http://www.xbdsm.sk/poviedky/category/lezdom/ poviedky categories... http://www.xbdsm.sk/will/poviedky/volenti-non-fit-injuria-iv/ "To ste sa chceli vytratiť bez rozlúčenia?" napomenula slúžka svojho pána, keď ju objal v pevnom náručí.
"Do západu slnka sa vrátime, ani nezbadáš, že sme boli preč," usmial sa na ňu spod husárskej čiapky zdobenej sokolím perím Michal.
Katka mu opätovala úsmev a pohladila ho po uniforme, ktorou nahradil pohodlný dolomán.
"Chvíľu som myslela, že ma tu necháte."
"Radšej by som ťa odviedol do plameňov pekelných, ako ťa nechať v tomto hrade," rozhliadol sa Michal s obavami v očiach po hradbách a uchopil jej ruky. "Sľúb mi, že dáš na seba pozor a vyvaruješ sa nepríjemnostiam, kým budeme preč."
"Sľubujem pane," pozrela Katka vojakovi do očí a stavajúc sa na špičky pobozkala jeho pery pod tmavými fúzmi.

Po rozlúčení Katarína odišla do kuchyne, kde od včera nastúpila do služby. Jednou z prvých úloh, ktorými ju kuchár Tomáš poveril, bolo doplnenie záhadne minutého zázvoru. Bez otáľania teda vzala prázdny prútený košík a vydala sa po chýbajúcu koreninu do podzemia hradu. Slnko už síce dávno vyšlo, no ako klesala poschodiami, jeho lúče zachádzali za protiľahlé múry hradieb, až na prízemí bez okien úplne zanikli. Katka bola našťastie na tmu pripravená. Z predného vačku svojich služobníckych šiat vybrala kresadlo a zapálila ním jednu z pochodní na stene. Nový zdroj svetla následne vyvliekla z držadla a opatrným krokom zamierila tmavými chodbami pripomínajúcimi labyrint. Nimi sa dostala až do kazematového podložia zaplneného množstvom drevených regálov, kde na Modrom Kameni skladovali potraviny.
Už v prvých sekundách sa jej tu nepáčilo. V rozľahlom sklade panovalo azda ešte väčšie šero, chlad a ťažký, zatuchnutý vzduch. Aby tu nemusela stráviť ani o chvíľu dlhšie než bolo nutné, dala sa ihneď do práce. Hľadanie však pripomínalo pátranie po ihle v kope sena. Police praskali pod váhou potravín naskladnených pre prípad obliehania a Katke sa chýbajúci zázvor nepodarilo nájsť ani v polovici miestnosti. Bezvýsledne obišla ďalšiu radu drevených regálov, keď sa zrazu, akoby zo samotného pekla ozval výkrik. Spočiatku ho nevnímala a pripisovala ho len svojej fantázii umocnenej strachom. Onedlho však zaznel ďalší výkrik, tentokrát úpenlivejší a Katarína v ňom spoznala Žofiinu slúžku Margitu. V strachu pred seba namierila pochodeň a plameň sa v ten moment ohol pod prievanom. Niekde tu musí byť ďalší vchod, uvažovala Katka, možno sem panstvo poslalo Margitu pre víno a chuderka po tme spadla. Bez rozmyslu položila prázdny prútený košík na zem a vydala sa k tmavej chodbe, kam smeroval plameň fakle. Zastavilo ju až točité schodisko smerujúce strmo dole. Na jeho prahu sa zarazila a pocítila zlú predtuchu, z útrob totiž zaznel okrem výkriku aj panovačný ženský hlas.
"Hádam si si nemyslela, že sa to nedozviem!"
Ozvala sa rana a ďalší výkrik.
Katka opatrne stúpla na prvý schod. Ako robila ďalšie kroky, zvuky sa začali rozjasňovať. Panovačný hlas patril Margitinej panej Žofii a neboli samé.
"Je to svätá pravda, každé slovo," prisvedčil mužský hlas. "Sama sa mi k tomu priznala na spovedi. Údajne ste ju milostivá slečna ráčte odpustiť, ale nútili k bozkávaniu intímnych miest."
"To sú evidentné klamstvá!"
"Neklamala som! Musíte mi veriť!"
"Natiahnite ju na škripec!"
"Nieeee!"
Katka pre istotu zhasila pochodeň a potichu zišla až na prízemie. Schody tam končili pootvorenými ťažkými dverami z dubu. Za nimi skrz štrbinu Katka uvidela Žofiu a kňaza Mikuláša ako s kaplánom Šimonom v bývalej mučiarni priväzujú nahú Margitu na škripec. Poľakala sa, či si ju nevšimli, ale trojica bola našťastie otočená chrbtom ku dverám a pozornosť plne venovali úbohej slúžke. Katka teda využila príležitosť, nepočuteľne prešla za stĺp, okolo ktorého sa vinulo točité schodisko a skryla sa do tmavého výklenku pod schody.
"Maj na mysli spásu svojej duše dievča," prehovoril na Margitu opäť Mikuláš, "klamanie pri spovedi je smrteľný hriech."
"Neklamala som, chcela som iba uľaviť svedomiu, nikomu ďalšiemu to nepoviem," zaprisahávala sa slúžka, zatiaľ čo uväzovali laná okolo členkov a zápästí.
Kňaz jej slovám nevenoval pozornosť a kývol na hrbatého kaplána, ktorý bez milosti zatiahol za kladku. Mechanizmus pohol lanami, tie sa zarezali do končatín a potiahli ich kúsok od seba.
"Odvoláš?!" sykol Mikuláš.
Margita neodpovedala. Šimon opäť zatiahol za kladku a telo nahej slúžky sa naplo. So sadistickým výrazom v očiach hrbatý kaplán ďalej pokračoval, až sa končatiny odpútali od rebrín. Margita stále mlčala, čo svedčilo o tom, že na lanách bola stále vôľa, avšak ďalšie pootočenie už mohlo spôsobiť natiahnutie svalstva. Šimon, ktorý si bol toho vedomý uchopil pevne kladku, pripravený vydať väčšiu silu na bod zlomu, kedy telo začína klásť odpor.
"To stačí," zachránila ju nečakane Žofia. "Zmrzačená slúžka mi nebude k ničomu platná. Dostane v tejto polohe čas na rozmyslenie."
"Ste k nej až moc zhovievavá," povedal pokorne Mikuláš, akoby bola dcéra správcu hradu svätica. "Hriešnica je tvrdohlavá, ale možno máte pravdu a časom zmúdrie."
Žofia pohodila hlavou smerom k Margite, čakajúc, že to v ďalšej chvíli vzdá. Nič sa však nedialo, tak kňaz sťahujúc si od zimy kabát pokračoval:
"Je tu chladno milostivá slečna, poďme späť do hradu, pozývam vás na zvarené víno. Šimon ju tu už postráži a keď hriešnica príde k rozumu, nechá po nás poslať."

Po jeho slovách Katarína započula prichádzajúce kroky z mučiarne a v strachu sa natlačila do najtmavšieho kúta pod schodiskom. Pavučiny sa jej zaplietli do gaštanových vlasov, ale ani nepípla, nakoľko sa kroky priblížili ešte bližšie, až ich započula priamo nad hlavou. Keď utíchli, nabrala odvahu vystúpiť zo svojho úkrytu. Dvere tentokrát nechali otvorené do korán a za nimi Katarína uvidela, ako sa Šimon nebezpečne približuje k Margite. Istú chvíľu na ňu iba dlho hľadel, avšak keď si bol už istý, že sú sami a nikto ich nebude počuť, lačne siahol po odhalenom poprsí. Sprvu tichá a odovzdaná slúžka sa pod jeho dotykmi dala do kriku.
"Páči sa mi ako sa vzpieraš ty pobehlica," povedal úlisne Šimon zarývajúc svoje špinavé prsty do slúžkiných bradaviek. "Len by si nemusela toľko jačať."
Následne vytiahol zo zodratého vrecka špinavý obrúsok a surovo jej ho natlačil do úst. Krik utíchol, vystriedalo ho mumlanie a tlmený plač úbohej slúžky ohmatávanej už aj na ohanbí. S tým sa ale hrbatý kaplán neuspokojil a vyštveral sa na škripec za svojou obeťou. Katka medzitým za stĺpom už len s hrôzou sledovala, ako Šimonovi klesajú nohavice.
Celý čas si pod schodmi pripomínala sľub daný Michalovi, avšak nedokázala sa tomuto bezpráviu naďalej nečinne prizerať alebo odísť. Rezkým krokom vstúpila do bývalej mučiarne, z hákov na stene vzala najbližší býkovec a šľahla nim po násilníkovi. Ten sa poľakal a so zadunením padol na kamennú dlažbu. Na zemi si napravil nohavice a za zúrivého fučania pripravený prejsť do protiútoku vstal. Katarína mu to nedovolila a rozdrapkaná špička koženého biča dopadla na Šimonovu tvár. Násilník skončil opäť na podlahe, odkiaľ už znova nevstal. Zmohol sa iba na doplazenie ku schodisku, zakrývajúc si pri úteku zakrvavenú tvár.
Ako zmizla vo dverách posledná časť jeho tela, Katarína si uvedomila plný rozsah svojho činu. Vedela, že urobila správne, morálne rozhodnutie, ale nevedela, či naň bude prizerať rovnako aj miestna vrchnosť. Musí teraz odtiaľto Margitu dostať do bezpečia, uvažovala Katka, najlepšie k hlavnému kuchárovi Tomášovi, kde by ju ukryla, než sa vráti Michal so zvolenskými. Pristúpila teda ku škripcu a kladkou uvoľnila laná stiahnuté slučkou okolo končatín trasúcej sa slúžky.
"Si v poriadku?" spýtala sa Katarína s obavou v hlase.
Margita so slzami v očiach prikývla a už schopná pohybu stiahla vystrašene kolená ku hrudi. Katarína vzala zo zeme šaty a opatrne jej ich prehodila cez hlavu, aby tak zakryla nahotu a aj tým malým teplom zredukovala tras nepochybne umocnený zimou.
"Poďme odtiaľto," ponúkla Katka Margite rameno a obe dievčatá pomaly dokráčali ku točitému schodisku, unikajúc tak z hroznej miestnosti na slobodu.
Ďaleko však nedošli. Za posledným schodom spozorovali dvoch drábov, medzi ktorými stál s hrozným úsmevom kaplán Šimon.
"Chyťte ich!" vydal príkaz.
Dvojica pochopov bezohľadne zdrapila dievčatá a podľa Šimonových rozkazov ich zavliekli späť do bývalej mučiarne. Margita išla odovzdane, nemala silu brániť sa, zato Katka nadávala, škriabala a kričala ako všetko vyrozpráva Michalovi. Hrbáč si však z vyhrážok nič nerobil, iba sa smial diabolským smiechom a poskakoval schodmi ako pekelník. Na prízemí dal obom dievčatám vsadiť nohy do železných okovov, aby mu podľa jeho slov: znova vtáčiky neuleteli a sám sa odobral späť do hradu.

Nebol preč dlho a keď sa vrátil, kráčali za ním Žofia s Mikulášom, ktorým zatiaľ vyrozprával svoju verziu príbehu, ukazujúc pri poslednej vete na Katarínu.
"To nie je pravda! Ten chlipník sa ju chystal znásilniť!" postavila sa v okovoch Katka a keby ju nezastavila reťaz, zaútočila by na Šimona azda aj holými rukami.
"Sama sa mi ponúkala," bránil sa hrbatý a vcelku nepekný kaplán.
Margita nenamietala, iba vystrašeným pohľadom hľadela striedavo na škripec a dcéru správcu hradu, ktorá si s rukami založenými na prsiach túto scénu mlčky vychutnávala. Najmä fakt, že sa týmto Michalova milá konečne chytila do jej pazúrov.
"Nech je to ako chce," vstúpila do ich hádky nakoniec Žofia. "Faktom ostáva, že Gita osočovala svoju paniu na svätej spovedi a Kata napadla božieho služobníka. Obe sú to hriešnice, zasluhujúce prísny trest!"
"Máte úplnú pravdu, lepšie by som to ani sám nepovedal," poklonkoval kňaz Mikuláš olizujúc si pery pri pohľade na spútané dievčatá.
"Tiež ste žena! To nemáte žiadne pochopenie? Ten podliak sa ju chystal zneuctiť, keď sa nemohla brániť!" kričala Katka.
"Neviem, čo si tu robila," ohrnula nad ňou Žofia nosíkom, "ak si niečo také videla, mala si mi to prísť ohlásiť."
"Áno a vy by ste určite zasiahli," odvrkla prudko Katarína.
Šľachtičná, nezvyknutá na podobné jednanie zasyčala: "Tá drzosť ťa príde veľmi draho! Vyzlečte tie darebáčky donaha a doneste ku trestnej koze!"
Dvojica pochopov sa dala bez zaváhania do práce. Obe dievčatá s radosťou zbavili šiat a privliekli k nástroju, ktorý vybrala dcéra správcu hradu na ich trýznenie. Trestná koza, v iných krajinách nazývaná tiež drevený kôň alebo španielsky osol pripomínala obyčajnú kozu na pílenie dreva. Len namiesto držadiel pre polená, vrch pokrývala kovová strieška do tvaru obráteného V. Na ňu jeden z drábov vysadil vzpierajúcu sa Katarínu, ktorá pri dopade pochopila, v čom spočíva zlovestný názov, ako zaoblená hrana bolestivo zavadila o jej lono. Chcela uľaviť bolesti a nadvihnúť sa nohami, lenže s hrôzou zistila, že na podlahu nedosiahne ani špičkami prstov. Vzápätí ucítila za sebou Margitu, ktorú k nej vysadili z druhej strany tak, že sa dotkli nahými chrbtami. Ani ona nepatrila medzi vysoké ženy a rovnako ako Katka teraz trepotala nohami nad podlahou. Jediný spôsob, ako zdvihnúť ubolené loná od kovovej hrany bolo zaprieť sa rukami o kozu, avšak Žofia to zarazila už v zárodku.
"Uviažte im ruky, nech nie sú toľko neposedné!"
Drábi uposlúchli šľachtičnú. Dievčatám bezohľadne ohli ruky v lakťoch a zviazali v nepríjemnej polohe s dlaňami dotýkajúcimi sa takmer až krku. Katarína sa ešte zvládla nakloniť za seba a natiahnutými prstami objala tie Margitine. Slúžka objatie opätovala rovnakým podporným gestom.
Dcéra správcu hradu si ich zatiaľ obchádzala ako sup. Nakoniec pristúpila k veľmi nevzhľadnej skrini, odkiaľ za hrkania vybrala drevenú krabičku, obsahujúcu malé kovové platničky stiahnuté skrutkami.
"Toto je palečnica," vytiahla Žofia jednu zo spojených platničiek. "Názov je odvodený od končatín, ktoré sa vložia medzi tieto dva pliešky a utiahnu skrutkami."
Šľachtičná názorne ukázala, ako funguje a zamávala ňou dievčatám pred očami.
"Lenže vy svoje palčeky skrývate," posťažovala sa, prechádzajúc nechtami po Katkinom ramene.
"Hm kde by sme ju len dali?" uvažovala nahlas, zatiaľ čo nechtami zašla k ich prsiam.
Končekmi dvoch nechtov následne dosť nešetrne uchopila Katkinu stvrdnutú bradavku. Tá so strachom v očiach zakrútila nesúhlasne hlavou.
"Áno, dáme ju sem," rozhodla nakoniec Žofia škodoradostne.
K natiahnutému prsu priložila roztvorenú palečnicu a prevliekla ňou špičku bradavky. Katka sykla, ako sa pliešky pomaly začínali zarývať do takto citlivej časti kože.
"Stále je čas ma odprosiť," povedala šľachtičná sladko a vytiahla z drevenej krabičky ďalšiu palečnicu.
Katarína opäť zakrútila hlavou, ale tentoraz v tom bol skôr znak odboja a nie strachu. Za svoje gesto dostala palečnicu aj na druhú bradavku, ktorú Žofia stiahla skrutkami ešte viac než predchádzajúcu, až Katka nedokázala nezakričať. Margita jej za chrbtom stisla ruku. Ďalšia však nasledovala práve ona a o chvíľu už palečnice zahryznuté do bradaviek ohýbali obom dievčatám prsia bolestivo k zemi.
"Dnes sa ti to už toľko nepáči," zhodnotila posmešne Žofia pri pohľade na Katkino lono, ktoré dnes už nevlhlo, ako včera pri Michalovi.
"Možno keby ti pomôžem," pokračovala ďalej šľachtičná a ukazovákom zdobeným drahým prsteňom zašla ku klitorisu, opierajúceho sa o zaoblenú hranu kozy.
Dotykmi Katkou prešla vlna vzrušenia a pocítila hanbu, že tu vzdychá zaliata rumencom. Odtiahla sa teda najďalej ako len mohla, krútiac pri tom telom, akoby bol Žofiin prst rozpálený pohrabáč. Nebolo však úniku a prst drankal po ohanbí akoby išlo o struny lutny.
"Keď nechceš vzrušenie, bude bolesť!" zapojila pozlostená Žofia aj palec a uchopila Katkin klitoris bezohľadne do nechtov. "Zviažte im nohy a doneste závažia!"
Dvojica drábov zviazala úbohým dievčatám visiace členky k sebe. Dcéra správcu hradu následne vybrala dve menšie kamenné závažia o veľkosti delovej gule, ktoré im za pomoci hákov zavesili na povrazy okolo členkov. Dodatočná váha potiahla dievčatá k zemi a umocňujúc tak bolesť, zaryla sa zaoblená hrana ešte väčšmi do ich ubolených lôn.
Rovnako ako škripec, bola trestná koza smrteľný nástroj, schopný nenávratne poškodiť telo, avšak Žofii išlo len o pokorenie dievčat bolesťou, a tak siahla namiesto ďalšieho závažia po biči.
"Tento nazývam deväťchvostá mačka," hladila Žofia strapcový bič rozvetvený od držadla množstvom kožených pruhov.
Nimi pohladila svoju slúžku po stehne, ktorá sa pod ich dotykmi striasla od hrôzy.
"Gita ju už pozná. Zoznámime s ňou teda aj teba," prehovorila Žofia ku Kataríne a deväťchvostou mačkou šľahla po jej hrudi.
Kožené pruhy drvivo dopadli celou plochou na hrudník kúsok pod bradu, až sa Katka poľakala. Než sa stihla spamätať, dopadla druhá rana. Tentokrát zasiahla prsia a spolu s palečnicami na bradavkách spôsobila nevýslovnú bolesť. Katka vydržala nevykríknuť a ešte viac stisla Margitinu ruku. Ďalšie rany zasiahli striedavo brucho a potom prsia. Krátka dĺžka biča dovoľovala častovať obeť svižnými ranami. Žofia umne pokrývala celé telo, najviac sa však vracala k podbrušku, kde opakovanými ranami zasahovala citlivé časti, ponižujúc tak Katku bolesťou i vzrušením.
Ani Margita neostala ušetrená, Mikuláš našiel rovnaký bič a jal sa trestať aj ju. Nešťastná slúžka po všetkom tom trýznení v istú chvíľu prepukla v plač.
"P-p-prosím milosťpani u-už dosť! Všetko odvolávam!"
Žofia nedbajúc na Margitine slzy naďalej udierala strapcovým bičom.
"Až ma Kata odprosí za svoje drzé chovanie!" odmietla striktne dcéra správcu hradu akékoľvek prosby.
Katka ešte chvíľu znášala šľahanie biča, potom z nej tiež ticho vyšlo: "Prepáčte mi moje drzé chovanie."
"Vôbec ti to neverím!" odvetila Žofia zaháňajúc sa bičom, ktorý naďalej dopadal na nahé telá dievčat.
Už ich neboleli loná ani členky sťahované závažím, bolesť teraz vyplňovala začervenaná koža z neustálych rán. Tie sa občas presunuli aj na stehná, odkiaľ stúpali opäť hore na prsia, kde bola sila dopadu umocnená bolesťou z palečníc zahryznutých do bradaviek.
"P-p-prosím milosťpani u-u-už budem poslušná," zasýpala Katka odovzdane a hlava jej klesla od vyčerpania.
Žofia konečne prestala.
"Už začínaš byť povoľnejšia, aj ma oslovuješ s úctou," dodala spokojne šľachtičná.
Koncom držadla biča nadvihla Katkinu bradu a ako zmija jej pozrela priamo do očí.
"Samotné ospravedlnenie ale nestačí, najprv musíte s Gitou podstúpiť pokánie."
Mikuláš si olízal pery a vstúpil do ich rozhovoru: "Ak dovolíte milostivá slečna, mal by som návrh."
Kňaz sa nahol ku Žofii a niečo pošepkal. Dcéra správcu hradu nadšene prikyvovala, následne vydala sériu rozkazov, po ktorých drábi cez miestnosť natiahli dve laná s množstvom uzlov. Dievčatám odviazali nohy a dosť nešetrným spôsobom ich vzali na plecia. Rovnako, ako predtým na kozu, ich tentoraz so zviazanými rukami posadili obkročmo každú na jeden povraz.
"Dajte tie laná vyššie!" zvolala Žofia k drábom, keď uvidela, ako Katarína s Margitou stoja pätami na zemi.
Na to sa povrazy pomocou kladiek napli a zdvihli so sebou aj dievčatá, ktoré boli týmto donútené postaviť sa na špičky.
"Nestojte tam len tak a hýbte sa vy lajdáčky!" počastovala šľachtičná bičom ich zadky.
Katka spravila bosou nohou opatrne prvý krôčik. Suchý našponovaný povraz v tom šuchol pomedzi jej vlhké, krvou naliate pysky až sa od bolesti skoro zapotácala. Podľa piskotu po pravici s podobnými ťažkosťami bojovala aj Margita. Tá sa rovnako pomaly presúvala po lane, aj napriek tomu, že sa tým o to väčšmi vystavovala Žofiiným ranám. Najťažšia časť nastala pri náhodne uviazaných uzloch. Mierne napredujúca Katka s hrôzou zistila, že zmotané lano spôsobilo v tomto mieste nepríjemnú prekážku, nad ktorou musela pretlačiť celé svoje ohanbie. Hryzúc sa do pery, zavrela oči, položila klitoris na uzol a miernymi pohybmi si privodila vzrušenie, aby tak jej lono aspoň z časti ovlhčilo suchý povraz. Veľmi to nepomohlo a ostré vlákna konopného lana sa bolestivo odreli o vnútornú stranu pyskov. So zamrnčaním dokončila presun. Keď opäť otvorila oči uvedomila si, že je len na začiatku a čaká ju ešte dlhá cesta pokánia ako toto trýznenie nazvala sadistická dcéra správcu hradu.


Nad korunami ihličnatých stromov vystúpil tmavý dym. Michal pritiahol koňovi uzdu a pozrel tým smerom. Podľa tvaru odhadol požiar prinajmenšom na väčšiu stodolu a spomenul si, že v tých miestach leží malá osada drevorubačov. Mohlo ísť síce o nehodu, ale taktiež o ďalší turecký výboj, o ktorých nebolo na tomto území núdze. Nehodlal to riskovať a okamžite pokynul svojim mužom, aby ho nasledovali k najbližšiemu rázcestiu, odkiaľ jedna z ciest viedla k usadlosti malým priesmykom.
Keď po pár minútach jazdy dorazili k miestu, kde sa vetvila cesta, Michalov zástupca Pavol nahlas zanadával. Sneh z južného smeru niesol stopy množstva kopýt, podobajúcim sa tým, aké za sebou zanechávali aj oni z Modrého Kameňa. Nebolo pochýb, že ide o tureckú jednotku so zhruba rovnakým počtom vojakov.
"Určite sa budú tadiaľto aj vracať. Musíme nastražiť pascu ešte pred rázcestím, inak si všimnú naše stopy ako teraz my ich," pozrel Pavol významne na Michala a potom ukázal k lesu. "Najlepšie medzi tými stromami."
Michal musel uznať, že to miesto by im poskytlo skvelú taktickú výhodu. Ešte nedávno by neváhal ani sekundu, avšak teraz myslel na Katkinu rodnú dedinu a nemohol sa odhodlať nechať napospas ďalších nevinných ľudí. Po chvíli premýšľania zakrútil nesúhlasne hlavou, kývol rukou smerom k dymu a bodol koňa ostrohami do slabín.

Biely sneh ostriekala červená krv. Kľačiaci richtár si chytil svoj rozbitý nos a pozrel hore. Nad ním sa týčil zvláštny poturčenec hovoriaci ich jazykom a keby nebol oblečený orientálne, neznalý človek by si ho mohol pomýliť s jeho synmi. Rukavicu, ktorou ho pred chvíľou udrel do tváre, si utrel do plášťa a opäť prehovoril.
"Turci, na ktorých sa pýtam, prepadli dedinu neďaleko odtiaľto, musíš o tom niečo vedieť."
Richtár zakrútil hlavou a preletel vystrašeným pohľadom okolostojacich vojakov v turbanoch. Nastalo ticho prerušované len blčaním ohňa z horiacej stodoly a zvierat uväznených vnútri.
"Hovor, čo vieš, inak do ďalšej naženieme ľudí," povedal mladý veliteľ Turkov nekompromisne.
"Nev...," zakoktal sa richtár.
Pri pohľade na zajatých obyvateľov však nedokončil slovo.
"M-možno ich..."
Nedokončil ani vetu. Z cesty vedúcej k ich usadlosti sa rozľahol dunivý dusot koní. Turci podľa reakcie nečakali ďalších druhov a vydali sa uvítať nečakanú spoločnosť tasenými šabľami. Útok však prišiel s prudkosťou prívalovej vlny. Skôr než obrancovia stihli zaujať postavenie v uličkách, jazdci už vtrhli na malé námestie, kde držali zajatých kresťanov. Nikto nekládol otázky, hovorili iba zbrane a útočníci rúbali po hlavách každého kto mal na sebe turban alebo orientálnu prilbicu.
Keď turecký veliteľ pochopil, že sa situácia nevyvíja priaznivo, kývol na zvyšok vojakov strážiacich obyvateľov a rozhodným príkazom ukázal smerom na boj. Muži ho uposlúchli, no ako jeden z nich prechádzal okolo kľačiaceho richtára, v zlosti doňho zapichol šabľu. V ten moment neznáma žena z davu, pravdepodobne jeho manželka alebo dcéra, prepukla do neovládateľného kriku, čo vyvolalo ešte väčšiu paniku. Toho využili drevorubači a zaskočených Turkov napadli do chrbta, vediac, že je to ich jediná šanca na prežitie. Misky váh sa naklonili na stranu kresťanov a tí sa razom ocitli vo výraznej presile. Michal, sledujúci z výšky koňa rebéliu dedinčanov, prikázal Pavlovi s jeho mužmi prebiť sa ľavým krídlom a podporiť odboj vzadu.
Následný boj netrval dlho. Drevorubači sa chopili zbraní padlých Turkov a dorazili nimi zvyšok nepriateľov, až zostal nažive iba ich samotný veliteľ. Ten uvedomujúc si beznádejnosť svojej situácie, v poslednom zúfalom akte strhol Pavla z koňa a spolu s ním skončil v kope snehu.
"Späť, vy neveriaci psy, inak ho zabijem!" vykríkol Hasan a ako zdvíhal Pavlove telo, zablysol sa mu v ruke nôž, ktorý starému vojakovi pridržal pri hrdle.
"Odhoď tú zbraň pohan a doprajem ti rýchlu smrť," odpovedal Michal s dešpektom a pozrel na zhorenú stodolu. "Aj keď by sme ťa mali očividne naraziť na kôl alebo zavesiť na hák."
Hasan odfrkol: "Žiaden človek tam neuhorel, zavreli sme tam iba dobytok."
Obyvatelia usadlosti neochotne pritakali jeho slovám, ale zároveň z davu zaznelo: "Bez našich zvierat nevydržíme zimu!"
Michal zúžil viečka a tasil ukoristený turecký jatagán. Pri pohľade na čepeľ Hasan mierne spustil nôž a jeho tvár stuhla. Nezračil sa na nej však strach, skôr údiv a spoznanie.
"V Budíne mám známych, radi za mňa zaplatia výkupné, ktoré môžeš použiť na reparácie," prelomil mlčanie poturčenec. "Ak mi dáš svoje slovo, že sa mi nič nestane, odložím zbraň."
Ondrejovi sa medzičasom podarilo dostať so svojou arkebúzou za pohana, no Michal mu kývnutím hlavy naznačil zamietavé gesto. Musel uznať, že výkupné by im poslúžilo viac než ďalšia mŕtvola. A ak Budín odmietne zaplatiť, zabijú ho neskôr.
"Dobre, dávam ti svoje slovo," zvolal k nemu nakoniec Michal.

Zvolenskí precválali bránou na nádvorie Modrého Kameňa. Toho času slnko už pomaly zachádzalo za strechy hradu, avšak svit odrážajúci sa od belavého snehu stále dovoľoval dobrú viditeľnosť. Michala idúceho vpredu znepokojilo nezvyklé ticho a jastrabím zrakom preletel okolie. Pohľad mu strnul na podivných siluetách v šere podlubia. Keď si uvedomil, na čo sa pozerá, vzbĺkol v ňom plameň hnevu. O jeden z kamenných stĺpov podlubia bola totiž priviazaná Katarína so Žofiinou slúžkou Margitou. Obe dievčatá boli nahé a triasli sa od zimy. Michal ihneď zosadol z koňa a vydal sa k nim. Na hradbách sa však v tú istú chvíľu objavili ozbrojenci a kušami namierili na zvolenských jazdcov.
"Dievčence ostanú tam kde sú," prehovorila zvučne Žofia, zostupujúc schodmi hradu na nádvorie.
Michal zanadával a nedbajúc na slová šľachtičnej, pokračoval ku Katke. S nasledujúcim krokom ale dopadol kúsok od jeho čižmy šíp, kovový hrot zazvonil o podlahu a drevené telo s letkou spravilo piruetu. Mladý veliteľ ho zdvihol a lámajúc šíp na polovicu pozrel ku Žofii.
"Čo to má znamenať?" spýtal sa podráždeným hlasom.
"Iba poistka, na ochranu práva," vztýčila sa šľachtičná. "Tá vaša nevychovaná slúžka napadla úbohého kaplána a Gita..."
Žofia prerušila svoj predom pripravený monológ a skĺzla pohľadom na neznámeho muža, ktorého za sebou zvolenskí viedli na povraze. Fascinovaná spútaným pohanom, zabudla v daný moment na otvorené nepriateľstvo a pristúpila bližšie k jazdcom.
Michal zauvažoval nad možnosťou napodobiť Hasana a rýchlym výpadom spraviť zo šľachtičnej rukojemníka, ale rozhodol sa pre elegantnejšie riešenie.
"Ah zaujal vás môj zajatec," prehovoril Michal, akoby mimo rečou. "Bežne nikoho nenechávame nažive, avšak tento o sebe tvrdí, že má vysokú cenu."
"A ako viete, čo hovorí? Nebodaj ste sa naučili hovoriť ich jazykom?" spýtala sa ironicky Žofia.
"Ale kdeže," pousmial sa Michal popod fúzy. "On hovorí našim. Ide pravdepodobne o poturčenca, možno janičiara. Len nedáva zmysel, prečo by velil jednotke sipáhiov. Nuž, budeme sa ho na to musieť opýtať."
Mladej šľachtičnej pri poslednej vete zablysli oči a bez rozmyslu zo seba vyhŕkla: "Ak ho dáte mne, zabudnem na to, čo spravila tá vaša galánka."
"Toto nie je hra," pozdvihol Michal tmavé obočie, "môže sa jednať o dôležité informácie."
"V tomto sme na jednej lodi," pristúpila k nemu Žofia bližšie a ako mačka siahla nechtami po ozdobných cvokoch jeho uniformy. "Obaja vieme, že ho dokážem prinútiť vyzradiť čo vie a samozrejme sa so všetkým podelím."
Michal pritakal hlavou, potom nečakane schmatol šľachtičnú za načechrený rukáv a pritiahol ju k sebe. Druhou rukou ju chytil pod krk a pošepol:
"Dám ti ho. Bav sa ako uznáš za vhodné, ale ešte raz sa dotkneš Katky a týmito rukami ťa vlastnoručne uškrtím. Tej druhej dievčine by si tiež mohla dať na pár dní pokoj. Rozumela si?"
Žofia bolestivo prikývla a pozrela planúcimi očami stranou na Hasana. Áno, dá Gite a Zuze na chvíľu pokoj, ale nie z ľútosti, nebude mať na ne totiž v najbližších dňoch čas.]]> http://www.xbdsm.sk/will/poviedky/volenti-non-fit-injuria-iv/ Mon, 13 Oct 2025 06:29:10 +0000 Will http://www.xbdsm.sk/xxxxxxxxx/poviedky/dmk-feno-269ka/
Povedala: „Dobre!! Ale bude to podľa mojich pravidiel rozumieš?!“

Výskala som od radosti a pobehovala po izbe, ako malé šteňa keď ma zoomies. Veď som aj bola malé šteňa. Teda, vtedy ešte nie, vtedy som sa ešte týždeň rozhodovala, či budem mačiatko, či šteniatko. „Počúvajte“ túto moju dilemu. Ako mačiatko by som bola krajšie oblečená, bolo by to elegantnejšie a celá by som si prišla taká ladná, zatiaľ čo šteniatko by bolo hravejšie, mohla by ma madam učiť rôzne povely a mohla by som nosiť vôdzku. Teda jedno i druhé ide pomiešať, ale chcela som nech to je viac autentické. Samozrejme to skončilo tak, že musela vybrať madam a tak sa zo mňa stalo šteniatko. Malé, neposlušné, hravé šteniatko, fenočka.

Začalo to pravidlami. Madam si ma posadila na zem k svojim nohám a začala mi čítať pravidlá. Ak som sa chcela hrať, musela som sa ich naučiť. Bola to skúška pozornosti a ja som mala som len jeden pokus (ževraj). Sústredila som sa ako drak a madam začala čítať:

Pravidlo číslo 1
Záchranné slovo – hru je kedykoľvek možné ukončiť dohodnutým záchranným slovom „Red“. V prípade zapchatých úst je to lúsknutie prstov alebo 3x zaklopanie.

Toto je naše pravidlo pri každej hre, bože ani si neviete predstaviť, koľko som sa učila lúskať.

Pravidlo č. 2
Fenočka do hry vždy vstupuje pripravená, umytá, upravená a v tomto oblečení: Šedé alebo čierne podkolienky, šedé rukavičky bez prstov, ružový obojok a chvostík. Prípadne môže, ale nemusí mať ušká. Iné kusy oblečenia nie sú povolené.

Musím sa pochváliť, rukavičky bez prstov sú moja výroba. Bez prstov znamená, že celé ruky sú v jednom kuse, dlane a prsty spolu, ako v palčiakoch.

Pravidlo č. 3
Je zakázané holenie kundičky a zadočku.

Toto je pravidlo, s ktorým som najviac bojovala. Totižto to, že sa hanbím za svoje prsia kvôli ich veľkosti, alebo enormnosti už viete, ale je tu ešte jedna vec, ktorá sa s nimi možno trošku aj spája. Za to, že sú také veľké pravdepodobne môže nejaký rastový hormón, ktorý môže aj za to, že moje telo… že som chlpatá… teda nie chlpatá akože všade, ale chlpatiem dosť rýchlo a aj na takých miestach, ktorých by som nemusela, okolo zadočku a tak…. Ach bože… prečo to tu píšem…. To je jedno… No najhoršie pravidlo zo všetkých.. Prepáčte, musela som to vysvetliť, ďalej to bude mať asi zmysel. A mimochodom, to s tým hormónom som si vymyslela, neviem, či to je pravda, ale vysvetľujem si to takto nejako.

Pravidlo č. 4
Fenočka má zakázané hovoriť ľudskou rečou. Môže iba štekať. Jedno zaštekanie znamená áno, dve znamená nie.

Pravidlo č. 5
Fenočka môže chodiť iba po štyroch, výnimka je vykonávanie potrieb na wc.


Akonáhle madam dočítala, prišiel rad na mňa to zopakovať. U mňa to vyzeralo nejako takto:

„Čiže záchranné slovo „red“, klasika…. Klopanie, lúskanie. Nosiť iba rukavičky, podkolienky a chvostík, keď tak ušká na hlavu, štekať, raz áno, dva krát nie, nesmiem sa dole holiť, mám byť umytá a musím chodiť po štyroch.“

„Všetko?“ spýtala sa madam.

„Všetko.“ odpovedala som.

„A sme sa dohrali“ zasmiala sa madam a odišla do kuchyne

„Akože dohrali????!!!!“ bežala som za ňou.

„No dohrali… nezapamätala si si všetko“ poúčala ma madam

„Jakže nie….. záchranné slovo, to je jednotka. Oblečenie je dvojka. Štekanie je trojka, Chodenie po štyroch je štvorka a holenie päťka.“

„No poprehadzovala si to, ale to je jedno, ale oč nie je jedno je to, že si podstatné veci vynechala“ opravila ma a s kľudom si zatiaľ natierala rožtek s maslom.

„Tak ešte raz, záchranné slovo a lúskanie. Podkolienky, rukavičky, ušká a chvostík. Potom zákaz holenia na šuške a zadku, štekanie a zákaz hovorenia... Všetko…“

„Nó, a teraz ti nie že chýba jedna vec, ale rovno tri a z toho si jednu vec povedala dva krát, štekanie a zákaz hovorenia, to je jedno pravidlo“ s kľudom ma zasa dodrbala a odhryzla si z rošteka.

„Božeeeeee“ strácala som nervy

„Tak znova ……“

Ak vám to príde frustrujúce, počkajte na toto…

Mesiaaaac!!!!!!! Skurvený mesiac som to hádala ako taká trúbka, kým mi konečne došlo, že som zabudla na skurvený obojok….. Mesiaaaac!!!!!!! Prísahám 36 dní…. Mám to poznačené… na zadku… Každý deň, čo som chcela hádať ma stál 30 rán na zadok. Šikovnejší už vedia 1080 je to dokopy. Prte tých, čo sú slabčí v matike.... Ja som použila kalkulačku, takže no offense.

Toľko k intru…. Nádych… výdych… poďme na to, čo vás asi najviac zaujíma

Jedna z našich prvých hier, keď už sme boli trošku zohraté.

Madam sedela na gauči a sledovala televízor. Bol už večer, tma a ja som za ňou pribehla po štvornožky z vedľajšej izby. Bola som nahá, rukavičky, ponožky a chvostík som mala zakázané použiť. Prišla som pred madam a tá mi dala povel, aby som jej vyzliekla ponožky. Vzala som preto jednu ponožku do úst a začala ju ťahať zubami dole z jej nohy. Pritom som jemne vrčala a mykala hlavou.

Ešte jednu vec by som chcela podotknúť. Naše hry fungujú tak, že čím som viac autentickejšia, tým je odmena na konci hry väčšia. Niekedy to je nová hračka, inokedy orgazmus a podobne. Také veci ako používanie rúk, rozprávanie a podobne majú negatívny dopad na hodnotenia a na druhú stranu vyplazovanie jazyka, slintanie, štekanie, majú zas ten pozitívny.

Takže späť k príbehu. Mala som špičku jej ponožky v ústach a mykala som hlavou sem a tam, ako nahnevané šteniatko. Ona sa smiala a chválila ma, ako mi to pekne ide. Ja som ťahala a vrčala a prsia sa mi hojdali sem a tam. Potom som silnejšie mykla a bolo to. Jedna ponožka bola dole.

*Ešte druhý nepriateľ, poďme na to….* išlo mi hlavou

Vrrrr. Vrrr…. Haf!!“ a čoskoro bola dole aj druhá…

„Ách zlatko, to je úľava, ani si nevieš prestaviť ten skvelý pocit, vyzliecť si ponožky po celom dni dole z nôh. Ešte že šteniatka ponožky nenosia čo?!“ rozprávala mi madam, zatiaľ čo mi na obojok pripínala vôdzku.

„Haf!“ štekla jeden-krát na znak súhlasu.

„No šup, vieš čo máš robiť“ poručila mi a strčila mi nohu rovno pred tvár.



Začala som jej ju poslušne oblizovať. Bola krásne voňavá potom. Nesmrdela, bola to vôňa potu, čerstvého, taká tá jemná a kyslá zároveň. Najprv som ju oblizovala špičkou jazyka, no potom mi napadlo, že šteniatko pravdepodobne používajú celý jazyk a tak som ho aj ja poriadne vystrčila. Od päty až po končeky prstov som jej oblizovala zospodu nohu, čo najväčšou plochou jazyka. Potom som prešla k jej prstom. Najprv oblízať každý prst po jednom a potom medzi nimi. Obzvlášť som sa venovala jej palcu. Vsunula som ho do pusy a začala ho sať, jemne som doň aj zahryzla, ale hneď som dostala po zadku. Takto som sa postarala o obe jej nôžky.

Keď už bola spokojná, chytila ma za vôdzku, rovno pri obojku a otočila si ma zadočkom k sebe. Ucítila som, ako si na môj zadok vyložila mokré nohy a to tak, že špičky mala kúsok od môjho análu. Potom si ma začala prezerať a komentovať moje ochlpenie.

„Toto je neskutočné, že za taký pomerne krátky čas dokážeš takto zarásť. Si nádherná chlpatá fenočka vieš o tom?“

Hanbila som sa ako pes, teda teraz asi doslovne, ale musela som reagovať: „Haf!“

„Ukáž mi ten zadoček!“ prikázala mi a ja som sa inštinktívne rukou vydala k nemu, že si ho roztiahnem.

*Pľas!* Dostala som zasa po prstoch. Zabudla som, že toto šteniatka nerobia. A tak som len vystrčila zadoček na svoju madam a viac sa predklonila. Ona mi zatiaľ palcami skĺzla bližšie k mojej zadnej dierke a nohami mi ju roztiahla.

„Ách milujem túto tvoju chlpatú riťku.“ zasmiala sa.

Ja by som sa najradšej vtedy od hanbila prepadla.

„Milujem, keď ma štekľíš chĺpkami medzi prstami, je to krásny pocit.“ ako to komentovala, nohou prešla na moju kundičku.

Hladila mi ju priehlavkom a prstami sa prechádzala v mojich chĺpkoch. Potom sa ku mne pritiahla bližšie a jednu nohu mi dala priamo k tváry.

„No len pekne líž, ukáž mi, ako vieš pekne sať môj palec.“ posmelila ma a rukou ma zatiaľ hladkala po zadočku.

Vzala som jej palec do úst a znova som ho začala sať, zatiaľ, čo ona mi rukami rozťahovala a hladkala zadoček. Po chvíľke ju to prestalo baviť a vrátila sa do svojej pôvodnej polohy, s nohami pri mojej zadnej dierke.

„No čo zlatko, si poriadne umytá?“ krúžila mi prstami na nohách po zadku

„Haf!“

„Naozaj?“

[/]„Haf!“

„Aj kundička a zadoček?“ spýtala sa a jemne mi palcom prešla po anále.

„Haf!“

„No dobre teda, to mám veľkú radosť.“ ako to dopovedala, pritlačila palec na moju zadnú dierku.

„Uhmmmmm“ zastonala som.

„Nepači sa ti?“ snažila sa si overiť moje správanie.

„Haf! Haf!“

„Čiže páči?“ nebola si istá

„Haf!“

„Výborne, to som veľmi rada“

Chvíľku mi krúžila po dierke oslintaným palcom na nohe a potom vkĺzla dnu. Bol to veľmi zaujímavý pocit. Po pravde sa moc ale nelíšil od pocitu, keď mi tam madam strká prsty na ruke. Ale tá myšlienka, bola veľmi perverzná a intenzívna. Poslušne som držala, zatiaľ, čo ona mi prstovala zadoček svojou nohou. Počula som, ako si robí na tom dobre, ale nesmela som sa otočiť. V týchto chvíľach musím madam dopriať súkromie. A tak som len držala a stonala a ona stonala hlasnejšie a ja som slintala a ona vzdychala. Po chvíľke sa urobila a vytiahla mi palec so zadočku von.



„No šup, pekne mi ho očisti, prikázala mi.“

Ja som hneď chytila do ruky vreckovky a chcela som jej utrieť jej oslintaný palec. Madam ma však kúsok predtým zastavila. Chytila ma za bradu, nadvihla ju tak, aby som jej videla priamo do oči a povedala:

„Zlatko, ale šteniatka nemajú ruky, čo si zabudla? Budeš musieť vymyslieť niečo iné.“ zasmiala sa a týmto sa tento príbeh preistotu končí ]]> http://www.xbdsm.sk/xxxxxxxxx/poviedky/dmk-feno-269ka/ Wed, 23 Jul 2025 08:59:56 +0000 . http://www.xbdsm.sk/xxxxxxxxx/poviedky/dmk-takto-to-za-269-237na/
Každopádne, ako som povedala, štúdium mi ide naozaj veľmi dobre, mám väčšinu A-čok, teda až na jeden predmet. Ten má trápil najviac. Snažila som sa ako blázon, ale nie a nie sa ho naučiť. Cez semester sa mi s ním veľmi nedarilo a preto som na skúšku šla s malým počtom bodov. V najhoršom prípade by som dostala D a v najlepšom A. Lenže na A som potrebovala plný počet bodov a to je priam nereálne, keďže náš prednášajúci sa baví tým, že každý rok dá jednu otázku, ktorú sme vôbec nepreberali. Na skúšku som sa učila celý víkend, aj pred skúškou dlho do noci, no nepomohlo to, skončila som s C-čkom. Aby ste rozumeli, to znamenalo: prospechové štipko „bye bye“. Našťastie nebola som sama ktorá skúšku niekoľko krát dokofrala a výsledky všetkých boli žalostné. Preto sa prednášajúci rozhodol, že spraví ústne doskúšanie. Víkend pred doskúšaním som bola so svojou madam, boli sme u nej a mala na mňa veľkú chuť, avšak ja som myslela len na jediné. Rýchlo na mne spozorovala, že sa niečo deje. Začala ma spovedať, čo som taká nijaká. Zo začiatku som ju tým nechcela moc zaťažovať, ale keď sa večer nevyvíjal podľa jej predstáv, hudla do mňa čoraz viac a viac, až som musela s pravdou von. Keď som sa o s ňou podelila o moje starosti, tak tá sa len zasmiala. Povedala, že ona vie kto to je, že ho pozná a dokonca, že sú aj dobrí kamaráti. Povedala mi, že to zariadi, že sa nemám báť a že všetko bude ok. Moc som tomu neverila, ale nakoniec som sa tomu poddala a tak sme si mohli užiť spolu pekný večer.


....


Keď som prišla na ústne preskúšanie, pred jeho kabinetom už stala polka mojej triedy. Na dverách visel poradovník s menami. Bola som asi 5 od konca. To znamenalo, že som mala ešte minimálne hodinu čas. Sedela som tam na chodbe so svojimi spolužiakmi a potila som sa, ako blázon. I keď som to mala, podľa mojej madam, „vybavené“ i tak som bola neskutočne nervózna. A nie len ja, takých tam na chodbe bolo viac. Všetci si to opakovali a učili sa a ja tiež. Nevedela som, čo ma bude za tými dverami čakať a nechcela som sa spoliehať len na svoju madam.

....

Keď som prišla na radu, vošla som dnu do miestnosti. Hneď si ma prezrel a opýtal sa ma, či som to ja od ..... (Mojej madam). Povedala som, že áno som to ja. Vtedy sa postavil a začal si rozpínať opasok. Kukala som ako zmyslov zbavená, že čo to má znamenať. Hneď to na mne spozoroval a spýtal sa ma, či mi moja madam nič nevysvetlila. Samozrejme, že nevysvetlila, inak by som tam nekukala ako puk. Potom mi oznámil ako sa t vlastne dohodli. Ústne preskúšanie musí byť, ale, že keď som jej veľmi dobrá kamarátka, tak môže byť benevolentnejší a formu, akou prebehne „ústne preskúšanie“ (zdôraznil to prstami) je len a len na mne. Potom roztiahol ruky a zahlásil:

„Tak ako to teda bude?“

A za toto sa naozaj veľmi hanbím čo napíšem, ale....... Ach bože..... Kľakla som si pod neho a rozopla so mu opasok, nohavice a stiahla mu trenky. Bol to starší chlap okolo 50, pribratý, zarastený a nie len na tváry. Chytila som ho do ruky. Ešte mu nestál, tak som mu ho jazykom podobrala a zasunula si ho do úst. Sala som mu žaluď a zasúvala si ho dnu, až po koreň. Jeho chlpy ma šteklili na perách a na nose. Nenechala som sa rozhodiť, len som zavrela oči a robila to, čo som mala. Cítila som ako mi v ústach rastie. Trval na tom, aby som šla až na doraz a zasúvala ho až do hrdla. Našťastie ho nemal až takého veľkého. Madam ma trénuje na oveľa väčšie „kalibre“. Snažila som sa to mať rýchlo za sebou, moc ma totiž nepriťahoval, i keď je pravda ,že som bola celá vlhká. Rozmýšľala som nad tým, že práve si tu vyfajčievam lepšiu známku. Neskutočne ma to vzrušovalo aj keď som vedela, že to nie je vôbec v poriadku. Netrvalo to dlho a bolo dobojované. Nastriekal mi to rovno do výstrihu a podprsenky a mohla som s A v indexe ísť. Najhoršie na tom bolo to, že som nestíhala už ísť na intrák do sprchy, čiže som musela ísť so semenom v podprsenke až domov. Teda k madam domov. 



Madam ma vyzdvihla rovno na stanici. Nastúpila som k nej do auta a hneď sa ma spýtala, ako bolo.

„Dostala som A-čko“. Odvetila som jej.
„Super, čiže si sa pekne naučila...“
„Nooooo.....“ nechcela som sa priznať „Čo no????“ dobiedzala do mňa.
„No zvolila som si alternatívnu cestu.“ Diplomaticky som sa snažila nepomenovať, čo sa tam udialo
„Aha takto... rozumiem... No dobre, teším sa že bude A-čko“ zasmiala sa madam.

....

Keď sme prišli ku nej domov a vyložila som si veci, zamierila som hneď do sprchy. Tam ma však prepadla madam. Postavila sa mi za chrbát a natočila ma tvárou na zrkadlo. V kúpeľni má obrovské zrkadlo v ktorom som nás mohla obe dokonale vidieť. Rukami mi prechádzala po tele a bozkávala ma na krku. Vyzliekla ma do spodného prádla a ja som si užívala predohru.

„No čo Zlatko?? Aký je to pocit?“ spýtala sa ma
„Ako aký má pocit?“ nechápala som
„No predsa byt kurvičkou?“ 
„Ja nie som žiadna kurvička!“ zdráhala som sa
„Akože nie?!“ spýtala sa ma a ďalej ma rukami dráždila na tele. 
„No nie, nespávam s nikým za peniaze!!!“ hnevala som sa
„Nieee???? Si si tým istá? Veď za A-čko dostaneš štipko a za štipko dostaneš peniaze. Alebo sa mýlim?“ Dobehla ma
„Ale... ale .....“ nevedela som na to reagovať.
„No si kurvička, zmier sa s tým.“

Hanbila som sa ako pes. V tvári som bola celá červená. Ona sa len usmievala na mňa v zrkadle. Videla som, ako mi dáva dole ramienka na podprsenke. Ruky jej zmizli za mojim chrbtom a zrazu aj s nimi zmizla moja podprsenka.

„Ale ale, niekto si tu priniesol aj suvenír“ zasmiala sa.

Vtedy mi to došlo. Úplne som zabudla, že som ešte stále špinavá od jeho semena. Sklopila som pohľad dole, ale to sa mojej madam zrovna nepáčilo.

„Čo uhýbaš pohľadom?! Veď zožni slávu za svoje činy.“ Prstami na brade ma donútila dvihnúť pohľad.

„ja.....“ nesmelo som sa snažila vykoktať.
„Ale nemusíš sa vôbec obhajovať kurvička. Je to v poriadku, nie si jediná štetka na svete“ upokojovala ma, ale márne, najradšej by som sa pod zem prepadla. Pri pohľade na moje polepené prsia som si len hrýzla do pery.
„Ale pozrime sa, kto nám tu je z toho nadržaný ha?“ skonštatovala madam potom, čo vlhkosť mojej pičky preverila prstami v nohavičkách.
„No, ale ako to ide pekne dnu. Ako nôž cez maslo“ ponižovala ma ďalej.

Ja som len tíško stonala a užívala som si, ako má prstí.

„Oči!“ upozornila ma, aby som sa ďalej sledovala v zrkadle.
„Len sa pekne kukaj na seba aká si malá štetka!!!“ „Neboj sa, možno ti aj ja za toto zaplatím, ale to by si ma musela najprv poriadne vylízať!!“
„Nezatváraj tie oči, čo som ti povedala!!! Stonáš tu ako malá suka“
„Už sa teším, keď ťa donútim toto pridať na x-ko“ zasmiala sa
„Madam prosím nie..... To nie...“ zdráhala som sa.
„Oooo a prečo nie???“ spýtala sa madam
„Lebo sa budem hanbiť....“
„A za čo????‘
„Ja....“
„Ty???? Začo sa budeš hanbiť?“
„Nechcem to povedať, prosím nenúťte ma“ „Ale čosi, ja ťa nútiť nebudem, len si tu idem po jednu hračku a ak sa s ňou chceš pohrať, budeš musieť hovoriť.“ Odbehla si na chvíľku preč.

Za moment sa vrátila s vibračnou hlavicou, mojou najobľúbenejšou hračkou, a zapojila ju vedľa zrkadlá do zástrčky. Potom si stúpla za mňa a priložila mi ju na klitoris.

„No čo Zlatko... Kde sme to skončili? Aaaa už viem, za čo sa to budeš hanbiť?“ spýtala sa a na chvíľku zapla hlavicu. 

Bola to len chvíľočku, taká menšia ochutnávka. Bola som extrémne nadržaná a ona to vedela. Vedela že dostane čo chce.

„Budem sa hanbiť... za seba.. za to čo som urobila“ odpovedala som jej a za odmenu mi pustila vibrácie
„Vidíš? Pekne ti to ide, keď budeš pekne odpovedať, hračka bude zapnutá dobre?“
„Áno .... och...“ s povzdychom som sa prisľúbila na spoluprácu
„A čo si také urobila?" Pokračovala v mojom spovedaní
„Vyfajčila som učiteľovi za lepšiu známku“
„Výborne ti to ide, ľudia z x-ka budú mať z teba veľkú radosť. Konečne tvoje príbehy budú o malej kurvičke, tak ako to sľubuješ v ich názve.“
„och bože madam prosím....“
„Čo prosíš? Však každý už vie, že hanba je tvoje najväčšie afrodiziakum. Veď to nie je žiadne tajomstvo. Možno sa tam nájde aj pár takých odvážlivcov, čo ti pod poviedku napíšu aká si neslušná štetka a že vyfajčievať si lepšie známky je ozaj hanba.“
„Madam prosiiiiim, už budem“
„Žiadne také!!! Až keď usúdiš, že si štetka, až potom sa môžeš urobiť.“
„Prosím, nenúťte má to povedať„
„Ak chceš orgazmus, iná cesta nie je....“

Nemala som na výber, orgazmus bol na spadnutie a ja som nechcela dostať trest za nedovolené „urobenie sa“

„Madam ... ach.... bože ... madam ..ja .... som ....som štetka, kurvička.... ach... som malá kurvička..“ zmietala som sa v orgazme.

Madam mi len dala ruku na ústa, pretože to, že som kurvička a štetka bolo počuť až von, na ulicu a ja som sa urobila v jej náručí. Ďalej nasledovala spoločná sprcha a večer pri víne mi sľúbila, že už som dosť veľká na to, aby ma mohla pásť. Neviem, čo to znamená, ale že to tu mám napísať. Nechápem akú to má spojitosť, ale úloha je úloha. Asi pôjdeme niekde na záhradu a oblečie ma do kostýmu ovečky, ozaj neviem. Každopádne dosť sa na mne pobavila, tak som zvedavá, čo to bude.]]> http://www.xbdsm.sk/xxxxxxxxx/poviedky/dmk-takto-to-za-269-237na/ Tue, 06 May 2025 07:23:22 +0000 . http://www.xbdsm.sk/xxxxxxxxx/poviedky/dmk-dovolenka-2-3/
Jeden deň z dovolenky sme strávili aj na súkromnej pláži. Bola tak viac zašitá a nechodilo tam toľko ľudí, takže sme mali trošku svojho súkromia. Prišli sme na ňu skoro ráno. Madam mi prikázala zobrať lopatku a vykopať jamu. Pýtala som sa načo ju chce, ale odvetila mi, že sa nemám vypytovať a mám kopať. Tak som teda aj začala. Ešte mi prikázala nech sa natočím zadočkom na ňu, aby mala pekný výhľad.

Mám pocit, že madam mi dáva niekedy detinské alebo nezmyselné úlohy, len aby si dokázala, že má nado mnou plnú kontrolu. Nechcela som odvrávať a tak som poctivo kopala. Bolo to naozaj peklo. Lopatka bola malá, teplota vysoká a pot zo mňa tiekol prúdom. Bolo to ako za trest. Sypký piesok sa mi vracal do mojej jamy naspäť. Jedna lopatka von a dve dnu. Hrôza. Keď som sa obzrela na madam, tá si v slnečných okuliaroch, spokojná, čítala knihu.

„Koľko ešte?“ nervózna som sa opýtala
„Nech je aspoň pol metra hlboká“ zahlásila
„Aaaach, veď to tu budem so zajtra!“ povzdychla som si
„Tak to aby si sa viacej snažila“ poučila ma a čítala ďalej.

Tak som kopala ďalej. Čas plynul a jama sa postupne zväčšovala. Musela som sa ísť do mora dva krát osviežiť, lebo by som bola odkvecla.

„Môže byť?!“ unavená som sa spýtala.

Madam len nadvihla hlavu, stiahla si okuliare na nos, zadívala sa a zasa si okuliare dvihla hore.

„Ešte.. teraz viac do šírky.“

To bola pre mňa ako za trest. Musela som celú tú kopu piesku, čo som vykopala, presunúť ďalej.

....

„To už stačí subi! Je mi teplo. Dones mi do tohto bazéniku vodu z mora, nech si mám v čom osviežiť nohy.“ Poručila mi a podala mi malý nafukovací bazén.

Myslela som, že má šľahne, ale zasa na druhú stranu, bolo to lepšie ako kopať tú sprostú jamu. Nafúkala som bazén a vedierkom som doň nanosila vodu z mora.

„Super, vidím že si to zvládla, môžeš sa ísť do mora osviežiť“

...

„Aká bola voda?“ spýtala sa ma, len čo som sa vrátila.
„Slaná a mokrá“ drzo som na ňu vyplazila jazyk.
„Veď teba to prejde, však počkaj“ zasmiala sa.
„Sadni si do diery, zakopem ťa tam“ rozkázala.
„Čo?! To nato som ju kopala?“
„Jasné a čo si si myslela? Minule si mi spomínala, že si nikdy nebola zahrabaná v piesku, že nevieš aký to je pocit. Každý už bol aspoň raz zahrabaný v piesku, tak aj ty si to musíš vyskúšať, šup do diery.“

Bola som milo prekvapená, že si na niečo také pamätá, už to bolo dávno, čo som jej o hovorila. Musím sa tiež priznať, že som to chcela naozaj vyskúšať, aké to je. A tak som počúvala. Sadla som si do diery a skrčila nohy.

„Ruky si daj popod nohy a chyť sa za lakte... Taaak, to je ono. Ešte tu mám pre teba malé prekvapenie, zavri oči .“

Zavrela som oči a ucítila, ako mi madam do spodnej časti plaviek niečo strčila. Bolo to vybračné vajíčko. Chcela som namietať, ale nebol priestor. Už na mňa začala sypať piesok. Ani som sa nenazdala a bola som po krk zasypaná v piesku. Nemohla som sa ani len pohnúť. Bol to zvláštny pocit. Trošku strašidelný, ale vzrušujúci. Potom mi ešte okolo hlavy spravila menší prístrešok s uterákov, aby na mňa nepieklo. Sadla si oproti mne a nohy si umyla v morskej vode, čo som jej doniesla. Oprela sa o ruky za chrbtom a nohu mi strčila rovno pred tvár.



„Pekne líž subina!“ Dostala som príkazom.

Vyplazila som jazyk a prešla som jej ním od päty až k prstom. Jej nohy boli mokré a slané od morskej vody, ale aspoň neboli od piesku.

„To je ono, si ty ale veľmi poslušná kurvička.“ Dostala som pochvalu.

Lízala som jej nôžky ako nanuk. Cmúľala jej prsty, jazykom prechádzala pomedzi ne a aj som jej ich jemne hrýzla. Ona si zatiaľ ďalej čítala knihu.
Robím to naozaj dobre. Mám v tom prax. Madam je footfetishistka, takže starostlivosť o jej nôžky mám na týždennom poriadku.

Asi po trištvrte hodine, keď som cítila na jazyku, že sa jej robia na prstoch „barančeky“, vytiahla z tašky diaľkový ovládač.

„Zlatko je na čase, aby si si aj ty trošku užila“. Ako to dopovedala stlačila tlačidlo a vajíčko v mojich plavkách sa rozvibrovalo.

Nemohla som sa ani pohnúť, bola som odkázaná na milosť. Vajíčko sa triaslo a i keď nebolo úplne na najlepšom mieste, vedelo ma potrápiť. Hrýzla som si do pier, snažila sa pohnúť, ale smola, bolo to pomalé trýznenie. Červenala som sa, cítila som, ako sa mi jemne šúcha o klitoris a prestávala som sa kontrolovať. Začala som jemne vzdychať. Videla som, ako madam zasa do ruky berie ovládanie. Vajíčko začala vibrovať oveľa silnejšie. Moje tiché vzdychy vystriedali hlasnejšie. Už to tu bolo, orgazmus rovno za dvermi.

„Tichšie, budú ťa počuť!!“ ticho ale razantne ma upozornila

Bolo neskoro: „ Nedá sa...“, zašepkala som

V tom mi do úst natlačila celú špičku svojej nohy a ja som sa mohla naplno odviazať. Nôžka mojej madam tlmila moje vzdychanie. Čím som bola hlasnejšie, tým boli jej prsty hlbšie v mojich ústach. Mala som ich poriadne roztiahnuté, bolo ich tam všetkých päť. A nie len posledný článok, ale celé prsty. Cítila som ich vzadu na jazyku. Nevydržala som to. Robila som sa zahrabaná po krk v piesku s nohou mojej madam hlboko v ústach. Bol to krásny a intenzívny orgazmus. Keď odznel, myslela som si, že je koniec. Ani neviete ako som sa mýlila. Vibrácie neprestávali a noha mojej madam nielenže neopustila moje roztiahnuté ústočká, ale po novom, mi v nich začala kývať prstami a jazdiť mi v nich dnu a von. Doslova do minúty som sa urobila znova. A po desiatich minútach ešte raz. Tentokrát už bez nôžky v puse, oslintaná a bezbranná.



Bola to jedna z mojich najsilnejších sérii orgazmov, aký som doteraz mala. A stala sa na pláži, po krk zahrabaná v piesku s nohou mojej madam v ústach. Nádherné.

Dúfala som, že ma po tomto mojom výkone z piesku vytiahne. Totižto dostať sa z tej jamy, keď máte ruky pod nohami chytené za lakte, bez šance. Znova som sa splietla. Ešte madam si predsa musí prísť na svoje.

Postavila sa nado mňa a stiahla si spodný diel plaviek. Sledovala som ju, ako nado mnou stojí, polonahá. Bola ako bohyňa.



Sadla si pred moju tvár obkročmo a chytila ma za hlavu. Posunula sa tak, že som jej pičku mala rovno pred nosom. Znova mi zapla vajíčko a ja som ju začala lízať. Sedela tak, že ma ani nemusela držať za hlavu. Nosom som bola natlačená na jej klitorise a môj jazyk behal ako zbesilý. Rukou ma hladila po vlasoch. Potom sa nohami zaprela o zem na nadvihla panvu. Začala mi na tvári jazdiť. Obe sme vzdychali. Chvalabohu už bol večer a na pláži nik nebol. Urobili sme sa. Spolu. Ja na vajíčku a ona na mojom jazyku. Bolo to nádherné. Dovolenka presne podľa mojich predstáv. Tak ako som si ju vždy vysnívala.]]> http://www.xbdsm.sk/xxxxxxxxx/poviedky/dmk-dovolenka-2-3/ Fri, 18 Oct 2024 04:12:41 +0000 . http://www.xbdsm.sk/will/poviedky/volenti-non-fit-injuria-iii-2/ "Zavri tie dvere dievča!" ohriakol Katarínu starší, podráždený muž malého vzrastu, podľa oblečenia i vystupovania človek zodpovedný za chod kuchyne. "A kto vôbec si? Máš na sebe šat slúžiacich, ale nepoznám ťa."
"Ja som Katarína," uklonila sa, "pán Michal ma sem poslal na výpomoc."
"Ach, áno. Ty budeš to nešťastné dievča zo včera. Počul som, čo sa prihodilo," zmenil sa jeho hlas z nahnevaného na súcitný. "Je mi to ľúto. Panstvo vie byť niekedy až neprimerane kruté na poddaných. Obzvlášť to naše."
Poslednú vetu doplnil pološeptom.
"Nebola to najhoršia vec, aká ma včera postretla," vzpriamila sa Katarína pri myšlienke na Turkov.
Muž si ju premeral udiveným pohľadom. Potom akoby sa rozpamätal, že sa ešte nepredstavil.
"Ja som Tomáš, hlavný kuchár na tomto hrade."
Utrel si ruku do zástery a podal jej ju.
"Pre mladé dievča ako ty, to tu nie je veľmi bezpečné," poznamenal významne.
"Pán Michal mi poskytol ochranu," odvetila Katka, nevediac, či sa tým snaží presvedčiť Tomáša alebo samú seba.
Mimika kuchárovej tváre svedčila o drobných pochybách.
"No, nech je to ako chce, už si tu a ruka navyše sa zíde," prehovoril nakoniec, "poď za mnou, pomôžeš mi s prípravou šafranovej omáčky."
Katka ho nasledovala k ohnisku. Už o varení kdečo vedela, no hlavnému kuchárovi sa nemohla rovnať. To platilo najmä o rozmanitosti ingrediencií, a tiež množstvu mäsa, ktoré sa na rozdiel od biednych pomerov, v akých vyrastala, dostávalo hojne na panský stôl.

S prípravou jedla pokračovali, až kým do kuchyne nevstúpila Žofiina slúžka Zuzana, ktorá oznámila, že panstvo očakáva obed. Tomáš následne zavelil, aby sa každý služobník chopil jednej misy z už dokončených chodov a spoločne zamierili k panskej jedálni. Kataríne pridelil polievku. S ňou spoločne so zvyškom služobníctva kráčala do schodov a mala čo robiť, aby z takmer plnej misy nič nerozliala. Cítila obavy z miesta, kam smerovali. Správca hradu bol starý oplzlý muž a jeho najbližší familiári predstavovali rovnaké riziko. Bol to nápad samotného kňaza Mikuláša, aby ju včera podrobili skúške bičom a následne sa dcéra správcu hradu Žofia sťažovala na jeho slabé vykonanie.
Katarína zostala prekvapená, keď v jedálni za panským stolom sedel namiesto správcu Michal. Rozbúšilo sa jej srdce, jednak z prítomnosti svojho pána a po druhé zo Žofie, ktorá sedela za stolom pred ním. Premýšľala, či to, čo sa medzi nimi stalo minulú noc, pre neho nebolo len kratochvíľou a v skutočnosti dvorí mladej šľachtičnej. Cítiac na sebe Michalov pohľad, rozrušene položila polievku na stôl.
"To stačí, môžete ísť," pokynula Žofia na kuchára Tomáša.
Ten sa práve chystal odokryť misy a predstaviť, čo dnes pripravili, no po jej slovách sa s miernou úklonov pobral ku dverám a naznačil slúžiacim, aby ho nasledovali.
"Až na to dievča, to tu ostane" kývla mladá šľachtičná smerom ku Kataríne.
"Volá sa Katka," podotkol Michal, avšak dcéra správcu hradu len ľahostajne mávla rukou.
Zvyšok služobníctva kvapne opustil jedáleň. Jediní, kto okrem Michala so Žofiou ostal, bola Katarína a Žofiine dve slúžky. Tie začali naučeným spôsobom pomáhať svojej panej so stolovaním. Zuzana jej podala strieborný príbor a k pravici položila pohár bieleho vína. Margita zatiaľ nakladala na cínový tanier pokrmy, na ktoré šľachtičná ukazovala prstom zdobeným drahým prsteňom. Michal sa prežehnal a bez okolkov si rukami naložil na tanier kačacie mäso. Naklonil sa cez stôl ku karafe a nalial aj sebe za pol pohára bieleho vína.
"Aký má vôbec význam zaobstarávať si slúžku, keď sa obsluhuješ sám?" podotkla s miernou uštipačnosťou v hlase Žofia.
"Naložiť si jedlo na tanier ešte zvládnem," pousmial sa Michal s pohľadom na Zuzanu, ktorá svojej panej práve krájala mäso.
"To síce áno, ale služobníctvo je nutné ustavične zamestnávať, inak zlenivie," poznamenala vážne Žofia. "Keď je lenivé, nevykonáva svoju prácu dôsledne. Však Gita?"
Dcéra správcu hradu spražila pohľadom svoju slúžku. Margita so sklopenou hlavou len ticho pritakala. Michal tomu nevenoval zvláštnu pozornosť a z kačacej nohy vytrhol stehno.
"Gita, prečo neukážeš pánovi Michalovi, ako má naložiť s lajdáčkami ako si ty?" rozhodla sa Žofia upútať jeho záujem.
Michal pozdvihol tmavé obočie. Jeho údiv bol ešte väčší, keď zo seba dievča bez slova zhodilo šaty. Nahá ako prst s pohľadom stále sklopeným do zeme si zahanbene zakryla ohanbie a prsia. Žofia ju surovo schytila za lakeť a nasmerovala chrbtom ku stolu, vystavujúc tak všetkým na obdiv jej čerstvé rany, kontrastujúce s bielou pokožkou. Slúžka tlmene zavzlykala. Michalovi mu ju prišlo ľúto. Na Katku včera tiež nebol práve nežný, avšak v ich prípade to bolo obojstranne dobrovoľné. Rozhodol sa, nenechať v tom úbohú Margitu samú.
"Nevedel som, že slúžiace obsluhujú tiež nahé," prehovoril Michal s pretvarovanou nevedomosťou. "Katka, vyzleč sa aj ty."
Katarína strnula. Do tejto chvíle len nezúčastnene načúvala ich rozhovoru. Nemala dobrý pocit z toho, opäť sa obnažovať pred Žofiou. Bála sa, kam to celé môže zájsť. Neodvažovala sa však protestovať a neostalo jej nič iné, len sa spoľahnúť, že ju v najhoršom Michal pred sadistickou šľachtičnou ochráni. Nesmelo rozviazala šnurovačku svojho živôtiku a uvoľnené šaty skĺzli cez bedrá k členkom.
Michal ďalej okusoval kosť, akoby sa takto vyzliekala každý deň, zato Žofia ju hltala očami. Pohľadom prešla od ramien, na ktorých končili rany zo včera, cez chudé brucho k lonu, nesúce znaky včerajšej hry s voskom. Katarína si všimla jej pohľad. Rozhodla sa nezakryť svoje pohlavné znaky ako Margita. Ruky si poslušne založila za chrbát, hrdo vypäla hruď a postavila sa vedľa Michalovej stoličky, vyčkávajúc tak ďalším príkazom.
"To sa nám ten počestný obed máličko zvrháva," dodala Žofia, nespúšťajúc z Kataríny oči.
"Zuza, na čo čakáš? Počula si pána Michala, slúžiace budú nahé!"
Zuzana uposlúchla svoju paniu, a onedlho už všetky tri dievčatá stáli okolo jedálenského stola bez oblečenia. Michal pokynul rukou Kataríne, aby pristúpila bližšie, potom prstom namieril k zemi. Tá si ako v tranze kľakla k jeho nohám. Cítila sa ako sučka, keď zdola hľadela na svojho pána, ani nevedela prečo a oddane objala jeho nohu obutú v čižme. Michal jej daroval ľahký úsmev, po ktorom jej k perám priložil kúsok mäsa. Katka ho vzala do úst a prehltla. Akoby na prejav vďaky ešte olízala krúživými pohybmi jeho mastné prsty od omáčky, nechávajúc tak priechod fantázii, čoho ďalšieho by sa mohol jej jazyk takto dotýkať.

Pre dvoch ľudí bolo chodov skutočne veľa a tak netrvalo dlho, kým sa obaja stolovníci nasýtili. Slúžky následne spratali stôl. Zuzana na prázdne miesto pred svoju paniu položila zázvor s pohárom vody, ktorá musela byť podľa pary horúca. Žofia následne strieborným nožom očistila zázvor od šupy a malé časti žltého jadra nakrájala do pohára.
"To mi poradila bylinkárka na podporu zdravia v tieto chladné mesiace," vysvetlila, keď si všimla Michalov nechápavý výraz. "Zaujímalo by ma, ako liečia nachladnutie Turci."
"Prečo práve Turci?" spýtal sa.
"Orientálna medicína je údajne vyspelejšia, než tá európska. Mohli by sme sa ňou inšpirovať, ako to inak robíme aj v ostatných oblastiach nášho života. Napríklad tvoj dolomán sa výrazne ponáša na turecký kaftan."
"Ich kultúra je bezpochyby zaujímavá," prisvedčil Michal. "Ján Kružič mi rozprával mnoho príbehov o Konštantínopole, teda po našom Carihrad, kde ho Turci behom zajatia držali za účelom výkupného. Mesto chránia hradby, zbudované ešte rímskymi cisármi, ktoré zdolali až turecké bombardy, a za nimi nad Bosporom čnie chrám, aký nemajú ani v Ríme."
"Carihrad by som chcela jedného dňa vidieť," odvetila zasnene. "Ale nie všetci majú šťastie na podobné pohostenie. Neurodzených ľudí berú Turci neúprosne do otroctva."
Žofia si opatrne odchlipla zo svojho nápoja.
"Počula som hrozné príbehy, ako si na zajatcoch vynucujú poslušnosť. Na najtvrdohlavejších otrokov, ktorí odmietajú uznať svojich nových pánov používajú rôzne praktiky. Pri jednej z nich údajne strčia ošúpaný zázvor do zadku," ako na ukážku pozdvihla ten svoj nad stôl a hlas jej potemnel. "Možno by sme to mohli vyskúšať na tvojej sučke a prirobiť jej tak chvostík. Včera ste pôsobili, že sa vám to obom páčilo a stopy vosku na jej chĺpkoch sú tiež veľavravné."
Katka, kľačiaca pri Michalových nohách pozrela vystrašene hore. Chcela namietať, avšak v poslednej chvíli si uvedomila, že by nemala vstupovať do ich rozhovoru. Výsledkom bolo hlesnutie, ako od pravej sučky.
"Zdá sa," poznamenal Michal, "že chuť na moju chránenku ťa neopúšťa."
Žofia cez kyslý úsmev ucedila: "Nemôžeš si ju nechávať len pre seba."
"Práveže môžem, je to moja vojenská korisť."
"Čo tak si o to zahrať? Na oplátku môžem staviť dve moje."
Michal sa chystal namietať, no Žofia ho predbehla.
"Nemyslím ju samotnú. Je mi jasné, že sa jej len tak ľahko nevzdáš. Kto prehrá, jeho slúžka dostane zázvorový chvostík."
Margita so Zuzanou napäto pozreli na Michala.
"Neholdujem hazardu," odpovedal.
Žofia si zlostne založila ruky na prsiach. Michal sa len pobavene usmial.
"Proti partii šachu by som však nenamietal," pozrel na malý stôl so šachovnicou v rohu jedálne, na ktorý dopadalo svetlo cez zasnežené okno.
Žofia bez slova vstala a zamierila k nemu. Automaticky si sadla k bielym a presunula pešiaka na e4. Michal si do obrúska utrel ústa a pristúpil k nej, ešte postojačky pohol čiernym pešiakom na c5 a usadol do kresla oproti nej. Jeho oponentka dlho nepremýšľala, jazdca posunula pred pešiakov a naznačila Zuzane, aby im doniesla víno.

Hra pokračovala. Tri nahé slúžky zaujali miesto pri svojich pánoch, dychtivo sledujúc šachy, v ktorých sa rozhodovalo o ich utrpení. Ani jedna nezažila na vlastnú kožu techniku čakajúcu na porazeného, avšak každá z nich sa už stretla s účinkami zázvoru a poznali jeho štipľavé vlastnosti.
Žofia vysunula z odokrytého krídla strelca a za ním vysielala pri každej príležitosti ďalšie biele figúrky do útoku. Michal kontroval sicílskou obranou. Nerozvážna ofenzívna taktika sa však dcére správcu hradu stala osudnou, keď stratila kráľovnú v snahe pripraviť čiernych o vežu. Michalovi následne nedalo veľa námahy oslabeného bieleho kráľa zahnať do kúta.
"Šach mat," prehlásil Michal a vstal od stola.
Prešiel k tomu jedálenskému a z miesta, kde predtým sedela Žofia vzal očistený zázvor, ktorý tam nechala. S ním následne podišiel k jej dvom slúžkam. Žltú špičku priložil k Margitinmu zadku stále nesúcom stopy ranného bičovania. Tá sa pod jeho dotykmi zachvela. Michal ju ešte istú chvíľu dráždil, užívajúc si pri tom reakcie bojazlivej obete, nakoniec ale pristúpil k nepoznamenanej Zuzane a zázvorom zašiel medzi jej polky. Mierne naň zatlačil, avšak pištiaca slúžka zvierala vystrašene svalstvo a predmet nie a nie vojsť dnu. Michal ju chlácholivo pohladil voľnou rukou po boku a prešiel k prsu, ktoré zospodu nežne uchopil. Srdce pod ním bilo ako zvon.
"Nevzpieraj sa, inak to bude viac bolieť," pošepkal jej do ucha.
Katarína si vydýchla, že neskončila na jej mieste, ako však sledovala, kam siaha Michalova ruka stiahlo jej srdce. Zuzana sa nakoniec poddala a zázvor vnikol dnu. Žofiino sklamanie z prehry razom vyprchalo, keď sledovala úbohú slúžku, zatvárajúc oči z nepríjemného štípania.
"Poďakuj pánovi Michalovi, že si vybral práve teba," prehovorila šľachtičná zlomyseľne od stola.
"Ď-ďakujem p-pán Michal," hlesla slúžka.
Namiesto odpovedi ju pleskol po zadku a Žofii daroval vyzývavý úsmev: "Čo povieš na odvetu?"
Žofia premýšľavo zabubnovala nechtami po hrane šachovnice. Figúrky, na nej položené, boli z väčšej časti čierne.
"Samozrejme, ale teraz je rad na mne, aby som vybrala ďalšiu hru."
Keď neprotestoval, prikázala: "Zuza dones kocky!"
Slúžka sa opatrne otočila. Bolo vidieť, že jej cudzí predmet spôsobuje ťažkosti a každým pohybom štípe o to viac.
"Výčitka voči hazardu stále platí," pripomenul nekompromisne Michal.
Žofia mu podala za hrsť jeho pešiakov.
"Nemusíme hrať s peniazmi, môžeme za tým účelom použiť figúrky."
Voči tomu sa nedalo namietať a ako sa slúžka vracala s kockami, Michal naznačil rukou, aby začala prvá jej pani. Žofia vložila do dreveného pohára šesť z nich, no v poslednej chvíli sa zarazila a podala ho Zuzane.
"Zahrkáš ním ty," prikázala so škodoradostným úsmevom.
Už s prvým otrasom poskočil aj nahý zadoček a Zuzaniným telom prešla vlna pálenia zo zakliesneného zázvoru. Ani jej nenapadlo hrkať kockami len naoko. Vedela, že by to u panej neprešlo, a tak ňou znova a znova pulzovala bolesť pri každom Žofiinom ťahu, až mala oči zaliate slzami.

"Tvoja slúžka ti zrejme nosí šťastie," zhodnotil po pár výmenách situáciu Michal, pohrávajúc sa pritom s jeho posledným pešiakom, o ktorého ho ešte neobrala.
"Zjavne to tak bude," zúžili sa Žofii oči pri pohľade na Katarínu. "Zuza, od výhry ma delí jeden dobrý hod, tak sa snaž!"
"Áno milosťpani," potiahla Zuzana nosom, zahrkala dreveným pohárom a vhodila kocky na stôl.
Jedna z nich sa však z dosky skotúľala na zem. Nešikovná slúžka sa vrhla za kockou ponad Žofiine nohy, aby ušla trestu. Na to už bolo neskoro a šľachtičná ju pevne prehla cez svoje kolená.
"Si rovnako neschopná lajdáčka ako Gita!" kričala na ňu a nadávky dopĺňala údermi plochou dlane po nahom zadku.
"Prepáčte, prepáčte, prepáčte!" bedákala slúžka.
"Povedz nahlas, že si neschopná lajdáčka, zasluhujúca len bitie!"
Zuzana zavzlykala: "Som neschopná lajdáčka, zasluhujúca bitie."
Rany dlaňou neustávali a slúžkine vzlykanie sa postupne zmenilo len na opakovanie: "Zasluhujem bitie, zasluhujem bitie."
Keď si Žofia konečne vybila hnev, zodvihla zo zeme padnutú kocku a položila ju šestkou na vrch. V kombinácii so zvyškom, mala potrebný počet bodov na výhru.
"Bola tam šestka, ale ak mi neveríš, dám ich Zuze zamiešať znova," prehovorila k Michalovi.
"To nie je nutné, verím ti," zdvihol rukou na odpoveď.
"Tým pádom," upravila si Žofia šaty a vstala, "si prehral."
Michal zaťal päste. Nebola to jeho prvá prehra v živote, no dnes za ňu bude pykať niekto iný. Žofia medzitým siahla k cínovým misám, odkiaľ víťazoslávne vytiahla malý košík s ďalšími zázvormi. Z neho následne vybrala ten najväčší a so zlomyseľným úsmevom sa dala do jeho oškrabávania.
"Daj sa na štyri sučka!" zvolala šľachtičná ku Kataríne.
"Áno milosťpani," odvetila so strachom v hlase Katka.
Žofia následne podrepla k svojej obeti. Žltým obnaženým jadrom prešla po vlhkých pyskoch a na špičku nabrala tekutinu, ktorá z nej vychádzala.
"Tej malej sučke sa to evidentne páči," skonštatovala spokojne.
Katka sykla, zázvor zachádzal hlbšie.
"Na tej diere sme sa nedohodli," vstúpil do toho chladne Michal.
"Iba sa hrám," odvetila Žofia nevinne.
Žltou špičkou teda zašla viac hore. Do priehlbiny medzi polky pustila slinu, avšak ako sa zázvorom chcela dostať dnu, Zuzane, ktorej sa už istú dobu triasli kolená, začala nahlas vzlykať.
"P-p-prosím milosťpani, ja to už dlhšie nevydržím!" bedákala, rukami si chytajúc špičku chvostíka, ako predmet nazvala jej pani.
Žofii sa v živôtiku napol hrudník, už sa chystala svoju slúžku zasypať nadávkami, no Michal ju predbehol.
"Ako si hovorila, Turci používajú túto techniku na zaistenie poslušnosti. Myslím, že tvoja slúžka je dostatočne oddaná a nie je nutné zbytočne dlho ju trápiť," navrhol.
Z košíka si vzal tiež jeden zázvor a začal ho oškrabávať, zatiaľ čo Zuzana nervózne prešľapovala bosými nohami.
"Evidentne ich nemôžeme takto trápiť večne. Čo tak ďalšia hra? Koho slúžka vydrží dlhšie, vyhral. Vincit qui patitur. A nakoľko je Zuzana už v koncoch, môžeš ich vystriedať."
Žofia pozrela na svoje slúžky, potom uznalo na Michala.
"To vôbec nie je zlý nápad. Gita, daj sa na štyri vedľa Katy!" začala dcéra správcu hradu vydávať príkazy.
Michal zatiaľ prešiel za Zuzanu, rukou siahol k jej zadku a nahmatal trčiaci zázvor. Už samotné zakliesnenie bolo veľmi nepríjemné, no ako vychádzal cudzí predmet von, jeho atypický tvar spôsoboval ďalšie neznesiteľné štípanie. Slúžke pripadalo, že to trvá večnosť. Keď z nej konečne vyšiel, s úľavou si počuteľne vydýchla. S očami zaliatymi slzami sa následne obzrela za seba a ticho šepla: "Ďakujem."
Katka ich zo zeme smutne pozorovala. Vtom na ľavom boku ucítila nahú Margitu. Žofia si obe slúžky nastavila do polohy s ohnutými chrbtami a vyšpúlenými zadkami. Nechtami potom ako spokojná mačka škrabkala ich kožu. Pazúry zaryla do visiacich pŕs, cez brušká prešla k zadkom, do ktorých stredu priložila zázvor a skoro súčasne ním vošla do ich útrob. Už v prvých sekundách začali dievčatá pociťovať jeho štipľavé účinky, až oboma pulzovala vlna pálenia, prejavujúca sa navonok hmýrením a záchvevmi tela.
Michal natiahol ruku ku kľačiacej Katke. Ako včera, odhrnul jej gaštanové vlasy, aby sa presvedčil, či je v poriadku. Tvárila sa odhodlane, až na slzu, ktorá stekala po červenom líci. Jej pán sa k nej naklonil ešte bližšie a pošepkal niečo skoro nepočuteľne do jej ucha.
"Čo si tam čvirikáte?" spýtala sa podozrievavo Žofia.
"Povedzme, že som ju motivoval," odvetil Michal s úsmevom. "Čo tak túto koreninu viac okoreniť?"
"To už ako?" vyzvedala šľachtičná.
"Aby sme tu len tak nesedeli, môžeme si k tomu opäť zahrať kocky. Aká hodnota padne, toľko dostane jeho slúžka rán."
"Kde sa to v tebe berie," začudovala sa Žofia, "Ale dobre a ja viem, akú pomôcku k tomu využijeme."

Mladá šľachtičná následne otvorila kabinet, z ktorého na Michalove počudovanie vybrala trstenicu a podala mu ju rúčkou napred, ako Nimue meč Excalibur.
"Keď už si strojcom tejto hry, začni prvý," ponúkla sa šľachtičná.
Michal z dlane upustil dve kocky na stôl a uchopil trstenicu. Keď sa otočil, čísla na vrchu ukazovali dva a tri.
"Teda päť rán," zhodnotil.
S trstenicou pristúpil ku kľačiacim slúžkam a zabodol ju medzi ich nahé telá. Miernym švihaním následne naznačil, aby od seba odstúpili. Katka vediac, čo bude nasledovať poslušne vypäla zadok, na ktorý dopadlo päť svižných rán. Neboli prehnane kruté, no zato ani mierne, a v spojení so zázvorom, umocnili bolesť tejto časti tela.
Ďalšia nasledovala Žofia. Hodnoty na jej kockách boli dve štvorky a osem silných rán dopadlo na Margitin zadok. Počas šiestej sa koža úbohej slúžky sfarbila do červena, pričom začala vzlykať, zakrývajúc si tvár do predlaktia. Po poslednej ôsmej, ju šľachtičná zdrapla za vlasy, vyhla jej hlavu hore, a rovnako, ako predtým Michal, niečo nepočuteľne pošepkala Margite do ucha.
"Predpokladám, že si tej tvojej sučke sľúbil sladkú odmenu," ohrnula Žofia nosíkom pri predávaní trstenice. "Ja som mojej sľúbila na oplátku menší trest, ak vďaka nej prehrám. Aspoň zistíme, či je viac motivujúci bič alebo cukor."
Podľa Michalovho pohľadu bolo vidieť, že udrela klinec po hlavičke, no nekomentoval to a hodil kockami, ktoré dopadli šestkou a dvojkou na vrch.
"Aj Kata dostala osem!" zvolala nadšene šľachtičná a na Katkin zadok dopadli rany od jej pána.
Ďalšie výmeny nepriniesli veľké číslovky, dávajúc tak dievčatám čas na regeneráciu, až pokým sa zo Žofiinej ruky nevykotúľala šestka s päťkou. Margita nevydala ani hlásku, avšak z jej neprítomného pohľadu sa dal vyčítať strach, keď dcéra správcu hradu oznámila číslo jedenásť. Bolesť zo zakliesneného predmetu postupne zosilňovala a keď sa tenké drevo dotklo začervenanej kože medzi kostrčou a zázvorom, slúžka sa pred blížiacim utrpením roztriasla. Dopadla prvá rana z mnohých. Žofia svoju slúžku v žiadnom prípade nešetrila, aj napriek tomu, že ju sadistická horlivosť mohla stáť výhru. Margitin zadok sa pomaly začal sfarbovať do fialova.
Jej kamarátka Zuzana sa len bezradne prizerala utrpeniu, ktorým prechádzala. Taktiež Katke ju prišlo veľmi ľúto ako nariekala vedľa nej. Bolo zrejmé, že by sa Margita už dávno chcela vzdať, no pomsta zo strany Žofie mohla byť horšia, ako to, čo sa jej práve dialo. S posledným vypätím síl vydržala ešte poslednú ranu, pri ktorej takmer klesla k zemi.
Keď prišla rada na Michala, jeho oči sa stretli s Katkinými, ktoré vyjadrovali nevyslovenú prosbu ukončiť túto hru kvôli zmorenej súperke. Kývol na súhlas, ale pokračoval ďalej a jeho kocky dopadli štvorkou a trojkou na vrch.
"Prosím pane, už dosť!," vyšlo z Katky nahlas po piatej rane.
Myslela na Margitu, avšak výkrik bol nefalšovaný. Jej prah bolesti, aj keď vyšší, nebol bezbrehý a pálenie zadku začínalo byť už tak neznesiteľné. Michal akoby ju však nepočul a udrel trstenicou znova.
"P-p-prosím!" zabedákala.
Vzduchom švihla posledná rana, pri ktorej Katarína už len hlesla.
"Teraz môžem prijať tvoju žiadosť," prehovoril na ňu zvrchu Michal.
Katka sa obrátila k svojmu pánovi, pokladajúc doráňaný zadok na chladnú zem ako poslušná sučka pri povele sadni a prehovorila: "Už ma to moc bolí, prosím pane, zľutujte sa!"
Michal ju bez odpovede obišiel, zdrapil za zadok a zdvihol hore, aby preskúmal jeho povrch. Na miestach, kde trstenica dopadla viac než len raz, sa ponad červenou kožou vinuli fialové pásy. Medzi nimi trčal zázvor ako kostol medzi dvoma vrchmi. Michal ho jemne uchopil a vybral.
Žofia im darovala pohŕdavý úsmev víťaza, no dvojica si ho ani nevšimla, Michal už totiž pomáhal Katke obliecť sa späť do šiat.



Cez okno Budinského hradu pozoroval Hasan ľadové kryhy nadnášajúce sa na hladine Dunaja, pretekajúceho medzi Budínom a Pešťou. Obe mestá obkolesovali hrubé kamenné hradby rovnakej európskej architektúry, ako domy so zasneženými strechami medzi nimi, z ktorých len miestami vystupovali čerstvo postavené minarety.
Znudeným zrakom sa obzrel za seba. Miestnosť bola plná orientálneho nábytku a bývalých majiteľov tohto paláca pripomínali už len renesančné steny so stropom. Celé toto miesto pôsobilo ako neživá alegória jeho osoby, kresťanského dieťaťa vychovaného Turkami. Zapudil v sebe náznak myšlienky na stratenú rodinu. Na tom, kto postavil tento hrad nezáležalo, rovnako ani na jeho pôvode. Teraz kráľovstvo patrilo k Osmanskej ríši a jeho, neurodzeného vojaka si predvolal sám Budinský paša a veterán bitky pri Moháči. Nebola zrejme náhoda, že obraz tejto udalosti zdobil predsieň jeho pracovne.
"Sokollu Mehmed Paša vás príjme," vyrušil Hasana zo skúmania artilérie namaľovanej dopodrobna na obraze pašov osobný strážca odetý v ťažkej zbroji.
Dvaja jemu podobní vojaci strážili dvere, za ktorými sedel v miestnosti za stolom starý muž v turbane.
"Poslali ste pre mňa Efendi?," uklonil sa zdvorilo Hasan už na prahu.
"Áno," pozrel na neho spod hŕby pergamenu najvyšší veliteľ Budinského pašalíku a pokynul mu, aby pristúpil bližšie.
Aj napriek vysokému postaveniu pôsobila jeho pracovňa skromne. Avšak, čo nebolo bežné, a čo Hasana okamžite zaujalo, bola pätica nahých žien, postávajúcich ako sochy pri okne. Teda skoro nahých, jediná vec, ktorá ich zakrývala, boli bedrové rúška a dlhé vlasy zo sklonených hláv padajúce im na prsia.
"Zaujali ťa?" spýtal sa paša.
Mladý janičiar od nich omámene odvrátil zrak, zahanbený svojou netaktnosťou. Sokollu Mehmed mu však mávnutím ruky naznačil, že chápe jeho mladícku náruživosť, ktorá jeho samotného dávno opustila.
"To prečo si tu, s nimi čiastočne súvisí," pokračoval paša. "Jednou z mojich povinností správcu tohto ejáletu je z času na čas odviesť sultánovi nové prírastky do jeho háremu," dodal, vtláčajúc pečať na pergamen, zdvihol sa zo stoličky a podišiel k jednej z dievčat. "Má slabosť pre exotické ženy. Mohol by som ich síce vybrať z miestneho obyvateľstva, ale aby som predišiel nepokojom a udržal morálku vojakov, vyslal som za tým účelom pár jednotiek na sever. Ako vidíš, exempláre z toho miesta stoja za to," odhrnul paša dievčine vlasy, vystavujúc tak na obdiv jej rúžové bradavky.
Tentoraz Hasan nepodľahol žiadostivosti a pozrel pašovi priamo do očí: "So všetkou úctou Efendi. Prečo mi to vysvetľujete?"
Paša sa obrátil k oknu a jeho hlas posmutnel.
"Jeden oddiel sa nevrátil a ja neviem, čo s nim je. Navrch toho, ho viedol môj dlhoročný priateľ. Tvoj aga mi hovoril, že pochádzaš z toho územia a stále ovládaš reč, akú ťa naučila tvoja matka. Je to pravda?"
"Áno Efendi," prisvedčil Hasan.
"Vezmeš si mojich mužov a vyrazíte na sever. Zistíš, čo sa stalo s oddielom, ktorý sa nevrátil a tiež obranyschopnosť bezvercov. Keď sa na jar roztopí sneh, začneme s ofenzívou."]]> http://www.xbdsm.sk/will/poviedky/volenti-non-fit-injuria-iii-2/ Sun, 30 Jun 2024 17:50:20 +0000 Will http://www.xbdsm.sk/xxxxxxxxx/poviedky/dmk-d-225mska-jazda/
Týmito slovami ma odbila a poslala ma do sprchy. Myslela som, že má pred akciou na mňa ešte chuť a preto som tam poctivo zaliezla. Dúfala som, že ma prekvapí v sprche a tak sa aj stalo. Na moje počudovanie mi však pripravila celkom iné prekvapenie... Zobrala mi všetko oblečenie a nechala mi na vešiaku, na dverách, igelitové vrecko s mojím večerným outfitom. Keď som ho rozbalila, outfit obsahoval iba čiernu obtiahnutú minisukňu, biele podkolienky a bielu priehľadnú košeľu. Po spodnom prádle ani chýru ani slychu. Nuž čo som mala robiť.... poctivo som si to obliekla a vyšla som pred dvere. Madam si ma prezrela a potom zhodnotila: „Je to lepšie, ako som dúfala...“ Obzrela som sa za seba a uvidela som sa v zrkadle. Skoro som sa od hanby prepadla, keď som videla ako mi spod košielky presvitajú moje veľké bradavky. Myslím, že by bolo dobré vám vysvetliť, že nato, ako som nízka, mám obrovské prsia. Dosť sa za ne hanbím.... Preto keď som sa videla v tom zrkadle, skoro som odpadla. Madam ma však rýchlo vytrhla z tranzu a začala mi vysvetľovať čo a ako. Povedala mi, že budem stáť v rohu izby, tak aby na mňa videli a že keď uvidím, že niektorá z nich má prázdny pohár, ihneď ho dolejem. Tiež mi ukázala, kde má pripravené chlebíčky a iné snacky, aby som ich mohla postupne nosiť na stôl.

Len čo zazvonil zvonček dostala som inštrukcie: „Šup na miesto a žiadne kecy! Pokiaľ sa ťa niektorá niečo neopýta, budeš ticho, rozumieš?!“.

Len som prikývla a pratala som sa do kúta. Moje miesto sa mi teda vôbec nepáčilo, bol naň totiž skvelý výhľad z celej izby. Ruky som si dala pred seba a sklonila som hlavu. Mala som strach, ale zároveň som z toho bola trošku vzrušená. Keď sa otvorili dvere, započula som pár ženských hlasov. Po chvíľke som zistila, že sa jedná o tri ženy v strednom veku. Najprv sa rozprávali v chodbe o takých bežných veciach a potom som započula nejaké šepkanie.

Na to sa z chodby ozvalo: „Ale prosím ťa! Čo tu robíš tajnosti... Nože nám ukáž, kde máš ten svoj nový objav?!“ povedala Andrea, k tej sa ešte dostaneme.

Naivne som dúfala, že pôjde o novú lampu ale kdeže, ten nový objav som bola ja. Hneď som sa o tom presvedčila, keď vstúpila prvá žena do obývačky.

„Tá je ale krásna.... A tie cecky! No to je niečo! Pekne....“ povedala Andrea.

Potom pristúpila ku mne a uštipla ma do líca ako malé dieťa.

„Ešte si užijeme zábavy, neboj sa..“ a zasmiala sa.

Mne to také vtipné však neprišlo. Za ňou vošla druhá žena... celá dotetovaná. To bolo Janka.

„Ale však ju nechaj chúďatko, čo nevidíš, aké je z teba vyplašené?“ obula sa do Andrei.
„Však sa len bavím...“ obhájila sa Andrea.

Potom vošla do izby moja madam a nakoniec prišlo prekvapenie. Nepríjemné prekvapenie, ktoré nik zo zainteresovaných nečakal. Dnu vošla Petra. Zastala, vymenili sme si pohľady.... Čas sa zastavil... Atmosféra zhustla.... V našich očiach bolo vidno prekvapenie, ktoré striedalo menšie zdesenie. Trápne ticho vystriedala Andreina poznámka.

„Čo sa poznáte, či čo?!“

To Petru priviedlo ku zmyslom a jemným hlasom ich uviedla do kontextu. To je dcéra mojej najlepšej kamošky. Poznám ju od decka.... Zavládlo ticho. Potom prišiel Andrein smiech:

„No ja sa poseriem... Tento večer nemôže byť lepší.“ Zahlásila na plnú hubu.
„Ja asi pôjdem... nemala by som tu byť....“ Prehodnotila teta Petra.

Volám ju teta, už od mala.

„Ále, prosím ťa, kde by si chodila, už je to vonku tak už to je aj tak jedno nie?“ povedala moja madam.

Chvíľku sa tam doťahovali a presviedčali tetu aby ostala, zatiaľ, čo som stála ticho v kúte. Po pár minútach sa podvolila a večer mohol začať. Poslušne som dolievala víno a sledovala, ako sa dámy bavia. Nosila som na stôl čo po mne chceli a starala som sa o ne. Snažila som sa na ne moc nepozerať, ale vedela som, že z času na čas si ma každá z nich dôkladne prezerala, teda okrem Petry, tá si sadla tak, aby ma mala chrbtom. Ako večer plynul a víno ubúdalo, témy začali byť, ako to povedať.... hmm... osobnejšie. Vtedy som pochopila, prečo moja madam zahlásila, že si s mojom prítomnosťou a úlohou nemám lámať hlavu. Všetky tri totiž žili v podobnom vzťahu ako moja madam. Pár slovami vám ich predstavím z toho čo som odpozorovala a čo som si v ten večer vypočula, nech vás uvediem do obrazu.

Andrea – arogantná, manažérska mrcha. Je dominantná, extrémne sexi a vie to o sebe. Sadistka a vyžíva sa v týraní iných. Preferuje mužskú spoločnosť a dievčatá používa na hranie. Tým myslím zväčšia týranie a ponižovanie. Je veľmi zásadová tak ako moja madam.

Janka – veľmi milá žena. Celá potetovaná. Je tatérka a tiež robí piercing. Menší spoiler, aj mne ho už spravila. Je dobrosrdečná a veľmi milá. Tiež je to madam, ktorá ma svoju subinku. Je lesbička a celkovo pôsobí ako taká éterická žena. Myslím, že aj vedie kurzy tantrického sexu.

Petra – ako som už spomínala, volám ju teta Peťa. Je to asi najlepšia kamarátka mojej mami. Pozná ma od decka. Je veľmi milá ale vie sa aj nahnevať. To je asi všetko, čo vám môžem zatiaľ prezradiť. Veľa o sebe toho nepovedala, skôr sa usmievala. S najväčšou pravdepodobnosťou kvôli tomu, že som tam bola ja. A ešte, je submisívna a jej madam neprišla.

Keď sa večer blížil k polnoci, začali sa otvorene baviť o mne. Peťa vtedy takticky odišla na wc a ja som musela počúvať ako Andrea s mojou madam rozoberajú to, aká som v posteli. Janka si ma zatiaľ prezerala. Videla, že som z tohto rozhovoru nesvoja a tak sa snažila zmeniť tému, avšak zbytočne. Dámy už boli hlboko v debate, v ktorej rozoberali ako viem lízať pičku. Bola som pochválená i keď zároveň moja madam zhodnotila, že miestami som až príliš hlučná. Mala som chuť sa vypariť.... To však nebolo to najhoršie. Potom moja madam dostala skvelý nápad, že by som im mohla odprezentovať svoju prezentáciu z biológie. A aby to bola väčšia zábava, budú ma hodnotiť známkami. 1 znamená, že nedostanem na zadok, 2 je 20 rán, 3 je 30 rán, .... Plus, hodnotí ma každá zvlášť. Uvediem vás do kontextu. Kvôli mojej pošahanej matke, som nemohla ísť na hodinu biológie, keď sa preberalo rozmnožovanie, takže som od madam dostala za domácu úlohu pripraviť podrobnú prezentáciu o ľudskom tele a rozmnožovaní. Ako bonus som jej mala rozprávať aj o rôznych technikách masturbácie. Dámy tento nápad uchvátil... mňa až tak nie. Každopádne zo svojej pozície som nemala priestor na vyjednávanie. Tiež som nechcela spraviť hanbu svojej madam, že som nepočúvna alebo čo.

Rozbehala som si preto notebook, pripojila ho na telku, spustila prezentáciu a začala prezentovať. Naozaj som sa snažila, ale malo to úplne iný efekt. Zo začiatku to ešte celkom šlo, ale asi po piatej strane teórie bolo vidno, že sa nudia. Úplne som zabila atmosféru. Andrea si ťukala do telefónu, Janka ma len so smutným výrazom sledovala a Petra sa radšej na mňa ani nekukla. Ja už som len v hlave počítala koľko je 4 krát 50..... Veľa.... No potom sa moja madam rozhodla, že mi trošku pomôže. Pristúpila ku mne zozadu a zatiaľ, čo ja som rozprávala, rozopla mi vrchnú gombičku na košeli. Prestala som rozprávať a Andrea nadvihla pohľad.

„Pokračuj zlatko, nenechaj sa rušiť...“ zašepkala mi madam do ucha a ja som sa snažila spomenúť, kde som skončila.

V hlave mi však len hralo „Čo to robí akože?! To ma tu chce vyzliecť, či čo?!“

Pokračovala som ďalej, ale nebola som jediná, kto pokračoval. Po chvíľke som už mala rozopnuté tri gombičky. Nepáčilo sa mi, kam to smeruje, ale musím uznať, že to bolo účinné. Andrea položila mobil a začala dávať pozor. Tiež som videla ako Peťa nadvihuje obočie. Ani som sa nenazdala a zrazu boli všetky gombičky rozopnuté. Na záver mi ešte trošku roztiahla rozopnutú košielku, aby trošku nadchla moje publikom. Spravila to veľmi rafinovane. Nebola som ani nahá ani oblečená. Bradavky som mala stále zahalené, ale bruško a vnútorný lem pŕs bol odhalený. Prezentovala som ďalej, tentokrát už pri plnej sústredenosti mojich hodnotiacich. Išlo to celkom dobre, až kým som sa nedostala k popise vagíny, z čoho sa skladá, načo slúži a tak. Ako som ju popisovala Andrea zdvihla ruku a spýtala sa.

„Neviem si to dobre predstaviť, vedela by si nám to ešte trošku inak opísať?“ a na tvári sa jej zjavil potmehúcky úsmev.

Nechápala som ako inak a tak som si pretočila slajd naspäť, priblížila ho a začala vagínu popisovať nanovo. V tom ma Andrea znova zastavila.

„Ešte raz, asi sme sa zle pochopili. Vedela by si nám to opísať inak? Myslím bez obrázka a s nejakou tou ukážkou?“ a začala sa smiať.

Absolútne som nevedela o čo sa jedná, ale pozrela som sa na svoju madam a tá si len trošku nadvihla sukňu a so zdvihnutým obočím mi dala signál, že sa mám činiť. Až potom mi došlo, čo po mne chce.

„Čiže to chcete vidieť..... na mne?“ nesmelo som sa opýtala.
„Bingo!!!“ vykríkla Andrea.

Potom mi madam doniesla stoličku, do ktorej ma usadila, rovno do stredu miestnosti, pred všetky tri, tak aby mali na mňa skvelý výhľad.

„Tu si sadni... no šup.... čo sa hanbíš.... môžem ťa ubezpečiť, že každá z nás už pičku videla...“ posmeľovala ma moja madam.
V tom sa teta Peťa zdvihla a zo slovami: „Tááák to bol ale večer, ja už musím...“ zmizla za vchodovými dverami.

Trošku mi odľahlo, ale nie moc. Nesmelo som si sadla na stoličku, nadvihla som sukničku a rozkročila som sa im do plnej krásy. V zapätí ma hneď Andrea vysmiala, že čo to mám za bobra medzi nohami. Vtedy som sa ešte moc neholila, nevedela som, že to je nejaké faux pas. Videla som dovtedy len svoju kundičku, kundičku svojej madam, ktorá síce bola vyholená a vagínu mami, keď som jej omylom rozdrapila dvere v sprche, Tá teda vyholená nebola vôbec. Keď som sa madam pýtala, prečo je vyholená, povedala mi, že niektoré dievčatá to majú tak a niektoré nie. Tak som to dáko neriešila. Už to riešim, doteraz si pamätám ako sa na mne smiala. Išla som sa od hanby prepadnúť, že im tam otváram nohy doširoka, nie ešte to, že som dole neni patrične upravená. Keby nebolo Janky a jej milého úsmevu, ktorá si len nadvihla sukňu, rozkročila nohy a ja som nevidela, že aj ona je „na prírodno“, tak by som odtiaľ asi zutekala.

Každopádne nestalo sa tak, ostala som tam a tak som musela pokračovať v prezentácií. Sedela som s roztiahnutými nohami pred nimi a ukazovala som prstom na svojej kundičke jednotlivé jej časti a opisovala som na čo slúžia. Pohľad som mala sklopený, bez šance sa im pri tom pozrieť do očí. Keď som opisovala ústie vagíny a behala po nej prstom, došlo mi, aká som z tohto všetkého vlhká. Ak sa nad tým spätne zamyslím, myslím, že to bola jedna z prvých indícií, kde som si uvedomila, ako milujem pocit zahanbenia a ako veľmi ma vzrušuje. Odhodlala som sa nadvihnúť hlavu a pozrieť sa, ako to vníma moje obecenstvo. Janka si jemne hrýzla do pery a nohy mala zovreté spolu a Andrea s nadvihnutou bradou a rozšírenými nozdrami hrdo sledovala svoje víťazstvo. Moja madam s úsmevom a hrdosťou sledovala svoju dobre vycvičenú kurvičku. Prezentáciu som zakončila slovami:

„Ďakujem za pozornosť.“

A plánovala som to zabaliť. Kto to však neplánoval zabaliť bola madam, ktorá mi stihla pripomenúť, že ako bonus sú tu ešte techniky masturbácie, ktoré som nespomenula. Samozrejme, že som na túto tému nemala pripravený slajd.... čo som tam mala pustiť porno?!

Takže zas raz, live ukážka.....
„Hádali“ sme sa tam asi 20 minút s madam, že „To nejdem robiť!!“, „Ale ideš!!“....

No nejdem to rozoberať do podrobností, tak to len skrátim... Výsledok bol taký, že som asi po pol hodine sedela zasa rozkročená dokorán pred dámami, tentokrát už s červeným zadkom a začínala som ukážku masturbovania.

Zavrela som oči, nadýchla sa a nesmelo som si rukou zašla na klitoris. Tam som ňou začala jemne krúžiť a premýšľala som nad tým, ako ma sledujú. Hanbila som sa, ich horúce pohľady mi spaľovala stehná. Bradavky som mala dávno stvrdnuté a každé šuchnutie o košeľu ich dráždilo viac a viac. Čím som viac krúžila prstami po klitorise, tým viac som zabúdala na hanbu a moju hlavu začalo napĺňať vzrušenie. Zašla som prstami dnu... Prstovala som sa pred nimi a šúchala si klitoris ako poslušná kurvička. Jemné vzdychy vystriedalo hlasné stonanie. Snažila som sa ovládnuť, ale nedalo sa. Nepomáhala tomu ani ruka madam na mojich stehnách, ktoré tlačila od seba a dávala mi najavo, že sa im mám viac „otvoriť“. Cítila som, ako mi prstami lemuje vnútornú časť košele. Jej nechty sa kĺzali po mojej pokožke, okolo mojich pŕs a ťahali zo sebou košielku. Bolo mi to jedno, už mohli vidieť aj moje obrovské prsia, však čo.... moju kundičku už mali na dlani. Zrýchľovala som a cítila som, že prichádza orgazmus. Hlavu som mala zaklonenú a snažila som sa polapiť dych. Už, už by som sa urobila, keby ma Andrea s potleskom nevrátila nohami na zem:

„Ták ďakujeme pekne za prezentáciu.... mne stačilo...“ zahlásila a ja som si uvedomila, čo sa deje.

Vzrušenie zmizlo a ja som ostala obnažená nemo sedieť na stoličke pred nimi. Rýchlo som sa zahalila, zapla som si košeľu a stiahla sukňu. Dámy sa zatiaľ pripravili na moje hodnotenie. Od Janky a mojej madam som potom dostala za jedna. Peťa sa zdržala hodnotenia, keďže už tam nebola a nečakane.... Andrea za 3. Obhájila si to tým, že prezentácia bola zmätočná a zo začiatku nudná a že ja som nebola dobre pripravená. Len pre pripomenutie, 3 je 30 rán na zadok. Čakala som, že to bude rukou, ale na moje zdesenie sa Andrea rozhodla pre bičík, ten tenký, čo vyzerá ako rákoska. Podlomili sa mi nohy a pred očami sa mi zatmelo. Oprela som sa o stôl, stiahla som si sukňu a čakala, čo sa bude diať. Andrea mi bičíkom hladila zadoček a ja som tíško od strachu kňučala.... Týrala ma slovami, tak ako to robí moja madam. Toto majú spoločné... Pri trestaní veľmi radi využívajú môj strach. Naraz som ucítila ako bičík zmizol z môjho zadku a ja som začala panikáriť.

„Nie... nie ... prosím... nie...“ plakala som. „Urobím čokoľvek, len nie prosím trest....“ bála som sa.
„Tak teda trest nie..... nóóó dobre.... bola by tu jedna možnosť... ak chceš....“ Andrea prešla pred moju tvár a jemne si nadvihla latexovú sukňu.
„Ak samozrejme vieš, čo tým myslím...“ zasmiala sa.

Bolo mi to jasné... chcela vylízať.... Moc sa mi do toho nechcelo, ale vymenila som si pohľad zase s Jankou, ktorá len prikývla a dala mi najavo, že tak to bude pre mňa najlepšie. Andrea si potom sadla do kresla, stiahla si nohavičky a roztiahla nohy. Ja som si pred ňu nesmelo kľakla.

„Poď k mamičke....“ povedala a pätou za mojou hlavou si ma stiahla do svojho lona.

Jazykom som ju začala lízať. Najprv po pyskoch a potom po klitorise. Myslím si, že lížem celkom dobre, ale Andrea to mala plne pod kontrolou. Nevzdychala, iba si ma prezerala, hladila ma po vlasoch a sem tam ma usmernila...

„Pekne to robíš... tak a teraz hlbšie tým jazykom.... áno takto to má mamka rada.... pekne líž čubka...“

Cítila som ako sa mi hrá z vlasmi a robí mi z nich hore drdol. Myslela som si, že mi chce pomôcť, aby mi nepadali do tváre a nezavadzali, ale kdeže. Dávali ich dokopy, aby ma mala začo chytiť a pritlačiť mi tak tvár na svoju kundičku. Tlačila ma tak silno, že miestami som sa nevedela nadýchnuť. Bola veľmi tvrdá. Aj keď nerada, ale musím sa priznať, že ma to vzrušovalo. Začala mi aj hlavou mykať hore dole a ja som len s vyplazeným jazykom jazdila po jej pyskoch. Potom sa skĺzla zadkom dole po kresle, čím sa mi viac otvorila a ja som dostala väčší priestor.

„Áno... to je ono... pokračuj... neprestávaj.... mamička už bude....“ podporovala ma.

Bola som celá mokrá. Po lícach a perách som mala zmes slín a Andreinej šťavičky. Podarilo sa... Andrea bola s mojim výkonom spokojná a dostala som za jedna. Do toho sa všetkého vložila ešte aj Janka a poprosila ma o jeden malý bozk. Že sa nemám ešte utierať, že už je to nejaký ten piatok, čo cítila Andreu na svojich perách a preto by rada ochutnala. Sadla som si teda vedľa nej a ona mi dala bozk na pery, jeden.... potom druhý... a ani neviem ako, vášnivo sme sa bozkávali... jej jazyk mi behal v ústach a ja som bola za chvíľku tam kde predtým. Naozaj skvelo sa bozkávala. Nevedela som sa od nej odtrhnúť. Cítila som ako popri tom všetkom mi schádza rukou po brušku medzi moje nohy. Bez opýtania, ale aj bez odporu, mi vkĺzla dvomi prstami rovno do dnu a začala ma prstovať. Stále mala jazyk v mojich ústach a ja som sa nevedela od nej odlepiť. Neviem ako to robila, ale cítila som sa inak. Ten pocit bol iný, ako keď sa sama prstujem. Hýbala sa vo mne naozaj rýchlo a tvrdo. To všetko na mňa rýchlo doľahlo. Premýšľala som nad celým večerom, ako ma sledovali, ako som sa predvádzala a aj ako som si zachránila zadok za oral. Vzdychala som Janke rovno do úst a v tom okamžiku som sa ihneď spravila. Bol to iný orgazmus ako na aký som zvyknutá. Mala som pri ňom pocit, že sa počúram. Bol omnoho intenzívnejší a dlhší. Bola som úplne vyriadená. Keď som popadla dych, uvedomila som si moje stehná sú úplne mokré. Janka mi potom ešte dala ten jeden malý nevinný bozk a oznámila mi, že som mala svoj pravdepodobne prvý, ale za to krásny, mokrý orgazmus. Vysvetlila mi, že niektoré ženy dokážu aj striekať a že možno je to aj môj prípad, ale že to je ešte ďaleko. Dámy to potom po chvíľke zabalili a ja som mohla prespať u madam. Na druhý deň som dostala sódu od mami, že kde som sa v noci flákala. Povedala som, že som bola u kamošky. Keby mama vedela, čo spôsobí moja neprítomnosť na hodine biológie, myslím, že by ma sama odprevadila až na tú hodinu.]]> http://www.xbdsm.sk/xxxxxxxxx/poviedky/dmk-d-225mska-jazda/ Tue, 25 Jun 2024 04:30:13 +0000 . http://www.xbdsm.sk/xxxxxxxxx/poviedky/denn-237k-mladej-kurvi-269ky/
Bola streda... Pamätám si, že v ten deň sa mi do školy moc nechcelo.
Madam mi tak týždeň dozadu kúpila pá...]]>
Bola streda... Pamätám si, že v ten deň sa mi do školy moc nechcelo.
Madam mi tak týždeň dozadu kúpila pár nových kúskov do môjho šatníka a dnes bol ten deň, keď si ich musím vziať do školy. Čierna sukňa, ani krátka ani dlhá, nad kolená a obtiahnutá biela košeľa. Zbalila som si to všetko to tašky a vyrazila som do školy. Musela som vyraziť skôr, aby som sa stihla v škole ešte prezliecť, lebo mama by ma tam takto oblečenú rozhodne nepustila. Pochádzam totižto so silno veriacej rodiny a keby toto mama vidí.... tak ma asi zabije....

Po príchode do školy som rýchlo zaliezla na wc, kde som sa prezliekla do požadovaného outfitu a vyrazila som k madam do kabinetu. Len pre úplnosť, madam je moja učiteľka biológie... To, ako sme sa do tohto vzťahu dostali je však úplne iný príbeh. Len čo som vošla dnu, dôkladne si ma začala prezerať. Musela som sa otáčať, prehnúť a nadvihovať prednou sukničku. Pamätám si, že sa jej to veľmi páčilo a hneď po mne vyštartovala. Začala ma bozkávať na perách, na krku a šepkala mi do ucha, že som jej malá „rajda“. Vysadila ma na svoj pracovný stôl a rukou mi zašla pod sukňu. Dráždila ma cez nohavičky, stláčala mi prsia a dookola mi opakovala, ako sa budem predvádzať pred spolužiakmi v tej minisukni... že sa teší ako si ma budú všetci chalani obzerať na chodbe a premýšľať nad tým ako by ma pretiahli. Bola so celá bez seba. Moc som to chcela a preto keď mi začala sťahovať nohavičky, bez rozmyslu som sa podvolila. Nadvihla som zadoček a madam mi ich stiahla dole. S blaženým výrazom a zavretými očami som čakala kedy ucítim jej jazyk na svojej kundičke. Nôžky som držala roztiahnuté ako sa len dalo, ale úplne zbytočne. Po pár sekundách ticha som otvorila oči a madam akurát zasúvala nohavičky do zásuvky svojho stola. Nechápala som čo sa deje. Potom ma madam bez akéhokoľvek vysvetlenia vystrčila von pred kabinet a ja som sa ocitla, mierne rozstrapatená, v sukni a obtiahnutej košieľke, bez nohavičiek, na chodbe školy. Skúšala som jej klopať, ale márne. Asi na 3 krát mi otvorila a spýtala sa, či si niečo želám.... Hneď som začala namietať, že čo to má akože byť... ako si to predstavuje... bola som dosť podráždená. Ona, a to si doteraz pamätám, mi len s chladným hlasom odvetila... citujem... "Mlada dáma, neviem o čom hovoríte, ale mali by ste prehodnotiť šatník.... Nemyslím si, že toto je vhodné oblečenie do takéhoto prostredia." A zabuchla za sebou dvere.... Bola som rozčarovaná a chcela som jej začať búchať na dvere, ale akurát prišla do kabinetu jej kolegyňa. Neostávalo mi teda nič iné, len sa pobrať do triedy...

Deň sa celkom vliekol... Neustále som sa červenala... Predstava, že tam sedím medzi svojimi spolužiakmi bez nohavičiek ma úplne ničila... Musím sa však priznať... ten pocit hanby ma súčasne nesmierne vzrušoval.. Nesústredila som sa vôbec na to, čo sa okolo mňa deje a jediné na čom som dookola myslela, bolo, že sa nesmiem pozabudnúť a nohy musím držať neustále spolu. Rozmýšľala som aj nad tým či to bol úmysel mojej madam už od začiatku, alebo jej tento skvelý nápad skrsol v hlave len ráno. Keď som si však uvedomila, čo je dnes za deň a že máme každú hodinu na inom poschodí, pričom naše schody v škole sú... dá sa povedať že zospodu priehľadné, hneď mi bolo jasné, ktorá možnosť je správna... Týmto by som rada apelovalo na architekta, čo ich navrhol. Výborný nápad!!! Palec hore!! my ženy totižto milujeme, keď nám kukajú pod sukňu.....

Asi po štvrtej hodine som svoju madam stretla na chodbe a zavolala si ma hneď k sebe. Poprosila ma, či by som jej do kabinetu nezbehla po nejaké veci, čo si zabudla.... Nemohla som odmietnuť a byť drzá, aj keď som veľmi chcela... poslúchla som... keď som kráčala hore po schodoch, pochopila som, že je to účelové... Vrátila som sa s jej vecami a hádajte čo.. Akurát si spomenula.... že si zabudla ešte niečo ďalšie... to znamenalo ďalšiu cestu hore a dole.... Keď som vošla do kabinetu dostala som nápad... hlúpy... vtedy sa však zdal priam brilantný... bola som nahnevaná a tak som jej otvorila šuflík a vzala som si čo je moje.... Potom s úsmevom na perách, sledujúc jej prekvapenie, som jej doniesla jej „zabudnuté veci“.

Zvyšok dňa prebiehal spokojne... Cítila som sa o dosť lepšie i keď v sukni som bola v škole prvý krát. Keď však prišla posledná hodina.... asi 5 minút pred koncom vyučovania sa vo dverách objavila moja madam a opýtala sa angličtinárky, či si ma môže "požičiať" na posledných par minút, že so mnou potrebuje niečo doriešiť.... Vedela som, že som to posrala.... vstala som... pobalila sa a nesmelo som ju nasledovala do kabinetu... Hneď, ako sa zavreli dvere sa ma spýtala, či jej nechcem niečo povedať... hrala som hlúpu až kým mi nenakázala nadvihnúť sukňu.... Nesmelo, ale predsa som si ju nadvihla... Keď uvidela oblečené nohavičky otvorila svoju zásuvku na stole... Samozrejme bola prázdna.... Zahlásila len "No pekne..." a bez vyjednávania som už bola prehnutá cez stôl s nadvihnutou sukňou a holým zadkom.

Hladila ma po zadku a konverzovala so mnou. Pýtala sa, či si myslím, že to je správne sa takto správať a podobne... Chvíľku ma hladkala... potom zodvihla ruku... a potom ma zasa hladkala... Zatínala som zuby, bolo to hrozné... nevedela som kedy príde tvrdá rana... Prvé dve sú vždy najhoršie, najsilnejšie a najviac štipľavé... Madam ma vôbec nešetrí.... Hovorila mi, že som zlodejka a mňa z toho čakania šlo urvať... Prosila som ju nech už ma poriadne vypliaska, ale ona sa bavila na tom, ako trpím a neviem čo bude... Potom mi povedala, že sa nepatri kradnúť... a že keď som ich chcela naspäť, že som mala pekne poprosiť... Na stôl, rovno pred moje oči, položila rákosku... Ako som to uvidela, hneď som sa rozplakala. Prosila som ju, že rákoskou nie... že to je moc... že už budem dobrá a že už to neurobím... ona mi však povedala, že s odvahou, akou som kradla tie nohavičky, by som mala teraz čeliť aj dôsledkom svojho jednania... Povedala mi že tak či tak, už niet cesty späť, ale že keď jej ukážem ako som mala poprosiť, keď som ich chcela naspäť, že mi ich vráti a že tu rákosku cez ne hádam tak cítiť nebude... Skľudnila som sa, pobrala som dych a vypýtala som si ich pekne slušne naspäť... Povedala mi že takto sa jej to páči a že mi ich rada vráti, ale že hneď potom prejdeme k trestu... Otvorila zásuvku, vytiahla z nej putá a dala mi ich na ruky. Potom mi povedala, že mi vráti nohavičky. Ako som bola prehnutá cez stôl, nadvihla som jednu nohu, aby mi ich na ňu mohla navliecť, ale nestalo sa tak. Namiesto toho ma pritlačila na stôl, aby som nemohla cuknúť a začala mi ich zasúvať do kundičky. Zo začiatku som aj bojovala, ale s každým ďalším zasunutým kúskom som bola povoľnejšia a povoľnejšia. Keď už boli celé vo mne, madam vzala rákosku a v tom to prišlo... zaštrngotanie kľúčov pri dverách. Niekto sa vrátil... Nebol čas... madam mi rýchlo prikázala vliezť pod stôl a sadla si na stoličku.

Zasunula sa tak, aby som hlavu mala medzi jej stehnami. Bolo to dosť nekomfortné, ale aspoň som mala výhľad na jej čipkované nohavičky pod sukňou. Z počúvania pod stolom som zistila, že jej kolegyni ušiel autobus a teraz má hodinu a pol čas, tak sa rozhodla, že sa vráti a doopravuje písomky. V tu ranu mi prebehla hlavou len.. "Super, takže teraz tu budem hodinu a pol pod stolom"... a tak sa aj stalo.... Po menšej ohováračke svojich študentov s kolegyňou, mi madam nahmatala jednou rukou hlavu pod stolom a snažila sa si ju zatlačiť hlbšie do lona. Avšak márne, pretože jej zavadzala stolička. Madam sa však nenechala odradiť a trošku sa posunula na stoličke zadkom viac dopredu. Ani som sa nenazdala a môj nos bol nalepený asi centimeter od klitorisu. Krásne voňala, bola to taká zmes vzrušenia a potu. Vlhla som z toho. Zrazu som ucítila ako ma nemotorne hladká bosou nohou, z vnútra, po mojich stehnách. Išla čoraz vyššie a vyššie, až som jej prsty cítila na svojich pyskoch. Naštelovala som jej klitoris ako poslušná subinka zatiaľ, čo som z prvej rady ovoniavala jej lono. Bola som ako v tranze, jemne som si jazdila na jej nohe, ako malá drzá fenočka, zatiaľ čo sa ona bavila s jej kolegyňou. Bola som v tranze, pamätám si, ako si ešte odhrnula nohavičky a ja som jej jazykom jemne prechádzala po ostrých a čerstvo oholených chĺpkoch. Rukou si ma pritláčala na kundičku, aby nebolo počuť moje jemné vzdychanie. Keď jej kolegyňa neskôr odišla, chvalabohu nebolo to až tak dlho ako som si myslela na začiatku, madam si vyložila jednu nohu na stôl a ja som ju musela dva krát poriadne vylízať. Milujem keď jej môžem robiť dobre, alebo keď ona robí dobre mne. Veľmi ma chváli, že mám dobre jazykové zručnosti. Že by mala poďakovať za to mojej angličtinárke. Keď ju lížem vždy ma drží za vlasy, aby mala nado mnou plnú kontrolu. Veľmi ma vzrušuje, keď chcem na chvíľku prestať, napríklad sa utrieť od jej šťavičky, ktorá mi tečie po brade dole a ona mi to nedovolí. Tak tomu bolo aj teraz. Keď sme skončili, mala sem celú tvár mokrú. Keďže som mala stále spúšťame ruky za chrbtom, nemala som sa ani ako utrieť. Mojej madam to však nevadilo a hneď pristúpila k trestu. Za svoje jazykové zručnosti som si vyslúžila pravítko namiesto rákosky. Prehla ma cez stôl a začala ma biť. Padlo veľmi veľa rán. Keď to už začalo poriadne štípať a ja som musela bolesťou kričať, spomenula si, že mám stále zastoknuté nohavičky v pičke. A zo slovami "Daj si to do huby, nech ťa nikto nepočuje, ako mi tu vrieskaš!" Mi ich celé premočené natlačila do úst. Ďalej ma potom bila pravítkom. Keď som si zadoček zakryla dlaňami, dostala som hneď po prstoch. Povedala mi, že ich tam môžem kľudne nechať, že zlodejky si zaslúžia dostať po prstoch. Potom, na koniec, som ešte musela dať prsty do hruštičky... A dostala som aj po tých... Pre tých čo nevedia čo to je, buďte radi.... Veľmi to bolelo.... Povedala mi, že takto ju trestal jej otec .. aká to krásna spomienka ... Keď som mala zmaľovaný zadoček podľa jej predstáv, mohla som ísť domov. Druhý deň som musela absolvovať to isté... Tentokrát bez krádeži a trestu.... Ráno som sa mohla prezliecť do sukne u nej v kancelárii, horšie však bolo to, že v ten deň sme mali telesnú ...

Denník:
Dnes som si do školy vzala prvý krát sukňu. Keby to mama vedela tak ma asi zabije. Hneď ráno som musela naklusať madam do kabinetu, aby si to skontrolovala. Tam ma však čakalo prekvapenie a ja som skončila bez nohavičiek. Celý deň behať po škole len v sukni a pod ňou nič, bolo celkom utrpenie. V priebehu dňa sa mi však podarilo vybojovať nohavičky naspäť. Ukradla som ich madam s kabinetu. To som však nemala robiť, ako sa nakoniec ukázalo. Dostala som kvôli tomu po škole poriadne na zadok a nie len to. Madam mi zastrčila nohavičky do kundičky a potom do úst. Okrem iného som strávila pod jej stolom asi hodinu a samozrejme som dostala poriadny výprask. Za trest, že som podvádzala, ma zajtra čaká to isté. Čo je však horšie je to, že zajtra máme telesnú. Neviem ako to zvládnem...]]> http://www.xbdsm.sk/xxxxxxxxx/poviedky/denn-237k-mladej-kurvi-269ky/ Sat, 15 Jun 2024 05:53:01 +0000 . http://www.xbdsm.sk/WxW/poviedky/269-237slovky-s2-e3/ Nálada je napätá, bavia sa len oni, ja pozorujem okolitú prírodu a rozmýšľam nad profesorom.
Brzdíme až pred ich domom a teda nenápadne poprosím či by ma nehodili domov.

„Tebe v prvom rade nahádžem za tie poznámky v žiackej!“ bez otočky dostávam ranu, cez uši do vnútra, od muža za volantom. Prichádza aj dovysvetlenie: „Deň má 24 hodín a do zajtra, desať celých, nula, nula, ... nula, ti zostáva ešte zhruba 14 hodín. Neviem čo Vás v tej škole učia!“

Tak totok som naozaj nepotrebovala počuť.

Tešila som sa na teplú vaňu a zatiaľ ma oblial len studený pot. Logické dovysvetlenie stačilo, tak hliadkujem, bez povšimnutia, u nich v priestrannej chodbe. Bojím si ísť niekam sadnúť, tak stojím s kabelkou v ruke pri vstupných dverách.
„Rodičia“ si popnili svoje osobné, očistné a prezliekacie povinnosti. Vierka zaparkovala, v slúžkovskom v obyvačke, pri dverách v pravo. Vladimír, v nohaviciach a tričku, niekde hlbšie v miestnosti.
Čas neúprosne ukrajuje z mojich zostávajúcich 14-tich hodín, prvého dňa, trojdennej straty osobnej slobody. Tie dni majú byť oddelené, tak zajtra vitaj doma, zrejme. Dúfajúc, že tu nevystojím dieru, začujem predvolanku: „Poďte sem, obe!“

Konečne sme pri sebe a spolu, bok po boku, ja a moja najlepšia kámoška. Bar to nie je, drinken, klebetoš a cigy nehrozia. Nastala však bizardná situácia, slúžka a študentka zhodne v oblečené v uniformách z devätnásteho storočia, stoja v pozore, pred sediacim grázlom z dvadsiateho prvého.

Toto treba kamerovať na onlyfans, budeme boháči.

Držím hubu, náhodou sa toho, tuto chytrák Vladimír, ešte chytí.

Jeho slúžka s čerstvo zrušenou podmienkou /moja zásluha/, a druhá „zatiaľ študentka“ s trojdennou stratou osobnej slobody /moja zásluha/. Čo by tí dvaja bezo mňa robili? Nuda v Brne.

Hlavne, že mne tu teraz horí pod zadkom.

Tak Viera mi bezdôvodne, u mňa doma, nadá ako ožratý dlaždič neschopnému pomocníkovi, zdemoluje pol obývačky a je to moja vina, moja preveliká vina.
Dobre, zdrala som ju /dala zdrať/ potom bičom ako hada, mala som chuť sa pomstiť.
Ona sa neunúvala zavolať 63 dní. To ma nasralo, jebať na zničený nábytok a nadávky. Žiadne prepáč Diana. Mam síce také-nejaké „uhodené“ sm-sklony aj skúsenosti, ale o tom inokedy. Toto však prepískla hlavne Vierka a Vladimír to zneužil k svojmu prospechu. Zatiahli ma do „problému“ ale to už je ich hra, musím povedať, že Vladimír sa nezdá, parochňa dole. Dosť bolo úvah, tu už skutočne prihára.

Čakala som dlhé kázanie a vysvetlovanie, ale prebehlo to stroho. Reč začal smerom ku mne: „Diana budeš potrestaná rovnako ako Viera v ten prvý deň, nebudem to robiť ja, trestať ťa bude moja slúžka. Tú už poznáš, však?“
Pokračoval svoje predstavenie plynulo súvetiami na druhú postavu, stojacu pri mne v ľavo: „Dúfam, že si pamätáš svoj prvý výprask, tak šup, pripravte si rekvizity, poukazuj Diane čo kde partí, hajde do roboty. Prídeš mi oznámiť ukončenie príprav. Diana na koze, váza so slaným kvetom, stolík, prútený kôš, osvetlenie, proste všetko. Dúfam, že ma chápeš, môžem to organizovať sám, chcela si to „bez podtónu“. Príjemnú zábavu slečny. Tebe Diana, hodne síl.“ prehodil tieto záhadné súvetia odchádzajúci muž v ľavo, cez dvere momentálne bez slúžky v pravo.

Vo dverách sa ešte zvrtol smerom mojím smerom: „Diana môžeš to stále ukončiť, je to jednoduché slovíčko na štyri písmenká.“

„Hej, hej...“ nič viac som nevedela odpovedať.

Zaklincovala to, po jeho odchode, Vierka: „No kúúúrva, sme v totálnej pííííiii-jiii-jii-ji-jiíííí, teda sme, ty najviac!“ zaspievala Vierka falošne, potichúčky, ale presvedčivo.
„Čo-ti-to - jeeeebbbé-é-é-é...“pokračovala ešte tichšie a falošnejšie, akoby už len sama pre seba.

Pochopila som, je to fakt zlé...

Oblečená stále do študentského kostýmu zvláčame so slúžkou pakšamenty na moje trestanie. Tuším, že toto bude riadne divadlo. Vláčime zo stodoly ťažké veci: murársku kozu, montážnu lampu a nakoniec nízky stôl, ktorý poznám z krájania mäsa na našich spoločných grilovačkách. Odsúvame konferenčný stolík a robíme prestor v strede obývačky.

Skúsim to, čo tam nakoniec vzniklo, popísať. V strede trónila koza zo stodoly, pôvodne zrejme určená na podkladanie niečoho, odpílenie dreva, fakt neviem. Pred ňou montážna lampa na trojnožke a dlhá sklenená váza naplnená slanou vodou z ktorej trčala rákoska. Hneď vedľa ten masívny stôl zo stodoly. Ten sme prekryli čiernou dekou, na bielych veľkorozmerových dlaždiciach to pôsobilo hrôzostrašne. Tmavohnedé okydané drevo zo stodoly v luxusnej obyvačke, to mohlo napadnúť len sadistu.
K boku stola prisunula „kámoška“ kôš na špinavé prádlo.
Prestala sa usmievať a ja som zistila, že semifinále sa blíži. Presunula ma k stolu aj s kabelkou v ruke. Pred scénu s čakajúcou študentkou postavila ešte barovú stoličku a namierila už zasvietený reflektor.Pýtate sa kde? No, rovno na mňa! Zhasla v miestnosti a rozsvietila len bodovky na bočnej stene.
Vypočúvanie zajatcov v Burundy nemá lepšiu atmosféru.

Viera odkráčala z miestnosti nevedno kam. Bolo počuť hlasy, vznikla tam menšia polohádka s Vladimírom, počula som tie hlasy, zrejme z ich spálne. Tuším, že prebiehala bojová porada.

Stojím tam ako ťapa ale tuším, že sa to obratom zmení. Aj sa tak stalo. Pri svojom návrate ma Viera len plesla po hlave. Posadila sa predo mňa na tú barovú stoličku, dvakrát odkašľala, pretrela si nos a prechádzala po mne veľavravným pohľadom.

„Nebudem ti vysvetľovať čo a ako, prečo a začo, a čo keby. Na to teraz zabudni. Budeš robiť veci, ktoré ti prikážem a bodka! Ak ti bolo v riaditeľni málo, môžeme s podobným „vysvetľovaním“ pokračovať až do rána, aj tu. Ak súhlasíš prikývni!“ vychŕlila celkom logické súvetie. Nebolo nič nejasné, tak som prikývla.

„Odpovedať budeš nahlas, musí to byť počuť až k Vladimírovi, trvá na tom. Oslovovať ma budeš pani Vierka.“

„UHM, pani Vierka, rozumiem,“ snažím sa zostať nad vecou.

„Vysyp obsah kabelky na stôl a povyberaj si všetky veci z vreciek!“ táto veta mi ešte utkvela v pamäti, nemala som vrecká, potom už len plnila jej príkazy.
Najprv odobrala z mojej vysypanej hromádky kľúče od auta, debetky, kreditky. V peňaženke nechala pár papierových ečiek, všetky drobné, stravné lístky a kľúče od bytu. Zabavené veci nasypala do nejakého igelitového vrecúška, pozrela mi do očí a vydala príkaz:

„Začni počítať, nahlas a zreteľne!“

Odchádzajúc niekde preč sa na moment pozastavila a zrevala mojim smerom: „Mám to zopakovať, to fakt?“

„Jeden, dva, tri, štyri, päť...“ moje číslovky zaplavovali tichý priestor obývačky.

Pri číslovke asi 69 sa vrátila, už s prázdnymi rukami, vyťahala ma za ucho a bolestivo poladila všetky stanice.

"Nahlas, vystri sa, ruky k telu!" velila mi slúžka, už z barovej stoličky.

"Nevieš čo je stáť v pozore! Čo si o sebe myslíš! Mám prizvať Vladimíra?" vyslovila zo tri vety.

Mali úspech u Vladimíra.

„To sa mi páči dievčatá, pokračujte, robí mi to dobre!“ povzbudzoval, zrejme z otvorenej pracovne.

Hanba mi zaliala korienky vlasov.

„Nepotrebujem pani Vierka!“ to už som stála ako bažant na poradovke.

Zahniezdila sa spokojne na barovej stoličke a potom prerušila moje počítanie.

"Začneš počítať od začiatku! Trošku ti to pozmením, budeš si počítať veci čo máš na sebe, úplne všetky. Oblečenie, šperky, prstienky aj hodinky. Každej veci pridelíš číslo. Každú mi ukážeš vystretou rukou a položíš na správne miesto. Rovnošatu aj topánky do koša na špinavé prádlo, cennosti na stôl ku kabelke!“

Tak toto som spracovávala dlhšie. Dosť som to nechápala. Pochopila som to v momente, keď zoskočila dole a znovu mi štartovala po uchu.
Akonáhle zbadala, že si rozopínam svetrík, vrátila sa do polohy sedmo.

Vystretou rukou nad prádlovým košom som ukázala svetrík a zároveň s číslovkou jedna padol do prúteného koša.

Oslepená, dezorientovaná, zahanbená som jej predvádzala číslovkový striptíz.

Tak tu stojím do pol pása nahá a prechádzam ku štvorke a päťke. Topánky nezadržateľne končia v koši. Ide do tuhého, počuť zvuk zipsu a vzápätí „šesť“.
Ten reflektor neskutočne otravuje, snažím sa otočiť hlavu a uľaviť očiam, bim-bác môj tieň vykresľuje na prázdnej stene druhú striptérku. Je podstatne väčšia a čierno-biela. Opakuje však všetky pohyby tej osvetlenej, farebnej, tá odhaľuje nehanebne každý detail.

„Pokračuj a neotáčaj sa!“ hovorí kľudným hlasom, čo v preklade znamená: do naha.

Držím posledný kúsok oblečenia nad košom „deväť“. Biela podkolienka končí v koši. Stojím nahá a snažím sa zakrývať rukami svoju nahotu.

„Dám si pauzu, chceš piť?“ predstúpia tesne ku mne s nečakanou otázku. Pokývam súhlasne hlavou.

„Ako máš stáť?“ to už rezignujem a vzpriamujem telo do potupnej polohy. Nemusela ani zrevať „POZOR!“.

Odkráčala po svojom a ja som osamela na „buzerplace“ nahá v pozore, osvetlená jebnutou, reflektorovou lampou... Zavreté oči ma nútili rozmýšľať nad mojím biednym postavením, jedno bolo jasné, výprasku na tej koze sa nevyhnem. Som krava, zahrávala som sa s ňou dlho a kvalitne. Zozbieram si teraz všetky zasadené plody. To čo predviedla so mnou od príchodu, aj jáj.

Z driemot ma prebrala slamka na perách. Logala som nápoj /Viere stále správne jebe, bublinkové víno, akurát chladené/ v snahe uhasiť neskutočný smäd. Nechala ma to dopiť kompet. V pozore s prižmúrenými očami cítim, že odoberá slamku a počujem vrzgot barovej stoličky. Kamarátska slúžka, prerobená na dozorcu, zrejme zaujala svoje miesto...

„Potrebuješ rozhýbať, kobyla! Mi tu ešte zaspíš, predpaž si a dvadsať drepov!“

Je rad na mne, drepujem s úvahou, kam toto posmeruje. Pri asi piatom zrevala znovu.

„Kto bude počítať? Hááá!“ zúrivo ma znovu okrýkla: „Odznova!“

Pokračujem.

„Jeden, dva, tri...“ nahý telocvik končí zadýchanou dvacinou. Stojím znovu v pozore.

„Dovolil ti niekto pripažiť? Haló, je tu niekto? Vladko kázal si jej pripažiť?“

„Nie zlatko!“ odkričal radostný Vladimír.

„Kázal jej niekto iný pripažiť?“

Zahanbená dvíham ruky späť.

„Ďalších dvadsať, počítaj odzadu!“ prehovorila moja veliteľka.

„Dvadsať, devätnásť, osemnásť...“ počítam, drepujem a uvažujem, že ďalšiu sériu už asi nedám. Snažím sa byť bezchybná a drepovačku končím vzpriamená z predpaženými rukami. Necháva ma nehybnú, pozorujúc moje chvejúce sa ruky.

„Bolia čo?“ s úsmevom zoskakuje! Kde do paroma zas ide, krátka myšlienka bola ukončená položením mokrej rákosky na predpažené ruky.

„Posledných päť a zatiaľ stačilo!“ ukončila prechádzku, usadená už na svojom mieste s výhľadom.
„Raz, dva, tri, štyri, päť“ končím. Viera ma opravuje: „Správne má byť jeden, nie raz, znovu!“

Porazí ma „jeden, dva, tri...,“ konečne bez pripomienok. Obzerám ten drevený nástroj, skúšam pružnosť .

„Tešíš sa? Čaká ťa tanec. Bude skákať po tvojom holom zadku. Odlož ju a pokračujeme! Drobnosti na stôl! Počítaj nahlas!"

Retiazka „desať“, náušnice „jedenásťť, dvanásť“, piercing z pupku, atď, atď... Som v koncoch, dopočítané. Stojím už bez varovania v predpisovom pozore, kompletne nahá, bez jedinej ozdoby, ponížená pred svojou kamoškou.

Seržantka vychovávateľ ma odvádza pred kozu. Zas som v pozore, tentokrát s rukami za hlavou v ústach držím slanú rákosku. Je to nepohodlné, lakte musím tlačiť za chrbát. Rákoska zabraňuje ich presunu pred hlavu. Nie je spokojná, dáva mi ju za krk. Tlačím lakte dozadu a prsia s vypnutým hrudníkom vystavujem reflektoru. Kontroluje pohľadom bezmocne pripravenú delikventku. Prepleskne mi zadok a nehanebne odchádza za Vladimírom.

Je späť, sledujem ju starostlivo presúvať čiernu deku zo stola na vrchnú hranu drevenej kozy. Pripravuje mi lôžko, uvažujem, je čas na masaker. Nemýlim sa.

„Nech sa páči, urob si pohodlie“ tento raz bez výkričníka, ukazuje rákoskou na drevenú kozu. Preklápam brucho cez hornú hranu, prekrytú dekou. Pozoruje činnosť a upravuje moju polohu slovne. Rukami sa opieram zeme, zatiaľ čo nohy zostávajú bez opory. Zadok tvorí vrchol jej záujmu. Je neskutočne vystavený. Svaly zadku sú stiahnuté a ak po nich šľahne rákoska, nevydržím. Vie o vzniknutom probléme a podkladá pod palce nôh malú taburetku. Končeky nôh mi vystiera a tak nárty ukladá na mäkkú podložku. Bola to potupná poloha, umocnila ju tým, že obe nohy presunula na boky taburetky. Zadok povolil a vytvoril jemnú pristávaciu plochu. Zrejme bola konečne spokojná. Počula som už len šplechot vody vo váze. Nemusela ma priväzovať, z tohto by som sa dostala len ťažkopádne s nejakým bolestivým úrazom. Vnímam nejaké presuny a malý kĺud prerušuje šialená veta:

„Tak ťa tu vítam, mrcha!“ to už ale nebola Viera.

„Verím, že táto príučka bude prospešná. Vybavíme najskôr tie štyri poznámky, potom sa uvidí. Záleží od tvojej súčinnosti! Takáto poloha ti svedčí, si mi omnoho milšia, fakt ti to pasuje. Mala by si sa vidieť. Určite by si dodržiavala dohody. Nezabudni počítať nahlas, zrozumiteľne, bez omylu! Chcem počuť len číslovky, každé iné slovo znamená, že začíname odznova! Pripravená?“ ukončil môj kat inštrukcie a ja som skutočne dostala panický strach.

„Áno, rozumiem,“ snažím sa nezhoršovať moje postavenie.

Hanba ma fackuje a teraz mi skutočne dochádza kde som, ako vyzerám a čo ide so mnou predvádzať priateľ mojej najlepšej kámošky.

Pri pláchaní rákosky nezabudol podotknúť: „Chýba mi tam ešte oslovenie. Tak to naprav, nech sa nenahnevám.“

Tu nemôžem dlho rozmýšľať, vyletí zo mňa: „Áno rozumiem pán Vladimír, som pripravená.“

„Uvidíme, uvidíme! Takže, čo ťa čaká a neminie. Napočítaš si dvadsiatku. Za každú poznámku v žiackej 5 červených, možno červeno-modrých čiaročiek. Ver mi, že zajtra bude čo počítať. Ja svoje dohody dodržiavam. Sľubujem, že po týždni–dvoch budeš zase bez stopy. Ak budem spokojný s tvojou spoluprácou, ďalší výprask už dnes nebude. Čakajú ťa ešte povýpraskové záležitosti. To už asi zvládneš.

Len to hvízdlo a prásk! Zúfalý rev mi vyrazil aj zastrčené slzy. Jačala som „jáu jáu kúrva, bože, fak, to nedám, jau jau jau jau!“ bolo to niečo tomu podobné. Včas som sa spamätala: „Jeden, ou ou ou!“ nezabralo!

„Začíname od začiatku, tak sa sústreď! Zas nepočujem oslovenie, neďakuješ!“ dopĺňal závažnosť deja, podobnými rečičkamy. Zmasakruje mi riť, skučím jak nepríčetná a neviem si poradiť. Predierajúcu stopku držím zaťatými zubami.

Viera čosi nahnevane mrmle na Vladimíra. Počujem, že sa potichu hádajú. Zrejme došlo k dočasnému zmieru. Rákoska padá na zem a Vladimír nahnevane odchádza. Zrejme ju odhodil sám. Utrúsil len niečo ako: dokonči si to sama, porozprávame sa neskôr, tú kozu tam nechaj, ešte sa dnes zíde.
Nevedela som či myslí tú drevenú alebo mňa.

Viera odkráčala po krátkom čase za ním, zrejme niesla sebou ústnu „žehličku“.

Tak si odpočívam, nahá na koze, a uvažujem nad pulzujúcim zadkom. Rada by som si ho pohladila a skontrolovala to jelito. Nemám odvahu, možno sa prekotím alebo poruším polohu.
Pozor, prichádza Viera a je mierne rozhodená.

Vytušila som, že už letí ohybný parchant znova a presne! „Prásk!“ mám pocit, že slabšia, ale štípala fest! Nedojeb to dáš to, povzbudzujem sa v duchu.

„Áááu, ssss... jeden, ďakujem pani Vierka! Aááaaaa...“ dúfam, že mi nedá túto ranu opakovať!

„V poriadku, snaž sa si to nedojebať!“ prichádzajú povzbudivé slová od Vierky a ja predpisovo číslovkujem.

Padla dvadsiata, zadok mám v jednom ohni. Ani neviem ako, ale ocitám sa na tom drevenom stole. Deka chýba, kľačím s rukami za hlavou na holom dreve. Holá na holom. V zuboch zas tá rákoska. Pozorujem svoju postavu na protiľahlej stene. Je to čiernobiele zrkadlo. Ak vstúpi Vladimír, mám vymaľované.

Nakukne Vierka: “Dvadsať minút!“ Myslím, že žmurkla. Zrejme sa „neutopím“. Dvadsať minút je hodne, som na betón rozhodnutá to vydržať. Mám kusisko času na uvažovanie. Smrdím tu určite ako hnijúci podkan. Som bez šance sa umyť, osprchovať. V zadku alebo v kunde zohrievam odumreté profesorské semeno. Možno, že aj tam aj tam. Zabudla som sa spýtať. Ešte že žeriem lieky.
Tá kolenná bolesť je neznesiteľná. Nadobúdam pocit, že sa zridám na podlahu. Bubliny účinkujú.

Aleluja, Svätá Panenka Mária, konečne vchádza moja dozorkyňa. Pomáha mi na dlážku.

"Poď do kúta," hovorí jak profesionál. Upravujem ma do správnej polohy, som jej vďačná za zachránené kolená a zadok. Má u mňa drink. Som stále nahá, vystrkujem, hodne prikrčená, vyšpúlený zadok. Nos sa snažím zapichnúť do rohu, nejde to, mám výrazné lícne kosti. Ruky držím za chrbtom spojené s lakťami. Zadok je umelecké dielo ktoré nič nezakrýva. Láka návštevníkov, poď si spočítať tie šráfy. Návštevníci určite ocenia dielo slovami: „To muselo bolieť.“

Netrvá to dlho, prichádzajú prví dvaja.

"Oukej, hoď ju prosím ťa domov. Myslím, že jej na dnes stačilo..."
Vladimírové 2 vety ukončujú kapitolu.


Prvú tretinu, straty osobnej slobody, mám úspešne za sebou, teda dúfam...

p.s. ten záver mi pomáhala dopísať Vierka, u nej bol obdobný, okopčila ho zo svojej kapitolky. Upravila som to podľa svojej skúsenosti. Šetrili sme čas pri víne. Nebonzujte prosím!]]> http://www.xbdsm.sk/WxW/poviedky/269-237slovky-s2-e3/ Thu, 13 Jun 2024 05:07:45 +0000 Was http://www.xbdsm.sk/will/poviedky/volenti-non-fit-injuria-ii/
"Zablúdila si?" spýtal sa prekvapene.
"Nie pane, som tu správne," dodala svojim obvyklým vystrašeným, zato rozhodným pohľadom.
Michal sa naklonil cez prah dverí, aby zistil, či sú sami. Chodba však zívala prázdnotou, teda jej pokynul, aby vošla dnu.
"Čo ťa sem privádza?" vyzvedal, pozorujúc, ako dievča nervózne hľadá miesto, kam položiť svietnik.
Chvíľu sa ešte ošívala a naberala odvahu vysloviť to, čo si zaumienila. Nakoniec svietnik položila na okraj písacieho stola a prehovorila.
"Mysleli ste to vážne, že si po dnešku môžem ísť kam chcem?"
"Áno, moje slovo platí," odvetil Michal, nezvyknutý opakovať svoje príkazy.
"Čo ak nechcem nikam ísť?" spýtala sa bojazlivo. "Čo ak chcem ostať s vami?"
Michal zdvihol čierne obočie, pod ním na Katarínu hľadeli nechápavé sokolie oči.
"Nevieš, čo chceš dievča. Tu nie si v bezpečí. Zajtra si ma môže nájsť turecká guľka. Čo bude potom s tebou? Kto ťa tu ochráni?"
"Tak si budete musieť na seba dávať pozor," založila si Katka ruky na prsiach.
Chcela sa tváriť neoblomne, avšak Michalovi v tejto póze skôr pripadala roztomilo. Zachcelo sa mu ju objať a utešiť, rozhodol sa však pre hlas rozumu.
"To nie je tak ľahké. Smrť na bojisku číha na pešiaka aj na kráľa. Nešetrila ani Ľudovíta pri Moháči, čím som potom pre ňu ja?" odvetil Michal bezvýrazne, aj keď si v duchu prial požiadať ju, aby s ním ostala.
"Mali ste pravdu, dnes sme mali všetci náročný deň, ale ja azda najhorší. Turci ma chceli odvliecť do otroctva, potom som sa mala stať proti svojej vôli niečia slúžka," pokračovala Katarína a hruď sa jej napínala. "A tomu, komu by som chcela patriť, ma nechce."
"Samozrejme, že ťa chcem Katka," oslovil ju prvýkrát menom.
"Tak mi dovoľte tu ostať a slúžiť vám. Aj tak nemám kam ísť. Som predsa vaša vojenská korisť, slúžka, otrokyňa ak chcete. Môžete si so mnou robiť čo sa vám zachce," to už žiadala na kolenách. "Ako to bolo? Volenti non fit injuria? Ja som volenti, ochotná."
Michal podišiel ku kľačiacej Katke. Natiahol k nej ruku a pohladil po gaštanových vlasoch. Jeden nezbedný pramienok padajúci do čela zastrčil za ucho, pokračoval nižšie ku krku a zovrel ho medzi prstami.
"Otrokyňa hovoríš?" zaznel nad ňou Michal kovovým hlasom, aký u neho ešte nepočula.
Dievča pridusene prikývlo. Michalovi hlavou znova preleteli obrazy ako v sále. Myslel na to, ako sa jej odzadu zmocňuje, pôsobí jej bolesť a ona žiada viac. Rukou, ktorou zvieral hrdlo, si ju pritiahol k sebe, až musela Katka pod náporom vstať a ešte potácajúcu ju postrčil k pracovnému stolu osvetľovaného svietnikom. Tam k nej bez slova pristúpil a nekompromisne ju ohol cez dosku. Nebránila sa. Poslušne sa nechala svojím novým pánom nastaviť do pozície s hrudníkom na stole a vystrčeným zadkom. Medzi členkami následne ucítila čižmu, ktorej jemné kopance naznačili, aby dala od seba nohy. Poslúchla. Ako ďalšia prišla na rad sukňa, išla hore až k drieku. Po nej nasledovala spodnička, spod ktorej sa pri svetle sviece zaligotal krásne zaoblený zadoček.
Michal sa ním chcel ešte väčšmi pokochať. Vzal do ruky svietnik, no ako ním prechádzal ponad Katku, roztápajúci sa vosk stiekol po strane sviečky a kvapol na holý zadok. Katarína sykla. Vosk ju popálil, avšak bolesť rýchlo pominula a ostalo len vzrušenie. Od rozkoše sa natiahla ako mačka a provokatívne vyšpúlila zadok, pýtajúc prídavok. Jej pán jej ho neodoprel a dopadli naň ďalšie kvapky. Vosk pomaly stekal od bedier až k stehnám, kde zasychal, pripomínajúc tak cencúle z odkvapov. Michal si pripadal ako maliar maľujúci fresku dvoch kopúl. Voľné miesto však rýchlo dochádzalo.
"Si naďalej odhodlaná pokračovať?" spýtal sa Michal.
"Áno pane," hlesla Katka.
"Tak sa vyzuj," rozkázal.
Katarína sa už chystala odsunúť od stola, ale Michal ju rukou postrčil na pôvodné miesto.
"Povedal som, vyzuj sa. Nie, odstup od stola!"
"Prepáčte pane," vystrašene zapišťala pri vyzúvaní s hruďou na doske.
Bosé nohy sa špičkami dotkli podlahy. Jednu Michal chytil za členok a vyhol smerom hore.
"Drž," prikázal.
Katka sa s ohnutou nohou ani nepohla. To sa razom zmenilo, hneď, ako na chodidlo dopadli prvé kvapky roztaveného vosku. Snažila sa držať nohu rovno, avšak chodidlo bolo výrazne citlivejšie než zadok a od bolesti ním chtiac-nechtiac mykala dole.
"Stále ti padá," komentoval to úsmevne Michal. "Počkaj, pomôžem ti."
Svietnikom následne prešiel pod špičky. Katka okamžite oľutovala svoju nestabilitu, keď ucítila približujúce sa teplo sviečky zospodu k jej nohe a dusene zapišťala. Michal dával pozor, aby nespôsobil popáleninu, občas však neodolal oliznúť plameňom prsty, užívajúc si pritom reakcie svojej obete.
"Stále odhodlaná?"
"Áno pane," odvetila Katka, už menej odhodlane.
Vrátil jej teda nohu do pôvodnej polohy. Svietnikom prešiel opäť k zadku a kvapol naň vosk. Katarína si od bolesti hryzla do rukáva. Michal totiž trafil jeho stred a rozpálený vosk stiekol z análu až k pyskom. Za ním nasledovali ďalšie stekance, ktoré sa akoby predbiehali v tom, ktorý dosiahne prvý klitoris. Katka zaryla nechty do hrany stola. Ťažkým životom navykla bolesti, ale nikdy jej nikto nemučil najcitlivejšiu časť tela, ktorá mala byť určená rozkoši. Dúfala, že ak vydrží útrapy, jej pán sa nad ňou zľutuje a dotkne sa jej lona niečím iným, než len voskom. Prstom alebo možno aj inou časťou jeho tela. Už len z pomyslenia začala tiecť a zaschnutý vosk sa vo vlhkom rozkroku začal kĺzať. Katarína so stále roztiahnutými členkami spojila stehná, snažiac sa privodiť si pohybmi aspoň ako-také vzrušenie, avšak nestačilo to a začala prosiť.
"Vari ma nechcete ako iní muži? To vás len moje utrpenie uspokojuje? Prosím, neodpierajte mi to, čo iné ženy zažívajú bežne."
Michal prešiel palcom pomedzi pysky a ako na prísľub toho, čo by mohlo nasledovať, prstom vošiel dnu. Katka slastne vzdychla. Vtom však po vlhkom ohanbí dostala facku až zaschnutý vosk vyletel vzduchom.
"Ty nie si moja žena, ani ja tvoj muž," dodal chladne Michal.
"Si iba obyčajná slúžka, vojnová korisť, otrokyňa," citoval jej slová. "Pre tentokrát to nechám tak, ale nabudúce ťa za to drzé prosíkanie vyženiem do zimy."
Katarína, mysliac na zasnežené nádvorie vystrašene prikývla.
"Musíš byť trpezlivá," pokračoval Michal už miernejším tónom a pohladil ju po zadku, odlupujúc vosk. "Kto chce vidieť dúhu, musí prečkať dážď."
Na Katkino lono sa však chystalo krupobitie. Michal k nemu prešiel so svietnikom pomedzi nohy. Katarína zabedákala, telo sa jej zmietalo medzi reflexom nútiacim ujsť od bolesti a odhodlanosťou vydržať až do konca. Jej trýzniteľ zatiaľ sviečkou skúšal, ktorá časť zvíťazí. Plamienok tancoval od kolien, cez stehná, až sa občas priblížil ešte bližšie a opálil jemné pubické chĺpky gaštanovej farby. Katke sa triasli nohy, avšak aj napriek strastiam naďalej poslušne držala telo v rovnakej polohe. Za odmenu jej Michal prstami pomasíroval klitoris. Bol vlhký a od mučiaceho nástroja v podobe sviečky aj pekne zahriaty. Katka zavzdychala od vzrušenia, no potom skoro až zvýskla, keď jej Michal surovo pritlačil hlavu o dosku stola a pred tvár postavil takmer dohorenú sviečku, vyvlečenú zo svietnika.
"Doprajem ti teda potešenie," prehovoril blahosklonne. "Avšak len pokým bude horieť sviečka."
Po týchto slovách ucítila, ako do nej vniká svojim stoporeným údom. Vlhké lono a Michalova chtivosť zabezpečili, že už pri prvom príraze do nej vkĺzol po koreň. Katarína vzdychla od vzrušenia, až sa plameň sviečky pod náporom vzduchu ohol ako konár v búrke. Uvedomila si, že nejde len o čas kým dohorí, ale môže ho zhasiť aj predčasne nadmerným dýchaním. To na seba s ďalšími prírazmi nenechalo dlho čakať. Michal si ju bral tvrdo odzadu, ako si pán berie svoju slúžku v neprítomnosti svojej zákonitej manželky. Stôl sa kolísal a Katka tlmene vzdychala. Čím viac sa snažila obmedzovať svoje dýchanie, tým bolo vzrušenie silnejšie. Zatvorila oči a zalialo ju teplo prichádzajúceho orgazmu.
Keď ich otvorila, sviečka už nesvietila, Michal však naďalej prirážal. Sľúbil, že ak dohorí prestane, avšak už to nevedel zastaviť. Otočil si ju k sebe a začal po tme rozväzovať šnurovačku jej živôtika div nepotrhal diery, ktorými bol prevlečený povrázok. Katka mu rada pomohla. Chcela cítiť jeho pery, na miestach, ktoré zakrýval. Dole išiel aj Michalov dolomán a košeľa, až sa ich hrude dotkli. Za podpazušie ju vyložil posediačky na stôl a opäť do nej vnikol. Obaja vzdychali. Katarína v sebe našla iniciatívu a s nohami prekríženými na jeho bedrách sa mu zavesila rukami okolo ramien. Michal ju uchopil pod zadkom a za ustavičného bozkávania odviedol k posteli, kde sa na ňu zvalil. Už si ju nebral ako slúžku, ale ako ženu, ktorú vrúcne miloval.


Ráno, krátko po brieždení, na inom poschodí, v inej izbe hradu, vošli dve slúžky v róbach podobných tej Katkinej do komnát dcéry správcu hradu. Ich pani práve vstávala. Rukou si prehrabla plavé vlasy a odhrnula priesvitný baldachýn svojej postele. Obe dievčatá sa pred ňou viac než zdvorilo uklonili, snažiac sa nevyvolať zámienku, ktorá by mohla mať za následok prípadné potrestanie. Žofia bez úvodu zvolala na vyššie dievča z dvojice.
"Zuza, pomôž mi sa obuť," prikázala a ospalo natiahla z lôžka nohy.
Zuzana sa naučeným spôsobom ohla po črievice a ešte v podrepe do nich pomohla svojej panej vložiť nohy. Margita, jej druhá slúžka, zatiaľ položila na stôl raňajky pozostávajúce len z misky sušeného ovocia a pohára vína. Žofia si z misky nabrala len za pol hrste, no zato pohár vyprázdnila až do dna. Následne od Margity prevzala nádobu s vodou na umytie. Jednalo sa o bežnú rutinu, ako pomôcť svojej panej s prípravou na deň. Neoddeliteľnou súčasťou bolo tiež obliekanie, ktoré sa nezaobišlo bez asistencie. V bežné dni, akým bol aj tento, nesiahala po ničom extravagantnom a dávala skôr prednosť jednoduchším šatom so živôtikom. Na rozdiel od tých, ktoré nosili slúžiace, boli ušité z bohatšej látky prešívanej zlatými niťami, načechrenými rukávmi a živôtik hýril kvetinovými vzormi. Medzi raňajkami a rannou omšou si Žofia zvykla krátiť dlhé chvíle hraním kariet, dnes však siahla do svojej šperkovnice po robustný čierny kľúč. Obe slúžky zbledli, vedeli totiž, kam vedú dvere, ktoré odomyká.
Ako väčšina hradov, mal aj Modrý Kameň podzemné priestory s množstvom pivníc a priestorov na skladovanie. Za nimi, dole na konci točitého schodiska, stáli ťažké dubové dvere, ktoré viedli do bývalej mučiarne. Už tomu bol nejaký čas, čo v nej prebýval majster kat, avšak Žofia pre ňu našla uplatnenie pre svoje exemplárne trestanie slúžiacich.
Vystrašenejšie z dvojice sa poznateľne tvárila Margita. Po včerajšom rozliatí vína bola len otázka času, kedy bude pykať za svoju nešikovnosť. Na námietky alebo prosby však nebol čas. Žofia totiž vyrazila ráznym krokom do chodby a kam išla ona, jej slúžky ju museli nasledovať. Svojim váhaním alebo nebodaj neposlušnosťou by si ešte priťažila.

"Vyzleč sa Gita," povedala stroho Žofia, keď za nimi zamkla ťažké dubové dvere.
Margita si roztrasenými rukami začala rozväzovať šnurovačku svojho živôtika. Kazematový strop zo studeného kameňa len umocňoval jej skľúčenie, až začala dusenie nariekať.
"Prosím, pani veľkomožná, už sa to nebude opakovať."
"Mlč ty hus!" uťala ju Žofia. "Zuza, nestoj tam ako soľný stĺp a uviaž ju."
Zuzana neochotne pristúpila k druhej polonahej slúžke. Netešilo ju prizerať sa cudziemu utrpeniu. Utešovala sa aspoň myšlienkou, že mohlo byť aj horšie, mohla to byť dnes ona, kto pocíti hnev svojej panej. Keď na Margitinom tele neostal už ani kúsok oblečenia, odovzdane predpažila zápästia, ale Žofia ju zadržala.
"Daj jej ruky za chrbát, zviažeš ju na strappado," pokynula smerom k Zuzane.
"Milosťpani, prosím, nie strappado," vrhla sa nahá slúžka šľachtičnej k nohám a začala bozkávať jej drahé črievice.
Žofia si užívala jej submisívne žobronenie. Keď sa ho dostatočne nabažila, kývla na Zuzanu. Tá privliekla neboráčku k rohu miestnosti, kde z kladky na strope viselo lano. Oň s rukami za chrbtom priviazala Margitu a prešla k druhému koncu, ktorý priťahovaním zdvíhal obeť, nútiac ju ísť do nepríjemného predklonu.
"To stačí Zuza," zastavila ju Žofia, keď Margita stála už len na špičkách.
Táto poloha bola pre slúžku mimoriadne nepohodlná. Bojovala pri nej s bolesťou nôh, keď sa vystierala, a s bolesťou rúk, keď stúpala na päty. Dcéra správcu hradu zatiaľ vzala z hákov na stene bič a pristúpila k Margite. Bičíkom prešla po jej nahom tele, na ktorom sa pri dopade slnka cez zamrežovaný svetlík črtali zahojené rany, dokazujúce, že nešlo o jej prvý prečin.
"Vieš čo Zuza?" uvažovala nahlas Žofia. "Spravíš to ty."
"Ja-ja-ja pani?" zakoktala sa Zuzana.
S Margitou toho už veľa prežili, dalo by sa povedať, že medzi nimi vzniklo až kamarátske puto. Nevedela si predstaviť, že to bude ona, kto jej má pôsobiť bolesť.
"Áno, počula si dobre. A ani nemysli na to, že budeš tú kravu šetriť," pohrozila Žofia zdvihnutým ukazovákom. "Ak sa nebudeš dostatočne snažiť, zavolám sem drábov a zhupneš sa v strappade vedľa nej."
Zuzana teda od svojej panej vystrašene prevzala bič. Pri jeho držaní sa necítila vo svojej koži, ale nebol čas na dojmy. Zahnala sa ním a dopadla prvá rana. Bola mierená na zadok, no neskúsenej Zuzane sa podaril trafiť bok.
"Pokračuj, je jedno kam ju šľahneš," podporila ju Žofia. "Možno okrem hlavy, nechcem sa potom pozerať na jej doráňanú tvár."
Zuzana udrela druhý krát, tentoraz už bič našiel svoj cieľ a so švihnutím pleskol o zadok. Ich pani sa zatiaľ uvelebila do dreveného kresla s koženými popruhmi, prehadzujúc pritom nohu cez operadlo. Ľavačkou si pridržala spodok sukne a pravou nahmatala skrz spodničku svoje lono.
Dopadli ďalšie rany a Margita zabedákala. S výkrikom prešlo Žofiou neskonalé vzrušenie, pri ktorom začala o to usilovnejšie trieť textíliou o svoje ohanbie. Slúžkine nariekanie jej znelo ako melódia a nabádala Zuzanu, aby sa činila o to usilovnejšie. Slúžka, mysliac na možné dôsledky svojej zhovievavosti, kamarátku nešetrila. Vedela, že Margita by na jej mieste musela robiť to isté, nakoľko by tiež nemala na výber. Nevedela sa však ubrániť slzám.
Nikto nerátal rany. Bolo ich síce viac, než absolvovala Katarína včera, no Zuzanine švihy sa nemohli rovnať Michalovým a aj tie začali časom poľavovať.
"To už stačí Zuza," oslobodila ju z tejto hroznej povinnosti Žofia. "Odviaž ju."
Uvoľnená Margita vyčerpane skĺzla k zemi.
"Nevylihuj tam ty lajdáčka," zaznelo z kresla. "Teraz máš šancu ma odprosiť," odhrnula si Žofia zo stehien spodničku, odhaľujúc tak vlhké lono.
Nahá a zbičovaná slúžka pozrela tým smerom. Zaváhala. To, čo po nej šľachtičná chcela, bol hriech. Žofia teda kývla na Zuzanu. Nemusela jej nič hovoriť, vedela, čo má robiť. Vzduchom zasvišťal bič a trafil úbožiačku na zemi. Tá sa za jeho asistencie doplazila ku kreslu a pobozkala Žofiino ohanbie.
"Takto svoju paniu neobmäkčíš," začula zhora. "No tak! Neostýchaj sa a líž! Cunnilingus je vraj na francúzskom dvore bežný."
Vystrčeným jazykom teda nahá slúžka prešla po pyskoch, potom hore na klitoris. Jej pani zavzdychala od vzrušenia a s vyhnutou hlavou zaklonenou dozadu skryla zornice pod viečka. Keď sa opäť vrátila k sebe, kývla na Zuzanu, tá šľahla svoju kamarátku pod ňou. Margitin výkrik zanikol v Žofiinom ohanbí. Jazykom začala o to usilovnejšie jazdiť po najcitlivejších miestach. Nebola v tomto ohľade skúsená, ale bola ženou, a vedela, kde to jej panej urobí dobre, aby sa tak vyhla bičovaniu.
"Ak o tomto čo i len cekneš, dám ti ten tvoj šikovný jazýček urezať," vzdychala Žofia.
Margita sa pod ňou v duchu modlila a prosila o odpustenie, že takto kvôli spáse svojho tela hreší. Ako na odpoveď k nej doľahli zvuky zvonov hradnej kaplnky, zvolávajúce veriacich na rannú omšu.


Michal kráčal opatrne po schodoch vedúcich z hradnej kaplnky na nádvorie. Sneh z nich síce stihli odhrnúť ešte pred ranou omšou, avšak námraza na kamenných stupienkoch mohla byť zradná. Jeho opatrnosti dali za pravdu zvuky šuchnutia za ním. Otočil sa smerom k dverám kaplnky. Bola to Žofia, ktorá za pridržiavania sa zábradlia nadávala svojim slúžkam. Michala táto scéna pobavila, no nenechal sa ovplyvniť svojimi antipatiami k tejto žene a natiahol k nej ruku.
"Ďakujem pán Michal, ale nie je to nutné" odvetila, podopierajúc sa o Zuzanu.
"Zvolili ste pre dnes zlú obuv slečna Romhányiová," konštatoval Michal, pri pohľade na spodok jej sukne, z ktorej vytŕčali črievice.
"Bohužiaľ, nemala som čas na prezutie, zdržali ma povinnosti," dodala významne Žofia.
Michalovi neunikol jej hnevlivý pohľad na slúžku a Margitin vystrašený výraz, aký vídal na vojakoch pri ústupe z prehraných bitiek. Domyslel si, o akú záležitosť sa jednalo.
"Povinnosti zjavne zdržali aj farára Mikuláša, keď musel poveriť celebrovaním omše kaplána Šimona. Len by to ten hrbáč nemal ráno toľko preháňať s vínom," poznamenal, keď okolo neho trojica žien prešla.
Margita sa pri spomienke na Šimonov červený pijanský nos zachichotala. Síce za to schytala prísny pohľad od svojej panej, avšak ten krátky pocit šťastia, v inak smutnom živote jej za to stál.
"Išli s mojím otcom skontrolovať statky do podhradia," odvetila Žofia. "A keď už je reč o absencii, nevidela som na omši vašu chránenku. Poslali ste ju nebodaj domov?"
"Z toho, čo bol jej domov, toho moc neostalo," konštatoval sucho Michal. "Požiadala o azyl, ktorému som vyhovel."
Žofia ostentatívne rozhodila rukami.
"To sa tu bude len tak ponevierať po hrade?" vytkla mu. "Mala by sa aspoň ako správna kresťanka zúčastňovať omše!"
Čo ty vieš o tom, ako sa chová správna kresťanka, napadlo Michalovi, ale hryzol si do jazyka. Ak tu má už Katka ostať, bude lepšie, keď sa vďaka jeho uštipačnosti nedostane do problémov.
"Uvažoval som rovnako," odvetil ústretovo. "Preto som ju poslal na výpomoc do kuchyne a nariadil aspoň modlitbu in privato."
"Dobre," zdvihla Žofia nosík.
Na tvári sa jej objavilo uspokojenie, ako vždy, keď bolo všetko podľa nej a nikto neodvrával. Potom pokračovala a Michal vedel, že to s tou ústretovosťou prehnal.
"Keď už sú Mikuláš s mojím otcom preč. Nechcel by si mi dnes pri obede robiť spoločnosť?"
Pokúsil sa z toho vykľučkovať slovami: "Neviem, či sa to hodí v neprítomnosti vášho otca. Nerád by som vás dostal do rečí."
Nato Žofia mávla rukou, akoby sa zahnala po otravnom hmyze.
"Hlúposť, nebudeme sami. Moje slúžky ma aj tak obsluhujú a ak by to nestačilo, môže sa k nim pridať aj to nové dievča. Ak sa osvedčí, možno by som ti ju mohla vziať do svojho fraucimoru."
Michalovi pri spomienke na jedlo zaškvŕkalo v bruchu. Predstava panskej jedálne neznela tak zle, aj keď by si prial poobedovať v inej spoločnosti.
"Dobre teda, neodmietnem vaše pozvanie," rozhodol sa nakoniec. "Ale tá druhá záležitosť ostáva rovnaká ako včera. Dievča patrí k mojej družine."
"Sme dohodnutí," obdarila ho Žofia lišiackym úsmevom a odkráčala so svojimi slúžkami k obytnej časti hradu.]]> http://www.xbdsm.sk/will/poviedky/volenti-non-fit-injuria-ii/ Thu, 18 Apr 2024 06:27:46 +0000 Will http://www.xbdsm.sk/WxW/poviedky/269-237slovky-6-1/ Vo dverách si s Vierkou dávame „fajf“ po slovensky five.
Mne to nestačí k úspechu, a po otočke späť, rozbieham otázkou odbrzdený, sediaci vagón: „Diana? Môžeš sa prosím, postaviť?“ vlastne, momentálne, zabrzdený vagón.

Cesta späť s ryžou, miešaným nápojom a dilemou, „bude stáť, alebo nebude stáť“, končí úspešne.
Diana stojí ľahostajne chrbtom k dverám, ruky v bok, a jej pokrčená noha v kolene provokačne tancuje. Ešteže nekrúti kabelkou. Ten postoj vylepšíme neskôr...

Zdvorilým: „Nech sa páči,“ zbavujem moju ľavú ruku ryžovej záťaže, pri dverách, u slečny v pravo.
Čo viac si priať, ako pomstu za horúca?

Dobre sa uvažuje pri sŕkaní lahodného nápoja a pohľade na objekt, čakajúci na svoj osud. Pri vychutnávaní bubliniek pozorujem vykoľajenú Dianu. Je tak na tri metre a nevie čo s očami, rukami, ani kolenom.

„Dianka, idkaj si po ryžu, doveď mi sem Vierku, vrať sa na miesto, nasyp si, kľakni si.“ Zložitý povel je ukončený jednoduchým mľasknutím jazyka, odlepeného od horného podnebia, podčiarknutý podobným mľasknutím vlhkými perami. Pre Dianu ten príkaz zložitý bol, uvažovala dlhšie, ako sme zvyknutí.

Vierka znovu zaskočila, a zaskočila!
„Si nepočula? Pakuj sem!“ znovu naštartovaná slúžka preberá iniciatívu. Znovu zapisujem do diára v hlave, pýtal sa jej niekto niečo?

Sedíme na koženej sedačke, ja a slúžka. Pred nami prešľapuje na pôvodnom mieste, teraz s ryžou v rukách, Diana. Slúžka v tureckom posede s lakťami na kolenách a bradou v dlaniach... Vypadá, že niečo skúma.
Nemienim jej prenechávať velenie a smerom k stojacej neistote, padá otázka: „Chceš to písomne v obálke so zlatým nápisom?“
Viac nebolo treba, Diana trhá papierový uzáver a prikrčená sype časť ryže na bielu podlahu.
Vie ako na to, rozhŕňa dostatočnú kôpku a pripravuje lôžko svojim kolenám. V snahe vrátiť nepoužitý materiál na konferenční stolík, je ubrzdená príkazom: „Nechaj si to pri sebe, budeš ju možno ešte potrebovať.“

Diana konečne, pred dvojčlenným, pracovným výborom, vzpriamene kľačí. Viera sa nakláňa a zlostne mi šepne do ucha: “Ja som šla na holé!“
Prezerám si konečne Dianu od kolien po hlavu. Čierna sukňa, pančuchy, biela blúzka, čierne sako...
Do prdele, zvoní mi mobil, práve teraz? Pri vstávaní, za pracovnými povinnosťami, podávam slúžke v čapičke svoj nápoj: „Srkni si.“

Opúšťam miesnosť a to ma hnevá! Pri Diane mi nedá nepodvihnúť kľačiacu bradu ukazovákom: „Na holé holená, sukničku si vzadu pridrž rukami. Po Diane otáčam hlavu na Vierku. Tá potvora dúškami koštuje môj miešaný nápoj, koketne žmurkne, mľaskne jazykom a vzápätí opakuje mľask vlhkými perami. Raz ju asi „zabijem“.

Musel som sa zdržať v stodole snáď 15 minút, dôležitá pracovná povinnosť a cigareta. Kristušáka!!!, tá mi tam kľačí na ryži, uvedomujem si závažnosť deja, beriem naše štyri schody na dva skoky.
Teraz sa určite nenápadne posaďte. V strede obyvačky kľačí Diana s holým zadkom a rákoskou v zuboch. Teda holým, tangáče, alebo čo to mala na sebe, má zrolované pod zadkom. Prednú časť má zrejme ešte čiastočne prekrytú. Na jej bokoch sa pohupujú odopnuté „kšandy“ poväzkového pásu. Luxusné pančuchy sa povaľujú bokom.

Pomáham jej z ryže. Vierka ma odstrkáva a priráža Dianu hrudníkom o stenu s bodovkami.
„Rozčap sa!“ rozkazuje. Toto sa nedá zastaviť, kým som telefonoval, sa zreme udialo niečo nepochopitelné. Vec ani zďaleka nekončí. Slúžka sa mení na nepríčetného dozorcu. Príkazom prišpendlená Diana nekladie odpor. Odvraciam zrak a nechávam veci bežať, hádam sa nezabijú. Nenápadne odchádzam variť kávu, ktorú zrejme nikto piť nebude.

Presso stroj utícha, konečne domlel a dofučal! Štelujem uši, ale počuť len zvuk rákosky, sykot trestanej a opakovaný prerušovný nonolog: „Vy-strč-tú-ryť-po-ria-dne!“ Registrujem len posledný príkaz: „Beda ak ti vypadne, si ma nepraj, suka mizerná!“

Otočka ku dverám a konečne badám, ako tak, kľudnú Vierku. Vyzerá ako by, v tej uniforme slúžky, robila kotrmelce.

„Môžeš ma, prosím, pretiahnuť?“ prehovára, odfukujúc si spadnutú ofinu.
5,4,3,2,1 tento krátky čas stačí na odpoveď: „Vybavíme to v pracovni, priprav podklady,“

Čas príprav lákavo využívam na kontrolu stavu v obývačke. Viera je zrejme sadista! Asi Vám to odfotím.
Diana stojí na šičkách, snáď meter od steny. Je skoro nahá, svoje vystreté, pozapínané sako pridržiava v oblasti ramien pricapené o obklad. Blúzu má rozpáranu pozdĺž celého chrbta. Však jasné, nad krbom máme mačetu. Podprsenku nebadám, podväzky drží v zuboch, nohavičky má položené na hlave. Veta čo som začul z kuchyne: „A nesmie to vypadnúť,“ tak tá vec je rákoska. Diana ju drží zhruba v strede, pomocou zovretých, lákavo vystavených poliek. Tie dve sú rovnako uhodené. Predbiehajú sa v podobných prasačinkách" ako o život.
„Čakaj a drž!“ bola jediná vec, ktorú sa mi podarilo vysloviť pri odtrhnutí pohľadu od zátišia s názvom „polonahá dáma s rákoskou“.

Mením lokál, teda odchod z miestnosti č.1.

V pracovni, miestnosť č.2, mali čakať pripravené podklady. A aj čakali! Skúsim to v skratke popísať. V prvom momente to pripomínalo dokovaciu stanicu pre robotický vysávač. Viera kľačala na tých starých drevených stoličkách, od seba vzdialených v dostatočnej vzdialenosi na pohodlný parking. Poďme k podstate, nahá len v pracovnej blúze a čapičke, s vystrčenou dvojdierou, sa rukami pevne držala pracovného stola.
„Tak toto bude na dlho, musím sa zbaviť Diany. Zapamätaj si polohu, čakaj v kúte, daj sa komplet do naha!“
Opúšťam narýchlo miestnosť číslo 2.
Lietam od dverí ku dverám, naplnené semenníky po okraj a naskočený kokot, už právom požadujú zmilovanie.

Potrebujem konať, na rade je podopieračka steny. Beriem nástroj z jej ryhy, a za razantného potlesku rákosky o holú pokožku, jej objasňujem ako sa správne prevádza príkaz: „Postav sa“!
Predvádza mi tanec červíka napichnutého na háčik. Zatiaľ mi to stačí a pokračujem v tom, kde som pôvodne v tejto miestnosti končil. Teda zadkom na koženej sedačke.

Je čas vyskúšať učenlivosť vypruhovanéj tanečnice.

„Postav sa, prosím, na svoje miesto,“ pretínam ticho a naschvál nepoužívam výkričník.
Diana zaujala pred násypom ryže postoj hodný vzorného branca. Musím ju pochváliť a v rýchlosti oboznámiť s pravidlami „udobrovania kamarátskych vzťahov“.
Na malý okamžik trpí pohľad dvoch očí, putujúcich od palcov jej nôh, cez ryžové kolená, upravený trojuholník /ten sa hodí/, krátku blúzku /s dvoma zvedavými špuntíkmi/ na šokovanú tvár...

„Kľakni si,“ je vyslovené zas bez výkričníka, a mrcha konečne plní jednoduchý príkaz.

V tomto bode to urýchlim, v miestnosti č.2 ma čaká neodkladná, pracovná povinnosť.

„Bla bla blá... a zbytok príbehu, ak bude mať náladu a chuť, Vám rozpovie Diana.“

Trošku Vám našepnem, Diana pristúpi na podmienku č.2, Vierka stratí rozhodovacie právomoci... A čo ja? Ha ha...
To už bude Dianin príbeh... Možno, u nej, som si neistý. Jedno Vám sľúbiť môžem, ja už do tejto poviedky zasahovať nebudem.
Zostane s otvoreným koncom.]]> http://www.xbdsm.sk/WxW/poviedky/269-237slovky-6-1/ Wed, 20 Mar 2024 06:05:30 +0000 Was http://www.xbdsm.sk/poremupo/poviedky/boles-357-354/ "A nenormálne?"

"Tak... vieš občas sa hodí ale nič hrozné." dodala a zapýrila sa.

"Aha, takže k...]]> "A nenormálne?"

"Tak... vieš občas sa hodí ale nič hrozné." dodala a zapýrila sa.

"Aha, takže keď ti dám facku tak rada nebudeš, ale ak ti plesnem po zadku, ešte ho vyceríš hej?"

Pýr pokračoval. Obzrela sa. Pozerala či nás niekto nepočúva.

"Tak asi."


______


Nohy naširoko, na kolenách, zadok hore, hruď vypnutá. Už bola zvyknutá.

Prádlo pekné krajkované. Vedela že sa mi páči.

"Áno paní" zamrmlala.

Plesk facka.

"Áno paní!" Povedala nahlas "Ďakujem paní!"

Prešla som okolo, ruky som jej potiahla za chrbtom vyššie a obtočila lanom. Trpezlivo čakala kým ju lanové hady nezovreli pevne za všetky línie.

Popremýšlaľa som jej nedávať lano pomedzi stehná, ale rozmyslela som si to. Je opojujúce zobrať si všetko hneď, ale tiež má všetko svoj čas.

Zatiahla som povraz a ona inštinktívne stiahla svalstvo. Občas ju to zabolelo, ale nepriznala to.

Po chvíľke viazania mi to nedalo a zozadu som ju objala. Jedna ruka zablúdila na krk a zovrela, druha na prso. Ochutnala som jej krk a vybozkávala jej ho. Podvolila sa do mojich rúk a keď som ju pustila sklesla.

Zatiahnutie za vlasy jej bolo pripomenutím dosť. Ťahanie neustalo kým som ju neobišla a nepotiahla si jej hlavu na stehná. Poslušne začala po mne lapať perami a jazykom.

Veĺmi ťažké bolo zastaviť ju.
"Predkloň sa." Pokynula som a zároveň jej potiahla hlavu vpred. Následovala a zavesila sa do môjho zovretia. Neisto najprv ale nakoniec úplne. Preto ju asi aj prekvapilo keď som ju pomaly položila, tvár o zem a obišla.

Vymačkala som jej zadok, lano medzi polkami vyšponovala a popoťahovala nech uzlík medzi stehnami robí svoje.

Keď už stonala, prišiel prvý úder. Po ňom druhý tretí a ďalšie. Zadok sa pomaly červenal, teplal a mňa štípala ruka. Ale aj tak som pokračovala.

Sledovala som ako pred každým úderom stuhne a potom sa rozplynie pri mojom dotyku. Odmeňovala som ju hľadením, objatiami a chytala ju za prsia stále skryté.

Ale aj ju trápila ďalej. Ostré nechty drápali po červenom zadku. Keď sa jej stehná rozbehli na strany, vytiahla som ju za boky ešte vyššie a dostala tvrdšie.

Stonala s údermi a nasúvala sa aby dostala viac. Vtedy prišli údery na vnútra stehien. Jej stehná našponované a zadok priamo von, akoby naň zrovna nedostala.

Neodolala som, prsty zatlačili na lano v rozkroku a prešli pod nohavičky okolo neho. Druhá ruka na vysiace prsia, vymačkávala som zatiaľčo prsty sa topili hlboko v nej.

Stonanie mi bolo odmenou.
Ale nestačilo.

Prekotila som ju nabok a na chrbát. Stiahla som si už mokré nohavičky, hodila jej ich na tvár a sadla si na ňu. Rukami som jej tlačila na uzlík v rozkroku zatiaľčo jej pilný jazýček pracoval. Nestačilo mi a pritlačila som sa. Môj rozkrok jazdil po jej celej tvári až bola úplne mokrá.
Moje ruky hladne vytiahli jej prsia a ťahali jej bradavky čo to dalo. Občasné údery po nich až dokiaľ jej jazýček nenašiel správne miesto. Potom prebrali úlohu moje drápy a poriadne som do nich zaborila.

Po chvíli som z nej zliezla vyčerpaná. Zlomila som si na nej nehet. Za to zaplatí.

Nabudúce.]]> http://www.xbdsm.sk/poremupo/poviedky/boles-357-354/ Wed, 20 Mar 2024 06:05:26 +0000 poremupo http://www.xbdsm.sk/poremupo/poviedky/biela-269ipka/
Bola nervózna. Smiala sa každému môjmu vtipu smiechom človeka, ktorý je v neznámom teritóriu. Pritom bývala neďaleko. Neznáma som jej bola ja.

Zhltla tri kávy. Bavili sme sa o hlúpostiach. O dennodenných aférach ľudí tváriacich sa, že je to všetko čo ich v živote trápi. Témach ľudí presviedčajúc samých seba, že všetko čo k životu potrebujú je práca, pohodlie, koníčky a dvakrát týždne zaľahnúť s partnerom. Zástera. Kamufláž.

Pri odchode sme sa odzravili a objali. Pri objatí som jej zašepkala že nabudúce v spodnom prádle. Jej pohľad mi prezradil hĺbku jej duše. Opatrne sa rozhliadla a ďalší nerózny smiech. A pritakanie.


Ďalší krát už som ju čakala doma. Prišla načas. Blond vlasy vyviazané do drdolu. Tesná blúzka a suknička. Štekle. Vyššia ako ja. Zatiaľ.
Pozdravila, zavrela dvere. Zamrzla. Pár sekúnd ticho.

Bavili sme sa o tom. Až príde, vyzlečie sa do prádla. Pristúpila na to.

Ako po úderi bičom sa rozpohybovala. Chytila svoju blúzku, pretiahla si ju cez hlavu a odhalila biele čipkované prádlo. Presne ako sme aa dohodli. Ďalšia išla sukňa.

Usmiala som sa. Poslušná. Chytila som ju za líce, za krk a pokynula som ju k spálni. Opatrne išla a jej kroky krásne zneli. Prešla okolo mňa a moje oči neodolali skĺznuť nižšie. Jamky na chrbte. A stehná tlačiace sa okolo bielych nohavičiek formujúce zadok. Potlačila som potrebu jej po ňom plesnúť. Nakoniec neskôr na také bude času dosť.

Nasledovala som jej neisté kroky. Moje vlastné vnútro v napätí.
"Stoj!" prikázala som hádam rázne. Zastavila sa a s miernym pýrom sa obzrela cez rameno na mňa. Snažila som sa udržať neutrálny výraz, no neúspešne. Môj ľahký úškrn sa odrazil v jej očiach. Však nech. Aspoň vie že je v empatických rukách.

Obišla som ju. Chvela sa. Nie zimou, ale napätím. Ja som to cítila tiež.
"Predstav sa." zavelila som. V jej očiach som videla zmätenie. Poznali sme sa. No vykonala.
"Volám sa Patrícia." Ticho. Ostych. "Paťka." dodala. Prikívla som. Ovládla som úškrn. Tentokrát.

"Kľakni si." Pokynula som prstom dolu na kruhový koberček na ktorom stála.
S letným pohľadom dolu opatrne klesla v kolenách a dosadla na ne. Priala som si aby som bola za ňou aby som videla ako sa jej krásna prdelka natlačila na jej päty. Nabudúce budem vedieť.

"Širšie. A hore stehnami. A vypni hruď, máš predsa prsia, predveď ich."
Počúvla. Stehná sa oddelili, narovnala sa. Kráčala som okolo nej, moje opätky štebotajúce na drevenej podlahe. Poobdivovala som jej dekolt očami no snažila som sa nezdržať sa priveľmi.

Jej ruky vyseli po jej bokoch. Zabudla som všetky povely. Zanádavala som si. Nič to.
"Ruky za chrbát." A hneď ako ich narovnala som dodala "Do roviny" a na ukázanie som ju chytila za zápästie a dvihla som ho rázne hore. Vydala jemný povzdych v reakcii na šok. Alebo bolesť.
Prirovnala k nej druhú ruku a chytila sa nad lakťami.
Využila som osobný kontakt a prešla jej nehtom od lakťa ku krku. Po jemných vláskoch na jej temeni. Chytila som ju pod bradou a zahla jej hlavu nahor.
Predklonila som sa nad ňu a letmo ju pobozkala. Môj tmavý výrazný rúž kontrastný k jej svetlej koži.
Oddialila som sa a moje oči skĺzli po jej šiji a hlboko do jej bohatého výstrihu. Hladná ruka ich ihneď nasledovala, vkĺzla pod bielu čipku a stisla jej hojný obsah.
Vydržala no poklesla. Druhou rukou som ju chytila za vlasy a potiahla vzad.
Narovnala sa. Našla som jej bradavku a nehtom jej ju škrabla. Vedela som, že to má rada, priznala sa skoro v našich rozhovoroch.
Sledovala som ako sa tvári keď som jej bradavku uväznila medzi drápy. Nadšenie jej hralo po očiach. Moja nervozita naráz úplne preč.
Napravila som jej podprsenku, odtiahla a postavila sa zase.

Zarazila som sa pred ňou. Nechala ju vynadívať sa. Tmavý korzet na mojom tele kontrastný k jej vlastným bledým veciam. Moje nohy obopnuté sieťami voči jej obnaženým. Ona na kolenách, ja stojaca.
Oheň v jej očiach jedine konkurovaný tým v mojich.

Chytila som ju za bradu a potlačila nabok. Priklonila a jazykom okoštovala ušný laľôček. Bola sladká. Rukou som jej vyšla po plochom brušku až k podprsenke. Neodolala som a vkĺzla opäť pod ňu. Jazyk sa pohol, vymenili ho pery. Prsty vysunuli podprdu nahor a chytili sa toho krásneho vrcholu pahorku.

So širokým úsmevom som bradavku potiahla navrch.
Podržala. Niekoľko popoťahovaní neskôr a druhá ruka sa pridala. Dve bradavky v hrsti. Vzpriamila som sa a ju som ťahala za sebou. Bojovala so sebou a držala. Prsty mala zaryté do kože, chrbát vypnutý, oči upreté na mňa. Vzdorovité. Žiadostivé. 'Daj mi viac' kričali.
Úškrn na mojich perách možno prezradil môj úmysel. Letmé opustenie bradavky a rýchly úder zboku cez tie krásne prsia.
Jej ston prezradil že to predsa nečakala. Návrat ku mojim milovaným bradavkám a pusa na ucho. Jej vzdych odmenou.

"Tak už si moja" zašepkala som jej.
A to sme iba začínali.]]> http://www.xbdsm.sk/poremupo/poviedky/biela-269ipka/ Tue, 26 Dec 2023 07:00:47 +0000 poremupo http://www.xbdsm.sk/WxW/poviedky/269islovky-4/
„Tak jej brnkni,“ nenápadne som pokračovala v tykaní, čo si vôbec nevšimol. Bola som zvedavá, kde ma Diana chce mať, kde mi chce dať, koľko chce dať... a podobné vecičky. Už teraz len v myšlienkach som mala stiahnutý žalúdok. Moja predstava bola, že ma dá vyšvácať u nás v stodole a ona sa nezapojí. Bude sedieť na riti v niečom pohodlnom, a švácať ma bude môj drahý. Ale keďže je to dominantná mrška, prd je to mrcha, mám obavu.
Odkráčal to vybavovať mimo a ja som čakala v napätí na vynesenie rozsudku. Nejako sa mi to zbiera. Nie som síce typ, kde ma odhodíš tam som, ale čo už. Trvalo im to zhruba desať minút. Môj „advokát“, teda dúfam, že pri rozhovore ním bol, sa vrátil bledý ako stena. To už som vedela, že je zle! Sadol, spracovával myšlienky. Poznám ho vytočeného.
„Suka vyjebaná, raz ju dostanem do rúk a zažije skutočné peklo!“ trošku ešte pokľudnil nervy a pokračoval v napínavej téme.
„Zajtra o tomto čase, ako prišla dnes, ťa mám autom doviezť na opustenú zástavku. Je to kúsok za mestom, zopárkrát sme tam boli. Máš mať na sebe tie veci, čo si mala na sebe pri tom záchvate u nej. Samozrejme bez bižutérie, lacných hodiniek a tak. Nechala ti v našom smetiaku balíček. Máme byť presní, príde pre teba čierna dodávka s tmavými sklami.“ Tu som už vedela, Diana sa so mnou veľkolepo pohrajká a môj žalúdok sa siahol ešte viac. Drahý pokračoval zaujímavo.
„Na dverách bude mať nápis, niečo ako výcvikové stredisko DIANA. V tom čase ja už budem musieť byť fuč. O nič ostatné sa nemám starať, ona ťa privezie späť. Na moje veľké naliehanie mi sľúbila, že ťa to síce bude poriadne bolieť, ale bez akýchkoľvek viditeľných následkov. Ale že neviditeľnosť následkov garantuje až na druhý deň, ten prvý, že vraj bude čo počítať.
Chcela ťa ešte dať ostrihať dohola, poupravovať nakrátko nechty a samozrejme dohladka vyholiť všetko, aj hlavu. To som jej hneď zatrhol a po dlhej výmene názorov, akceptovala moje záporné stanovisko.

„No nie je zlatá?“ to som už vybuchla ja! Nejdem Vám popisovať tú spŕšku vulgarizmov vysypaných zo srdca na jazyk a z neho von. Museli ma počuť na ulicu! Vybehla som von a doniesla tú škatuľu z kontajnera.
„Tá špina, to čo si o sebe myslí?“ skoro sme padli na zadok, hoci sme už sedeli! Vyťahujem pakšamenty: nejaká naťahovacia zlodejská kukla s otvormi na oči, držku a hore ešte ďalší. Veľká červená gumová gulička, čiže roubík s čiernymi remienkami. Nikdy som nevedela ako sa to volá po slovensky. Keďže toto píšem s odstupom, citujem z jazykovej poradne: Slovo roubík nemá v slovenčine jednoslovný ekvivalent, prekladá sa ako „predmet na zapchatie úst“, prípadne ho možno v texte pomenovať presnejšie podľa toho, z čoho je urobený, napr. handra. Handra, to je ten správny výraz, to som ja. Pokračujem: masívny obojok asi z kože hrocha, policajné náramky /bez kľúčika/ a čierna obálka s krásnym zlatým nápisom „POLEPŠOVŇA pre kamarátky DIANA“. Dnu kartička: bezplatný poukaz na jednu lekciu.
Začala som sa schuti smiať. Bol to smiech o ktorom sa hovorí, neviem či sa mám smiať, alebo plakať. Tak som sa smiala!
„Zavolaj tej mrche, že prídem!“ a aj v tom slúžkovskom oblečení som si naliala veľký pohár tvrdej pálenky. Záhrada bola svedkom ďalších dvoch priestupkov. Tvrdý akohol a cigarety. Vlastne troch, jeho som neponúkla. Bolo mi už všetko jedno!

Tak som sedela v aute, na mieste spolujazdca, šoféroval drahý. Vlasy zapletené do vrkoča vychádzali na vrchu čiernej spandexovej masky. Nebola som namaľovaná, chcela ma čistú. Na krku ozdoba, nechutne široký a hrubý kožený obojok. Pripadal mi ako skrátený pánsky remeň z nohavíc. Roubík som mala voľne spustený a pôsobil ako smiešna ozdoba dekoltu. Keby ste videli moju hlavu a krk, dáte sa na útek s názvom „kade ľahšie“. Čierne spoločenské šaty na ramienkach, vzadu aj vpredu s výstrihom po začiatok podprsenky. Spodné prádlo bežného razenia, len trošku krajky. Klasické nohavičky, tangáče nenosím. Holé nohy v rajcovných lodičkách /pripomínam, teraz je november, vtedy pri hode fľašou, začiatok septembra/ vo farbe šiat a kabelky. Aby čiernej nebolo málo, Vladko ma prekryl „haló-ven-s-kým?“ dlhým plášťom so špicatou kapucňou. Pýtate sa prečo? Ruky som mala za chrbtom spútané kovovými klepetami ako väzeň z alkatrazu.
Som už osamela, tak stojím nenápadne sledujúc príjazdovú cestu. Je tma a riadne sa bojím objavenia nevhodnou osobou. Už je to tu, prichádza dodávka a vystupujú dvaja muži. Povedala by som únosci, keby nemali na sebe čierne tričká s bielym nápisom DIANA. Biele na čiernom. Obaja na nohách kapsáčové nohavice a vysoké šnurovacie bagandže. Na rukách tenké kožené rukavice, to nesmie chýbať, nebudú sa špiniť nejakou lacnou cundrou. Jediná vec, čo ma znepokojuje, či sú doprovod a odovzdávka k Diane, alebo niečo viac. Zatočila sa mi hlava. Žiaden pozdrav, ani slovo! Ani neviem kto mi strháva plášť a kto naťahuje cez moju hlavu čierne jutové vrece. Hodili ma dnu, určite do nákladovej časti pristavenej dodávky. Bojím sa niečo ceknúť, trvá to už poriadne dlho, keď konečne brzdíme. Tá rýchlosť a razancia akou ma vytiahli a odvádzali, mi pripadala ako béčkový film o zajateckom tábore. Pozor, hrám v ňom hlavú úlohu, oskar ma neminie!

Ocitám sa v nejakej veľkej miestnosti, zvuky sa odrážaju od prázdnych stien. Razancia buchnutia vstupných dverí prezrádza, že tu už končí sranda! Ak nezbadám v krátkom čase Dianu, skolabujem! Toto nie je už ani čierny humor. Vlečú ma po nejakej mohutnej palubovke, znenazdajky podkopávajú nohy a ja padám na holé kolená. Tie lodičky zrejme nezreparujem, tam zostanú škrabance ako fras.
Nikde zvuk čoho sa dá chytiť. Niečo sa predo mnou sype na drevenú neopracovanú podlahu. Som z každej strany za ramená trošku pridvihnutá a špičkami lodičiek kĺžem dopredu. Idem znovu dole. Nastala nehorázna zmena, jebli ma na ryžu! To bol ten zvuk! Som vzorne narovnaná, plecia vystreté, ruky v želiezkach. Konečne mi rozväzujú šnúrku na vreci. Bum, Diana!
Sedí predo mnou tak na tri metre vo vypolstrovanom ušiaku. Je tiež oblečená ako vtedy v tú osudovú noc. Hompáľa nohou preloženou cez koleno a víta ma jednoduchým pozdravom: „kuk!“
Tí dvaja zmrdi tam zostávajú a prinášajú jej občerstvenie. Jeden pukance, vo veľkom balení s nápisom POPCORN, druhý strieľa šampanské! Raz tú mrchu zabijem! Už nebude letieť fľaša do zrkadla, tu potečie krv!
„Ak cekne, tak jej ten červený prívesok vrazte do držky!“ Povedala to nejakou nemeckou hatmatilkou, preklad som sa dozvedela s časovým odstupom. Odprevádza ich posunkom a oni končia niekde za mojim chrbtom. Konečne prichádzam o putá. Moje ruky tým dvom strašne ďakujú. Začala som tušiť, že Diana prehovorí smerom ku mne. Začínam odhadovať a to je povzbudzujúce.
„Tú kuklu máš len preto, že ťa nechcem dostať do strachu a obavy tu z tých dvoch. Prípadne o ich možnú budúcu konfrontáciu, alebo prezradenie tvojho súkromia. Tvoje súkromie si vážim a nenaruším. Preto bol dôležitý ten dramatický presun. Nemusíš sa báť, dávam ti slovo a garanciu. Podrobnosti ti vysvetlím až neskôr, je to na dlhšie a ty kľačíš na ryži. Ak máš záujem, kľudne ti to objasním teraz, bude mi to trvať zhruba 30 minút. Môžeš odpovedať, prosím jednou vetou ukončenou oslovením , pani Diana?“
Dohodli sme sa rýchlo, kľačím bez masky!
„Teraz si pekná a budeš ešte krajšia,“ pokračovala s vysvetľovaním pravidiel mojej „popravy“. Rozprávala to pokojne, ako by sa jednalo o príhodu zo zaujímavej dovolenky.
„Ako som už povedala, budeš zbičovaná! Normálnym bičom čo sa používa na nepoučiteľných. Nepomôže ti nárek, ani rev, jediné slovo mimo čísloviek a budeš zašpuntovaná. Dovoľujem ti vzdychať, plakať a prosiť, ale len jedným slovom. To slovo poznáš, bude mi fakt mi robiť dobre. Žiadne holé vety! Sľúbila som tvojej láske, že na druhý deň budeš bez viditeľných následkov. Ver mi, že dnes večer si spočíta koľko dní si mi nezavolala, samozrejme ak bude mať záujem.“
Bola som v totálnej piči. Ona nikdy nepreháňa, je vždy dôsledná, neverím že zrovna sa teraz zmení. Neviem či mám odpadnúť hneď, alebo po prvej rane. Kľačím tu v spoločenských šatách na ryži pred dvoma neviem čo a jednou viem čo.
„Môžeš sa postaviť,“ to bola veta na mňa. Ťažkopádne sa odliepam od ryže, keď mi niekde prstom ukazuje. Počujem aj dovetok: „pod táámtu šibeničku a čelom ku mne.“
Mohla by som použiť trojitý zápor v jednej vete „ nikde nič nevidím,“ keby nebolo toho jej ukazováku.
Otáčam sa, kde tu čo je, ale na to čo som zazrela nemám správny výraz. Tu sa dá skutočne len odpadnúť. Lapám po dychu a revem na ňu: „jebe ti?“ To bola posledná holá veta ktorú som vyslovila. Rýchla rota o dvoch mužoch si poradila behom sekundy. Pánty z ktorých mi vyletelo to s tým otazníkom, rozťahoval červený prívesok. Dotiahli ma pod drevenú konštrukciu, ako figurínku v bábkovom divadle. Keby ste chceli vidieť blažený výraz v Dianinej tvári, dobehnite. Sedela v kresle s úsmevom tenistky, čo dala zrovna súperke kanára.
S tenisovou /golfová je malá/ loptou v hube /poriadne v hube, videla som lacný film, tam to mala jedna na bozkávačku/, stojím priviazaná za ruky, pod otočeným hranatým písmenom U. Je to ako konštrukcia drevenej hojdačky pre obra. Hojdačka chýba, ale zmerčím koleso s kľukou na jej konštrukcii. Kristušáka, tuším na čo kľuka slúži. Nie som nijak našponovaná. Lejzre mojich očí sa snažia prepáliť protivníka, nepomáha.
„Nezavolala si presne 63 dní, pekné číslo. Môžeme ti zložiť červený prívesok? Na krku ti pristane viac. Dáme úvodnú reč?“
Odpovedám: „hmm.“
Mám konečne voľné ústa, dokonca aj rozviazané ruky. Bojím sa niečo povedať a sledujem svoju „panovníčku“ čo mi to ide prezradiť.
Prestáva chrúmať pukance a vkladá si nohu pod svoje stehno.
„Odsudzujem ťa na 63 rán bičom. Údery budeš postupne dostávať na to miesto tvojho tela, ktoré si určím. Tú časť, ktorú si u teba objednám, odprezentuješ dôsledne a smerom ku mne. Rany budeš počítať nahlas a zreteľne. Ak sa pomýliš, alebo nebudem počuť číslovku, bola to pre teba zbytočná rana, nepočíta sa! Každé slovo mimo čísloviek, to isté. Posledných 13 ti dám osobne. Vitaj v pekle!“

Tu sa už nedalo odpadnúť, zverujem sa do rúk spravodlivosti a ďalšia rana prichádza bez milosti: „ vyzlečieš sa sama?“ Rehocem sa nahlas a sledujem pizdu ako čosi znova ukazuje.
Visím na špičkách s roubíkom v papuli. Dvaja nadržanci ku mne pristupujú, každý z inej strany. Cítim tvrdé šklbanie a zvuk párajúcej sa látky. Šaty aj prádlo. Bingo, visím tu komplet nahá. Pred sebou na ryži vidím aj povaľujúce sa lodičky. Zväzujú mi kotníky k sebe. Prosím očami Dianu, tá však niečo podáva jednému z nich. Počas prechádzky mojim smerom mi to ukazuje, britva! Idú ma podrezať! Mýlim sa, dobrovoľník pokľakne. Cítim tlak na začiatku môjho pahorku. Sťahujem brucho dovnútra a buchta krásne vystupuje. Zbavuje ma nasucho predtým mierne upraveného trojuholníka. Druhý ma počas slávnostného aktu, za stiahnuté brucho a holý zadok /ešte že mal rukavice/ zaisťuje, Vlado ho zabije.
Kunda je holá /Vlado stopro zabije aj Dianu/, hojdám sa na palcoch.“ Voalá,“ zvolá Diana, ako keby zasmečovala na víťazstvo v zápase. Počujem potlesk, niečo im ukazuje, klesám na celé nohy. Scéna je pripravená keď počujem: „otoč sa, odperzentuj mi svoj zadoček!“
Už spolupracujem, nechcem dávať závdavky na zhoršenie môjho trestu. Tu si nepomôžem, Diana je zaštepený sadista. Že, piča vyjebaná, som si dala! Vystrkávam holý zadok do priestoru. Jeb, taká rana, že ma ohlo naopak. Neviem čo to je za bič, ale plieska viac ako bolí. Zdá sa mi, že je prijateľnejší ako rákoska u nás v obývačke. Viac som sa zľakla tej rany. Priestor kde tancujem je nezariadený, krásne odráža každý zvuk. Dám podnet slovenskej filharmónii na priestor k nahrávaniu zvukov sekcie bicích nástrojov. Holé steny s holou herečkou robia svoje. Štípe a bolí to fest, ale dá sa.
Nejaký dobrovoľník hlási „jedna“ a „kámoška“ volá: „ten zadok zlatko!“
Mám ich desať a riť určite ako prezretú jahodu.
„Kozičky“ počujem v diaľke a natŕčam kozy smerom k Diane, švác a cez bradavky zasviští jedenásta. Kat to rozdeľuje ako umelec mikádo. Ozýva sa Diana s otázkou: „budeš spolupracovať?“
Kývam hlavou bez názoru, huba si chce oddýchnuť, tak spolupracujem. Sliny mám už pod pupkom. Zbavujú ma prívesku, získavam ústnu slobodu. Už žiadne blbosti, prídem o pánty. Neregistrujem že tancujem nahá, s čerstvo vyholenou kundou, pred cudzími mužmi a najlepšou kamarátkou. Tu ide o život! Je to pud, nad ním hanba nevie víťaziť.
Teraz bičujú môj chrbát, vrkoč prehodili na hrudník a ja som prístupná ako plátno pre maliara. Počítam si už sama, Diana nakázala, ja poslúcham. Griluje ma dookola, zas jej ukazujem zadok. Nestačí, mám sa prehnúť viac. Už som vzrušená, chce ma vidieť rozkročenú, pomocníci mi rozväzujú nohy. Rozkročená, prehnutá, vyvaľujem mokrú kundu na Dianu. Jeden pandúr mi bičuje z boku zadok. Ten zvuk a prijateľná bolesť pôsobia ako surové prírazy. Tečiem ako pri vydarenej súloži. Padla päťdesiatka a už ma spúšťajú na drevené dosky. Cítim že mi niečo znova obmotáva kotníky, mám ich v momente mierne pridvihnuté keď počujem: „čus Di, ostatné neviem zopakovať“ Neskôr, keď som bola po, mi to ozrejmila zrozumiteľne aj s prekladom. Prikladám - Es war ein schöner Abend und sei nicht böse /bol to pekný večer a nech sa nehnevá/.
Diana sa skláňa k mojej dopotenej hlave: „sme osamote zlatko, dokončíme to spolu. Budeš už dobré dievčatko?“ Škúlim na ňu a prikyvujem súhlasne po zmarenom orgazme. Chcem nový, nezmarený!
Nohy putujú hore, nasleduje ich celé telo. Visím dole hlavou, bez opory. Hompáľam sa a Diana berie do ruky môj palec. Odblokovala mi mobil. Bojím sa protestovať, mieri ním z diaľky na mňa. Po pár záberoch, ťuká do klávesnice. Po príchode k nahému visiacemu telu, ma pianko, pianisímo roztáča. Prešvihuje bičom okolo mojich uší ako kovboj pred dobytkom. Plieska ním ako honák na ranči.
Pokračujeme! Koniec biča dopadadá pravidelne, ja počítam ako vo sne. Revem číslovky nahlas, tak ako cítim dopady. Znova to na mňa prichádza! Táto poloha je pre mňa neskutočná. Je to ako nechcieť anál a potom... Mám ich rovných 60. Necháva ma dohojdať a zrejme len ukazovákom sa dotýka vstupnej brány môjho raja. Jemne, len sa dotýka, ako poštár zvončeka, keď nechce zazvoniť. Nohou ma trošku odkopne. Pravidelne sa vraciam späť v tempe „adagio“ ako by poznamenal hudobný metronom. Vždy však mokrou kundou k čakajúcemu ukazováku. Tempo je primerané, metronom funguje. Vypínam sa ako luk, nech nemením rytmus. Nevydržím, mám ho! S „prehryznutou“ perou prešklbávam telo v kŕčoch.
Zahanbená prichádzam k sebe. Sledujem cez privreté viečka ako kat stojí s plechovým vedrom v rukách. Nestačím reagovať a prúd studenej vody, steká cez kolená po tele, na vrkoč a zvesené ruky. Posledné kvapky dopadajú na drevenú podlahu. Syčím ako had a vnímam ako mi z pristaveného rebríka rozväzuje pravú nohu. Myslím, že pravú. Nedá sa to narýchlo určiť v pozícii netopiera. Naťahuje ju bolestivo za lano k boku konštrukcie. Je znalá, vie viazať, chodí na „tematické“ zrazy s názvom „odtiaľ sa nevynáša“. Viem teda hovno.
Už je to jasné, ide ma rozdrapiť smerom k hlave! Zapiera sa nohou o konštrukciu, šponuje povraz ako pri pretláčaní lanom. Mýlim sa, koniec povrazu zaisťuje nejakým vtipným uzlom. Nohy vytvárajú široké, naklonené písmeno V, keď pripočítam telo, deformované Y. Keby som nevisela, spraví zo mňa dlhú pomlčku, alebo čapaté T. Vyholená, čerstvo spamätaná kunda pristupuje na porážku.
„Posledné tri Vierka, nemusíš počítať, stačí že si zapamätáš. Ty nie si pre mňa ani vyjebaná, ani piča! Mám ťa rada, a si to naj čo poznám. Tieto tri si zapamätaj a už nepoužívaj voči mne škaredé slová. Kapišto?“ Preklopil sa mi vesmír, cez roztvorenú jahodovú buchtu som prijala posledný trest. Tri rany koženým obojkom ktorý mi odopla z krku...]]> http://www.xbdsm.sk/WxW/poviedky/269islovky-4/ Thu, 09 Nov 2023 06:33:02 +0000 Was http://www.xbdsm.sk/risodream/poviedky/catfight-v-kuchynke/
Asi o dva dni som sedel v kuchynke a Jana si robila kávu, bola ku mne chrbtom a otŕčala na mňa svoj malý zadok. V tom vošla slečna Vlková a oprela sa vedľa Jany o kredenec. Mala obtiahnutu sukňu cez ktorú bolo vidieť jej nádherný vypracovaný zadok. Hneď mi potiahol pohľad. Jana sa až naklonila, aby sa jej zarylili tangá do zadku a snažila sa upútať môj pohľad. Ja som však civel na slečnu Vlkovú a všímal si ako zdvihla špičku a ukázalo sa jej perfektné lytko. Keď odchádzala, hodila vlasmi a tie zasiahli Janu do tváre. "Pardon" zamrmlala drzo slečna Vlková a odišla z miestnosti. Jana hneď začala nadávať na slečnu Vlkovú; "čo si mysli, chudera. Prísť sa predvádzať? To si myslí,'že sa jej zľaknem, alebo čo? To čo sa stalo potom bolo veľmi rýchle. Slečna Vlková vtrhla späť do kuchynky a rozbehla sa smerom k Jane. "Čo si povedala?!" Keď bola kúsok pred ňou zdvihla nohu a pritlačila ju Jane na krk a pritistla ju o stenu. Jana mala strach v očiach, ale slečna Vlková neskončila. Chytila Janu za vlasy a potkla ju svojou nohou. Keď Jana spadla, slečna Vlková si hodila svojou levou hrivou, bolo to jej gesto alfa samice; ja som tu najlepšia a ešte mám najlepšie vlasy, nech to vidí aj ten chlapec aj ta chudera na zemi. Potom jej sadla na hrudník, dala dve facky opäť zopakovala hodenie vlasmi, pričom zachytila môj pohľad ktorý bol obdivný ako dotyk bohov; a namierila na ňu ukazovák. "Ten chlapec je môj a iba môj, tak sa nezhadzuj, chudera." Ja som len sedel a cítil ako mi tvrdne vták. Slečna Vlková sa postavila a sadla si na stoličku oproti mne. "Teraz Ti ukážem ako naozajstna žena získa chlapa. " Dala si dole sukňu a prikázala mi, aby som ju vylízal. Nedala sa neposlúchnuť. Klakol som si pred ňu a začal ju lízať. "A ty, ty špina líž mu nohy, kým on bude lízať mňa" Jana sa nehýbala, tak slečna Vlková vstala, chytila Janu za tie slabé vlasy a hodila ju na moje nohy. "Líž! Povedala som." Jana mi začala lízať nohu a ja prsník slečny Vlkovej. Bola neuveriteľne sladká. Víťazná pička, pička alfa samice. Dokonca som odkopol Janu od svojich nôh. "Nebude ma olizovat tá chudera tými špinavými slinami, keď sa starám o Vás madam;"vravím. Slečna Vlková ma pohladila po vlasoch a povedala "To je moj chlapec. " Keď som si vychutnal všetky tóny chutí slečny Vlkovej a ňou prebehla blažená triaška chvíľu nehybne sedela. Potom sa postavila, strhla Jane šaty. " Ani sa nečudujem, že Ťa s takým telom nezbalila" pričom druhou rukou si prechádzala po božsky pevnom zadku. "Vidíš To? ... Chyť si" vyzvala ma. Ja som neváhal.Prišiel som bližšie k nej a zacítil chvenie jej prsníka tak som dvakrát siahol na jej zadok a šiel do nej. Zahmlil sa mi pohľad a hlavou prechádzali víchrice duhovych farieb. Zrazu sa slečna Vlková otočila chytila mi vtáka a urobila ma rovno pred Janu. "Uprac to, Ty špina lebo si s Tebou dam druhé kolo." Jana šla kolenačky po kuchynské utierky. Ked sa Jana s utierkou nahla nad môj vystrek, slečna Vlková jej stúpila na krk a zatlačila hlavu rovno medzi moje sperma. Dala mi silný bozk na pery a ťahala ma z kuchynky von.]]> http://www.xbdsm.sk/risodream/poviedky/catfight-v-kuchynke/ Tue, 11 Apr 2023 16:17:11 +0000 http://www.xbdsm.sk/NormalnyMuz/poviedky/divadlo-8-diel/
Paťa odíde preč a vracia sa s ďalšími putami. “Zuzka môžem si niečo skúsiť?” Zuzka sa len usmeje a povie že jasne. Odstrčí ma a odchádza do šatníka. Paťa ide ku mne. “Ruky k obojku otrok” ja dávam ruky hore a ona mi ich pripúta k obojku. “Pod so mnou” ťahá ma za sebou, ja si obzeram jej sexi zadoček. Dotiahne ma k posteli a hodí ma na ňu, položí ma na chrbát a roztiahne mi nohy ktoré pripúta k posteli. Ja na ňu pozerám ako sa skláňa dolu na zem a vidím že ma v ruke jej mokré tanga, strčí mi ich do úst. Berie kľúč od môjho pasu cudnosti a uvoľní mi penis. Nakloní sa mi k uchu a posepka “Si hrozne sexi spravím sa na tebe” ja sa na ňu neveriacky pozerám a v tom ona vyskočí na môj už zasa tvrdý penis a začína jazdiť, chcem kričať a prosiť ale nič nezmôžeme, snažím sa trhať a volať na Zuzku. Paťa jazdí ako o život a už sa blíži k orgazmu. Ja sa stále trhám v pútach a v tom Paťa dosiahne orgazmus. V tom istom momente sa vo dverách objavuje Zuzka a kričí na Paťu “Ty….čo to robíš? On je len môj. Zlez z neho a okamžite vypadni!!!!” Paťa sa rýchlo balí a ja počujem len zabuchnutie dverí. Zuzka príde ku mne, chyti ma za penis a začne mi ho honit. Ja si to hrozne užívam na moju tvar si Zuzka vyloží svoje nôžky v kotnikovych ponoztickach a ja si môžem užívať ich vôňu. Ona sa len usmieva a homo ďalej až začínam striekať, dopraje mi poriadny orgazmus. “Dnes si bol poslušný otrok zaslúžiš divák oddych. Vyzlecie si ponozticky, utrie s nimi moje semeno a vymení mi ich v ústach za tanga od Patky. Rozviaže mi nohy a odpúta ruky. Oddýchni divadle za 5 minút ta chcem vidieť v kúpeľni ako tie tanga peries. Ja sa konečne mozem natiahnuť, Zuzka sa ešte na moment vráti, podáva mi čierne bavlnené tanga “ Nasad si pas cudnosti a potom tieto tanga, nič viac doma nosiť nebudeš. Teda okrem obojku”

V kúpeľni periem tanga a Zuzka mi prinesie aj jej pradielko. “Buď opatrný to prádlo ma väčšiu hodnotu ako ty otrok” usmeje sa a oddide, na sebe ma legíny a tričko, je v tom hrozne sexi. “Keď budeš mať doprate zavolaj ma a čakaj na kolenách”

Kľaknem si na kolena a volám na Zuzku, ona príde “Šikovný otrok teraz mám chuť na nákupy niečo pekného pre mňa a možno ak pre teba”]]> http://www.xbdsm.sk/NormalnyMuz/poviedky/divadlo-8-diel/ Tue, 01 Feb 2022 09:58:39 +0000 Normalny_muz_ba