurvička. Je to v poriadku, nie si jediná štetka na svete“ upokojovala ma, ale márne, najradšej by som sa pod zem prepadla. Pri pohľade na moje polepené prsia som si len hrýzla do pery.
„Ale pozrime sa, kto nám tu je z toho nadržaný ha?“ skonštatovala madam potom, čo vlhkosť mojej pičky preverila prstami v nohavičkách.
„No, ale ako to ide pekne dnu. Ako nôž cez maslo“ ponižovala ma ďalej.

Ja som len tíško stonala a užívala som si, ako má prstí.

„Oči!“ upozornila ma, aby som sa ďalej sledovala v zrkadle.
„Len sa pekne kukaj na seba aká si malá štetka!!!“ „Neboj sa, možno ti aj ja za toto zaplatím, ale to by si ma musela najprv poriadne vylízať!!“
„Nezatváraj tie oči, čo som ti povedala!!! Stonáš tu ako malá suka“
„Už sa teším, keď ťa donútim toto pridať na x-ko“ zasmiala sa
„Madam prosím nie..... To nie...“ zdráhala som sa.
„Oooo a prečo nie???“ spýtala sa madam
„Lebo sa budem hanbiť....“
„A za čo????‘
„Ja....“
„Ty???? Začo sa budeš hanbiť?“
„Nechcem to povedať, prosím nenúťte ma“ „Ale čosi, ja ťa nútiť nebudem, len si tu idem po jednu hračku a ak sa s ňou chceš pohrať, budeš musieť hovoriť.“ Odbehla si na chvíľku preč.

Za moment sa vrátila s vibračnou hlavicou, mojou najobľúbenejšou hračkou, a zapojila ju vedľa zrkadlá do zástrčky. Potom si stúpla za mňa a priložila mi ju na klitoris.

„No čo Zlatko... Kde sme to skončili? Aaaa už viem, za čo sa to budeš hanbiť?“ spýtala sa a na chvíľku zapla hlavicu. 

Bola to len chvíľočku, taká menšia ochutnávka. Bola som extrémne nadržaná a ona to vedela. Vedela že dostane čo chce.

„Budem sa hanbiť... za seba.. za to čo som urobila“ odpovedala som jej a za odmenu mi pustila vibrácie
„Vidíš? Pekne ti to ide, keď budeš pekne odpovedať, hračka bude zapnutá dobre?“
„Áno .... och...“ s povzdychom som sa prisľúbila na spoluprácu
„A čo si také urobila?" Pokračovala v mojom spovedaní
„Vyfajčila som učiteľovi za lepšiu známku“
„Výborne ti to ide, ľudia z x-ka budú mať z teba veľkú radosť. Konečne tvoje príbehy budú o malej kurvičke, tak ako to sľubuješ v ich názve.“
„och bože madam prosím....“
„Čo prosíš? Však každý už vie, že hanba je tvoje najväčšie afrodiziakum. Veď to nie je žiadne tajomstvo. Možno sa tam nájde aj pár takých odvážlivcov, čo ti pod poviedku napíšu aká si neslušná štetka a že vyfajčievať si lepšie známky je ozaj hanba.“
„Madam prosiiiiim, už budem“
„Žiadne také!!! Až keď usúdiš, že si štetka, až potom sa môžeš urobiť.“
„Prosím, nenúťte má to povedať„
„Ak chceš orgazmus, iná cesta nie je....“

Nemala som na výber, orgazmus bol na spadnutie a ja som nechcela dostať trest za nedovolené „urobenie sa“

„Madam ... ach.... bože ... madam ..ja .... som ....som štetka, kurvička.... ach... som malá kurvička..“ zmietala som sa v orgazme.

Madam mi len dala ruku na ústa, pretože to, že som kurvička a štetka bolo počuť až von, na ulicu a ja som sa urobila v jej náručí. Ďalej nasledovala spoločná sprcha a večer pri víne mi sľúbila, že už som dosť veľká na to, aby ma mohla pásť. Neviem, čo to znamená, ale že to tu mám napísať. Nechápem akú to má spojitosť, ale úloha je úloha. Asi pôjdeme niekde na záhradu a oblečie ma do kostýmu ovečky, ozaj neviem. Každopádne dosť sa na mne pobavila, tak som zvedavá, čo to bude.]]> http://www.xbdsm.sk/xxxxxxxxx/poviedky/dmk-takto-to-za-269-237na/ Tue, 06 May 2025 07:23:22 +0000 . http://www.xbdsm.sk/xxxxxxxxx/poviedky/dmk-dovolenka-2-3/
Jeden deň z dovolenky sme strávili aj na súkromnej pláži. Bola tak viac zašitá a nechodilo tam toľko ľudí, takže sme mali trošku svojho súkromia. Prišli sme na ňu skoro ráno. Madam mi prikázala zobrať lopatku a vykopať jamu. Pýtala som sa načo ju chce, ale odvetila mi, že sa nemám vypytovať a mám kopať. Tak som teda aj začala. Ešte mi prikázala nech sa natočím zadočkom na ňu, aby mala pekný výhľad.

Mám pocit, že madam mi dáva niekedy detinské alebo nezmyselné úlohy, len aby si dokázala, že má nado mnou plnú kontrolu. Nechcela som odvrávať a tak som poctivo kopala. Bolo to naozaj peklo. Lopatka bola malá, teplota vysoká a pot zo mňa tiekol prúdom. Bolo to ako za trest. Sypký piesok sa mi vracal do mojej jamy naspäť. Jedna lopatka von a dve dnu. Hrôza. Keď som sa obzrela na madam, tá si v slnečných okuliaroch, spokojná, čítala knihu.

„Koľko ešte?“ nervózna som sa opýtala
„Nech je aspoň pol metra hlboká“ zahlásila
„Aaaach, veď to tu budem so zajtra!“ povzdychla som si
„Tak to aby si sa viacej snažila“ poučila ma a čítala ďalej.

Tak som kopala ďalej. Čas plynul a jama sa postupne zväčšovala. Musela som sa ísť do mora dva krát osviežiť, lebo by som bola odkvecla.

„Môže byť?!“ unavená som sa spýtala.

Madam len nadvihla hlavu, stiahla si okuliare na nos, zadívala sa a zasa si okuliare dvihla hore.

„Ešte.. teraz viac do šírky.“

To bola pre mňa ako za trest. Musela som celú tú kopu piesku, čo som vykopala, presunúť ďalej.

....

„To už stačí subi! Je mi teplo. Dones mi do tohto bazéniku vodu z mora, nech si mám v čom osviežiť nohy.“ Poručila mi a podala mi malý nafukovací bazén.

Myslela som, že má šľahne, ale zasa na druhú stranu, bolo to lepšie ako kopať tú sprostú jamu. Nafúkala som bazén a vedierkom som doň nanosila vodu z mora.

„Super, vidím že si to zvládla, môžeš sa ísť do mora osviežiť“

...

„Aká bola voda?“ spýtala sa ma, len čo som sa vrátila.
„Slaná a mokrá“ drzo som na ňu vyplazila jazyk.
„Veď teba to prejde, však počkaj“ zasmiala sa.
„Sadni si do diery, zakopem ťa tam“ rozkázala.
„Čo?! To nato som ju kopala?“
„Jasné a čo si si myslela? Minule si mi spomínala, že si nikdy nebola zahrabaná v piesku, že nevieš aký to je pocit. Každý už bol aspoň raz zahrabaný v piesku, tak aj ty si to musíš vyskúšať, šup do diery.“

Bola som milo prekvapená, že si na niečo také pamätá, už to bolo dávno, čo som jej o hovorila. Musím sa tiež priznať, že som to chcela naozaj vyskúšať, aké to je. A tak som počúvala. Sadla som si do diery a skrčila nohy.

„Ruky si daj popod nohy a chyť sa za lakte... Taaak, to je ono. Ešte tu mám pre teba malé prekvapenie, zavri oči .“

Zavrela som oči a ucítila, ako mi madam do spodnej časti plaviek niečo strčila. Bolo to vybračné vajíčko. Chcela som namietať, ale nebol priestor. Už na mňa začala sypať piesok. Ani som sa nenazdala a bola som po krk zasypaná v piesku. Nemohla som sa ani len pohnúť. Bol to zvláštny pocit. Trošku strašidelný, ale vzrušujúci. Potom mi ešte okolo hlavy spravila menší prístrešok s uterákov, aby na mňa nepieklo. Sadla si oproti mne a nohy si umyla v morskej vode, čo som jej doniesla. Oprela sa o ruky za chrbtom a nohu mi strčila rovno pred tvár.



„Pekne líž subina!“ Dostala som príkazom.

Vyplazila som jazyk a prešla som jej ním od päty až k prstom. Jej nohy boli mokré a slané od morskej vody, ale aspoň neboli od piesku.

„To je ono, si ty ale veľmi poslušná kurvička.“ Dostala som pochvalu.

Lízala som jej nôžky ako nanuk. Cmúľala jej prsty, jazykom prechádzala pomedzi ne a aj som jej ich jemne hrýzla. Ona si zatiaľ ďalej čítala knihu.
Robím to naozaj dobre. Mám v tom prax. Madam je footfetishistka, takže starostlivosť o jej nôžky mám na týždennom poriadku.

Asi po trištvrte hodine, keď som cítila na jazyku, že sa jej robia na prstoch „barančeky“, vytiahla z tašky diaľkový ovládač.

„Zlatko je na čase, aby si si aj ty trošku užila“. Ako to dopovedala stlačila tlačidlo a vajíčko v mojich plavkách sa rozvibrovalo.

Nemohla som sa ani pohnúť, bola som odkázaná na milosť. Vajíčko sa triaslo a i keď nebolo úplne na najlepšom mieste, vedelo ma potrápiť. Hrýzla som si do pier, snažila sa pohnúť, ale smola, bolo to pomalé trýznenie. Červenala som sa, cítila som, ako sa mi jemne šúcha o klitoris a prestávala som sa kontrolovať. Začala som jemne vzdychať. Videla som, ako madam zasa do ruky berie ovládanie. Vajíčko začala vibrovať oveľa silnejšie. Moje tiché vzdychy vystriedali hlasnejšie. Už to tu bolo, orgazmus rovno za dvermi.

„Tichšie, budú ťa počuť!!“ ticho ale razantne ma upozornila

Bolo neskoro: „ Nedá sa...“, zašepkala som

V tom mi do úst natlačila celú špičku svojej nohy a ja som sa mohla naplno odviazať. Nôžka mojej madam tlmila moje vzdychanie. Čím som bola hlasnejšie, tým boli jej prsty hlbšie v mojich ústach. Mala som ich poriadne roztiahnuté, bolo ich tam všetkých päť. A nie len posledný článok, ale celé prsty. Cítila som ich vzadu na jazyku. Nevydržala som to. Robila som sa zahrabaná po krk v piesku s nohou mojej madam hlboko v ústach. Bol to krásny a intenzívny orgazmus. Keď odznel, myslela som si, že je koniec. Ani neviete ako som sa mýlila. Vibrácie neprestávali a noha mojej madam nielenže neopustila moje roztiahnuté ústočká, ale po novom, mi v nich začala kývať prstami a jazdiť mi v nich dnu a von. Doslova do minúty som sa urobila znova. A po desiatich minútach ešte raz. Tentokrát už bez nôžky v puse, oslintaná a bezbranná.



Bola to jedna z mojich najsilnejších sérii orgazmov, aký som doteraz mala. A stala sa na pláži, po krk zahrabaná v piesku s nohou mojej madam v ústach. Nádherné.

Dúfala som, že ma po tomto mojom výkone z piesku vytiahne. Totižto dostať sa z tej jamy, keď máte ruky pod nohami chytené za lakte, bez šance. Znova som sa splietla. Ešte madam si predsa musí prísť na svoje.

Postavila sa nado mňa a stiahla si spodný diel plaviek. Sledovala som ju, ako nado mnou stojí, polonahá. Bola ako bohyňa.



Sadla si pred moju tvár obkročmo a chytila ma za hlavu. Posunula sa tak, že som jej pičku mala rovno pred nosom. Znova mi zapla vajíčko a ja som ju začala lízať. Sedela tak, že ma ani nemusela držať za hlavu. Nosom som bola natlačená na jej klitorise a môj jazyk behal ako zbesilý. Rukou ma hladila po vlasoch. Potom sa nohami zaprela o zem na nadvihla panvu. Začala mi na tvári jazdiť. Obe sme vzdychali. Chvalabohu už bol večer a na pláži nik nebol. Urobili sme sa. Spolu. Ja na vajíčku a ona na mojom jazyku. Bolo to nádherné. Dovolenka presne podľa mojich predstáv. Tak ako som si ju vždy vysnívala.]]> http://www.xbdsm.sk/xxxxxxxxx/poviedky/dmk-dovolenka-2-3/ Fri, 18 Oct 2024 04:12:41 +0000 . http://www.xbdsm.sk/will/poviedky/volenti-non-fit-injuria-iii-2/ "Zavri tie dvere dievča!" ohriakol Katarínu starší, podráždený muž malého vzrastu, podľa oblečenia i vystupovania človek zodpovedný za chod kuchyne. "A kto vôbec si? Máš na sebe šat slúžiacich, ale nepoznám ťa."
"Ja som Katarína," uklonila sa, "pán Michal ma sem poslal na výpomoc."
"Ach, áno. Ty budeš to nešťastné dievča zo včera. Počul som, čo sa prihodilo," zmenil sa jeho hlas z nahnevaného na súcitný. "Je mi to ľúto. Panstvo vie byť niekedy až neprimerane kruté na poddaných. Obzvlášť to naše."
Poslednú vetu doplnil pološeptom.
"Nebola to najhoršia vec, aká ma včera postretla," vzpriamila sa Katarína pri myšlienke na Turkov.
Muž si ju premeral udiveným pohľadom. Potom akoby sa rozpamätal, že sa ešte nepredstavil.
"Ja som Tomáš, hlavný kuchár na tomto hrade."
Utrel si ruku do zástery a podal jej ju.
"Pre mladé dievča ako ty, to tu nie je veľmi bezpečné," poznamenal významne.
"Pán Michal mi poskytol ochranu," odvetila Katka, nevediac, či sa tým snaží presvedčiť Tomáša alebo samú seba.
Mimika kuchárovej tváre svedčila o drobných pochybách.
"No, nech je to ako chce, už si tu a ruka navyše sa zíde," prehovoril nakoniec, "poď za mnou, pomôžeš mi s prípravou šafranovej omáčky."
Katka ho nasledovala k ohnisku. Už o varení kdečo vedela, no hlavnému kuchárovi sa nemohla rovnať. To platilo najmä o rozmanitosti ingrediencií, a tiež množstvu mäsa, ktoré sa na rozdiel od biednych pomerov, v akých vyrastala, dostávalo hojne na panský stôl.

S prípravou jedla pokračovali, až kým do kuchyne nevstúpila Žofiina slúžka Zuzana, ktorá oznámila, že panstvo očakáva obed. Tomáš následne zavelil, aby sa každý služobník chopil jednej misy z už dokončených chodov a spoločne zamierili k panskej jedálni. Kataríne pridelil polievku. S ňou spoločne so zvyškom služobníctva kráčala do schodov a mala čo robiť, aby z takmer plnej misy nič nerozliala. Cítila obavy z miesta, kam smerovali. Správca hradu bol starý oplzlý muž a jeho najbližší familiári predstavovali rovnaké riziko. Bol to nápad samotného kňaza Mikuláša, aby ju včera podrobili skúške bičom a následne sa dcéra správcu hradu Žofia sťažovala na jeho slabé vykonanie.
Katarína zostala prekvapená, keď v jedálni za panským stolom sedel namiesto správcu Michal. Rozbúšilo sa jej srdce, jednak z prítomnosti svojho pána a po druhé zo Žofie, ktorá sedela za stolom pred ním. Premýšľala, či to, čo sa medzi nimi stalo minulú noc, pre neho nebolo len kratochvíľou a v skutočnosti dvorí mladej šľachtičnej. Cítiac na sebe Michalov pohľad, rozrušene položila polievku na stôl.
"To stačí, môžete ísť," pokynula Žofia na kuchára Tomáša.
Ten sa práve chystal odokryť misy a predstaviť, čo dnes pripravili, no po jej slovách sa s miernou úklonov pobral ku dverám a naznačil slúžiacim, aby ho nasledovali.
"Až na to dievča, to tu ostane" kývla mladá šľachtičná smerom ku Kataríne.
"Volá sa Katka," podotkol Michal, avšak dcéra správcu hradu len ľahostajne mávla rukou.
Zvyšok služobníctva kvapne opustil jedáleň. Jediní, kto okrem Michala so Žofiou ostal, bola Katarína a Žofiine dve slúžky. Tie začali naučeným spôsobom pomáhať svojej panej so stolovaním. Zuzana jej podala strieborný príbor a k pravici položila pohár bieleho vína. Margita zatiaľ nakladala na cínový tanier pokrmy, na ktoré šľachtičná ukazovala prstom zdobeným drahým prsteňom. Michal sa prežehnal a bez okolkov si rukami naložil na tanier kačacie mäso. Naklonil sa cez stôl ku karafe a nalial aj sebe za pol pohára bieleho vína.
"Aký má vôbec význam zaobstarávať si slúžku, keď sa obsluhuješ sám?" podotkla s miernou uštipačnosťou v hlase Žofia.
"Naložiť si jedlo na tanier ešte zvládnem," pousmial sa Michal s pohľadom na Zuzanu, ktorá svojej panej práve krájala mäso.
"To síce áno, ale služobníctvo je nutné ustavične zamestnávať, inak zlenivie," poznamenala vážne Žofia. "Keď je lenivé, nevykonáva svoju prácu dôsledne. Však Gita?"
Dcéra správcu hradu spražila pohľadom svoju slúžku. Margita so sklopenou hlavou len ticho pritakala. Michal tomu nevenoval zvláštnu pozornosť a z kačacej nohy vytrhol stehno.
"Gita, prečo neukážeš pánovi Michalovi, ako má naložiť s lajdáčkami ako si ty?" rozhodla sa Žofia upútať jeho záujem.
Michal pozdvihol tmavé obočie. Jeho údiv bol ešte väčší, keď zo seba dievča bez slova zhodilo šaty. Nahá ako prst s pohľadom stále sklopeným do zeme si zahanbene zakryla ohanbie a prsia. Žofia ju surovo schytila za lakeť a nasmerovala chrbtom ku stolu, vystavujúc tak všetkým na obdiv jej čerstvé rany, kontrastujúce s bielou pokožkou. Slúžka tlmene zavzlykala. Michalovi mu ju prišlo ľúto. Na Katku včera tiež nebol práve nežný, avšak v ich prípade to bolo obojstranne dobrovoľné. Rozhodol sa, nenechať v tom úbohú Margitu samú.
"Nevedel som, že slúžiace obsluhujú tiež nahé," prehovoril Michal s pretvarovanou nevedomosťou. "Katka, vyzleč sa aj ty."
Katarína strnula. Do tejto chvíle len nezúčastnene načúvala ich rozhovoru. Nemala dobrý pocit z toho, opäť sa obnažovať pred Žofiou. Bála sa, kam to celé môže zájsť. Neodvažovala sa však protestovať a neostalo jej nič iné, len sa spoľahnúť, že ju v najhoršom Michal pred sadistickou šľachtičnou ochráni. Nesmelo rozviazala šnurovačku svojho živôtiku a uvoľnené šaty skĺzli cez bedrá k členkom.
Michal ďalej okusoval kosť, akoby sa takto vyzliekala každý deň, zato Žofia ju hltala očami. Pohľadom prešla od ramien, na ktorých končili rany zo včera, cez chudé brucho k lonu, nesúce znaky včerajšej hry s voskom. Katarína si všimla jej pohľad. Rozhodla sa nezakryť svoje pohlavné znaky ako Margita. Ruky si poslušne založila za chrbát, hrdo vypäla hruď a postavila sa vedľa Michalovej stoličky, vyčkávajúc tak ďalším príkazom.
"To sa nám ten počestný obed máličko zvrháva," dodala Žofia, nespúšťajúc z Kataríny oči.
"Zuza, na čo čakáš? Počula si pána Michala, slúžiace budú nahé!"
Zuzana uposlúchla svoju paniu, a onedlho už všetky tri dievčatá stáli okolo jedálenského stola bez oblečenia. Michal pokynul rukou Kataríne, aby pristúpila bližšie, potom prstom namieril k zemi. Tá si ako v tranze kľakla k jeho nohám. Cítila sa ako sučka, keď zdola hľadela na svojho pána, ani nevedela prečo a oddane objala jeho nohu obutú v čižme. Michal jej daroval ľahký úsmev, po ktorom jej k perám priložil kúsok mäsa. Katka ho vzala do úst a prehltla. Akoby na prejav vďaky ešte olízala krúživými pohybmi jeho mastné prsty od omáčky, nechávajúc tak priechod fantázii, čoho ďalšieho by sa mohol jej jazyk takto dotýkať.

Pre dvoch ľudí bolo chodov skutočne veľa a tak netrvalo dlho, kým sa obaja stolovníci nasýtili. Slúžky následne spratali stôl. Zuzana na prázdne miesto pred svoju paniu položila zázvor s pohárom vody, ktorá musela byť podľa pary horúca. Žofia následne strieborným nožom očistila zázvor od šupy a malé časti žltého jadra nakrájala do pohára.
"To mi poradila bylinkárka na podporu zdravia v tieto chladné mesiace," vysvetlila, keď si všimla Michalov nechápavý výraz. "Zaujímalo by ma, ako liečia nachladnutie Turci."
"Prečo práve Turci?" spýtal sa.
"Orientálna medicína je údajne vyspelejšia, než tá európska. Mohli by sme sa ňou inšpirovať, ako to inak robíme aj v ostatných oblastiach nášho života. Napríklad tvoj dolomán sa výrazne ponáša na turecký kaftan."
"Ich kultúra je bezpochyby zaujímavá," prisvedčil Michal. "Ján Kružič mi rozprával mnoho príbehov o Konštantínopole, teda po našom Carihrad, kde ho Turci behom zajatia držali za účelom výkupného. Mesto chránia hradby, zbudované ešte rímskymi cisármi, ktoré zdolali až turecké bombardy, a za nimi nad Bosporom čnie chrám, aký nemajú ani v Ríme."
"Carihrad by som chcela jedného dňa vidieť," odvetila zasnene. "Ale nie všetci majú šťastie na podobné pohostenie. Neurodzených ľudí berú Turci neúprosne do otroctva."
Žofia si opatrne odchlipla zo svojho nápoja.
"Počula som hrozné príbehy, ako si na zajatcoch vynucujú poslušnosť. Na najtvrdohlavejších otrokov, ktorí odmietajú uznať svojich nových pánov používajú rôzne praktiky. Pri jednej z nich údajne strčia ošúpaný zázvor do zadku," ako na ukážku pozdvihla ten svoj nad stôl a hlas jej potemnel. "Možno by sme to mohli vyskúšať na tvojej sučke a prirobiť jej tak chvostík. Včera ste pôsobili, že sa vám to obom páčilo a stopy vosku na jej chĺpkoch sú tiež veľavravné."
Katka, kľačiaca pri Michalových nohách pozrela vystrašene hore. Chcela namietať, avšak v poslednej chvíli si uvedomila, že by nemala vstupovať do ich rozhovoru. Výsledkom bolo hlesnutie, ako od pravej sučky.
"Zdá sa," poznamenal Michal, "že chuť na moju chránenku ťa neopúšťa."
Žofia cez kyslý úsmev ucedila: "Nemôžeš si ju nechávať len pre seba."
"Práveže môžem, je to moja vojenská korisť."
"Čo tak si o to zahrať? Na oplátku môžem staviť dve moje."
Michal sa chystal namietať, no Žofia ho predbehla.
"Nemyslím ju samotnú. Je mi jasné, že sa jej len tak ľahko nevzdáš. Kto prehrá, jeho slúžka dostane zázvorový chvostík."
Margita so Zuzanou napäto pozreli na Michala.
"Neholdujem hazardu," odpovedal.
Žofia si zlostne založila ruky na prsiach. Michal sa len pobavene usmial.
"Proti partii šachu by som však nenamietal," pozrel na malý stôl so šachovnicou v rohu jedálne, na ktorý dopadalo svetlo cez zasnežené okno.
Žofia bez slova vstala a zamierila k nemu. Automaticky si sadla k bielym a presunula pešiaka na e4. Michal si do obrúska utrel ústa a pristúpil k nej, ešte postojačky pohol čiernym pešiakom na c5 a usadol do kresla oproti nej. Jeho oponentka dlho nepremýšľala, jazdca posunula pred pešiakov a naznačila Zuzane, aby im doniesla víno.

Hra pokračovala. Tri nahé slúžky zaujali miesto pri svojich pánoch, dychtivo sledujúc šachy, v ktorých sa rozhodovalo o ich utrpení. Ani jedna nezažila na vlastnú kožu techniku čakajúcu na porazeného, avšak každá z nich sa už stretla s účinkami zázvoru a poznali jeho štipľavé vlastnosti.
Žofia vysunula z odokrytého krídla strelca a za ním vysielala pri každej príležitosti ďalšie biele figúrky do útoku. Michal kontroval sicílskou obranou. Nerozvážna ofenzívna taktika sa však dcére správcu hradu stala osudnou, keď stratila kráľovnú v snahe pripraviť čiernych o vežu. Michalovi následne nedalo veľa námahy oslabeného bieleho kráľa zahnať do kúta.
"Šach mat," prehlásil Michal a vstal od stola.
Prešiel k tomu jedálenskému a z miesta, kde predtým sedela Žofia vzal očistený zázvor, ktorý tam nechala. S ním následne podišiel k jej dvom slúžkam. Žltú špičku priložil k Margitinmu zadku stále nesúcom stopy ranného bičovania. Tá sa pod jeho dotykmi zachvela. Michal ju ešte istú chvíľu dráždil, užívajúc si pri tom reakcie bojazlivej obete, nakoniec ale pristúpil k nepoznamenanej Zuzane a zázvorom zašiel medzi jej polky. Mierne naň zatlačil, avšak pištiaca slúžka zvierala vystrašene svalstvo a predmet nie a nie vojsť dnu. Michal ju chlácholivo pohladil voľnou rukou po boku a prešiel k prsu, ktoré zospodu nežne uchopil. Srdce pod ním bilo ako zvon.
"Nevzpieraj sa, inak to bude viac bolieť," pošepkal jej do ucha.
Katarína si vydýchla, že neskončila na jej mieste, ako však sledovala, kam siaha Michalova ruka stiahlo jej srdce. Zuzana sa nakoniec poddala a zázvor vnikol dnu. Žofiino sklamanie z prehry razom vyprchalo, keď sledovala úbohú slúžku, zatvárajúc oči z nepríjemného štípania.
"Poďakuj pánovi Michalovi, že si vybral práve teba," prehovorila šľachtičná zlomyseľne od stola.
"Ď-ďakujem p-pán Michal," hlesla slúžka.
Namiesto odpovedi ju pleskol po zadku a Žofii daroval vyzývavý úsmev: "Čo povieš na odvetu?"
Žofia premýšľavo zabubnovala nechtami po hrane šachovnice. Figúrky, na nej položené, boli z väčšej časti čierne.
"Samozrejme, ale teraz je rad na mne, aby som vybrala ďalšiu hru."
Keď neprotestoval, prikázala: "Zuza dones kocky!"
Slúžka sa opatrne otočila. Bolo vidieť, že jej cudzí predmet spôsobuje ťažkosti a každým pohybom štípe o to viac.
"Výčitka voči hazardu stále platí," pripomenul nekompromisne Michal.
Žofia mu podala za hrsť jeho pešiakov.
"Nemusíme hrať s peniazmi, môžeme za tým účelom použiť figúrky."
Voči tomu sa nedalo namietať a ako sa slúžka vracala s kockami, Michal naznačil rukou, aby začala prvá jej pani. Žofia vložila do dreveného pohára šesť z nich, no v poslednej chvíli sa zarazila a podala ho Zuzane.
"Zahrkáš ním ty," prikázala so škodoradostným úsmevom.
Už s prvým otrasom poskočil aj nahý zadoček a Zuzaniným telom prešla vlna pálenia zo zakliesneného zázvoru. Ani jej nenapadlo hrkať kockami len naoko. Vedela, že by to u panej neprešlo, a tak ňou znova a znova pulzovala bolesť pri každom Žofiinom ťahu, až mala oči zaliate slzami.

"Tvoja slúžka ti zrejme nosí šťastie," zhodnotil po pár výmenách situáciu Michal, pohrávajúc sa pritom s jeho posledným pešiakom, o ktorého ho ešte neobrala.
"Zjavne to tak bude," zúžili sa Žofii oči pri pohľade na Katarínu. "Zuza, od výhry ma delí jeden dobrý hod, tak sa snaž!"
"Áno milosťpani," potiahla Zuzana nosom, zahrkala dreveným pohárom a vhodila kocky na stôl.
Jedna z nich sa však z dosky skotúľala na zem. Nešikovná slúžka sa vrhla za kockou ponad Žofiine nohy, aby ušla trestu. Na to už bolo neskoro a šľachtičná ju pevne prehla cez svoje kolená.
"Si rovnako neschopná lajdáčka ako Gita!" kričala na ňu a nadávky dopĺňala údermi plochou dlane po nahom zadku.
"Prepáčte, prepáčte, prepáčte!" bedákala slúžka.
"Povedz nahlas, že si neschopná lajdáčka, zasluhujúca len bitie!"
Zuzana zavzlykala: "Som neschopná lajdáčka, zasluhujúca bitie."
Rany dlaňou neustávali a slúžkine vzlykanie sa postupne zmenilo len na opakovanie: "Zasluhujem bitie, zasluhujem bitie."
Keď si Žofia konečne vybila hnev, zodvihla zo zeme padnutú kocku a položila ju šestkou na vrch. V kombinácii so zvyškom, mala potrebný počet bodov na výhru.
"Bola tam šestka, ale ak mi neveríš, dám ich Zuze zamiešať znova," prehovorila k Michalovi.
"To nie je nutné, verím ti," zdvihol rukou na odpoveď.
"Tým pádom," upravila si Žofia šaty a vstala, "si prehral."
Michal zaťal päste. Nebola to jeho prvá prehra v živote, no dnes za ňu bude pykať niekto iný. Žofia medzitým siahla k cínovým misám, odkiaľ víťazoslávne vytiahla malý košík s ďalšími zázvormi. Z neho následne vybrala ten najväčší a so zlomyseľným úsmevom sa dala do jeho oškrabávania.
"Daj sa na štyri sučka!" zvolala šľachtičná ku Kataríne.
"Áno milosťpani," odvetila so strachom v hlase Katka.
Žofia následne podrepla k svojej obeti. Žltým obnaženým jadrom prešla po vlhkých pyskoch a na špičku nabrala tekutinu, ktorá z nej vychádzala.
"Tej malej sučke sa to evidentne páči," skonštatovala spokojne.
Katka sykla, zázvor zachádzal hlbšie.
"Na tej diere sme sa nedohodli," vstúpil do toho chladne Michal.
"Iba sa hrám," odvetila Žofia nevinne.
Žltou špičkou teda zašla viac hore. Do priehlbiny medzi polky pustila slinu, avšak ako sa zázvorom chcela dostať dnu, Zuzane, ktorej sa už istú dobu triasli kolená, začala nahlas vzlykať.
"P-p-prosím milosťpani, ja to už dlhšie nevydržím!" bedákala, rukami si chytajúc špičku chvostíka, ako predmet nazvala jej pani.
Žofii sa v živôtiku napol hrudník, už sa chystala svoju slúžku zasypať nadávkami, no Michal ju predbehol.
"Ako si hovorila, Turci používajú túto techniku na zaistenie poslušnosti. Myslím, že tvoja slúžka je dostatočne oddaná a nie je nutné zbytočne dlho ju trápiť," navrhol.
Z košíka si vzal tiež jeden zázvor a začal ho oškrabávať, zatiaľ čo Zuzana nervózne prešľapovala bosými nohami.
"Evidentne ich nemôžeme takto trápiť večne. Čo tak ďalšia hra? Koho slúžka vydrží dlhšie, vyhral. Vincit qui patitur. A nakoľko je Zuzana už v koncoch, môžeš ich vystriedať."
Žofia pozrela na svoje slúžky, potom uznalo na Michala.
"To vôbec nie je zlý nápad. Gita, daj sa na štyri vedľa Katy!" začala dcéra správcu hradu vydávať príkazy.
Michal zatiaľ prešiel za Zuzanu, rukou siahol k jej zadku a nahmatal trčiaci zázvor. Už samotné zakliesnenie bolo veľmi nepríjemné, no ako vychádzal cudzí predmet von, jeho atypický tvar spôsoboval ďalšie neznesiteľné štípanie. Slúžke pripadalo, že to trvá večnosť. Keď z nej konečne vyšiel, s úľavou si počuteľne vydýchla. S očami zaliatymi slzami sa následne obzrela za seba a ticho šepla: "Ďakujem."
Katka ich zo zeme smutne pozorovala. Vtom na ľavom boku ucítila nahú Margitu. Žofia si obe slúžky nastavila do polohy s ohnutými chrbtami a vyšpúlenými zadkami. Nechtami potom ako spokojná mačka škrabkala ich kožu. Pazúry zaryla do visiacich pŕs, cez brušká prešla k zadkom, do ktorých stredu priložila zázvor a skoro súčasne ním vošla do ich útrob. Už v prvých sekundách začali dievčatá pociťovať jeho štipľavé účinky, až oboma pulzovala vlna pálenia, prejavujúca sa navonok hmýrením a záchvevmi tela.
Michal natiahol ruku ku kľačiacej Katke. Ako včera, odhrnul jej gaštanové vlasy, aby sa presvedčil, či je v poriadku. Tvárila sa odhodlane, až na slzu, ktorá stekala po červenom líci. Jej pán sa k nej naklonil ešte bližšie a pošepkal niečo skoro nepočuteľne do jej ucha.
"Čo si tam čvirikáte?" spýtala sa podozrievavo Žofia.
"Povedzme, že som ju motivoval," odvetil Michal s úsmevom. "Čo tak túto koreninu viac okoreniť?"
"To už ako?" vyzvedala šľachtičná.
"Aby sme tu len tak nesedeli, môžeme si k tomu opäť zahrať kocky. Aká hodnota padne, toľko dostane jeho slúžka rán."
"Kde sa to v tebe berie," začudovala sa Žofia, "Ale dobre a ja viem, akú pomôcku k tomu využijeme."

Mladá šľachtičná následne otvorila kabinet, z ktorého na Michalove počudovanie vybrala trstenicu a podala mu ju rúčkou napred, ako Nimue meč Excalibur.
"Keď už si strojcom tejto hry, začni prvý," ponúkla sa šľachtičná.
Michal z dlane upustil dve kocky na stôl a uchopil trstenicu. Keď sa otočil, čísla na vrchu ukazovali dva a tri.
"Teda päť rán," zhodnotil.
S trstenicou pristúpil ku kľačiacim slúžkam a zabodol ju medzi ich nahé telá. Miernym švihaním následne naznačil, aby od seba odstúpili. Katka vediac, čo bude nasledovať poslušne vypäla zadok, na ktorý dopadlo päť svižných rán. Neboli prehnane kruté, no zato ani mierne, a v spojení so zázvorom, umocnili bolesť tejto časti tela.
Ďalšia nasledovala Žofia. Hodnoty na jej kockách boli dve štvorky a osem silných rán dopadlo na Margitin zadok. Počas šiestej sa koža úbohej slúžky sfarbila do červena, pričom začala vzlykať, zakrývajúc si tvár do predlaktia. Po poslednej ôsmej, ju šľachtičná zdrapla za vlasy, vyhla jej hlavu hore, a rovnako, ako predtým Michal, niečo nepočuteľne pošepkala Margite do ucha.
"Predpokladám, že si tej tvojej sučke sľúbil sladkú odmenu," ohrnula Žofia nosíkom pri predávaní trstenice. "Ja som mojej sľúbila na oplátku menší trest, ak vďaka nej prehrám. Aspoň zistíme, či je viac motivujúci bič alebo cukor."
Podľa Michalovho pohľadu bolo vidieť, že udrela klinec po hlavičke, no nekomentoval to a hodil kockami, ktoré dopadli šestkou a dvojkou na vrch.
"Aj Kata dostala osem!" zvolala nadšene šľachtičná a na Katkin zadok dopadli rany od jej pána.
Ďalšie výmeny nepriniesli veľké číslovky, dávajúc tak dievčatám čas na regeneráciu, až pokým sa zo Žofiinej ruky nevykotúľala šestka s päťkou. Margita nevydala ani hlásku, avšak z jej neprítomného pohľadu sa dal vyčítať strach, keď dcéra správcu hradu oznámila číslo jedenásť. Bolesť zo zakliesneného predmetu postupne zosilňovala a keď sa tenké drevo dotklo začervenanej kože medzi kostrčou a zázvorom, slúžka sa pred blížiacim utrpením roztriasla. Dopadla prvá rana z mnohých. Žofia svoju slúžku v žiadnom prípade nešetrila, aj napriek tomu, že ju sadistická horlivosť mohla stáť výhru. Margitin zadok sa pomaly začal sfarbovať do fialova.
Jej kamarátka Zuzana sa len bezradne prizerala utrpeniu, ktorým prechádzala. Taktiež Katke ju prišlo veľmi ľúto ako nariekala vedľa nej. Bolo zrejmé, že by sa Margita už dávno chcela vzdať, no pomsta zo strany Žofie mohla byť horšia, ako to, čo sa jej práve dialo. S posledným vypätím síl vydržala ešte poslednú ranu, pri ktorej takmer klesla k zemi.
Keď prišla rada na Michala, jeho oči sa stretli s Katkinými, ktoré vyjadrovali nevyslovenú prosbu ukončiť túto hru kvôli zmorenej súperke. Kývol na súhlas, ale pokračoval ďalej a jeho kocky dopadli štvorkou a trojkou na vrch.
"Prosím pane, už dosť!," vyšlo z Katky nahlas po piatej rane.
Myslela na Margitu, avšak výkrik bol nefalšovaný. Jej prah bolesti, aj keď vyšší, nebol bezbrehý a pálenie zadku začínalo byť už tak neznesiteľné. Michal akoby ju však nepočul a udrel trstenicou znova.
"P-p-prosím!" zabedákala.
Vzduchom švihla posledná rana, pri ktorej Katarína už len hlesla.
"Teraz môžem prijať tvoju žiadosť," prehovoril na ňu zvrchu Michal.
Katka sa obrátila k svojmu pánovi, pokladajúc doráňaný zadok na chladnú zem ako poslušná sučka pri povele sadni a prehovorila: "Už ma to moc bolí, prosím pane, zľutujte sa!"
Michal ju bez odpovede obišiel, zdrapil za zadok a zdvihol hore, aby preskúmal jeho povrch. Na miestach, kde trstenica dopadla viac než len raz, sa ponad červenou kožou vinuli fialové pásy. Medzi nimi trčal zázvor ako kostol medzi dvoma vrchmi. Michal ho jemne uchopil a vybral.
Žofia im darovala pohŕdavý úsmev víťaza, no dvojica si ho ani nevšimla, Michal už totiž pomáhal Katke obliecť sa späť do šiat.



Cez okno Budinského hradu pozoroval Hasan ľadové kryhy nadnášajúce sa na hladine Dunaja, pretekajúceho medzi Budínom a Pešťou. Obe mestá obkolesovali hrubé kamenné hradby rovnakej európskej architektúry, ako domy so zasneženými strechami medzi nimi, z ktorých len miestami vystupovali čerstvo postavené minarety.
Znudeným zrakom sa obzrel za seba. Miestnosť bola plná orientálneho nábytku a bývalých majiteľov tohto paláca pripomínali už len renesančné steny so stropom. Celé toto miesto pôsobilo ako neživá alegória jeho osoby, kresťanského dieťaťa vychovaného Turkami. Zapudil v sebe náznak myšlienky na stratenú rodinu. Na tom, kto postavil tento hrad nezáležalo, rovnako ani na jeho pôvode. Teraz kráľovstvo patrilo k Osmanskej ríši a jeho, neurodzeného vojaka si predvolal sám Budinský paša a veterán bitky pri Moháči. Nebola zrejme náhoda, že obraz tejto udalosti zdobil predsieň jeho pracovne.
"Sokollu Mehmed Paša vás príjme," vyrušil Hasana zo skúmania artilérie namaľovanej dopodrobna na obraze pašov osobný strážca odetý v ťažkej zbroji.
Dvaja jemu podobní vojaci strážili dvere, za ktorými sedel v miestnosti za stolom starý muž v turbane.
"Poslali ste pre mňa Efendi?," uklonil sa zdvorilo Hasan už na prahu.
"Áno," pozrel na neho spod hŕby pergamenu najvyšší veliteľ Budinského pašalíku a pokynul mu, aby pristúpil bližšie.
Aj napriek vysokému postaveniu pôsobila jeho pracovňa skromne. Avšak, čo nebolo bežné, a čo Hasana okamžite zaujalo, bola pätica nahých žien, postávajúcich ako sochy pri okne. Teda skoro nahých, jediná vec, ktorá ich zakrývala, boli bedrové rúška a dlhé vlasy zo sklonených hláv padajúce im na prsia.
"Zaujali ťa?" spýtal sa paša.
Mladý janičiar od nich omámene odvrátil zrak, zahanbený svojou netaktnosťou. Sokollu Mehmed mu však mávnutím ruky naznačil, že chápe jeho mladícku náruživosť, ktorá jeho samotného dávno opustila.
"To prečo si tu, s nimi čiastočne súvisí," pokračoval paša. "Jednou z mojich povinností správcu tohto ejáletu je z času na čas odviesť sultánovi nové prírastky do jeho háremu," dodal, vtláčajúc pečať na pergamen, zdvihol sa zo stoličky a podišiel k jednej z dievčat. "Má slabosť pre exotické ženy. Mohol by som ich síce vybrať z miestneho obyvateľstva, ale aby som predišiel nepokojom a udržal morálku vojakov, vyslal som za tým účelom pár jednotiek na sever. Ako vidíš, exempláre z toho miesta stoja za to," odhrnul paša dievčine vlasy, vystavujúc tak na obdiv jej rúžové bradavky.
Tentoraz Hasan nepodľahol žiadostivosti a pozrel pašovi priamo do očí: "So všetkou úctou Efendi. Prečo mi to vysvetľujete?"
Paša sa obrátil k oknu a jeho hlas posmutnel.
"Jeden oddiel sa nevrátil a ja neviem, čo s nim je. Navrch toho, ho viedol môj dlhoročný priateľ. Tvoj aga mi hovoril, že pochádzaš z toho územia a stále ovládaš reč, akú ťa naučila tvoja matka. Je to pravda?"
"Áno Efendi," prisvedčil Hasan.
"Vezmeš si mojich mužov a vyrazíte na sever. Zistíš, čo sa stalo s oddielom, ktorý sa nevrátil a tiež obranyschopnosť bezvercov. Keď sa na jar roztopí sneh, začneme s ofenzívou."]]> http://www.xbdsm.sk/will/poviedky/volenti-non-fit-injuria-iii-2/ Sun, 30 Jun 2024 17:50:20 +0000 Will http://www.xbdsm.sk/xxxxxxxxx/poviedky/dmk-d-225mska-jazda/
Týmito slovami ma odbila a poslala ma do sprchy. Myslela som, že má pred akciou na mňa ešte chuť a preto som tam poctivo zaliezla. Dúfala som, že ma prekvapí v sprche a tak sa aj stalo. Na moje počudovanie mi však pripravila celkom iné prekvapenie... Zobrala mi všetko oblečenie a nechala mi na vešiaku, na dverách, igelitové vrecko s mojím večerným outfitom. Keď som ho rozbalila, outfit obsahoval iba čiernu obtiahnutú minisukňu, biele podkolienky a bielu priehľadnú košeľu. Po spodnom prádle ani chýru ani slychu. Nuž čo som mala robiť.... poctivo som si to obliekla a vyšla som pred dvere. Madam si ma prezrela a potom zhodnotila: „Je to lepšie, ako som dúfala...“ Obzrela som sa za seba a uvidela som sa v zrkadle. Skoro som sa od hanby prepadla, keď som videla ako mi spod košielky presvitajú moje veľké bradavky. Myslím, že by bolo dobré vám vysvetliť, že nato, ako som nízka, mám obrovské prsia. Dosť sa za ne hanbím.... Preto keď som sa videla v tom zrkadle, skoro som odpadla. Madam ma však rýchlo vytrhla z tranzu a začala mi vysvetľovať čo a ako. Povedala mi, že budem stáť v rohu izby, tak aby na mňa videli a že keď uvidím, že niektorá z nich má prázdny pohár, ihneď ho dolejem. Tiež mi ukázala, kde má pripravené chlebíčky a iné snacky, aby som ich mohla postupne nosiť na stôl.

Len čo zazvonil zvonček dostala som inštrukcie: „Šup na miesto a žiadne kecy! Pokiaľ sa ťa niektorá niečo neopýta, budeš ticho, rozumieš?!“.

Len som prikývla a pratala som sa do kúta. Moje miesto sa mi teda vôbec nepáčilo, bol naň totiž skvelý výhľad z celej izby. Ruky som si dala pred seba a sklonila som hlavu. Mala som strach, ale zároveň som z toho bola trošku vzrušená. Keď sa otvorili dvere, započula som pár ženských hlasov. Po chvíľke som zistila, že sa jedná o tri ženy v strednom veku. Najprv sa rozprávali v chodbe o takých bežných veciach a potom som započula nejaké šepkanie.

Na to sa z chodby ozvalo: „Ale prosím ťa! Čo tu robíš tajnosti... Nože nám ukáž, kde máš ten svoj nový objav?!“ povedala Andrea, k tej sa ešte dostaneme.

Naivne som dúfala, že pôjde o novú lampu ale kdeže, ten nový objav som bola ja. Hneď som sa o tom presvedčila, keď vstúpila prvá žena do obývačky.

„Tá je ale krásna.... A tie cecky! No to je niečo! Pekne....“ povedala Andrea.

Potom pristúpila ku mne a uštipla ma do líca ako malé dieťa.

„Ešte si užijeme zábavy, neboj sa..“ a zasmiala sa.

Mne to také vtipné však neprišlo. Za ňou vošla druhá žena... celá dotetovaná. To bolo Janka.

„Ale však ju nechaj chúďatko, čo nevidíš, aké je z teba vyplašené?“ obula sa do Andrei.
„Však sa len bavím...“ obhájila sa Andrea.

Potom vošla do izby moja madam a nakoniec prišlo prekvapenie. Nepríjemné prekvapenie, ktoré nik zo zainteresovaných nečakal. Dnu vošla Petra. Zastala, vymenili sme si pohľady.... Čas sa zastavil... Atmosféra zhustla.... V našich očiach bolo vidno prekvapenie, ktoré striedalo menšie zdesenie. Trápne ticho vystriedala Andreina poznámka.

„Čo sa poznáte, či čo?!“

To Petru priviedlo ku zmyslom a jemným hlasom ich uviedla do kontextu. To je dcéra mojej najlepšej kamošky. Poznám ju od decka.... Zavládlo ticho. Potom prišiel Andrein smiech:

„No ja sa poseriem... Tento večer nemôže byť lepší.“ Zahlásila na plnú hubu.
„Ja asi pôjdem... nemala by som tu byť....“ Prehodnotila teta Petra.

Volám ju teta, už od mala.

„Ále, prosím ťa, kde by si chodila, už je to vonku tak už to je aj tak jedno nie?“ povedala moja madam.

Chvíľku sa tam doťahovali a presviedčali tetu aby ostala, zatiaľ, čo som stála ticho v kúte. Po pár minútach sa podvolila a večer mohol začať. Poslušne som dolievala víno a sledovala, ako sa dámy bavia. Nosila som na stôl čo po mne chceli a starala som sa o ne. Snažila som sa na ne moc nepozerať, ale vedela som, že z času na čas si ma každá z nich dôkladne prezerala, teda okrem Petry, tá si sadla tak, aby ma mala chrbtom. Ako večer plynul a víno ubúdalo, témy začali byť, ako to povedať.... hmm... osobnejšie. Vtedy som pochopila, prečo moja madam zahlásila, že si s mojom prítomnosťou a úlohou nemám lámať hlavu. Všetky tri totiž žili v podobnom vzťahu ako moja madam. Pár slovami vám ich predstavím z toho čo som odpozorovala a čo som si v ten večer vypočula, nech vás uvediem do obrazu.

Andrea – arogantná, manažérska mrcha. Je dominantná, extrémne sexi a vie to o sebe. Sadistka a vyžíva sa v týraní iných. Preferuje mužskú spoločnosť a dievčatá používa na hranie. Tým myslím zväčšia týranie a ponižovanie. Je veľmi zásadová tak ako moja madam.

Janka – veľmi milá žena. Celá potetovaná. Je tatérka a tiež robí piercing. Menší spoiler, aj mne ho už spravila. Je dobrosrdečná a veľmi milá. Tiež je to madam, ktorá ma svoju subinku. Je lesbička a celkovo pôsobí ako taká éterická žena. Myslím, že aj vedie kurzy tantrického sexu.

Petra – ako som už spomínala, volám ju teta Peťa. Je to asi najlepšia kamarátka mojej mami. Pozná ma od decka. Je veľmi milá ale vie sa aj nahnevať. To je asi všetko, čo vám môžem zatiaľ prezradiť. Veľa o sebe toho nepovedala, skôr sa usmievala. S najväčšou pravdepodobnosťou kvôli tomu, že som tam bola ja. A ešte, je submisívna a jej madam neprišla.

Keď sa večer blížil k polnoci, začali sa otvorene baviť o mne. Peťa vtedy takticky odišla na wc a ja som musela počúvať ako Andrea s mojou madam rozoberajú to, aká som v posteli. Janka si ma zatiaľ prezerala. Videla, že som z tohto rozhovoru nesvoja a tak sa snažila zmeniť tému, avšak zbytočne. Dámy už boli hlboko v debate, v ktorej rozoberali ako viem lízať pičku. Bola som pochválená i keď zároveň moja madam zhodnotila, že miestami som až príliš hlučná. Mala som chuť sa vypariť.... To však nebolo to najhoršie. Potom moja madam dostala skvelý nápad, že by som im mohla odprezentovať svoju prezentáciu z biológie. A aby to bola väčšia zábava, budú ma hodnotiť známkami. 1 znamená, že nedostanem na zadok, 2 je 20 rán, 3 je 30 rán, .... Plus, hodnotí ma každá zvlášť. Uvediem vás do kontextu. Kvôli mojej pošahanej matke, som nemohla ísť na hodinu biológie, keď sa preberalo rozmnožovanie, takže som od madam dostala za domácu úlohu pripraviť podrobnú prezentáciu o ľudskom tele a rozmnožovaní. Ako bonus som jej mala rozprávať aj o rôznych technikách masturbácie. Dámy tento nápad uchvátil... mňa až tak nie. Každopádne zo svojej pozície som nemala priestor na vyjednávanie. Tiež som nechcela spraviť hanbu svojej madam, že som nepočúvna alebo čo.

Rozbehala som si preto notebook, pripojila ho na telku, spustila prezentáciu a začala prezentovať. Naozaj som sa snažila, ale malo to úplne iný efekt. Zo začiatku to ešte celkom šlo, ale asi po piatej strane teórie bolo vidno, že sa nudia. Úplne som zabila atmosféru. Andrea si ťukala do telefónu, Janka ma len so smutným výrazom sledovala a Petra sa radšej na mňa ani nekukla. Ja už som len v hlave počítala koľko je 4 krát 50..... Veľa.... No potom sa moja madam rozhodla, že mi trošku pomôže. Pristúpila ku mne zozadu a zatiaľ, čo ja som rozprávala, rozopla mi vrchnú gombičku na košeli. Prestala som rozprávať a Andrea nadvihla pohľad.

„Pokračuj zlatko, nenechaj sa rušiť...“ zašepkala mi madam do ucha a ja som sa snažila spomenúť, kde som skončila.

V hlave mi však len hralo „Čo to robí akože?! To ma tu chce vyzliecť, či čo?!“

Pokračovala som ďalej, ale nebola som jediná, kto pokračoval. Po chvíľke som už mala rozopnuté tri gombičky. Nepáčilo sa mi, kam to smeruje, ale musím uznať, že to bolo účinné. Andrea položila mobil a začala dávať pozor. Tiež som videla ako Peťa nadvihuje obočie. Ani som sa nenazdala a zrazu boli všetky gombičky rozopnuté. Na záver mi ešte trošku roztiahla rozopnutú košielku, aby trošku nadchla moje publikom. Spravila to veľmi rafinovane. Nebola som ani nahá ani oblečená. Bradavky som mala stále zahalené, ale bruško a vnútorný lem pŕs bol odhalený. Prezentovala som ďalej, tentokrát už pri plnej sústredenosti mojich hodnotiacich. Išlo to celkom dobre, až kým som sa nedostala k popise vagíny, z čoho sa skladá, načo slúži a tak. Ako som ju popisovala Andrea zdvihla ruku a spýtala sa.

„Neviem si to dobre predstaviť, vedela by si nám to ešte trošku inak opísať?“ a na tvári sa jej zjavil potmehúcky úsmev.

Nechápala som ako inak a tak som si pretočila slajd naspäť, priblížila ho a začala vagínu popisovať nanovo. V tom ma Andrea znova zastavila.

„Ešte raz, asi sme sa zle pochopili. Vedela by si nám to opísať inak? Myslím bez obrázka a s nejakou tou ukážkou?“ a začala sa smiať.

Absolútne som nevedela o čo sa jedná, ale pozrela som sa na svoju madam a tá si len trošku nadvihla sukňu a so zdvihnutým obočím mi dala signál, že sa mám činiť. Až potom mi došlo, čo po mne chce.

„Čiže to chcete vidieť..... na mne?“ nesmelo som sa opýtala.
„Bingo!!!“ vykríkla Andrea.

Potom mi madam doniesla stoličku, do ktorej ma usadila, rovno do stredu miestnosti, pred všetky tri, tak aby mali na mňa skvelý výhľad.

„Tu si sadni... no šup.... čo sa hanbíš.... môžem ťa ubezpečiť, že každá z nás už pičku videla...“ posmeľovala ma moja madam.
V tom sa teta Peťa zdvihla a zo slovami: „Tááák to bol ale večer, ja už musím...“ zmizla za vchodovými dverami.

Trošku mi odľahlo, ale nie moc. Nesmelo som si sadla na stoličku, nadvihla som sukničku a rozkročila som sa im do plnej krásy. V zapätí ma hneď Andrea vysmiala, že čo to mám za bobra medzi nohami. Vtedy som sa ešte moc neholila, nevedela som, že to je nejaké faux pas. Videla som dovtedy len svoju kundičku, kundičku svojej madam, ktorá síce bola vyholená a vagínu mami, keď som jej omylom rozdrapila dvere v sprche, Tá teda vyholená nebola vôbec. Keď som sa madam pýtala, prečo je vyholená, povedala mi, že niektoré dievčatá to majú tak a niektoré nie. Tak som to dáko neriešila. Už to riešim, doteraz si pamätám ako sa na mne smiala. Išla som sa od hanby prepadnúť, že im tam otváram nohy doširoka, nie ešte to, že som dole neni patrične upravená. Keby nebolo Janky a jej milého úsmevu, ktorá si len nadvihla sukňu, rozkročila nohy a ja som nevidela, že aj ona je „na prírodno“, tak by som odtiaľ asi zutekala.

Každopádne nestalo sa tak, ostala som tam a tak som musela pokračovať v prezentácií. Sedela som s roztiahnutými nohami pred nimi a ukazovala som prstom na svojej kundičke jednotlivé jej časti a opisovala som na čo slúžia. Pohľad som mala sklopený, bez šance sa im pri tom pozrieť do očí. Keď som opisovala ústie vagíny a behala po nej prstom, došlo mi, aká som z tohto všetkého vlhká. Ak sa nad tým spätne zamyslím, myslím, že to bola jedna z prvých indícií, kde som si uvedomila, ako milujem pocit zahanbenia a ako veľmi ma vzrušuje. Odhodlala som sa nadvihnúť hlavu a pozrieť sa, ako to vníma moje obecenstvo. Janka si jemne hrýzla do pery a nohy mala zovreté spolu a Andrea s nadvihnutou bradou a rozšírenými nozdrami hrdo sledovala svoje víťazstvo. Moja madam s úsmevom a hrdosťou sledovala svoju dobre vycvičenú kurvičku. Prezentáciu som zakončila slovami:

„Ďakujem za pozornosť.“

A plánovala som to zabaliť. Kto to však neplánoval zabaliť bola madam, ktorá mi stihla pripomenúť, že ako bonus sú tu ešte techniky masturbácie, ktoré som nespomenula. Samozrejme, že som na túto tému nemala pripravený slajd.... čo som tam mala pustiť porno?!

Takže zas raz, live ukážka.....
„Hádali“ sme sa tam asi 20 minút s madam, že „To nejdem robiť!!“, „Ale ideš!!“....

No nejdem to rozoberať do podrobností, tak to len skrátim... Výsledok bol taký, že som asi po pol hodine sedela zasa rozkročená dokorán pred dámami, tentokrát už s červeným zadkom a začínala som ukážku masturbovania.

Zavrela som oči, nadýchla sa a nesmelo som si rukou zašla na klitoris. Tam som ňou začala jemne krúžiť a premýšľala som nad tým, ako ma sledujú. Hanbila som sa, ich horúce pohľady mi spaľovala stehná. Bradavky som mala dávno stvrdnuté a každé šuchnutie o košeľu ich dráždilo viac a viac. Čím som viac krúžila prstami po klitorise, tým viac som zabúdala na hanbu a moju hlavu začalo napĺňať vzrušenie. Zašla som prstami dnu... Prstovala som sa pred nimi a šúchala si klitoris ako poslušná kurvička. Jemné vzdychy vystriedalo hlasné stonanie. Snažila som sa ovládnuť, ale nedalo sa. Nepomáhala tomu ani ruka madam na mojich stehnách, ktoré tlačila od seba a dávala mi najavo, že sa im mám viac „otvoriť“. Cítila som, ako mi prstami lemuje vnútornú časť košele. Jej nechty sa kĺzali po mojej pokožke, okolo mojich pŕs a ťahali zo sebou košielku. Bolo mi to jedno, už mohli vidieť aj moje obrovské prsia, však čo.... moju kundičku už mali na dlani. Zrýchľovala som a cítila som, že prichádza orgazmus. Hlavu som mala zaklonenú a snažila som sa polapiť dych. Už, už by som sa urobila, keby ma Andrea s potleskom nevrátila nohami na zem:

„Ták ďakujeme pekne za prezentáciu.... mne stačilo...“ zahlásila a ja som si uvedomila, čo sa deje.

Vzrušenie zmizlo a ja som ostala obnažená nemo sedieť na stoličke pred nimi. Rýchlo som sa zahalila, zapla som si košeľu a stiahla sukňu. Dámy sa zatiaľ pripravili na moje hodnotenie. Od Janky a mojej madam som potom dostala za jedna. Peťa sa zdržala hodnotenia, keďže už tam nebola a nečakane.... Andrea za 3. Obhájila si to tým, že prezentácia bola zmätočná a zo začiatku nudná a že ja som nebola dobre pripravená. Len pre pripomenutie, 3 je 30 rán na zadok. Čakala som, že to bude rukou, ale na moje zdesenie sa Andrea rozhodla pre bičík, ten tenký, čo vyzerá ako rákoska. Podlomili sa mi nohy a pred očami sa mi zatmelo. Oprela som sa o stôl, stiahla som si sukňu a čakala, čo sa bude diať. Andrea mi bičíkom hladila zadoček a ja som tíško od strachu kňučala.... Týrala ma slovami, tak ako to robí moja madam. Toto majú spoločné... Pri trestaní veľmi radi využívajú môj strach. Naraz som ucítila ako bičík zmizol z môjho zadku a ja som začala panikáriť.

„Nie... nie ... prosím... nie...“ plakala som. „Urobím čokoľvek, len nie prosím trest....“ bála som sa.
„Tak teda trest nie..... nóóó dobre.... bola by tu jedna možnosť... ak chceš....“ Andrea prešla pred moju tvár a jemne si nadvihla latexovú sukňu.
„Ak samozrejme vieš, čo tým myslím...“ zasmiala sa.

Bolo mi to jasné... chcela vylízať.... Moc sa mi do toho nechcelo, ale vymenila som si pohľad zase s Jankou, ktorá len prikývla a dala mi najavo, že tak to bude pre mňa najlepšie. Andrea si potom sadla do kresla, stiahla si nohavičky a roztiahla nohy. Ja som si pred ňu nesmelo kľakla.

„Poď k mamičke....“ povedala a pätou za mojou hlavou si ma stiahla do svojho lona.

Jazykom som ju začala lízať. Najprv po pyskoch a potom po klitorise. Myslím si, že lížem celkom dobre, ale Andrea to mala plne pod kontrolou. Nevzdychala, iba si ma prezerala, hladila ma po vlasoch a sem tam ma usmernila...

„Pekne to robíš... tak a teraz hlbšie tým jazykom.... áno takto to má mamka rada.... pekne líž čubka...“

Cítila som ako sa mi hrá z vlasmi a robí mi z nich hore drdol. Myslela som si, že mi chce pomôcť, aby mi nepadali do tváre a nezavadzali, ale kdeže. Dávali ich dokopy, aby ma mala začo chytiť a pritlačiť mi tak tvár na svoju kundičku. Tlačila ma tak silno, že miestami som sa nevedela nadýchnuť. Bola veľmi tvrdá. Aj keď nerada, ale musím sa priznať, že ma to vzrušovalo. Začala mi aj hlavou mykať hore dole a ja som len s vyplazeným jazykom jazdila po jej pyskoch. Potom sa skĺzla zadkom dole po kresle, čím sa mi viac otvorila a ja som dostala väčší priestor.

„Áno... to je ono... pokračuj... neprestávaj.... mamička už bude....“ podporovala ma.

Bola som celá mokrá. Po lícach a perách som mala zmes slín a Andreinej šťavičky. Podarilo sa... Andrea bola s mojim výkonom spokojná a dostala som za jedna. Do toho sa všetkého vložila ešte aj Janka a poprosila ma o jeden malý bozk. Že sa nemám ešte utierať, že už je to nejaký ten piatok, čo cítila Andreu na svojich perách a preto by rada ochutnala. Sadla som si teda vedľa nej a ona mi dala bozk na pery, jeden.... potom druhý... a ani neviem ako, vášnivo sme sa bozkávali... jej jazyk mi behal v ústach a ja som bola za chvíľku tam kde predtým. Naozaj skvelo sa bozkávala. Nevedela som sa od nej odtrhnúť. Cítila som ako popri tom všetkom mi schádza rukou po brušku medzi moje nohy. Bez opýtania, ale aj bez odporu, mi vkĺzla dvomi prstami rovno do dnu a začala ma prstovať. Stále mala jazyk v mojich ústach a ja som sa nevedela od nej odlepiť. Neviem ako to robila, ale cítila som sa inak. Ten pocit bol iný, ako keď sa sama prstujem. Hýbala sa vo mne naozaj rýchlo a tvrdo. To všetko na mňa rýchlo doľahlo. Premýšľala som nad celým večerom, ako ma sledovali, ako som sa predvádzala a aj ako som si zachránila zadok za oral. Vzdychala som Janke rovno do úst a v tom okamžiku som sa ihneď spravila. Bol to iný orgazmus ako na aký som zvyknutá. Mala som pri ňom pocit, že sa počúram. Bol omnoho intenzívnejší a dlhší. Bola som úplne vyriadená. Keď som popadla dych, uvedomila som si moje stehná sú úplne mokré. Janka mi potom ešte dala ten jeden malý nevinný bozk a oznámila mi, že som mala svoj pravdepodobne prvý, ale za to krásny, mokrý orgazmus. Vysvetlila mi, že niektoré ženy dokážu aj striekať a že možno je to aj môj prípad, ale že to je ešte ďaleko. Dámy to potom po chvíľke zabalili a ja som mohla prespať u madam. Na druhý deň som dostala sódu od mami, že kde som sa v noci flákala. Povedala som, že som bola u kamošky. Keby mama vedela, čo spôsobí moja neprítomnosť na hodine biológie, myslím, že by ma sama odprevadila až na tú hodinu.]]> http://www.xbdsm.sk/xxxxxxxxx/poviedky/dmk-d-225mska-jazda/ Tue, 25 Jun 2024 04:30:13 +0000 . http://www.xbdsm.sk/xxxxxxxxx/poviedky/denn-237k-mladej-kurvi-269ky/
Bola streda... Pamätám si, že v ten deň sa mi do školy moc nechcelo.
Madam mi tak týždeň dozadu kúpila pá...]]>
Bola streda... Pamätám si, že v ten deň sa mi do školy moc nechcelo.
Madam mi tak týždeň dozadu kúpila pár nových kúskov do môjho šatníka a dnes bol ten deň, keď si ich musím vziať do školy. Čierna sukňa, ani krátka ani dlhá, nad kolená a obtiahnutá biela košeľa. Zbalila som si to všetko to tašky a vyrazila som do školy. Musela som vyraziť skôr, aby som sa stihla v škole ešte prezliecť, lebo mama by ma tam takto oblečenú rozhodne nepustila. Pochádzam totižto so silno veriacej rodiny a keby toto mama vidí.... tak ma asi zabije....

Po príchode do školy som rýchlo zaliezla na wc, kde som sa prezliekla do požadovaného outfitu a vyrazila som k madam do kabinetu. Len pre úplnosť, madam je moja učiteľka biológie... To, ako sme sa do tohto vzťahu dostali je však úplne iný príbeh. Len čo som vošla dnu, dôkladne si ma začala prezerať. Musela som sa otáčať, prehnúť a nadvihovať prednou sukničku. Pamätám si, že sa jej to veľmi páčilo a hneď po mne vyštartovala. Začala ma bozkávať na perách, na krku a šepkala mi do ucha, že som jej malá „rajda“. Vysadila ma na svoj pracovný stôl a rukou mi zašla pod sukňu. Dráždila ma cez nohavičky, stláčala mi prsia a dookola mi opakovala, ako sa budem predvádzať pred spolužiakmi v tej minisukni... že sa teší ako si ma budú všetci chalani obzerať na chodbe a premýšľať nad tým ako by ma pretiahli. Bola so celá bez seba. Moc som to chcela a preto keď mi začala sťahovať nohavičky, bez rozmyslu som sa podvolila. Nadvihla som zadoček a madam mi ich stiahla dole. S blaženým výrazom a zavretými očami som čakala kedy ucítim jej jazyk na svojej kundičke. Nôžky som držala roztiahnuté ako sa len dalo, ale úplne zbytočne. Po pár sekundách ticha som otvorila oči a madam akurát zasúvala nohavičky do zásuvky svojho stola. Nechápala som čo sa deje. Potom ma madam bez akéhokoľvek vysvetlenia vystrčila von pred kabinet a ja som sa ocitla, mierne rozstrapatená, v sukni a obtiahnutej košieľke, bez nohavičiek, na chodbe školy. Skúšala som jej klopať, ale márne. Asi na 3 krát mi otvorila a spýtala sa, či si niečo želám.... Hneď som začala namietať, že čo to má akože byť... ako si to predstavuje... bola som dosť podráždená. Ona, a to si doteraz pamätám, mi len s chladným hlasom odvetila... citujem... "Mlada dáma, neviem o čom hovoríte, ale mali by ste prehodnotiť šatník.... Nemyslím si, že toto je vhodné oblečenie do takéhoto prostredia." A zabuchla za sebou dvere.... Bola som rozčarovaná a chcela som jej začať búchať na dvere, ale akurát prišla do kabinetu jej kolegyňa. Neostávalo mi teda nič iné, len sa pobrať do triedy...

Deň sa celkom vliekol... Neustále som sa červenala... Predstava, že tam sedím medzi svojimi spolužiakmi bez nohavičiek ma úplne ničila... Musím sa však priznať... ten pocit hanby ma súčasne nesmierne vzrušoval.. Nesústredila som sa vôbec na to, čo sa okolo mňa deje a jediné na čom som dookola myslela, bolo, že sa nesmiem pozabudnúť a nohy musím držať neustále spolu. Rozmýšľala som aj nad tým či to bol úmysel mojej madam už od začiatku, alebo jej tento skvelý nápad skrsol v hlave len ráno. Keď som si však uvedomila, čo je dnes za deň a že máme každú hodinu na inom poschodí, pričom naše schody v škole sú... dá sa povedať že zospodu priehľadné, hneď mi bolo jasné, ktorá možnosť je správna... Týmto by som rada apelovalo na architekta, čo ich navrhol. Výborný nápad!!! Palec hore!! my ženy totižto milujeme, keď nám kukajú pod sukňu.....

Asi po štvrtej hodine som svoju madam stretla na chodbe a zavolala si ma hneď k sebe. Poprosila ma, či by som jej do kabinetu nezbehla po nejaké veci, čo si zabudla.... Nemohla som odmietnuť a byť drzá, aj keď som veľmi chcela... poslúchla som... keď som kráčala hore po schodoch, pochopila som, že je to účelové... Vrátila som sa s jej vecami a hádajte čo.. Akurát si spomenula.... že si zabudla ešte niečo ďalšie... to znamenalo ďalšiu cestu hore a dole.... Keď som vošla do kabinetu dostala som nápad... hlúpy... vtedy sa však zdal priam brilantný... bola som nahnevaná a tak som jej otvorila šuflík a vzala som si čo je moje.... Potom s úsmevom na perách, sledujúc jej prekvapenie, som jej doniesla jej „zabudnuté veci“.

Zvyšok dňa prebiehal spokojne... Cítila som sa o dosť lepšie i keď v sukni som bola v škole prvý krát. Keď však prišla posledná hodina.... asi 5 minút pred koncom vyučovania sa vo dverách objavila moja madam a opýtala sa angličtinárky, či si ma môže "požičiať" na posledných par minút, že so mnou potrebuje niečo doriešiť.... Vedela som, že som to posrala.... vstala som... pobalila sa a nesmelo som ju nasledovala do kabinetu... Hneď, ako sa zavreli dvere sa ma spýtala, či jej nechcem niečo povedať... hrala som hlúpu až kým mi nenakázala nadvihnúť sukňu.... Nesmelo, ale predsa som si ju nadvihla... Keď uvidela oblečené nohavičky otvorila svoju zásuvku na stole... Samozrejme bola prázdna.... Zahlásila len "No pekne..." a bez vyjednávania som už bola prehnutá cez stôl s nadvihnutou sukňou a holým zadkom.

Hladila ma po zadku a konverzovala so mnou. Pýtala sa, či si myslím, že to je správne sa takto správať a podobne... Chvíľku ma hladkala... potom zodvihla ruku... a potom ma zasa hladkala... Zatínala som zuby, bolo to hrozné... nevedela som kedy príde tvrdá rana... Prvé dve sú vždy najhoršie, najsilnejšie a najviac štipľavé... Madam ma vôbec nešetrí.... Hovorila mi, že som zlodejka a mňa z toho čakania šlo urvať... Prosila som ju nech už ma poriadne vypliaska, ale ona sa bavila na tom, ako trpím a neviem čo bude... Potom mi povedala, že sa nepatri kradnúť... a že keď som ich chcela naspäť, že som mala pekne poprosiť... Na stôl, rovno pred moje oči, položila rákosku... Ako som to uvidela, hneď som sa rozplakala. Prosila som ju, že rákoskou nie... že to je moc... že už budem dobrá a že už to neurobím... ona mi však povedala, že s odvahou, akou som kradla tie nohavičky, by som mala teraz čeliť aj dôsledkom svojho jednania... Povedala mi že tak či tak, už niet cesty späť, ale že keď jej ukážem ako som mala poprosiť, keď som ich chcela naspäť, že mi ich vráti a že tu rákosku cez ne hádam tak cítiť nebude... Skľudnila som sa, pobrala som dych a vypýtala som si ich pekne slušne naspäť... Povedala mi že takto sa jej to páči a že mi ich rada vráti, ale že hneď potom prejdeme k trestu... Otvorila zásuvku, vytiahla z nej putá a dala mi ich na ruky. Potom mi povedala, že mi vráti nohavičky. Ako som bola prehnutá cez stôl, nadvihla som jednu nohu, aby mi ich na ňu mohla navliecť, ale nestalo sa tak. Namiesto toho ma pritlačila na stôl, aby som nemohla cuknúť a začala mi ich zasúvať do kundičky. Zo začiatku som aj bojovala, ale s každým ďalším zasunutým kúskom som bola povoľnejšia a povoľnejšia. Keď už boli celé vo mne, madam vzala rákosku a v tom to prišlo... zaštrngotanie kľúčov pri dverách. Niekto sa vrátil... Nebol čas... madam mi rýchlo prikázala vliezť pod stôl a sadla si na stoličku.

Zasunula sa tak, aby som hlavu mala medzi jej stehnami. Bolo to dosť nekomfortné, ale aspoň som mala výhľad na jej čipkované nohavičky pod sukňou. Z počúvania pod stolom som zistila, že jej kolegyni ušiel autobus a teraz má hodinu a pol čas, tak sa rozhodla, že sa vráti a doopravuje písomky. V tu ranu mi prebehla hlavou len.. "Super, takže teraz tu budem hodinu a pol pod stolom"... a tak sa aj stalo.... Po menšej ohováračke svojich študentov s kolegyňou, mi madam nahmatala jednou rukou hlavu pod stolom a snažila sa si ju zatlačiť hlbšie do lona. Avšak márne, pretože jej zavadzala stolička. Madam sa však nenechala odradiť a trošku sa posunula na stoličke zadkom viac dopredu. Ani som sa nenazdala a môj nos bol nalepený asi centimeter od klitorisu. Krásne voňala, bola to taká zmes vzrušenia a potu. Vlhla som z toho. Zrazu som ucítila ako ma nemotorne hladká bosou nohou, z vnútra, po mojich stehnách. Išla čoraz vyššie a vyššie, až som jej prsty cítila na svojich pyskoch. Naštelovala som jej klitoris ako poslušná subinka zatiaľ, čo som z prvej rady ovoniavala jej lono. Bola som ako v tranze, jemne som si jazdila na jej nohe, ako malá drzá fenočka, zatiaľ čo sa ona bavila s jej kolegyňou. Bola som v tranze, pamätám si, ako si ešte odhrnula nohavičky a ja som jej jazykom jemne prechádzala po ostrých a čerstvo oholených chĺpkoch. Rukou si ma pritláčala na kundičku, aby nebolo počuť moje jemné vzdychanie. Keď jej kolegyňa neskôr odišla, chvalabohu nebolo to až tak dlho ako som si myslela na začiatku, madam si vyložila jednu nohu na stôl a ja som ju musela dva krát poriadne vylízať. Milujem keď jej môžem robiť dobre, alebo keď ona robí dobre mne. Veľmi ma chváli, že mám dobre jazykové zručnosti. Že by mala poďakovať za to mojej angličtinárke. Keď ju lížem vždy ma drží za vlasy, aby mala nado mnou plnú kontrolu. Veľmi ma vzrušuje, keď chcem na chvíľku prestať, napríklad sa utrieť od jej šťavičky, ktorá mi tečie po brade dole a ona mi to nedovolí. Tak tomu bolo aj teraz. Keď sme skončili, mala sem celú tvár mokrú. Keďže som mala stále spúšťame ruky za chrbtom, nemala som sa ani ako utrieť. Mojej madam to však nevadilo a hneď pristúpila k trestu. Za svoje jazykové zručnosti som si vyslúžila pravítko namiesto rákosky. Prehla ma cez stôl a začala ma biť. Padlo veľmi veľa rán. Keď to už začalo poriadne štípať a ja som musela bolesťou kričať, spomenula si, že mám stále zastoknuté nohavičky v pičke. A zo slovami "Daj si to do huby, nech ťa nikto nepočuje, ako mi tu vrieskaš!" Mi ich celé premočené natlačila do úst. Ďalej ma potom bila pravítkom. Keď som si zadoček zakryla dlaňami, dostala som hneď po prstoch. Povedala mi, že ich tam môžem kľudne nechať, že zlodejky si zaslúžia dostať po prstoch. Potom, na koniec, som ešte musela dať prsty do hruštičky... A dostala som aj po tých... Pre tých čo nevedia čo to je, buďte radi.... Veľmi to bolelo.... Povedala mi, že takto ju trestal jej otec .. aká to krásna spomienka ... Keď som mala zmaľovaný zadoček podľa jej predstáv, mohla som ísť domov. Druhý deň som musela absolvovať to isté... Tentokrát bez krádeži a trestu.... Ráno som sa mohla prezliecť do sukne u nej v kancelárii, horšie však bolo to, že v ten deň sme mali telesnú ...

Denník:
Dnes som si do školy vzala prvý krát sukňu. Keby to mama vedela tak ma asi zabije. Hneď ráno som musela naklusať madam do kabinetu, aby si to skontrolovala. Tam ma však čakalo prekvapenie a ja som skončila bez nohavičiek. Celý deň behať po škole len v sukni a pod ňou nič, bolo celkom utrpenie. V priebehu dňa sa mi však podarilo vybojovať nohavičky naspäť. Ukradla som ich madam s kabinetu. To som však nemala robiť, ako sa nakoniec ukázalo. Dostala som kvôli tomu po škole poriadne na zadok a nie len to. Madam mi zastrčila nohavičky do kundičky a potom do úst. Okrem iného som strávila pod jej stolom asi hodinu a samozrejme som dostala poriadny výprask. Za trest, že som podvádzala, ma zajtra čaká to isté. Čo je však horšie je to, že zajtra máme telesnú. Neviem ako to zvládnem...]]> http://www.xbdsm.sk/xxxxxxxxx/poviedky/denn-237k-mladej-kurvi-269ky/ Sat, 15 Jun 2024 05:53:01 +0000 . http://www.xbdsm.sk/WxW/poviedky/269-237slovky-s2-e3/ Nálada je napätá, bavia sa len oni, ja pozorujem okolitú prírodu a rozmýšľam nad profesorom.
Brzdíme až pred ich domom a teda nenápadne poprosím či by ma nehodili domov.

„Tebe v prvom rade nahádžem za tie poznámky v žiackej!“ bez otočky dostávam ranu, cez uši do vnútra, od muža za volantom. Prichádza aj dovysvetlenie: „Deň má 24 hodín a do zajtra, desať celých, nula, nula, ... nula, ti zostáva ešte zhruba 14 hodín. Neviem čo Vás v tej škole učia!“

Tak totok som naozaj nepotrebovala počuť.

Tešila som sa na teplú vaňu a zatiaľ ma oblial len studený pot. Logické dovysvetlenie stačilo, tak hliadkujem, bez povšimnutia, u nich v priestrannej chodbe. Bojím si ísť niekam sadnúť, tak stojím s kabelkou v ruke pri vstupných dverách.
„Rodičia“ si popnili svoje osobné, očistné a prezliekacie povinnosti. Vierka zaparkovala, v slúžkovskom v obyvačke, pri dverách v pravo. Vladimír, v nohaviciach a tričku, niekde hlbšie v miestnosti.
Čas neúprosne ukrajuje z mojich zostávajúcich 14-tich hodín, prvého dňa, trojdennej straty osobnej slobody. Tie dni majú byť oddelené, tak zajtra vitaj doma, zrejme. Dúfajúc, že tu nevystojím dieru, začujem predvolanku: „Poďte sem, obe!“

Konečne sme pri sebe a spolu, bok po boku, ja a moja najlepšia kámoška. Bar to nie je, drinken, klebetoš a cigy nehrozia. Nastala však bizardná situácia, slúžka a študentka zhodne v oblečené v uniformách z devätnásteho storočia, stoja v pozore, pred sediacim grázlom z dvadsiateho prvého.

Toto treba kamerovať na onlyfans, budeme boháči.

Držím hubu, náhodou sa toho, tuto chytrák Vladimír, ešte chytí.

Jeho slúžka s čerstvo zrušenou podmienkou /moja zásluha/, a druhá „zatiaľ študentka“ s trojdennou stratou osobnej slobody /moja zásluha/. Čo by tí dvaja bezo mňa robili? Nuda v Brne.

Hlavne, že mne tu teraz horí pod zadkom.

Tak Viera mi bezdôvodne, u mňa doma, nadá ako ožratý dlaždič neschopnému pomocníkovi, zdemoluje pol obývačky a je to moja vina, moja preveliká vina.
Dobre, zdrala som ju /dala zdrať/ potom bičom ako hada, mala som chuť sa pomstiť.
Ona sa neunúvala zavolať 63 dní. To ma nasralo, jebať na zničený nábytok a nadávky. Žiadne prepáč Diana. Mam síce také-nejaké „uhodené“ sm-sklony aj skúsenosti, ale o tom inokedy. Toto však prepískla hlavne Vierka a Vladimír to zneužil k svojmu prospechu. Zatiahli ma do „problému“ ale to už je ich hra, musím povedať, že Vladimír sa nezdá, parochňa dole. Dosť bolo úvah, tu už skutočne prihára.

Čakala som dlhé kázanie a vysvetlovanie, ale prebehlo to stroho. Reč začal smerom ku mne: „Diana budeš potrestaná rovnako ako Viera v ten prvý deň, nebudem to robiť ja, trestať ťa bude moja slúžka. Tú už poznáš, však?“
Pokračoval svoje predstavenie plynulo súvetiami na druhú postavu, stojacu pri mne v ľavo: „Dúfam, že si pamätáš svoj prvý výprask, tak šup, pripravte si rekvizity, poukazuj Diane čo kde partí, hajde do roboty. Prídeš mi oznámiť ukončenie príprav. Diana na koze, váza so slaným kvetom, stolík, prútený kôš, osvetlenie, proste všetko. Dúfam, že ma chápeš, môžem to organizovať sám, chcela si to „bez podtónu“. Príjemnú zábavu slečny. Tebe Diana, hodne síl.“ prehodil tieto záhadné súvetia odchádzajúci muž v ľavo, cez dvere momentálne bez slúžky v pravo.

Vo dverách sa ešte zvrtol smerom mojím smerom: „Diana môžeš to stále ukončiť, je to jednoduché slovíčko na štyri písmenká.“

„Hej, hej...“ nič viac som nevedela odpovedať.

Zaklincovala to, po jeho odchode, Vierka: „No kúúúrva, sme v totálnej pííííiii-jiii-jii-ji-jiíííí, teda sme, ty najviac!“ zaspievala Vierka falošne, potichúčky, ale presvedčivo.
„Čo-ti-to - jeeeebbbé-é-é-é...“pokračovala ešte tichšie a falošnejšie, akoby už len sama pre seba.

Pochopila som, je to fakt zlé...

Oblečená stále do študentského kostýmu zvláčame so slúžkou pakšamenty na moje trestanie. Tuším, že toto bude riadne divadlo. Vláčime zo stodoly ťažké veci: murársku kozu, montážnu lampu a nakoniec nízky stôl, ktorý poznám z krájania mäsa na našich spoločných grilovačkách. Odsúvame konferenčný stolík a robíme prestor v strede obývačky.

Skúsim to, čo tam nakoniec vzniklo, popísať. V strede trónila koza zo stodoly, pôvodne zrejme určená na podkladanie niečoho, odpílenie dreva, fakt neviem. Pred ňou montážna lampa na trojnožke a dlhá sklenená váza naplnená slanou vodou z ktorej trčala rákoska. Hneď vedľa ten masívny stôl zo stodoly. Ten sme prekryli čiernou dekou, na bielych veľkorozmerových dlaždiciach to pôsobilo hrôzostrašne. Tmavohnedé okydané drevo zo stodoly v luxusnej obyvačke, to mohlo napadnúť len sadistu.
K boku stola prisunula „kámoška“ kôš na špinavé prádlo.
Prestala sa usmievať a ja som zistila, že semifinále sa blíži. Presunula ma k stolu aj s kabelkou v ruke. Pred scénu s čakajúcou študentkou postavila ešte barovú stoličku a namierila už zasvietený reflektor.Pýtate sa kde? No, rovno na mňa! Zhasla v miestnosti a rozsvietila len bodovky na bočnej stene.
Vypočúvanie zajatcov v Burundy nemá lepšiu atmosféru.

Viera odkráčala z miestnosti nevedno kam. Bolo počuť hlasy, vznikla tam menšia polohádka s Vladimírom, počula som tie hlasy, zrejme z ich spálne. Tuším, že prebiehala bojová porada.

Stojím tam ako ťapa ale tuším, že sa to obratom zmení. Aj sa tak stalo. Pri svojom návrate ma Viera len plesla po hlave. Posadila sa predo mňa na tú barovú stoličku, dvakrát odkašľala, pretrela si nos a prechádzala po mne veľavravným pohľadom.

„Nebudem ti vysvetľovať čo a ako, prečo a začo, a čo keby. Na to teraz zabudni. Budeš robiť veci, ktoré ti prikážem a bodka! Ak ti bolo v riaditeľni málo, môžeme s podobným „vysvetľovaním“ pokračovať až do rána, aj tu. Ak súhlasíš prikývni!“ vychŕlila celkom logické súvetie. Nebolo nič nejasné, tak som prikývla.

„Odpovedať budeš nahlas, musí to byť počuť až k Vladimírovi, trvá na tom. Oslovovať ma budeš pani Vierka.“

„UHM, pani Vierka, rozumiem,“ snažím sa zostať nad vecou.

„Vysyp obsah kabelky na stôl a povyberaj si všetky veci z vreciek!“ táto veta mi ešte utkvela v pamäti, nemala som vrecká, potom už len plnila jej príkazy.
Najprv odobrala z mojej vysypanej hromádky kľúče od auta, debetky, kreditky. V peňaženke nechala pár papierových ečiek, všetky drobné, stravné lístky a kľúče od bytu. Zabavené veci nasypala do nejakého igelitového vrecúška, pozrela mi do očí a vydala príkaz:

„Začni počítať, nahlas a zreteľne!“

Odchádzajúc niekde preč sa na moment pozastavila a zrevala mojim smerom: „Mám to zopakovať, to fakt?“

„Jeden, dva, tri, štyri, päť...“ moje číslovky zaplavovali tichý priestor obývačky.

Pri číslovke asi 69 sa vrátila, už s prázdnymi rukami, vyťahala ma za ucho a bolestivo poladila všetky stanice.

"Nahlas, vystri sa, ruky k telu!" velila mi slúžka, už z barovej stoličky.

"Nevieš čo je stáť v pozore! Čo si o sebe myslíš! Mám prizvať Vladimíra?" vyslovila zo tri vety.

Mali úspech u Vladimíra.

„To sa mi páči dievčatá, pokračujte, robí mi to dobre!“ povzbudzoval, zrejme z otvorenej pracovne.

Hanba mi zaliala korienky vlasov.

„Nepotrebujem pani Vierka!“ to už som stála ako bažant na poradovke.

Zahniezdila sa spokojne na barovej stoličke a potom prerušila moje počítanie.

"Začneš počítať od začiatku! Trošku ti to pozmením, budeš si počítať veci čo máš na sebe, úplne všetky. Oblečenie, šperky, prstienky aj hodinky. Každej veci pridelíš číslo. Každú mi ukážeš vystretou rukou a položíš na správne miesto. Rovnošatu aj topánky do koša na špinavé prádlo, cennosti na stôl ku kabelke!“

Tak toto som spracovávala dlhšie. Dosť som to nechápala. Pochopila som to v momente, keď zoskočila dole a znovu mi štartovala po uchu.
Akonáhle zbadala, že si rozopínam svetrík, vrátila sa do polohy sedmo.

Vystretou rukou nad prádlovým košom som ukázala svetrík a zároveň s číslovkou jedna padol do prúteného koša.

Oslepená, dezorientovaná, zahanbená som jej predvádzala číslovkový striptíz.

Tak tu stojím do pol pása nahá a prechádzam ku štvorke a päťke. Topánky nezadržateľne končia v koši. Ide do tuhého, počuť zvuk zipsu a vzápätí „šesť“.
Ten reflektor neskutočne otravuje, snažím sa otočiť hlavu a uľaviť očiam, bim-bác môj tieň vykresľuje na prázdnej stene druhú striptérku. Je podstatne väčšia a čierno-biela. Opakuje však všetky pohyby tej osvetlenej, farebnej, tá odhaľuje nehanebne každý detail.

„Pokračuj a neotáčaj sa!“ hovorí kľudným hlasom, čo v preklade znamená: do naha.

Držím posledný kúsok oblečenia nad košom „deväť“. Biela podkolienka končí v koši. Stojím nahá a snažím sa zakrývať rukami svoju nahotu.

„Dám si pauzu, chceš piť?“ predstúpia tesne ku mne s nečakanou otázku. Pokývam súhlasne hlavou.

„Ako máš stáť?“ to už rezignujem a vzpriamujem telo do potupnej polohy. Nemusela ani zrevať „POZOR!“.

Odkráčala po svojom a ja som osamela na „buzerplace“ nahá v pozore, osvetlená jebnutou, reflektorovou lampou... Zavreté oči ma nútili rozmýšľať nad mojím biednym postavením, jedno bolo jasné, výprasku na tej koze sa nevyhnem. Som krava, zahrávala som sa s ňou dlho a kvalitne. Zozbieram si teraz všetky zasadené plody. To čo predviedla so mnou od príchodu, aj jáj.

Z driemot ma prebrala slamka na perách. Logala som nápoj /Viere stále správne jebe, bublinkové víno, akurát chladené/ v snahe uhasiť neskutočný smäd. Nechala ma to dopiť kompet. V pozore s prižmúrenými očami cítim, že odoberá slamku a počujem vrzgot barovej stoličky. Kamarátska slúžka, prerobená na dozorcu, zrejme zaujala svoje miesto...

„Potrebuješ rozhýbať, kobyla! Mi tu ešte zaspíš, predpaž si a dvadsať drepov!“

Je rad na mne, drepujem s úvahou, kam toto posmeruje. Pri asi piatom zrevala znovu.

„Kto bude počítať? Hááá!“ zúrivo ma znovu okrýkla: „Odznova!“

Pokračujem.

„Jeden, dva, tri...“ nahý telocvik končí zadýchanou dvacinou. Stojím znovu v pozore.

„Dovolil ti niekto pripažiť? Haló, je tu niekto? Vladko kázal si jej pripažiť?“

„Nie zlatko!“ odkričal radostný Vladimír.

„Kázal jej niekto iný pripažiť?“

Zahanbená dvíham ruky späť.

„Ďalších dvadsať, počítaj odzadu!“ prehovorila moja veliteľka.

„Dvadsať, devätnásť, osemnásť...“ počítam, drepujem a uvažujem, že ďalšiu sériu už asi nedám. Snažím sa byť bezchybná a drepovačku končím vzpriamená z predpaženými rukami. Necháva ma nehybnú, pozorujúc moje chvejúce sa ruky.

„Bolia čo?“ s úsmevom zoskakuje! Kde do paroma zas ide, krátka myšlienka bola ukončená položením mokrej rákosky na predpažené ruky.

„Posledných päť a zatiaľ stačilo!“ ukončila prechádzku, usadená už na svojom mieste s výhľadom.
„Raz, dva, tri, štyri, päť“ končím. Viera ma opravuje: „Správne má byť jeden, nie raz, znovu!“

Porazí ma „jeden, dva, tri...,“ konečne bez pripomienok. Obzerám ten drevený nástroj, skúšam pružnosť .

„Tešíš sa? Čaká ťa tanec. Bude skákať po tvojom holom zadku. Odlož ju a pokračujeme! Drobnosti na stôl! Počítaj nahlas!"

Retiazka „desať“, náušnice „jedenásťť, dvanásť“, piercing z pupku, atď, atď... Som v koncoch, dopočítané. Stojím už bez varovania v predpisovom pozore, kompletne nahá, bez jedinej ozdoby, ponížená pred svojou kamoškou.

Seržantka vychovávateľ ma odvádza pred kozu. Zas som v pozore, tentokrát s rukami za hlavou v ústach držím slanú rákosku. Je to nepohodlné, lakte musím tlačiť za chrbát. Rákoska zabraňuje ich presunu pred hlavu. Nie je spokojná, dáva mi ju za krk. Tlačím lakte dozadu a prsia s vypnutým hrudníkom vystavujem reflektoru. Kontroluje pohľadom bezmocne pripravenú delikventku. Prepleskne mi zadok a nehanebne odchádza za Vladimírom.

Je späť, sledujem ju starostlivo presúvať čiernu deku zo stola na vrchnú hranu drevenej kozy. Pripravuje mi lôžko, uvažujem, je čas na masaker. Nemýlim sa.

„Nech sa páči, urob si pohodlie“ tento raz bez výkričníka, ukazuje rákoskou na drevenú kozu. Preklápam brucho cez hornú hranu, prekrytú dekou. Pozoruje činnosť a upravuje moju polohu slovne. Rukami sa opieram zeme, zatiaľ čo nohy zostávajú bez opory. Zadok tvorí vrchol jej záujmu. Je neskutočne vystavený. Svaly zadku sú stiahnuté a ak po nich šľahne rákoska, nevydržím. Vie o vzniknutom probléme a podkladá pod palce nôh malú taburetku. Končeky nôh mi vystiera a tak nárty ukladá na mäkkú podložku. Bola to potupná poloha, umocnila ju tým, že obe nohy presunula na boky taburetky. Zadok povolil a vytvoril jemnú pristávaciu plochu. Zrejme bola konečne spokojná. Počula som už len šplechot vody vo váze. Nemusela ma priväzovať, z tohto by som sa dostala len ťažkopádne s nejakým bolestivým úrazom. Vnímam nejaké presuny a malý kĺud prerušuje šialená veta:

„Tak ťa tu vítam, mrcha!“ to už ale nebola Viera.

„Verím, že táto príučka bude prospešná. Vybavíme najskôr tie štyri poznámky, potom sa uvidí. Záleží od tvojej súčinnosti! Takáto poloha ti svedčí, si mi omnoho milšia, fakt ti to pasuje. Mala by si sa vidieť. Určite by si dodržiavala dohody. Nezabudni počítať nahlas, zrozumiteľne, bez omylu! Chcem počuť len číslovky, každé iné slovo znamená, že začíname odznova! Pripravená?“ ukončil môj kat inštrukcie a ja som skutočne dostala panický strach.

„Áno, rozumiem,“ snažím sa nezhoršovať moje postavenie.

Hanba ma fackuje a teraz mi skutočne dochádza kde som, ako vyzerám a čo ide so mnou predvádzať priateľ mojej najlepšej kámošky.

Pri pláchaní rákosky nezabudol podotknúť: „Chýba mi tam ešte oslovenie. Tak to naprav, nech sa nenahnevám.“

Tu nemôžem dlho rozmýšľať, vyletí zo mňa: „Áno rozumiem pán Vladimír, som pripravená.“

„Uvidíme, uvidíme! Takže, čo ťa čaká a neminie. Napočítaš si dvadsiatku. Za každú poznámku v žiackej 5 červených, možno červeno-modrých čiaročiek. Ver mi, že zajtra bude čo počítať. Ja svoje dohody dodržiavam. Sľubujem, že po týždni–dvoch budeš zase bez stopy. Ak budem spokojný s tvojou spoluprácou, ďalší výprask už dnes nebude. Čakajú ťa ešte povýpraskové záležitosti. To už asi zvládneš.

Len to hvízdlo a prásk! Zúfalý rev mi vyrazil aj zastrčené slzy. Jačala som „jáu jáu kúrva, bože, fak, to nedám, jau jau jau jau!“ bolo to niečo tomu podobné. Včas som sa spamätala: „Jeden, ou ou ou!“ nezabralo!

„Začíname od začiatku, tak sa sústreď! Zas nepočujem oslovenie, neďakuješ!“ dopĺňal závažnosť deja, podobnými rečičkamy. Zmasakruje mi riť, skučím jak nepríčetná a neviem si poradiť. Predierajúcu stopku držím zaťatými zubami.

Viera čosi nahnevane mrmle na Vladimíra. Počujem, že sa potichu hádajú. Zrejme došlo k dočasnému zmieru. Rákoska padá na zem a Vladimír nahnevane odchádza. Zrejme ju odhodil sám. Utrúsil len niečo ako: dokonči si to sama, porozprávame sa neskôr, tú kozu tam nechaj, ešte sa dnes zíde.
Nevedela som či myslí tú drevenú alebo mňa.

Viera odkráčala po krátkom čase za ním, zrejme niesla sebou ústnu „žehličku“.

Tak si odpočívam, nahá na koze, a uvažujem nad pulzujúcim zadkom. Rada by som si ho pohladila a skontrolovala to jelito. Nemám odvahu, možno sa prekotím alebo poruším polohu.
Pozor, prichádza Viera a je mierne rozhodená.

Vytušila som, že už letí ohybný parchant znova a presne! „Prásk!“ mám pocit, že slabšia, ale štípala fest! Nedojeb to dáš to, povzbudzujem sa v duchu.

„Áááu, ssss... jeden, ďakujem pani Vierka! Aááaaaa...“ dúfam, že mi nedá túto ranu opakovať!

„V poriadku, snaž sa si to nedojebať!“ prichádzajú povzbudivé slová od Vierky a ja predpisovo číslovkujem.

Padla dvadsiata, zadok mám v jednom ohni. Ani neviem ako, ale ocitám sa na tom drevenom stole. Deka chýba, kľačím s rukami za hlavou na holom dreve. Holá na holom. V zuboch zas tá rákoska. Pozorujem svoju postavu na protiľahlej stene. Je to čiernobiele zrkadlo. Ak vstúpi Vladimír, mám vymaľované.

Nakukne Vierka: “Dvadsať minút!“ Myslím, že žmurkla. Zrejme sa „neutopím“. Dvadsať minút je hodne, som na betón rozhodnutá to vydržať. Mám kusisko času na uvažovanie. Smrdím tu určite ako hnijúci podkan. Som bez šance sa umyť, osprchovať. V zadku alebo v kunde zohrievam odumreté profesorské semeno. Možno, že aj tam aj tam. Zabudla som sa spýtať. Ešte že žeriem lieky.
Tá kolenná bolesť je neznesiteľná. Nadobúdam pocit, že sa zridám na podlahu. Bubliny účinkujú.

Aleluja, Svätá Panenka Mária, konečne vchádza moja dozorkyňa. Pomáha mi na dlážku.

"Poď do kúta," hovorí jak profesionál. Upravujem ma do správnej polohy, som jej vďačná za zachránené kolená a zadok. Má u mňa drink. Som stále nahá, vystrkujem, hodne prikrčená, vyšpúlený zadok. Nos sa snažím zapichnúť do rohu, nejde to, mám výrazné lícne kosti. Ruky držím za chrbtom spojené s lakťami. Zadok je umelecké dielo ktoré nič nezakrýva. Láka návštevníkov, poď si spočítať tie šráfy. Návštevníci určite ocenia dielo slovami: „To muselo bolieť.“

Netrvá to dlho, prichádzajú prví dvaja.

"Oukej, hoď ju prosím ťa domov. Myslím, že jej na dnes stačilo..."
Vladimírové 2 vety ukončujú kapitolu.


Prvú tretinu, straty osobnej slobody, mám úspešne za sebou, teda dúfam...

p.s. ten záver mi pomáhala dopísať Vierka, u nej bol obdobný, okopčila ho zo svojej kapitolky. Upravila som to podľa svojej skúsenosti. Šetrili sme čas pri víne. Nebonzujte prosím!]]> http://www.xbdsm.sk/WxW/poviedky/269-237slovky-s2-e3/ Thu, 13 Jun 2024 05:07:45 +0000 Was