http://www.xbdsm.sk/poviedky/category/bdsm/ poviedky categories... http://www.xbdsm.sk/Pan_MO/poviedky/jej-poslednou-slobodou-bolo-ticho/ A cíti to. Hrôzu. Hanbu bezmocnosti. Zosilňujúcu hrôzu z toho, že nevie, ako dlho to bude trvať alebo čo sa od nej bude žiadať ďalej. Vie, že to ešte nie je koniec. Vie, že ticho má svoju cenu a že cena môže s každým odmietnutím rásť. Prázdna miestnosť, visiaca lampa, tvrdosť podlahy, hrozba, ktorá pretrváva tesne za tým, čo obraz odhaľuje — to všetko naznačuje to isté: tento okamih je len interval. Niečo sa už stalo a niečo horšie môže ešte čakať.
To je to, čo robí jej rozhodnutie takým vážnym. Bojí sa. Má všetky dôvody báť sa. Niekde pod vynúteným nehybným telom sa ňou už musí vlniť panika: inštinkt poddať sa, dať im, čo chcú, zastaviť to. Nie je mimo tohto pokušenia. Je v ňom. Kľačí tam nie ako symbol bez citu, ale ako žena nútená merať bolesť so svedomím, strach s pravdou, prežitie so zradou.
A potom je tu ten najkrutejší detail zo všetkých: samotné ticho. Bolo jej vnútené, áno, ale stalo sa aj poslednou formou, ktorú jej vôľa ešte môže nadobudnúť. Ak neodpovie, ak nepomôže tým, ktorí od nej niečo chcú, potom roubík zostáva. V tejto hroznej logike sa vec, ktorá jej bola vnútená, stáva vonkajším znakom jedinej voľby, ktorá jej ešte zostáva. Nemôže hovoriť, pretože sa rozhodla nehovoriť. Obmedzenie na jej ústach sa stáva tvarom jej odmietnutia.
Vie, čo jej toto odmietnutie môže priniesť. Ďalší tlak. Viac bolesti. Ďalšie pokusy ju vystrašiť, unaviť a zničiť. Vie, že to možno nebude schopná vydržať donekonečna. Vie, že jej odvaha nie je bezhraničná, pretože je človek — vystrašená a bolestne živá. Presne preto ten obraz bolí. Zbiera sa minútu po minúte, nie z nekonečnej sily, ale zo sily, ktorú treba nájsť znova a znova uprostred strachu.
Takže toto nie je portrét neporaziteľnosti. Je to portrét nákladného odporu. Obyčajnej ženy, ktorá trpí, ktorá sa bojí, ktorá vidí pred sebou temnotu — a ktorá sa stále rozhodne, ešte na chvíľu, nedať zlu to, čo chce.]]> http://www.xbdsm.sk/Pan_MO/poviedky/jej-poslednou-slobodou-bolo-ticho/ Tue, 28 Apr 2026 05:16:56 +0000 Pan MO http://www.xbdsm.sk/Pan_MO/poviedky/kde-rastie/ nemeranú ozvenami chvály,
ale hlboko zakorenenú —
a niekde v tom tichu
je už videná.

Dáva lásku štedro,
ale nikdy o ňu neprosí.
...]]> nemeranú ozvenami chvály,
ale hlboko zakorenenú —
a niekde v tom tichu
je už videná.

Dáva lásku štedro,
ale nikdy o ňu neprosí.
A keď chýba úcta,
číta ticho hlasno a jasne —
ako keby vedela,
že niekto počúva s ňou.

Netreba drámu,
žiadne horiace mosty,
len tichý posun,
pôvabné obrátenie sa dovnútra —
kde pohľad nezaniká,
len sa prehlbuje.

Stará sa o svoj pokoj,
stráži svoju radosť,
stanovuje hranice ako brány do posvätnej záhrady —
a niekto chápe,
že nie všetky brány sa otvárajú silou.

Stíchne, nie je chladná, ale múdra.
Nachádza útechu v samote,
silu vo vlastnom rytme —
a predsa v tom rytme
nie je celkom sama.

Už nenalieva do prasknutých pohárov,
nalieva sa do seba.
Obklopená tými, ktorí ju skutočne vidia,
povstáva,
nie je zatrpknutá,
ale lepšia —
a niekto to vidí
bez potreby slov.

Nie ako náhodu.
Nie ako niečo vzdialené.
Ale presne tak,
ako stojí.

A nebude sa pýtať, či smie.
Len pochopí,
kde má stáť]]> http://www.xbdsm.sk/Pan_MO/poviedky/kde-rastie/ Tue, 28 Apr 2026 05:16:54 +0000 Pan MO http://www.xbdsm.sk/Pan_MO/poviedky/b-hol-225-b/ aká je… holá.

Nielen telom,
ale aj na tichých miestach,
kde kedysi žila láska.

Nič vynútené,
nič pridané,
žiadna ilúzia,
ktorú by si mus...]]> aká je… holá.

Nielen telom,
ale aj na tichých miestach,
kde kedysi žila láska.

Nič vynútené,
nič pridané,
žiadna ilúzia,
ktorú by si musela niesť.

Iba žena,
zbavená seba samej,
obnažená, bezbranná,
držiaca si to, čo zostalo.

Niečo úprimné,
niečo skutočné,
niečo stále.

A predsa
niekto stojí nad ňou,
ticho, bez slov,
vidí všetko, čo skrývala.

A v tom pohľade
nie je súd — len istota,
že ju vidí takú,
aká je.

Zastaví jej ruky,
keď sa snaží zakryť,
a nechá ju stáť
presne takto.

A vie,
že teraz ju drží
nie rukami —
ale tým, že ju vidí.]]> http://www.xbdsm.sk/Pan_MO/poviedky/b-hol-225-b/ Mon, 13 Apr 2026 05:18:59 +0000 Pan MO http://www.xbdsm.sk/razorx/poviedky/prva/ Upratany byt otvorene vinko oholeny hore dole a cakal som ...]]> Upratany byt otvorene vinko oholeny hore dole a cakal som .
Prisla si asi o pol hodinu neskôr. Uz som myslel ze neprides. Prepac bola zapcha a este som sa pripravovala.
Davam ti dole bundu a pozorujem tvoje krásne telo v sukničke vysokych cizmach a pancuskach.
Dole mi to hned vrie....
Ty sa usmejes lebo si to vsimnes. Prejdeme do obyvacky a sadneme za stol.
Nalejem vino a popijame kecame. Obaja sme uz poriadne nadrzany. Ked padlne pol flase uz to nevydrzim zoberiem ti pohar z ruky. Oboma rukami ta chytim za predlaktie
a zvalim na postel. Sledujem ako sa tvaris ale ty sa len usmievas. Postrhasvam z teba saty a ostanes len v podvazkoch a podprsenke. Otocim ta na brusko a ruky ti zviazem za chrbtom satkou. Dam si pred tebou dole gate a vytiahnem svojho vtaka. Pomalicky sa pozeram na teba a honim si ho jemne.
Co chces okostovat ? Ano . Ano co ? Ano pane .... tak sa mi to paci ty picka. Pridem k tebe a necham ti ho obliznut.
Chces viac ale ja ti nedam. Idem na gauc a zoberiem tvoje nozky a zacnem pichat vtaka medzi tvoje chodidla. Pochopis to a zacnes mi ho takto drazdit.
Uz ho mam tvrdeho a potrebujem nieco horuce. Znova sa k tebe postavim a tento krat ta necham plne realizovat. Fajcis mi ho ale bez ruk je to tahsie a jemne ma pokuses. Plesk po zadku ti leti hned poriadna supa. Co to ma byt ? Nekusat. Znova zacinas fajcit opatrnejsie. Ale zas citim tvoje zuby a tak leti dalsia ....
Ale chcem aby si ma poriadne fajkcila tak ta chytim pod krk a donutim ta klaknut si predomna. Zoberies mi ho do ust a zacnes fajcit. Uz ti to ide lepsie krasne az do hrdla ty kurvicka. poriadne ma vyfajci. Rukou ti dam dole podprsenku a svacnem ta po nich. Bradavky ti stoja krasne vzrusene a tak ti ich poriadne postipem. Hlasno zastonas a ja ti ho vtedy pichnem hlboko do krku skoro ti zaskoci a tahas sa prec. Pozriem na teba chytim ta za hlavu a zacnem ta sukat do pusy. Chvilku sa nehcas ale potom uz sa odtahujes. Vydychas sa a znova ti ho tam vrazam ... Je to perfektne ty defka super mi ho fajcis.
Chytim ta znova pod krk a prehnem ta cez gauc. Stale klacis na kolenach a ruky mas zviazane za chrbtom. Chvilku si ho takto honim jemne a potom si k tebe klaknem a prstami ti prejdem po strasne vlhkej picke. Aka si stavnata sucka moja. Vojdem do teba hned dvoma prstami a zacnem ta poriadne prstovat netrva to dlho a uz striekas po dlazke. Vtedy zoberiem mojeho vtaka a vrazim ti ho do picky a zacnem poriadne prirazat. viem ze to bude len chvilka a spravim sa. Sukam ta a popritom ta svacam po zadku .Chytim ta za vlasy a poriadne si ta pritiahnem aby som dociahol na krk za ktory ta chytim. Vrazam ti tam mojeho poriadne na vreteho vtaka ked uz citim ze to na mna ide otocim si ta a pichnem ti ho do ust. Par tahov a uz striekam do tvojeho hrdla. Nezlvadas to a tak ho vyberiem a vystriekam sa ti este na tvar a prsia....
Si krasna takto ostriekana kurvicka moja. Vtak mi stale stoji a dozaduje sa tvojej pozornosti....]]> http://www.xbdsm.sk/razorx/poviedky/prva/ Tue, 07 Apr 2026 05:57:11 +0000 razorx http://www.xbdsm.sk/will/poviedky/volenti-non-fit-injuria-ix/ "Spíte?" zaznel zhora ženský hlas.
Bývalá šľachtičná sa pomaly otočila za hlasom. Pri jej pelechu z kožušín kľačala mladá ryšavá žena približne v jej veku s tvárou posiatou pehami, ktorú nikdy predtým nevidela. Chcela neznámu ohriaknuť, že samozrejme nemôže spať, keď na ňu rozpráva. Pri tej príležitosti by ju ešte stĺkla, ako neraz svoje slúžky, avšak v poslednej chvíli sa opanovala. Už viac nebola hradnou paňou. Ocitla sa na druhom konci biča a ľahko sa mohlo stať, že to bude ona, kto ním dostane.
"Nespím," odpovedala nakoniec neprítomne Žofia.
Opatrne sa posadila, pritiahla k sebe nohy a keďže na sebe nič nemala, zakryla sa dekou. Chvíľu iba nezúčastnene hľadela na svoje kolená, potom pozdvihla bojazlivo zrak na ryšavú ženu a zarazila sa. Neznáma na sebe totiž nemala žiadne šaty, bola nahá ako prst, teda skoro nahá. Jediná vec, ktorú mala na sebe, bola kovová obruč okolo krku.
"Volám sa Eva, som dcéra obuvníka zo Štiavnice," predstavila sa akoby nič, pramálo si robiac starosti z toho, že na sebe nemá žiadny šat. "S otcom sme cestovali na hrad Divín. Miestny kastelán si objednal tri tucty párov čižiem pre mužstvo. Lenže krátko po našom príchode ho obľahli Turci, nebolo kam ujsť, a tak sme ostali na hrade. To nám však nepomohlo, lebo po pár dňoch padol. Turci pozabíjali všetkých mužov a mňa...."
Spočiatku bezstarostnej mladej žene sa pri spomienke na to, ako sa dostala do tureckého zajatia zlomil hlas.
"Ja som Žofia Romhanyiová," prehovorila ticho šľachtičná, aby nemusela Evka dokončovať príbeh.
"Viem, kto ste," našla v sebe dcéra obuvníka opäť hlas. "Údajne vám to tu patrilo."
Bývalá hradná pani smutne prikývla.
"Tiež som počula, čo sa stalo včera večer," prešiel Evin hlas do súcitného a pohladila Žofiu po kolenách. "Viem, ako sa cítite. Nie je to tak dávno, čo si ma beg vzal podobne. Ale nebojte sa, teraz nám už nič nehrozí, ako jeho konkubín sa nás nikto okrem neho neopováži dotknúť. Viem to, lebo by nás mali čoskoro odviesť do háremu v Belehrade."
Pri spomenutí možného zavlečenia na ďaleký juh Žofia precitla.
"To neprichádza do úvahy, Evka! Musíme ujsť, kým sme blízko banských miest. Pri Vígľaši údajne táborí naše vojsko!"
"To nie!" zháčila sa vystrašene dcéra obuvníka, až zavlnila ryšavými vlasmi. "Hemží sa to tu tureckými vojakmi. Čo ak nás chytia? Mohamedáni sú schopní omnoho horších ukrutností než inkvizícia. Kým ma k sebe vzal beg, videla som hrozné veci."
"To chceš byť otrokyňa?" ucedila pomedzi zuby bývalá šľachtičná.
Eva sa na počudovanie vzpriamila.
"Je to lepšie, ako skončiť v posteli starého zapáchajúceho pisára vo Zvolene, za ktorého ma chcel vydať otec. Keby sa mi aj podarilo utiecť, po tom, čo ma zneuctili pohania, ma už nebude nikto chcieť a skončím v nevestinci. Vy na tom budete rovnako, v tom lepšom prípade vás zavrú do kláštora."
Žofia neodpovedala. Vedela, že má dcéra obuvníka pravdu, chcelo sa jej z toho celého plakať.
"Vidíte? Nemáme na výber," konštatovala krutú pravdu Evka a vstala. "Už sme aj tak stratili veľa času rozprávaním."
Následne pristúpila k stolu a vzala z neho rytinou zdobenú krabičku.
"Beg chce, aby ste nosili toto."
Žofia vstala tiež a podišla bližšie, aby sa pozrela, čo jej Eva ukazuje. Istým spôsobom ju premohla zvedavosť. Ak má byť už konkubínou belehradského bega, určite bude chcieť, aby sa odela do damasku alebo inej orientálnej látky. To čo však uvidela v otvorenej krabičke, jej vyrazilo dych. Obsahovala iba malý kovový obojok, aký na sebe mala aj Eva a okrem neho nič viac.
"Nedá sa nič robiť," povedala smutne obuvníkova dcéra, keď videla zhrozený výraz na tvári šľachtičnej. "Oblečenie si musíme zaslúžiť. Pán si tiež neželá, aby sme sa čo i len akokoľvek zahaľovali."
Narážala na deku, ktorou sa Žofia naďalej vystrašene zakrývala.
"Pani, musím vám ho nasadiť," chlácholila ju Evka a vzala obojok do ruky. "Ak sa nepodvolíte, strestajú nás obe a nasadia vám ho aj tak."
Žofia sa zhlboka nadýchla, zvádzajúc v sebe vnútorný boj. Nakoniec však odhrnula plavé vlasy a nastavila krk. Eva jej okolo neho obopla chladný kov, ktorý so zaklapnutím cvakol.
"Už ma nevolaj pani. Aká som ja teraz pani," vydýchla bývalá šľachtičná, zhodila zo seba deku a plne sa ukázala nahá iba s obojkom okolo krku. "Môžeš mi hovoriť Žofia."
Eva ju súcitne pohladila po ramene a nebyť toho, že boli obe nahé, možno by sa aj objali.
"Teší ma, Žofia," usmiala sa na ňu jej nová kamarátka. "Aspoň v tom už nie som konečne sama. Rada by som sa ešte pozhovárala, ale už sme naozaj stratili veľa času. Pán si tiež rozkázal kávu a nie je radno nechávať ho čakať."
Po jej slovách prešla napochytre opäť k stolu a otvorila medenú dózu. Šľachtičná podišla nesmelo k Eve a cez rameno pozrela na nádobku plnú rovnomerného tmavohnedého prachu.
"To je káva?" spýtala sa zvedavo Žofia, olizla si prst a chcela ním siahnuť dovnútra.
Než by doň však zaborila prst, Evka jej po ňom dosť neohľaduplne capla.
"To nesmieme! Čo ak sem niekto príde alebo si všimnú, že ju máš za nechtom?"
Žofia si hryzla do jazyka a trpko si uvedomila, že ako otrokyňa má pramalé privilégia. Jej nová kamarátka zatiaľ nasypala kávu do džezvy, zaliala ju vlažnou vodou a položila nad oheň.
"Vezmi dve šálky a lyžičku," ukázala Eva na stôl, naďalej držiac džezvu nad ohňom. "Keď sa začne tvoriť pena, naber ju lyžičkou a daj do šálky."
Žofia spravila, čo mala, a ani sa nepozastavila nad tým, že niekoho poslúcha. Rovnako potom naplnila penou aj druhú šálku a Eva rozliala zvyšok černastej tekutiny rovnomerne do oboch pohárov. Keď mali kávu hotovú, ako na zavolanie otvoril dvere turecký ozbrojenec a oznámil, že beg očakáva svoj ranný nápoj.

Ženy vzali každá jednu šálku a podľa pokynov s nimi zamierili do bývalých komnát správcu hradu, kde sa beg ubytoval. Ako kráčali do schodov, Žofia premýšľala, pre koho je určená druhá káva. Jej zlé tušenie sa potvrdilo, keď otvorila dvere a vedľa bega sedel v tureckom sede Hasan. Myslela si, že sa prepadne od hanby, keď ju uvidel nahú iba s obojkom na krku. Nemala však na výber a vyhýbajúc sa jeho pohľadom, napodobila Evu, položila šálku na stôl a zaujala submisívnu polohu na kolenách s rukami za chrbtom. Muži im nevenovali zvláštnu pozornosť. Viedli rozhovor v cudzom jazyku a iba občas pritom upili z kávy. Žofia si pripadala ako kúsok nábytku, vec dobrá len na obsluhovanie alebo dekoráciu. Zbystrila, až keď Hasan medzi cudzou rečou povedal jej meno. Beg nato súhlasne prikývol, odpovedal tiež niečo v cudzej reči a následne kývol na hudobníkov v rohu miestnosti, ktorí na jeho pokyn začali hrať orientálnu melódiu.
"Beg Kara Ali si želá, aby ste ho zabavili," prešiel Hasan plynulo do ich jazyka a s úškľabkom pozrel na mladé kresťanské ženy.
Žofia s Evkou si vymenili zmätené pohľady.
"A ako pane?" spýtala sa vystrašene obuvníkova dcéra.
"Môžete začať tým, že sa pobozkáte," odvetil poturčenec.
Táto požiadavka ženy zarazila ešte viac, až im z toho od rozpakov očerveneli tváre.
"Opakovať to nebudem," povedal chladne Hasan, keď sa k ničomu nemali.
Viac duchaprítomná dcéra obuvníka sa naklonila k Žofii a vtisla jej bozk na líce. Potom ďalší na krk.
"No tak, pobozkaj aj ty mňa, s týmto sa neuspokoja," šepla jej Eva do ucha.
Bývalá šľachtičná už tak pociťovala nesmiernu hanbu z toho, že pred mužmi kľačala nahá s obojkom a oblizovanie pre ich chlipné potešenie by ju ponížilo ešte viac. Jej nová kamarátka ju zatiaľ opäť pobozkala na líce. Inštinktívne uhla hlavou a vtedy zachytila begov nespokojný pohľad. Hudba začala hrať rytmickejšie. Nemám na výber, vzdychla si v duchu Žofia. S nevôľou otočila hlavu k Evke a ich ústa sa stretli. Pery zavadili o jazyk a ňadrá o stvrdnuté bradavky. Dotyky boli spočiatku neisté, no postupne sa prehĺbili. Ženami prešla vlna rozkoše a hudba zrýchlila.
"Pokračujte!" podnecoval ich janičiar.
Šľachtičná ostýchavo olizla Evinu stvrdnutú bradavku. Tá vzdychla od vzrušenia a zareagovala živšie, siahajúc rukou k Žofiinmu lonu, pokrytému plavým ochlpením. Pod dotykmi sa bývalej šľachtičnej proti vôli podlomili kolená a vzdychajúc od rozkoše, umocnenej stále prenikavejšou melódiou, klesla na podlahu. Eva ju nasledovala s rumencom na tvári a prstami stále zaklesnutými v jej lone.
Prerušil ich až Hasan, ktorý prísnym hlasom prehlušil hudbu: "Vyber z nej tú ruku a polož ju za seba na podlahu!"
Dcéra obuvníka s prikývnutím urobila, čo jej pán prikázal.
"Poslušná. Teraz sa k nej priblíž a pokračuj ďalej bez pomoci rúk."
"Áno, pane," odvetila zahanbene Eva.
S dlaňami stále položenými na podlahe podišla posediačky ku Žofii, až sa ich nohy vzájomne prekrížili a ryšavé pubické chĺpky sa dotkli tých plavých.
"Pre teba to platí tiež," dodal Hasan chladne k bývalej šľachtičnej.
"Áno, pane," pritakala Žofia, položila dlane za seba na podlahu a prisunula sa bližšie k Eve.
Dve vlhké loná sa vtom dotkli a ako sebou zahmýrili, oboma prešla ešte mocnejšia vlna vzrušenia. Tureckí hudobníci zmenili tón piesne a začali hrať pomalšiu, zato však výraznejšiu melódiu prehĺbenú tlkotom do bubnov. S každým úderom, o seba zavadili aj ženy, akoby boli s nimi zladené. Bubny zrýchlili, vzdychy zosilneli. Zajatkyne postupne stratili zábrany, plne prepadnuté nepoznanému vzrušeniu, ktoré nepôsobilo bolesť. Zavreli oči a pod rytmom bubnov ich pohltila extáza.

Hudba konečne dohrala. Obe mladé ženy padli vedľa seba, zaliate potom. Beg Kara Ali zatlieskal mohutnými rukami a niečo povedal Hasanovi v cudzom jazyku.
"Beg je s vami spokojný," tlmočil Hasan. "Zajtra sa vracia do Belehradu a chce vás vziať obe so sebou."
Nato poturčenec vstal od malého stola s dopitou kávou a prešiel k tlstému mužovi v turbane, ktorý postával pri hudobníkoch. Prevzal od neho podivnú kovovú tyč s dreveným držadlom a zamieril ku kozubu, kde jej špičku položil nad oheň.
"Musím ti poďakovať," prehovoril uštipačne na bývalú šľachtičnú. "Vážne si bega očarila a aj vďaka koristi, ktorú som mu v tvojej podobe daroval, ma ustanovil veliteľom tohto hradu..."
Hasan pokračoval vo svojom monológu, no Žofia ho nevnímala a iba vystrašeným pohľadom sledovala tyč v ohni.
"Čo nám chcete urobiť?" spýtala sa bojazlivo, s neprítomným hlasom.
"Ako begov majetok budete označené jeho značkou," vysvetlil poturčenec, vybral tyč z ohňa a ukázal jej do biela rozpálený koniec v tvare pre ňu neznámeho arabského slova.
Žofia zmätene pozrela na Hasana, potom na bega, ktorý bezvýrazne čakal na vyplnenie jeho vôle, a späť na rozpálený koniec značkovacieho železa. Hrozila sa predstavy žeravého kovu na koži, no ešte viac značky, ktorá ju mala doživotne poznačiť, akoby bola chovná kobyla.
"Predkloňte sa," rozkázal otrokyniam poturčenec.
Eva, zmierená so svojím osudom poslúchla. Kľakla si na koberec, položila naň aj hlavu a poslušne vystrčila zadok. Žofia sa však nepohla a stuhla. Už-už rozmýšľala nad nezmyselným útekom, keď vtom na zápästiach ucítila dotyk drsných rúk. Otočila hlavou a pozrela pred seba. Zistila, že ju za ruky drží beg a chlácholivým hlasom jej tlačí zápästia smerom dole. Podvolila sa. Nechala sa nastaviť do polohy ako Eva a nesmelo vystrčila zadok. Hasan k nej medzitým podišiel s rozpáleným cejchom. Žofia zavrela oči a zaryla nechty do begovej opálenej ruky, ktorou ju držal.



Veža zvolenskej radnice odbíjala neskoré popoludnie, keď Michal kráčal cez tržnicu. Neplánoval sa na zámku zdržať tak dlho, ale novému županovi a veliteľovi banského kapitanátu sa nedalo odoprieť pozvanie na obed a pohárik vína. Zo skoro prázdnej tržnice, kde kupci už pomaly balili svoj tovar, zamieril k Bystrickej ceste. Krátko pred rovnomennou bránou zabočil doľava ku kostolu svätej Alžbety. Prešiel popri špitálskom komplexe a napokon otvoril vchodové dvere jedného z domov s vysokými trojuholníkovými strechami.
Ako prvá ho omámila vôňa jedla nesúceho sa z kuchyne. Na podobné privítanie, ani pocit domova nebol ako vojak zvyknutý. Než však stihol plne vychutnať atmosféru alebo urobiť čokoľvek ďalšie, objavila sa pred ním Katarína. Mala na sebe obyčajné služobnícke šaty, podobné tým, ktoré zvykla nosiť na Modrom Kameni a rukami založenými na živôtiku si ho premeriavala podráždeným pohľadom.
"To je dosť, že ste prišli, už som sa začínala báť!" spustila na úvod.
Aj napriek submisívnej povahe vedela svojou priamočiarosťou a odvahou prekvapiť. Michal sa nad tým iba pousmial a s objatím vošiel dnu.
"Pánovi Barbaričovi sa nedalo odoprieť pozvanie," odvetil ospravedlňujúco a prešiel do hlavnej siene, kde ešte viac rozvoniavalo jedlo z kuchyne.
Už upokojenejšia Katka prešla opäť do submisívnej role a keď si všimla, ako Michal spokojne nasáva vôňu, mäkko sa spýtala: "Prosíte si večeru, pane?"
Jej pán si iba rozopol dolomán a bez zbytočného náhlenia ho pomaly položil na stoličku pri jedálenskom stole.
"Nie, ďakujem. Som prejedený zo zámockej kuchyne," vydýchol ťažko. "Daj radšej zohriať vodu do kúpeľa."
Katka, ktorá tento príkaz očakávala, sa uklonila a odišla do vedľajšej miestnosti, kde už stála napustená kaď. Rutinne pristúpila s malou lopatkou k priľahlej predhriatej peci a preložila z nej rozpálené kamene do vody. Tie so zasyčaním zmizli pod hladinu. Michal len neprizeral, vzal o niečo väčšiu lopatu a priložil ruku k dielu. Keď voda dosiahla požadovanú teplotu, zhodil zo seba aj košeľu so zvyškom oblečenia a vkročil do kade. Vyzlečená látka odhalila pevnú postavu, ako sa na vojaka patrilo, avšak ukázala aj nedávno zahojené rany, utŕžené pri ústupe z pohraničia, ktoré pri ponorení poriadne zaštípali. Katka sa na to pozerala s ustarosteným pohľadom. Aby aspoň trocha pomohla, vhodila do vody zmes bylín a potom mlčky zaujala miesto pri kadi.
"Pýtal sa na udalosti na Modrom Kameni," prehovoril do ticha Michal, keď videl zvedavosť a od jeho príchodu nevyslovenú otázku v Katkiných očiach.
Tá, hryzúc sa nervózne do pery, odvetila: "A čo ste mu povedali?"
"Samozrejme, nie celú pravdu, ale upravenú verziu," sykol Michal, ako ponáral poráňané rameno pod vodu. "Vypovedal som, že miestne panstvo trápilo svoje služobníctvo natoľko, až sa podaktorí z nich sprisahali s Turkom, ktorého sme väznili pre účely výkupného. Pomohli mu utiecť a ten potom po rovnakom mieste, kadiaľ ušiel, priviedol posily, ktoré sa tak dostali nepozorovane do hradu. Pán Barbarič súhlasil, že to šľachta preháňa so sužovaním poddaných, a nariadil celú vec ututlať, aby sa tým nebodaj neinspirovali ďalší."
Katka pritakala, no z tváre sa jej úplne nevytratili obavy.
"A nebolo mu čudné, že sme toľkí prežili?"
"Áno, pozastavil sa nad tým," prisvedčil Michal. "Priznal som, že som to bol ja, kto toho preradného Turka lapil a daroval mu život. Vďaka tomu sa mi podarilo vyjednať kapituláciu bez ďalších strát na životoch, keď padlo dolné nádvorie a hrad bol aj tak stratený. Tiež som povedal, že ak chcú niekoho obviniť zo zrady, nech radšej vyšetrujú toho, kto velil vojsku pri Vígľaši a napadnutým pevnostiam neprišiel na pomoc."
Michal ťažko vydýchol, nabral pomedzi dlane vodu a pretrel si ňou tvár.
"A čo tvoj deň?" spýtal sa s úsmevom, snažiac sa obrátiť rozhovor na príjemnejšiu tému.
Katka chvíľu váhala, potom si odkašlala a začala recitovať: "Vyplnila som úlohy, ktoré ste mi pridelili. Ráno som rozkúrila v kozube, ustlala a poupratovala izby. Nádenníkovi som zaplatila za nanosenie vody. V kuchyni som..."
Dievča zmĺklo, pretože sa k nej z vane naklonil Michal a bezostyšne potiahol za viazanie jej živôtika.
"Pokračuj," vyzval ju, naďalej pritom rozväzujúc šat.
Ako nehybná socha teda pokračovala v prednese, čo všetko stihla, kým bol jej pán na jednaní.
"... a keď mi ostal chvíľu čas, skúšala som čítať," dokončila rozprávanie, už kompletne nahá.
"Rád počujem, že naučiť ťa čítať prinieslo svoje ovocie," zhodnotil Michal, pohrávajúc sa s jej poprsím ako s dvoma dobre dozretými jablkami.
Katku zalial rumenec. Jednak z dotykov svojho pána a po druhé aj z istého pocitu hanby, že napriek svojmu dospelému veku doteraz nevedela čítať. Na vidieku, kde vyrastala, to nebolo nezvyklé, no v meste, kde už postavili školu, nechcela pôsobiť zaostalo, a keď videla Michalovu knižnicu, požiadala ho, aby ju učil. Samozrejme súhlasil a ona mu za to bola nesmierne vďačná a vedela to aj prejaviť. Ruky si poslušne založila za chrbát a plne sa mu odovzdala.
Michal ju ešte chvíľu hladil po krivkách, potom sa posunul stranou a prikázal: "Poď za mnou."
"Ako si želáte, pane," odvetila hlasom, v ktorom bolo možné rozoznať náznak potešenia.
Ladnou nohou opatrne prekročila okraj kade a vstúpila za Michalom, sadajúc si oproti nemu.
"Aj tak stále nedokážem uveriť, že máte dom v meste," poznamenala Katka, obzerajúc sa po miestnosti s bohatými vzormi a mydlovou vodou si opláchla prsia spotené po celodennej práci.
"Byť bastardom má svoje výhody," zasmial sa trpko Michal. "Keby nie som nemanželský syn, nemám dom, ale kaštieľ."
"To by som vás potom musela oslovovať vaše blahorodie," zachichotala sa Katka a robiac napodobeninu úklony, zašpliechala vodou.
"Si nejaká drzá, slúžka," premeral si ju Michal vyzývavým úsmevom a ostentatívne oprel ruky o hranu kade. "Asi ťa málo zamestnávam. Radšej ma umy tam dole."
"Áno, pane," zamrkala cudne Katka a rukami zašla pod hladinu.
Vo vode nahmatala už značne stoporený úd a zľahka ho pretrela rukami. Jej pán spokojne vzdychol a ešte viac sa uvoľnil od blaženosti.
"Máš šikovné ruky slúžka," pochválil ju.
"Ďakujem, pane."
"Otoč sa."
"Áno, pane."
Michal siahol k živôtiku na zemi a vyvliekol z neho šnúru. Ňou následne zviazal Katke zápästia, vstal a otočil si ju k sebe.
"Teraz ma očisti ústami," prikázal.
Bez zaváhania uposlúchla. Vzala mokrý žaluď medzi pery a jazykom ho očistila od mydlín. Už nebola viac ostýchavá ako na Modrom Kameni, rutinne ho vzala hlbšie a bez väčšej námahy ho začala ledabolo sať. Jej pán však vycítil, že si nedáva veľmi záležať a to sa jej stalo osudným. Nečakane ju od seba odtiahol a hlavu jej ponoril pod hladinu, až Katka skoro nestihla zadržať dych. Voda pokryla celé jej telo a hore vyšli bublinky. Netrvalo to však dlho, Michal ju takmer okamžite vytiahol von za vlasy a pokarhal prísnym pohľadom.
"Ak si nedáš záležať, utopím ťa ako mačiatko," pohrozil.
Vedela, že by to neurobil a podobné strašenie skôr patrilo k ich hrátkam, no tiež vedela, že za slabé plnenie príkazov vždy nasledoval trest.
"Prepáčte, pane, už sa to nebude opakovať," zakuckala Katka spod mokrých gaštanových vlasov, ktoré jej padali do tváre.
Michal ich odhrnul na stranu, zohol sa k nej a pobozkal na pery, avšak vzápätí medzi ne vsunul úd. Tentokrát si Katka už dala záležať. Svojím malým, šikovným jazýčkom po ňom jazdila a vkladala si ho do úst, akoby jej išlo o život.
Netrvalo dlho a Michal s orgazmom zastreným hlasom zašepkal: "Vidíš, ako ti to ide, slúžka, keď sa snažíš."
Katka neodpovedala. Bola slušne vychované dievča, ktoré vedelo, že s plnou pusou sa nerozpráva. A taktiež, že všetko treba zjesť.

Nakoniec vyšli z vane. Michal do osušky ledabolo utrel seba, potom aj Katku a so stále zviazanými rukami ju potisol do spálne. Tam ju s kolenami na podlahe položil bruchom na posteľ a pohladil po vystrčenom zadku. Následne ju chvíľu nechal tak a niečím zašramotil. Zviazaná Katka nervózne zavrtela hlavou, snažiac sa získať prehľad o tom, čo sa bude diať. Michal jej neposlušnú hlavu pritlačil dopredu, prsia podložil perinou a pred tvár položil otvorenú knižku s rukopisom.
"Čítaj nahlas," započula nad sebou Katka hlas svojho pána. "Vyskúšame si ťa, či si sa od minule zlepšila."
Zrakom preletela riadky rukopisu. Išlo o báseň.
"Čítaj nahlas!" zopakoval Michal dôraznejšie a vzduchom zaznel švih biča.
Na Katkin zadok dopadla rana.
"Au!" zakričala poľakane.
"Au, tam nie je napísané," opravil ju Michal a nasledovalo ďalšie švihnutie.
Tentoraz už Katka nezakričala, iba ticho pípla a začala poslušne čítať:

Tak ťažko mi je
v cudzej krajine,
cítim sa ako žobo-žob-rák.

Vzduch rozrazil bič a dopadol na dievčin vystrčený zadok.
"Zle!"
Katka si hryzla do pery a len tak-tak nevykríkla, aby nedala podnet k ďalšej rane. V duchu si nadávala, že pokazila posledné slovo, keď jej to už tak pekne išlo.
"Začni odznova!" zaznel Michalov príkaz a Katka opäť čítala.

Tak ťažko mi je
v cudzej krajine,
cítim sa ako žobrák.
V srdci sa mi vzňal
smútok, bôl a žiaľ,
nemám sa kam pobrať.

Zrakom skĺzla k druhej strofe, keď vtom ucítila na svojom lone prsty svojho pána. Bruškami prešiel po navlhnutých pyskoch a ako odmenu za to, že jeho študentka zvládla prvú časť, zašiel aj nižšie ku klitorisu.

Keď si spomeniem
na tú rodnú zem,
na milého lááááás...

Katka zahíkala pod dotykmi svojho pána, ktorý zatiaľ od klitorisu prešiel medzi pysky, palcom penetroval zadok a akoby hral na kastanety zahýbal v útrobách prstami. Po híkavom prerušení prednesu však ruku stiahol späť a celou silou ňou tresol po jej zadku, až to plesklo.
"Druhá strofa odznova!"
"Prepáčte, pane," zapišťala Katka a dala sa opäť do čítania.

Keď si spomeniem
na tú rodnú zem,
na milého lásku,
s ktorou žila som
v svete prekrásnom
roním slzu ťažkú.

Začala tretiu strofu. Michal vrátil prsty na ohanbie, až z toho Katka skoro nahlas vzdychla.

Jak jelenček ten
túži stále len
za volaním laním,
srdce mi tak mrie,
na smrť choré je,
že nemôže za ním.

Pri štvrtej ju naplno zaplavila rozkoš. Michalove prsty do nej vnikali a mala čo robiť, aby jej už tak prerývaný hlas neprešiel do výkrikov.

Keď nie uvidieť,
aspoň počuť hneď
kiežby Boh mi doprial,
toho, s kým som raz
žila lásky čas -
hneď okrejem stokrááát!

S poslednými riadkami z nej vyšiel silný ston orgazmu.
Michal konečne vytiahol vlhké prsty z Katky a utrel si ich o jej bok. Následne ju za nohy potisol na posteľ a uľahol vedľa nej.
"Pekná báseň, to ste napísali vy?" spýtala sa, prevracajúc sa na chrbát.
Michal ju pohladil po brušku, ktoré mu bolo pre stále zviazané ruky vydané na milosť a usmial sa.
"Nie, napísal ju známy. Možno vás niekedy predstavím."
"Je smutná," povzdychla si Katka. "O dievčine v cudzine. Spomenula som si pri nej na Žofiu. Ktovie, čo s ňou teraz je."
Michal ju láskyplne objal a pošepol do ucha: "Zabudni na to a netráp sa tým."
Katka zavrela oči a skúsila to. Dosť jej k tomu dopomohli dotyky a bozky jej pána. Myšlienky stíchli a ostalo len vzrušenie.




Koniec.... ďakujem každému, komu sa túto sériu podarilo dočítať do konca. ]]> http://www.xbdsm.sk/will/poviedky/volenti-non-fit-injuria-ix/ Mon, 06 Apr 2026 05:31:23 +0000 Will http://www.xbdsm.sk/Pan_MO/poviedky/uctievanie/ Je to hlad, ktorý si pamätá oheň.
Je to tieň pod kožou,
ktorý sa učí dýchať v tme.

Potešenie darované slobodne,
ako korisť...]]> Je to hlad, ktorý si pamätá oheň.
Je to tieň pod kožou,
ktorý sa učí dýchať v tme.

Potešenie darované slobodne,
ako korisť, čo sama kráča bližšie.
Uctievanie nie je zručnosť.
Je to ticho pred výkrikom,
ktorý nikdy nemusí zaznieť.

Je to prítomnosť,
čo spaľuje bez plameňa.

Uctievanie je čítanie jej tela,
ako starého zvitku,
písaného medzi jazvami a dychom.
Je učenie sa jeho jazyka,
hlbokého, nízkeho,
ako vzdialené hromobitie.

Je nasledovanie,
nie zo slabosti —
ale preto, že sila vie kedy kľaknúť.

Je čítanie
jej ticha,
kde sa rodí búrka.
Je učenie sa
jej tempa,
kým sa zmení na tlkot v tvojej krvi.

Som predátor,
ale nie ten, čo trhá.
Ten, čo čaká.
Ten, čo vie.

Drak, čo nespáli korisť —
len ju obklopí krídlami,
kým sama zabudne, kde končí.
A v tom zabudnutí
je odovzdanie.
A v odovzdaní
moc.]]> http://www.xbdsm.sk/Pan_MO/poviedky/uctievanie/ Sat, 04 Apr 2026 04:03:43 +0000 Pan MO http://www.xbdsm.sk/marhulka/poviedky/moje-tajomstvo-sen/
Áno uhádli ste , napísala mi moja Madam , nebudem konkretizovať ale dáme jej meno ,,Madam Lena,,. V tej zpráve boli jasné pokyny v danú hodinu na jej farme. Oneskorenie čó i len o minútu sa bude trestat. Rozbúchalo mi to srdce ako nikdy predtým.Spomenula som si na všetky nadržané dni ako som hltala jedno video za druhým a tajne si priala aby som bola nápomocnou mojej pani a za odmenu mala odmenu v podobe pamlsky (k tomu sa dostaneme čo mám na mysli) .
Sadla som si do auta už vlhká s rozbúšením srdcom ako to bude prebiehať čo ak to nedokážem , čo ak ma strach premôže? Pozrela som sa do do mobilu kde bol moj obraz tváre, vtedy som sa zhlboka nadýchla , zavrela oči , otočila klúčik a vyrazila.Cestou
som párkrát zastavila , sledovala nádhernu krajinu ,,ake by to bolo žit tuna na dedine,, ved dobre viete ,že všetko ma svoje pre a proti.Cestou mi nakázala moja pani jej kúpiť cigarety tak som vošla na pumpu , predavačka na mna prezieravo pozerala ako keby tušila , že niesom odtiaľto.Pozrela som na hodinky či stíham ved je predomnou už len malý kúsoček.Pred poslednou zátačkou som zaznela zvuky z jej farmy ktoré mi urobili nesmiernu radosť , pomalu mi začalo silno bušiť srdce ale nie od strachu! Ale od slasti a vzrušenia ,,mala som si zobrat nahradné spodné prádlo ja koza.Zastavila som pri domčeku ktorý bol pri lesíku na peknom mieste kde nikto ani len nechodil, iba mala príjazdová cestička tam bola ako keby to bolo na samote. A dobre že bolo

Madam Lena si ma poriadne prehliadla , jej oči ako keby mi do čriev pozerali pousmiala sa a rázným tónom povedala ,, tak konečne si tu,, kedže videla na mne ešte stále nervozitu povedala mi aby sme si najprv sadli.Natiahla ruku a ja som vedela , že chce svoje cigarety.Podala som jej balíček a z ustráchaním hlasom som začala o sebe rozprávať moje BDSM chúťky.Ani raz nesklopila zo mna oči.Snažila som sa čo najviac jej konkretizovať čo ma vo svete tochto druhu baví a ponížene som sa spýtala či si môžem s nou zapáliť....a vieš vôbec ako sa správne fajči? spýtala sa ma , Aaáno veď ako deti...,,a kto hovorí o cigarete ? Ani som nestihla otvoriť ústa a pokračovala... ,,Videla som ta prichádzať z okna ukázala , nie nadarmo som Madam už dlho , poznám už z pozretia čo človeka ohromí a čo ho zaujíma.Spýtam sa ta len raz!! Moje meno má v sebe veĺa dobrých vecí Pálenka,Dovolenka...Milenka , Chytrá kurvička si ....presne to aj budeš za chvíľu , zahasila cigaretu a vošla dnu.Z otvorených dverí zaznero rázne ,,vyzleč sa nech ta vidím v plnej kráse.

Poslúchla som , pousmiala sa , keď videla moje vlhké nohavičky.
o par sekúnd som bola len v nich , to jedine mi prstom ukázala nech nedávam dole.Poď! Najprv mi pomôžeš , zadala mi pár ˇuloh ktoré som plnila priviazaná k nej , a pokažým keď som čo i len na chvíľu sa pozrela inam tam kde nemám ma potrestala jej velkým bičom na kone.Už by si si ho dala do tej maškrtnej papuľky čo? a hlaďela na žrebcov čo nás sledovali z poza ohrady.každý druhý mal stoporení Úd ktorý sa im hompálal pod ich majestatným telom.Tak sa poď zoznámiť nech vedia kto bude od tejto chvíle ich MILENKA!!!
vtedy som sa zatriasla a z pičky mi začala vytekať štava ktorá stekala až ku stehnám.
Moja Madam to ihneď zbadala strhla mi ich dole a podišla aj so mnou k nim.
Žrebci začali moje nohavičky očuchávať a penisi sa im stoporili ešte viacej.
Boli ako v tranze ako keby do nich niekto pichol adrenalin začali sa biť kúsať ktorý prvý bude moj Milenec ).Vyhral to mladí bielý žrebec ktorého pani oslobodila od ostatných , a doviedla k nám do osobitnej ohrady.Ani som nedýchala ako som videla ako maju pred nou rešpekt a ustupuju zatial čo ona mi priviedla mojho nového pána predomňa.Bradavky som mala tak tvrdé jednak od zimy ale hlavne od neho.Tak a teraz sa ukaž akú predohru ovládaš...povedala pani a rázne trhla vodítkom až som sa dopotácala pred jeho zadné nohy.Ani som si len neuvedomila že keby tam neni pani už dávno si so mnou robím čo chce.Zarehtal a pomaly som sa priblížila k jeho tvári , začala som ju hladiť bozkávať obtierať si o neho moje stvrdnuté bradavky.Madam prešla okolo mňa a bičom mi prešla po mojich pyskoch az ku klitorisu.Podišli jej ústa k mojim ušiam a len zašepkala ,,Páčiš sa mu , poďme viac do jeho stajne nech máme SÚKROMIE, jak sme šli v pozadí som len počula ostatných žrebcov ako mu závideli lebo presne vedeli, čo on zažije ako prvý.Vošli sme do jeho stajne do boxu kde Madam zavrela dverem, otočila sa ku mne rozkázala mi dat sa na štyri otvoriť ústa a zavrieť oči.Zrazu som ucítila tekutinu v mojej puse pootvorila jedno oko a madam mi štala do úst.Snaď si si nemyslela že si ta ja tiež neoznačím , VYPI TO TI ŠTETKA!,,
Bičom mi nastavila hubu na jeho mohutný svalnatý penis.,..A SOSAJ ,,začala som hltať jeho úd jazykom som prechádzala po žaludi okolo snažila som sa čo najviac si ho napchať do pusy až ma napínalo , po chvíli som si aj chcela pomôcť rukami no madam mi ich chýtila strčila druhu ruku do rozkroku a začala sa smiat, Kôň dupol kopytom par krat a už som cítila mohutnu tekutinu ako mi vypľna hrdlo, stekalo to po stranach na moje bradavky z ktorých sa parilo a ja som len lapala po dychu ako keby som sa vynorila z morskej hlbiny.Madam ma rýchlo vrátila do reality tým, že ma otočila priviazala ku dveram koženými popruhami a lanom do jeho boxu pekne nohy a ruky tak že som bola v polovici v predklone stále sa smejúc sadistickým smiechom ktorý sa odrážal stenami stajňe.
Bičom ukázala na moju kundu a kôň v momente ako videl zozadu moju dierky na mna nasadol až som zhíkla a už bol vo mne na prvý šup kedže som bola vlhka jak namočená špongia.Každý jeho pohyb bol neovladaťelný no nechcela som aby prestal.Madam to sledovala s úžasom a zapalila si cigaretu pri tom ako ma šukal jej najlepši žrebec na farme ....POVEDZ MU DAČO PEKNÉ ....zazneli jej slová v pozadí ako ma nakladal , chceš ABY PRESTAL?.... NIEE,,,odvetila som vzrušením NEE-ECH NE..NEPRREE..ST.AANANE ani neviem ako to zaznelo lebo som bola v tranze s jeho penisu ktorý som cítila až pomaly v žaludku.
Netrvalo dlho ale ani krátko a žrebec vystrelil do mňa davku semena ako z kanónu.
Keď žrebec zo mna zliezol , ledva som lapala po dychu snažiac sa udržať na nohach ,ktoré mi uvoľnila madam spolu s rukami a ja som ako bábika padla na kolená.
Vidím ,že takto ta ešte nikto nevyšukal však? spýtala sa otázkou madam načo otvorila dvere do boxu do ktoého vošli traja vlčiaci , dvaja psi a jedna fenka.,,No čo to tu máme za bordel,, odvetila na nich madam a cuckatým slovom s pohĺadom na mňa a obtrietím si o mňa bič na ktorom zostalo pár kvapiek semena im nakázala ma poumývať jazykmy.

Bolo mi to príjemné ako ma tie jemn´é psie jazýčki šteklili po celom tele a aj keby nebolo nemohla by som sa brániť no Madam mala jasno za každej situácie.Za odmenu že ma ..očistili od vrchu po spodu ,,im dala každému pamlsok a rozbehli sa zasa z boxu.
Madam pritisla svoj bič od semena k mojim ústam a povedala....ANI KAPKA NA ZMAR a pekne som musela zlízat jeho tekutinu , popravde som bola prekvapená až teraz tou chuťou zasadovéj mliečnej chuťe ktorá aní neni moc horká.Po zlízaní bičíku Madam mi ním periferne ukázala jeho penis ktoý už bol napolke schovaný no stále krásne posiati spermiami a mojou kundičkou , po štyroch som sa doplazila k nemu zlízala doslova všetko dala som si záležať na každom detaile a na konci som mu pobozkala jeho masívne guľky a zašepkala mu na ne .. Ďakujem

koniec príbehu, je to moja prvá poviedka budem rada za každú zápornu odpoveď kedže by som v tom chcela pokračovať )).




!!!BONUS PRE ODVÁŽNYCH!!!

A TY SI SI MYSLELA , ŽE TO JE VŠETKO? nechápavo sa rozohnila Madam Lena!
otočila som sa k nej schovávajúc za jeho guľe.

Vidím , že ta ešte mám čo učiť šťetka, madam dokonale poznala svoje kone vedela presne kedy jedia kedy piju a tým pádom mala aj v oku kedy to pôjde aj von
Po chvíľi žrebec sa mi vycikal na prsia a zozadu som počula ako keby padalo dačo dutépar centimetrov od chrbta.
,,Ešte aj on ti to ulahčil ,, pousmiala sa Madam Keď ta takto obštasnil musíš aj ty o neho sa postarat ako sa treba, ved ta pustil predsa do svojho príbitku.Ukážem ti to ,,Nie madam ja to spravím,, odvetila som a už som sa načahovala ale v tom v momente madam prešla za mna aj za koňa. mnojudala hlavu dala dole , držala si jednou rukou a nadvihla žrebcovi chvost a začala láskať jeho jediný otvor tam dole, v tom momente som to pochopila...Madam im nedovoli žiaden sex ale ako si to užívala vedela som že to nerobi prvý krát.Poriadne tým jazykom vrtela oči jej pristáli po chvíli na mne a ja som začala olizovať jeho chcanku...NO poťapkala žrebca po zadku vytiahla lano uviazala mi ruky zozadu ,,to by bolo podišla ku boxu zasa vydala zvuk žrebec išiel za nou a vtedy sa na mna posledný krát otočila...idem sa s ním prejsť a zatiaľ mu to tu uprac ako poslušná žienka ,,ano moja pani,, zazneli moje slová keď sa stratili za rohom ...

]]> http://www.xbdsm.sk/marhulka/poviedky/moje-tajomstvo-sen/ Mon, 30 Mar 2026 19:04:36 +0000 marhulka http://www.xbdsm.sk/Pan_MO/poviedky/zvr-225ten-253-gentleman/ knižnica tajomstiev za nablýskanými očami,
každá kniha je iným pôžitkom,
niektoré viazané v koži, niektoré v hodvábe, všetky...]]> knižnica tajomstiev za nablýskanými očami,
každá kniha je iným pôžitkom,
niektoré viazané v koži, niektoré v hodvábe, všetky prosia o otvorenie.
Jeho ruky sú zvedaví učenci,
obkresľujúci okraje, o ktorých ste ani nevedeli,
nachádzajúci poznámky pod čiarou, ktoré vám zrýchľujú pulz,
drobné písmo rozkoše, ktorá vám vyráža dych.
Píše pravidlá neviditeľným atramentom,
a vy sa túžite poslúchať.
Potešenie pod jeho vedením je román,
ktorý nikdy nechcete skončiť,
každý úchyl je metaforou,
každý vtipný dotyk je lahodným zvratom v deji.
A predsa nikdy neodhalí všetky kapitoly,
niektoré necháva zámerne nedopísané,
aby ste sa k nim vracali
s nepokojným dychom a otáznikmi na perách.
Jeho hlas je ako záložka medzi stranami,
zastaví vás presne tam, kde to najviac páli,
a vy čakáte — poslušne, takmer nedočkavo —
kým dovolí otočiť ďalší list.
Nie si len čitateľkou,
si stránkou, ktorú si vyberám znova,
aj keď poznám jej obsah naspamäť.
A predsa ma vždy prekvapíš —
tým, ako sa necháš viesť medzi riadkami,
ako dôveruješ vetám, ktoré ešte ani neboli napísané.
Nie je to len o pravidlách, ktoré kreslím,
ale o tom, ako ich v tebe oživujem,
ticho, pomaly, presne tak,
aby si ich chcela nasledovať.
A ty vieš,
že niektoré príbehy sa nečítajú —
tie sa odovzdávajú.]]> http://www.xbdsm.sk/Pan_MO/poviedky/zvr-225ten-253-gentleman/ Mon, 30 Mar 2026 06:00:46 +0000 Pan MO http://www.xbdsm.sk/LenyElle/poviedky/1-2-3-koniec/ Nechal si ma jemne ti po krku prechádzať perami, pomaly hore až k brade a ústam, tu som sa zastavila a čakala, či mi dovolíš, naozaj pobozkať ťa. Chvíľku si ma nechal čakať, potom si sám prevzal iniciatívu a dostala som bozk, aký som nečakala. Už si nebol nežný, bola tam cítiť surovosť a vzrušenie, ktoré ti výprask priniesol. Pomaly sme cúvali až k stolu. Bozk si prerušil len na chvíľu, keď si ma zdvihol na okraj a postavil sa medzi moje nohy. So spútanými rukami som sa snažila udržať, aby som nespadla. Ty si bol stále surovejší a pohrýzol si ma do pery, až kým sa neobjavila v mojich ústach príchuť krvi. Vtedy si prestal a jemne si mi tú kvapku zotrel prstom , „Prepáč nechal som sa trošku uniesť, ale čo s tebou, keď si taká provokatérka“. Usmial si sa, až sa ti urobili jamky v lícach a prstom pokračoval nižšie, najskôr si jemne prešiel po krku až k prsiam, jednu bradavku si pohladil a potom poštípal, potom si rovnako pokračoval aj s druhou. Celý čas si sa usmieval a pozoroval si moju rekciu. Nakoniec si mi prstom prešiel po klitorise až ku kundičke, kde si cítil, že už som pekne vlhká a pripravená. „ Nejako si sa nám vzrušila na to, ako sa ti výprask nepáčil.“ Pokračoval si v dráždení, až si mi nakoniec prudko strčil 2 prsty dnu a von, zvolil si mierne tempo, ktoré bolo síce dráždivé, ale obom nám bolo jasné, že sa pri ňom neurobím.
„Chceš sa urobiť? Tak popros.“
„Prosím ,Pane môžem sa urobiť?“
„Môžeš, čo ti v tom bráni?“ odpovedal si a pokračoval v pomalom tempe dnu a von, pohladiť klitoris a znova.
„Môžete ma prosím robiť rýchlejšie?“ pozrel si sa na mňa trošku zrýchlil.
„Takto sa ti to páči?“ videl si, že áno, ale že potrebujem ešte pridať.
„Tvrdšie prosím. Rýchlejšie. Hlbšie.“ prestávala som sa ovládať, a ty si postupne plnil moje priania, pridal si 3 prst a teraz ma už naozaj tvrdo prstoval. „Môže byť zlatíčko?“ opýtal si sa, teraz už aj ty vzrušený a trošku zadýchaný z ručnej práce. Ja som už prestávala vnímať ako som sa blížila k vrcholu, takže som už len odpovedala áno, ešte a prosím. Pokračoval si, až si nakoniec pridal aj druhú ruku a začal mi dráždiť klitoris, to ma dostalo cez okraj, napriek tomu si pokračoval, až som sa urobila aj druhýkrát a začala prosiť, aby si už prestal. Odstúpil si a svoju ruku si mi dal pred tvár, vedela som , že chceš aby som ti ju očistila, Postupne som zobrala každý prst do úst a zbavila ho mojej šťavy. Keď si bol s „očisteným“ spokojný, stiahol si ma zo stola dole na kolená.
Rozopol si si nohavice a vytiahol penis. Vedela som čo očakávaš a okamžite ho vzala do úst. Najskôr si ma nechal nech idem vlastným tempom. Snažila som sa ho sať a jemne zo spodu dráždiť jazykom. Nakoniec si ma však chytil za vlasy a začal prirážať až po koreň. Tempo bolo rýchle a ja som nemala inú možnosť len držať, aj keď som mala sliny po celej brade a z očí mi už išli slzy z nedostatku vzduchu. Keď som myslela, že už nevydržím vrazil si ho hlbšie a začal striekať. Rýchlo som prehĺtala, inak by som asi začala tvojím semenom dusiť. Nakoniec si ho vytiahol a nechal nech oblížem zbytky semena zo žaluďa. Obliekol si sa a potom mi rozopol putá, stále som kľačala. Pohladil si ma po vlasoch a povedal, že na dnes už stačilo. A takto sa skončilo ďalšie z našich stretnutí.]]> http://www.xbdsm.sk/LenyElle/poviedky/1-2-3-koniec/ Mon, 30 Mar 2026 06:00:44 +0000 LenyElle http://www.xbdsm.sk/cicina/poviedky/kol-225-269/
Ako vždy som bola u neho nahá. Nie preto, aby som sa cítila zahanbene. Bolo to pravidlo. A ja som bola typ človeka, ktorý síce robí chaos… ale pravidlá dodržiava.

Aspoň väčšinou.

Vlasy zaprášené múkou, cop rozpadnutý a pramene lietali všade. Na stole cesto. Na rukách cesto. Na bruchu cesto. Dokonca aj na stehne.

Len nie v mise tak, ako by malo byť.

Ruky mi lietali tak rýchlo, že som vyzerala skôr ako dirigentka symfonického orchestra chaosu.

A vtedy to prišlo.... Zacítila som jeho pohľad a mlieko skončilo na zemi. On sa usmieval a už vymýšľal ako svoju malú katastrofu potrestá....

Koláč v trúbe.... Idem upratať...

Ako som sa zohla pre smeták a metličku švacol mi po zadku.

„Pane…“ začala som opatrne.
„Áno?“ odpovedal pokojne.
„Je to len… malé kuchynské nedorozumenie.“

Pozrel na podlahu. Na mlieko. Na cesto.
Na moje múkou zaprášené telo. Potom sa zasmial.

„Malé?“ zopakoval.
„Koľko minút." Opýtal sa medovým hlasom.
„25 minút na 180 stupňov." Odpovedala som takmer automaticky.

Podal mi ruku. A ja som už vedela, že upratovanie sa práve odkladá na neurčito. O pár sekúnd som stála v sprche.

Najprv teplá voda. Tak príjemná, že som takmer zabudla, že som v jeho moci. Potom otočil kohútik. Ľadová.

„Aaaa!“ vyletelo zo mňa. „Pane!“

Teplá. Studená. Teplá. Studená.

„Prosím!“ smiala som sa už napoly hystericky.
„Ale pozri,“ povedal pokojne. Prstom mi zotrel trochu cesta z hrude. „Stále špinavá.“

„Pane, ja sa rozpustím!“
„To by bola škoda,“ zamyslel sa. „Potom by som nemal koho trestať.“ Nakoniec mi hodil uterák.

A ten jeho výraz mi jasne hovoril, že hlavná časť programu ešte len začne. Myslím, že už presne vedel čo bude nasledovať. Obojok, kožené putá na ruky a nohy...

Stála som tam a zo všetkých síl sa snažila tváriť nevinne.

„Poď, už len 20 minút"

Čože, ja som si myslela že sprcha trvá hodiny a nie 5 minút. Oči sklopné dole. Nemala som odvahu na neho pozrieť.

Pár presných pokynov a už som v jeho moci. Putá sa zacvakli. Pozorujem pavúka na stene a premýšľam čo bude ďalej... Počujem nejaký zvuk... A zrazu nevidím.... Len počujem. Pohladká ma po tvári.

Cítim ako mi voda z vlasov steká po tele. Do pusy mi vkladá niečo studené a pohráva sa zo zadkom. Pár rýchlych rán a vyberá mi to z pusy. Strká jemne a zároveň rýchlo tam kam patrí. Potom vyťahuje niečo ďalšie strká to do kundy. Je to veľké zatiaľ necítim nič len tlak som plná ako nikdy. Zas pár rýchlych rán...

„Pane…“
„Áno?“
„Možno by sme mali skontrolovať koláč.“
„Koláč prežije.“
„A kuchyňa?“
„Kuchyňa tiež, tvoj zadok však nemusí.“
Plesk.
Vyletelo zo mňa malé „hej!“
„To bolo za mlieko.“
Plesk.
„To za cesto.“
Plesk.
„A toto…“ povedal pomaly, „za tvoju dramatickú sprchu.“
„Ja som bola úplne pokojná!“ protestovala som.
„Naozaj?“
Plesk.
„Tak toto je za klamstvo.“
„Pane!“
„Áno?“
„Vy si to užívate.“
„Veľmi.“

„Sadni si" trhá ma dole vagína a riť v jednom ohni. Úplne plné. Voda má stále šteklí. Štukne ovládač a vibrácie prejdú celým mojím telom.

Chytí na za vlasy. Prudkým trhnutím ma nasmeruje k jeho vznešenému mužstvu. Automaticky otváram ústa. Vie že neznášam hlboký orál. Dusím sa a cítim ako to pulzuje vo mne aj v ňom.... Už cítim ako bude.... Je to skvelé, zas chutná sladko. Škoda, že nevidím jeho oči....

„5 minút oznámi mi .... Dostaneš 25 rán, za tvoje umenie v kuchyni. Buď rada, že si plná, inak by šli inde..."

Zvýšil vybrácie na maximum. Ja som bola na skoro vrchole a pár rýchlych rán to zastavilo. Opakoval to kým neskončil, bavil sa na mojej bezmocnosti a frustrácii.

„Bola si skvelá, možeš, tentoraz ti pomôžem."

Chytil ma za bradavky. Capol nežne po zadku chytil vlasy hlava úplne v záklone.

„Poď už len minúta..." Zašepkal mi do vlasov ...

Zapípal budík zobudila som sa tým, že som spadla z postele...

Kurva to bol len sen...]]> http://www.xbdsm.sk/cicina/poviedky/kol-225-269/ Thu, 26 Mar 2026 05:41:08 +0000 Mata http://www.xbdsm.sk/cicina/poviedky/k-225va-226/ ...]]>
Na jej strede som kľačala ja. Chrbtom rovno, kolená trochu protestovali a v rukách som držala tanierik s kávou naplnenou takmer po okraj.

Samozrejme.

Pán vošiel do miestnosti s pokojom človeka, ktorý má absolútnu kontrolu nad situáciou. Položil na stôl cukor a lyžičku, akoby pripravoval úplne obyčajné raňajky.

Lenže pri nás nikdy nič nebolo úplne obyčajné.

Sadol si do kresla oproti stolu. Pomaly sa oprel a prehodil nohu cez nohu. Výhľad mal dokonalý.

Ja som mala kávu. A začínajúci problém s rukami.

„Oddýchni si,“ povedal pokojne.

Oddýchnuť si. Zaujímavý koncept. Káva sa jemne zachvela.

„Ak ti ukapne jediná kvapka,“ povedal pokojne, „nezlezieš zo stola suchá.“
Krátka pauza.
„A je mi jedno čím sa zmáčaš. Káva to nebude. Tá je moja.“

Samozrejme že je. Prečo by som mala mať aj ja nejaké výhody? Minúty plynuli pomaly. Ruky ma začali páliť. Snažila som sa sústrediť na dýchanie. Na rovnováhu. Na to, aby sa tanierik nepohol ani o milimeter.

Pán zatiaľ sledoval celé predstavenie s výrazom človeka, ktorý si práve zapol veľmi dobrý seriál. Občas sa usmial. Občas stlačil tlačidlo na ovládači.

A občas sa káva v tanieriku nebezpečne rozvlnila.

Keď som už mala pocit, že moje ruky odpadnú a moje telo sa rozhodne pre revolúciu, zdvihla som oči. Hypnotizovala som ho pohľadom. Prosím. Prosím. Prosím. Nakoniec som zašepkala: „Pane… smiem sa urobiť?“

Pán sa na mňa pozrel. Ten úsmev v kútikoch očí znamenal len jedno. Baví sa. Postavil sa. Pomaly ku mne prešiel.
„Držiak nehovorí,“ povedal pokojne.
„Držiak drží.“

O chvíľu som mala v ústach roubík. A on sa vrátil do kresla. Ako keby práve upravil hlasitosť televízora. Minúty sa vliekli. Ja som bojovala s vlastným telom, gravitáciou aj fyzikou tekutín.

Potom sa Pán zrazu postavil. Prišiel ku mne. Bez slova zobral tanierik z mojich rúk.

Moje svaly skoro zaplakali od úľavy.
„Ruky za hlavu,“ prikázal.

Poslúchla som okamžite. On sa pozrel do tanierika. Ani kvapka nechýbala. Usmial sa. „Dobre.“

Konečne. Konečne koniec. Myslela som si. Pán zobral cukor. Nasypal ho do kávy.
Tekutina sa nebezpečne zavlnila. Potom zobral lyžičku. Pomaly ju ponoril dnu.
Ja som sledovala ten pohyb s hrôzou človeka, ktorý vidí prichádzať katastrofu v spomalenom zábere. Káva sa zachvela. Ale nevyliala sa. Pán sa pozrel na mňa.

„Vidíš,“ povedal pokojne. „Sebakontrola.“

Potom sa napil. A spokojne sa oprel do kresla. Ja som sa konečne uvoľnila a takmer padla na stôl. On sa na chvíľu zamyslel. Potom pozrel na mňa.

Zdvihla som oči. „Prečo vlastne robíme tento test?“ spýtala som sa zachrípnuto.

Pán sa usmial. „Pretože ráno si povedala, že multitasking je ľahký.“ Potom dodal: „A tiež preto, že si mi včera vyliala kávu na notebook.“]]> http://www.xbdsm.sk/cicina/poviedky/k-225va-226/ Tue, 17 Mar 2026 06:11:35 +0000 Mata http://www.xbdsm.sk/will/poviedky/volenti-non-fit-injuria-viii/ "Ah, už si konečne hore," prehovoril Hasan a vstávajúc z postele odohnal dievčatá od seba.
Od ich posledného stretnutia opäť nabral na sile a namiesto nahého vychudnutého otroka sa pred šľachtičnou týčil statný janičiar v orientálnom kaftane. V strachu pred ním ucúvla, ako jej to len dovolili zviazané ruky, a vystrašene k sebe stiahla kolená, avšak nebolo kam ujsť. Poturčenec jej čižmou pristúpil lýtko, kľakol si k nej a surovo jej roztiahol nohy. Následne siahol k opasku, odkiaľ vybral zahnutú dýku. Ostrá čepeľ prerezala živôtik i šaty, až Žofia s rumencom na tvári pred ním spočinula úplne nahá.
"Dobyl si hrad, tak si teda vezmi odmenu, pre ktorú si si prišiel!" odfrkla pohŕdavo smerom k Hasanovi.
Janičiar opätoval šľachtičnej rovnaký pohŕdavý pohľad.
"Prečo by som mal záujem o nejakú špinavú otrokyňu, keď mám dve krásne ženy," zasmial sa zvrchu a vstal. "Čo pozeráš tak nechápavo? Môj boh mi na rozdiel od toho vášho dovoľuje pojať žien koľko chcem."
Margita so Zuzanou sa ako čerstvé neofitky na zavolanie ovinuli okolo jeho tela a pozreli opovržlivo k zemi na nahú a zviazanú Žofiu. Šľachtičná si až teraz plne uvedomila zúfalosť svojej situácie. Jej postavenie a titul majú váhu iba v kresťanských kráľovstvách. V Osmanskej ríši, ktorá sa dneškom posunula na sever, je iba obyčajnou zajatkyňou, ktorá môže mať vyššiu hodnotu len pre výkupné. Ale kto by ho za ňu zaplatil? Otec zahynul počas obliehania, ďalších blízkych príbuzných nemá a ani nepatrili k bohatej šľachte.
"No tak, Zuzka, Gitka, pustite ma. Až tak moc som vám predsa neubližovala. Iní zemepáni sa chovajú k služobníctvu aj horšie."
"Mlč, ty hus!" uťala ju rázne Zuzana. "Pre teba nie som žiadna Zuzka, Zuza ani Zuzana. Od teraz ma budeš oslovovať s úctou, ako svoju paniu!"
Žofia kŕčovito spojila pery. Aj napriek bezvýchodiskovej situácii boli pre ňu Zuzana s Margitou iba poddané a ona urodzeného pôvodu.
"Veď my ťa naučíme poslušnosti," prisľúbil skoro až milo Hasan.
Na Žofiino zdesenie vzal zo stola hrušku úzkosti, ktorú ešte nedávno používali na slúžky a prešiel s ňou k prednej časti postele. Do krásneho dreveného ornamentu nožného čela dýkou bezočivo vyrezal žliabok a vložil doň najužšie hrdlo hrušky tak, že zvyšok jej tela vyčnieval von.
"Tento nástroj určite veľmi dobre poznáš," zdvihol Hasan Žofiu za púta a pokolenačky ju pritiahol k hruške. "Olíž ju!"
Šľachtičná zakrútila nesúhlasne hlavou a ešte viac stisla pery. Mladý veliteľ Turkov odpásal svoj opasok, výhražne ním zamával vo vzduchu a celou silou ním zvrchu udrel na nahý zadok zajatkyne. Tá vykríkla od bolesti, ale ostala bez pohnutia odhodlane kľačať na kolenách.
"Povedal som, olíž ju!" zopakoval Hasan príkaz a dotiahol Žofiu za plavé vlasy k špičke hrušky.
Znova sebou zamietavo zamykala.
"Ak nebudeš po vôli," usmial sa na ňu janičiar, akoby čakal, že nebude spolupracovať a nevadilo mu to. "Nechám ťa odvliecť do temnice, kde sa ubytovala jednotka martalovcov. Sú to poriadni zvrhlíci z Balkánu. Veľmi radi si podajú malú nevďačnú cundru ako si ty."
Vyhrážka zabrala a Žofia neochotne so zaslzenými očami olizla kovovú hrušku. Pri tom to však neostalo a Hasan svojej zajatkyni zatlačil hlavu hlbšie, až jej nástroj skončil skoro až v hrdle.
"Len pekne cvič ty pobehlica, ešte budeš túto zručnosť potrebovať," pošepol Hasan do ucha dcére správcu hradu a skrutkou roztiahol hrušku v ústach.
Tá už iba bezradne zamumlala. Na kolenách so zviazanými rukami a zaklesnutou sánkou v mučiacom nástroji by sa teraz neuvoľnila, ani keby to dostala rozkazom.
"Poslušná," komentoval to Hasan a nohou obutou v čižme podobral jej lono. "Roztiahni tie nohy a vyšpúľ zadok!"
Mysliac na hrozbu zavlečenia do temnice Žofia neochotne uposlúchla. Bývalá slúžka Margita medzitým vzala strapcový bič, ktorý si na svoju paniu so Zuzanou pripravili a šľahla ním na odhalené pozadie.
Výkrik šľachtičnej zanikol v hruške.
"Teraz sa ti to už toľko nepáči čo?!" kričalo dievča, vydávajúc tak zo seba dlhoročné traumy a príkoria.
Jej kamarátka Zuzana mala so svojou bývalou paňou tiež nevybavené účty, vzala podobný bič a jala sa trestať šľachtičnú z druhej strany. Žofia od dvojice bezmocne znášala šľahanie a po povrchu hrušky stekali jej sliny zmiešané so slzami, ako v duchu rozmýšľala nad svojimi doterajšími činmi.
Bitie našťastie netrvalo dlho. Trojicu trýzniteľov to onedlho prestalo baviť a začali sa skôr oddávať samým sebe, pričom na zajatkyňu úplne zabudli. Slúžky zo seba dosť neohľaduplne zhodili drahé šaty a skočili na posteľ. Tam k nim pristúpil mladý janičiar a pred zrakmi Žofie s nimi obcoval do západu slnka.

Ďalšie ráno Žofiu prebudil hlasný dievčenský smiech. Veľa toho cez noc nenaspala a evidentne jej nedajú pokoj ani dnes.
"Ona sa tu pomočila!" chichotala sa Margita.
"A vraj šľachtičná," ohrnula nad ňou Zuzana nosom.
Bývalá hradná pani sa s hanbou v očiach pozrela pod seba na žltú kaluž. Bola spútaná celú noc, nemohla použiť nočník a s hruškou v ústach by sa nevypýtala, ani keby chcela.
"To si pekne utrieš ty prasiatko!" pohrozila Margita so zdvihnutým ukazovákom.
Zuzana svojej bývalej panej uvoľnila hrušku, odpútala jej ruky a oplácajúc urážky, ktorými ich zvykla častovať jej hodila k nohám špinavú handru so slovami: "No poďme ty lajdáčka, nevylihuj tu!"
Konečne oslobodená Žofia sa vzdorovito postavila, avšak mocnejšia Zuzana ju fackou vrátila na kolená. Už pri sebe viac nemala drábov, ktorých by mohla na slúžky privolať a dievčatám, navyknutým na tvrdú prácu, sa šľachtičná, ktorá nikdy nepohla prstom nemohla fyzicky rovnať.
"Nedovolila som ti postaviť sa!" pokračovala Zuzana v rozkazovaní a opäť ukázala na handru. "Poďme, vytieraj!"
Nemajúc na výber, vzala Žofia neochotne do rúk špinavú látku a začala potupne osušovať pomočenú podlahu. Myslela, že sa prepadne od hanby. Aby ona, urodzená šľachtičná, nahá zhrbene drela, zatiaľ čo dve poddané nad ňou stoja v drahých šatách a kontrolujú, či to nafláka.
Keď utrela poslednú kvapku, mokrú handru drzo pohodila bokom a kyslo si odfrkla: "Už to mám hotové."
"Práca bude hotová, až keď my povieme," odvetila pohŕdavo Zuzana, vzala zo zeme premočenú látku a kľačiacej Žofii ju bezostyšne vyžmýkala nad hlavou.
Moč stiekol úbohej šľachtičnej cez plavé vlasy do tváre a keď handru vyžmýkali do sucha, dostala ňou prídavkom ešte pár rán na odhalené prsia.
"Vezmi tu handru a utri to tentoraz poriadne!" rozkázala Zuzana a hodila zajatkyni špinavú látku.
"Áno," pritakala vystrašene Žofia, chytajúc si pritom poráňané prsia.
"A otrokyňa ako ty nás bude oslovovať milosťpanie!" pohrozila Margita. "Inak ťa dáme vojakom. Rozumela si?"
"Áno milosťpani."
"Tak sa mi to páči!" zhodnotila Margita.
Akoby to nestačilo, Zuzana ešte vzala zo stola zapálený svietnik a teplým voskom z neho pokropila Žofiin nahý chrbát. Šľachtičná sa so zaúpením bolestivo našponovala, ale to už jej Margita stúpala črievicou na lopatky, aby sa nevzpierala.

Ponižovanie pokračovalo celý zvyšok dňa a po tom, ako Hasan odišiel za vojskom, sa situácia pre Žofiu ešte zhoršila, keď ostala so svojimi bývalými slúžkami sama. Nový samozvaný pán na Modrom Kameni sa vrátil až po pár dňoch, veľkopansky rozrazil dvere, uvoľnil na svojom kaftane gombíky a pozrel na ženy. Žofia práve bozkávala Margite nohy, snažiac sa ju za niečo odprosiť a Zuzana sa ju pritom chystala strestať veľkým korbáčom.
"Choďte od nej!" zakričal Hasan a rozkaz zdôraznil dupnutím čižmou o podlahu. "Jasne som povedal, aby ste to nepreháňali!"
Dievčatá bojazlivo odstúpili od svojej obete a previnilo zamrkali spod rias na svojho pána.
Zachránená Žofia sa po strastiplných dňoch vrhla k Hasanovým nohám a submisívne zavzlykala: "Ďakujem pane."
Ten ju však od seba len čižmou odstrčil späť na podlahu.
"Len sa tu neplaz ty špina. Rozhodne ťa nešetrím z ľútosti," odvrkol s dešpektom. "Hodlám ťa ešte použiť, ale na to ťa potrebujem v neporušenom stave."
Po jeho slovách schmatol nový veliteľ hradu kľačiacu bývalú hradnú pani a súčasnú otrokyňu za vlasy vyviedol ju z komnaty na chodbu. Ňou pokračovali za bedákania Žofie po schodoch až do podzemia.

Prišli až do bývalej mučiarne, kde dcéra správcu kedysi tak rada trávievala čas. Miestnosť bola rovnaká, ako ju tu nechali, len tentoraz namiesto slúžok pripútal Hasan na visiace reťaze Žofiu.
"Sľúbil si mi, že mi neublížiš!" zakričala, mykajúc sebou.
"Iba, že ťa potrebujem v neporušenom stave," usmial sa na ňu škaredo poturčenec.
Rukou ju pohladil po mäkkom brušku, potom zašiel trocha nižšie pod pupok k jemným pubickým chĺpkom plavej farby. Žofie sa zmocnil strach, avšak z jeho dotykov aj niečo iné, čo doteraz nepoznala a z čoho jej vystúpil na tvári rumenec.
Hasan zhlboka vydýchol.
"Stojí ma veľa sebaovládania neoplatiť ti tvoju pohostinnosť na tomto hrade, ale nepoškvrnená máš väčšiu cenu," hovoril pomaly a prostredníkom zašiel tam, kde žiadny muž pred ním nebol. "Hmmm, si tam dole veľmi uzunká. Možno si vážne neklamala, keď si hovorila o svojej panenskej kundičke."
Žofia zahanbene odvrátila začervenanú tvár, vediac, že mu je vydaná na milosť a keby chcel, bez problémov by ju tu zneuctil. Než by k tomu mohlo dôjsť, zavŕzgali ťažké dubové dvere a do miestnosti vstúpil postarší prešedivený muž, odený v kaftane s turbanom na hlave.
"Ah, ako na zavolanie," usmial sa Hasan na novopríchodzieho.
Následne nechal zajatkyňu tak a uvítal muža v jazyku, ktorému nerozumela. Dvojica niečo preberala, gestikulovali, potom vybral Hasan za hrkania malú krabičku pripomínajúcu tú, v ktorej na Modrom Kameni prechovávali palečnice.
Žofia nevydržala napätie a opýtala sa roztraseným hlasom: "To-to-to je váš k-kat?"
Jej žalárnik nereagoval, otvoril krabičku, ktorá bola po bližšom preskúmaní šperkovnicou, a vybral z nej jeden náhrdelník, ktorý podal postaršiemu mužovi.
"Nie je to kat, ale cerrah. Po vašom fyzikus alebo felčiar," vysvetlil nakoniec.
Zajatkyňa nervózne zavlnila telom a vykríkla: „Ale ja som zdravá!“
"Špecializuje sa na rôzne úkony," odvetil záhadne Hasan.
Rukou opäť prehrabol šperkovnicu. Tentoraz z nej vybral dve veľké zlaté okrúhle náušnice a pristúpil s nimi k Žofii. Tá mysliac si, že jej ich ide nasadiť na uši zatriasla plavými vlasmi, avšak Hasan s náušnicami prešiel k jej hebkým prsiam a priložil ich k bradavkám.
"Sadnú perfektne," zhodnotil.
"To nie!" zvrieskla Žofia.
Bývalá hradná pani sebou zamykala na reťaziach. To k nej však už pristúpil postarší Turek s ihlicou v ruke a Hasan mu ju zozadu pridržal, aby sa nešklbala. Ešte ju posmešne chlácholil a šepkal do ucha, užívajúc si paniku ženy, ktorá ho tu nie tak dávno sama väznila. Cerrah zatiaľ s precíznosťou, ako keď amputuje končatinu, rukou pevne chytil Žofiino ňadro a druhou priložil špičku ihlice k bradavke. Žofia nato ucítila pichnutie a omdlela.

Prebudilo ju vedro studenej vody. Bola stále pripútaná v rovnakej polohe, len hodina pokročila a namiesto Hasana s neznámym Turkom, pred ňou stáli Margita so Zuzanou. Dievčatá vymenili jej drahé ozdobné šaty za obyčajné služobnícke so zásterou a pri nohách im ležali vedrá s vodou.
"Dobré ráno milosťpani. Ako ste sa vyspinkali?" začala posmešne Margita.
"Zuzka, Gitka, prosím, odviažte ma. Utečiem a viac o mne nebudete počuť!"
"My nejakú špinavú otrokyňu nepočúvame!" odsekla hrubo Zuzana. "A čo sa toho týka, máme už nariadené iné príkazy."
Žofia sebou nepríjemne zavlnila. Na bradavkách sa jej zaknísali dve zlaté obruče a vystrašenými očami pozrela na svoje bývalé slúžky.
"A-aké?" spýtala sa s obavou v hlase.
"Pripraviť vás na večer," odvetila zlovestne Zuzana.
Po jej slovách načrela handru do vedra s vodou, poriadne ju namydlila a mokrou látkou prešla po Žofiinom nahom boku. Nebolo to prvýkrát, čo svoju paniu umývali, avšak teraz namiesto pokojnej kúpele začali bezohľadne drhnúť studenou vodou jej hebkú pokožku. Špeciálnu starostlivosť potom venovali intímnym partiám. Margita surovo nadvihla prsia za čerstvo prepichnuté krúžky a Zuzana ostrou kefou umyla spotené podprsie. Odtiaľ dievčatá pokračovali k lonu. Ohanbie dôkladne vybrhlili, až z toho Žofii na tvári nabiehal rumenec a zahanbene odvracala tvár do spútanej paže. Po ňom nasledoval drobný zadok, do ktorého slúžky bezostyšne strčili neznámu tyč z dreva omotanú handrou, ako delostrelci pechujúci kanón.
"Aaaahhh!" zvrieskla Žofia, keď tyčou niekoľkokrát vošli dnu a von.
"Len si zvykaj pobehlica," odvrkla Margita. "Hasan si želal, aby sme si dali v tomto mieste obzvlášť záležať."

Toho večera na hrade prepukla veľká oslava. Umytú Žofiu zvesili z pút a prehodili cez ňu hrubý plášť. Vzápätí si pre ňu prišli dvaja ozbrojenci v turbanoch, aby ju odviedli späť do obytnej časti. Nebránila sa, išla odovzdane. Cestou míňali množstvo oslavujúcich mužov podobných tým, ktorí ju viedli. Na nádvorí tancovali ďalší okolo veľkého ohňa, hrala divná kvílivá hudba a občas niekto vystrelil do noci. Z nádvoria prešli do hornej časti hradu, kde zastavili pred veľkými dverami vedúcimi do rytierskej sály. Žofii sa rozbúšilo srdce, bolo za nimi počuť hluk ďalšieho množstva ľudí. Zjavne tu oslavovala ďalšia časť tureckého vojska, pravdepodobne hierarchicky vyššia ako tá dole.
"Vyzeráš krásne," prehovoril Hasan, vystupujúc spoza tieňa stĺpov, a pokynul dvojici mužov, aby ich nechali samých.
Žofia nervózne prestúpila bosými nohami na studenej dlážke a pritiahla si plášť bližšie k telu, aj keď vedela, že ju to pred ním neochráni.
"Je na čase predstaviť ti môjho veliteľa," prehlásil vzpriamene Hasan a slizko pohladil Žofiu po ramenách. "Netvár sa tak prekvapene. To si si myslela, že ide o moje vojsko? Ah nie, ale čo nie je, môže aj vďaka tebe možno byť."
Zajatkyňa mu neodpovedala, a tak pokračoval vo svojom monológu.
"Po tom, ako som odtiaľto ušiel, som krátko za Ipľom narazil na skupinku akindžiov, ktorí boli súčasťou väčšej sily chystajúcej sa k ofenzíve na sever. Keď som sa preukázal kým som, a že viem, ako sa dostať do najbližšej nepriateľskej pevnosti, dal mi ich veliteľ dostatok mužov, s ktorými sme sem vnikli chodbou, ktorou som ušiel. Po páde hradu mi zveril dočasné velenie a so zvyškom síl odtiahol na ďalšie dva hrady, ktoré medzičasom padli. Teraz sa vrátil, aby oslávil veľké víťazstvo. Je to belehradský beg Kara Ali a chcem mu ťa darovať ako korisť spolu s hradom, ktorý som v jeho mene získal. Predpokladám, že mi za to udelí nemalé povýšenie a možno trvalú správu nad týmto územím."
"Prečo mi to hovoríš?" spýtala sa zaslzenými očami bojazlivo bývalá šľachtičná a súčasná otrokyňa.
"Očakávam, že mi neurobíš hanbu a bega vo všetkom uspokojíš," odvetil vážne Hasan a utrel slzu zo Žofiinho líca. "Len mi tu nezačni plakať. Keď bude s tebou beg spokojný, možno si ťa vezme so sebou do svojho háremu v Belehrade, kde zažiješ väčšie bohatstvo ako v tomto provinčnom zapadákove."
"Čo ak sa budem brániť?" spýtala sa bojazlivo, hoci mierne odbojne Žofia.
"To by som ti neradil ty cundra," potemnel poturčencov hlas. "Ak ho pozlostíš, v lepšom prípade ťa dá svojim mužom, aby si s tebou užili. V tom horšom ma obviní, že som mu daroval zlý tovar a vráti ťa mne. Potom by si pocítila môj plný hnev!"
Žofia sa pri pohľade do jeho planúcich očí roztriasla a spomenula si tiež na Zuzanu s Margitou, ktoré by sa jej isto rady kruto pomstili.
"Ale k tomu určite nedôjde, lebo budeš poslušné dievčatko," pochlácholil ju posmešne Hasan.
Následne bez ďalšieho varovania rozrazil dvere a postrčil Žofiu dovnútra.

Rytiersku sálu okupovalo hlasne oslavujúce turecké vojsko. Stoly s jedlom poukladali do tvaru polmesiaca, s krajmi smerujúcimi ku vchodu. Žofii tiež pripomínali rohy, na ktoré sa ju chystajú nabodnúť. Jej nový pán ju viedol pomedzi ne a tam pohybom nepripúšťajúcim žiaden kompromis z nej zhodil plášť. Pri pohľade na nahú plavovlásku Osmania prepukli do ešte väčších osláv. Ich výkrikom nerozumela, no slintajúce pohľady, vyplazené jazyky a gestikulácie boli veľavravné. Žofia si vystrašene zakryla pohlavné znaky a bojazlivo uprela pohľad do zeme. Jeden z bujarých mužov im zatiaľ skrížil cestu, lačne siahajúc po jej poprsí, no Hasan ho len ledabolo odstrčil rukou a pomaly pokračovali ďalej. Zastavili až na samom konci, kde za vrchom stola sedel muž, ktorý musel byť nepochybne belehradský beg Kara Ali.
Miestnosť konečne utíchla. Hasan urobil mierny úklon a prehovoril v cudzom jazyku. Kým rečnil, Žofia bojazlivo pozdvihla zrak k begovi. Predstavovala si, že to bude malý chlípny mužíček, no sedel pred ňou vysoký opálený muž, pripomínajúci statnou postavou viac vojaka než štátnika. Jeho pohľad budil rešpekt a keď sa ich oči stretli, Žofia okamžite sklopila opäť zrak, ako otrokyňa, ktorou teraz bola.

Po Hasanovej reči pán Belehradu uspokojivým hlasom niečo odvetil, potom vstal. Svojim mohutným telom prekročil stôl a pristúpil k Žofii. Tá sa vystrašene obzrela za seba, hľadajúc paradoxne ochranu u muža, ktorý ju uväznil, avšak Hasan ustúpil do úzadia. Beg k nej zatiaľ natiahol ruku a skoro až chlácholivým dotykom, akoby hladil zatúlané šteňa, prešiel po jej nahom ramene. Zachvela sa pod jeho dotykmi a ešte viac obopla svoje prsia i lono. Turek ju však pevným úchopom, ktorému sa neodvažovala odporovať, chytil za zápästia a odtiahol ich stranou, vystavujúc mu tak všetko nedobrovoľne na obdiv. Pri pohľade na ozdobné krúžky na bradavkách spokojne pokýval hlavou. V drsných rukách poťažkal obe prsia, potom strčil medzi náušnice ukazováky a potiahol dole. Zajatkyňa sykla od bolesti a musela si kľaknúť, kam išli bradavky, telo muselo nasledovať.
Ako dopadla na kolená, mohutný Turek rozopol nohavice. Žofiu po tvári div neovalil jeho úd, odhaľujúc tak, že okrem postavy má masívne aj iné časti tela. Nemyslela si, že by to bolo možné, ale pripadalo jej, že je ešte väčší ako hruška úzkosti. Muž povedal niečo rozkazovačne v cudzom jazyku. Nerozumela mu, avšak nebolo pochýb, čo po nej chce. Hlavou k nemu neochotne podišla ešte bližšie a vystrašene pobozkala jeho navretý žaluď. Potom otvorila ústa a zakryla ho svojimi hebkými perami. Jazykom poláskala uzdičku a krúživými pohybmi podráždila zvyšok.
Úpenlivú snahu bývalej šľachtičnej, ktorá takto prvýkrát uspokojovala muža, beg veľmi neocenil. Nenechal si od nej lízať len žaluď a mohutný úd vrazil hlbšie do úst. Žofia ho reflexívne zadržala jazykom a chcela tvárou uhnúť nabok, no to už ju Turek chytil opäť za zlaté krúžky v bradavkách, zamedzujúc tak úniku. Ďalším ťahaním ju chtiac-nechtiac donútil, aby prehltla jeho vtáka hlbšie. Úd sa za Žofiinho nezrozumiteľného mumlania stratil v ústach po koreň, až žaluď ucítila niekde v hrdle.
Turek ju v tejto polohe chvíľu trápil, vychutnávajúc si dusenie svojej obete, a keď už bolo zrejmé, že viac nemôže, uvoľnil prsia. Zajatkyňa z neho samovoľne skĺzla, no než sa z neho mohla vyvliecť úplne, opäť si ju k sebe potiahol. Zaznelo ďalšie dusenie a na vtáka stiekli Žofiine sliny zmiešané so slzami. Celý svet v tom pre ňu prestal existovať a cítila iba poťahovanie za bradavky a vrážanie masívneho údu do hrdla.

Keď bega omrzeli jej ústa, vyvliekol si ju z penisu a postrčil na zem. Štekavým hlasom následne niečo skríkol na svojich mužov. Žofia, ktorá si myslela, že s ňou nie je spokojný a chystá sa ju vydať vojakom, mu padla k nohám. Muži ju odtrhli, avšak nechystali sa ju zneuctiť. Podľa pokynov ju položili na podlahu a okolo členkov i zápästí jej pripli okovy. Tie vzápätí uviazali na reťaze a ako kedysi na príkaz Žofiinho otca spútali Katku, podobne dnes na visiaci luster zavesili za končatiny bruchom dole Žofiu.
Belehradský beg si spokojne zviazanú a bezbrannú otrokyňu zatočil dokola, aby mala celá sála dobrý výhľad na jej roztiahnuté panenské lono. Potom podišiel k stolom, na ktorých ležalo množstvo pušiek, šablí i lukov, a zo všetkého toho arzenálu vytiahol tulec so šípmi. Tri z nich vybral a ako Svätopluk s prútmi pristúpil k svojej obeti. Nechystal sa však predniesť múdra o svornosti. Trojicu šípov zovrel pevne v rukách, koncom s perami prešiel po plavých pubických chĺpkoch a znenazdajky ťal. Vzduch rozrazila silná rana, ktorá nemilosrdne dopadla na zadok hompáľajúci sa vo vzduchu. Rytierskou sálou zaznel výkrik bývalej hradnej panej. Potom ďalší, až sa kriky postupne menili na vzlyky a Žofia cez zaslzené oči pred sebou uvidela Margitu so Zuzanou, ktoré si užívali každú ranu.

Ponižujúci výprask nemal dlhé trvanie a keď skončil, beg položil hrubé prsty na jej ohanbie. Vzápätí ucítila, ako do nej nimi pomaly vniká a ona vlhne. Vzlyky od trýzne razom nahradilo vzrušené pišťanie, keď sa mohutný ukazovák s prostredníkom nemilosrdne rozkmitali v útrobách. Nevedela, čo bola horšia potupa, či bitie, alebo to, že tu pred pohanskou hordou vzdychá zaliata rumencom. Chcela sa tomu brániť, ale rozkoš ju plne ovládla a od vzrušenia sa roztriasla na reťaziach, až to zacinkalo. Týmto však opojenie skončilo. Beg z nej vytiahol mokré prsty a namiesto nich do Žofie vrazil svoj stoporený úd. Z nárazu ju myklo prudko dopredu a od podbruška ucítila prenikavú bodavú bolesť, akoby ju nastokli na kôl. Do očí vytryskli slzy a pri penetrácii spojenej s defloráciou zo seba vylúdila neľudský rev. Medzitým z nej masívny úd vyšiel kĺzavo von a opäť pozvoľna dnu. Žofiin nárek zanikol v burácaní tureckých vojakov, ktorí podnecovali svojho veliteľa k ďalším, ešte mocnejším prírazom. Ten im však nevyhovel. Svoju novú otrokyňu zvoľna kolísal pomalými pohybmi. Rukami pritom stláčal prsia previsnuté za prepichnuté krúžky a občas zašiel aj nižšie ku klitorisu, ktorý pomasíroval bruškami prstov, užívajúc si jej vzdychy miešajúce sa v rozkoši i bolesti. Nechal ju, nech si to trocha užije aj ona. O chvíľu prejde do druhej diery, aby si tak nárokoval všetko jej panenstvo, a potom ho bude ešte prosiť, nech s ňou súloží prirodzene.]]> http://www.xbdsm.sk/will/poviedky/volenti-non-fit-injuria-viii/ Mon, 16 Mar 2026 06:02:19 +0000 Will http://www.xbdsm.sk/will/poviedky/volenti-non-fit-injuria-vii/ "Keď zistím, kto tomu pohanovi pomohol k úteku, stihne ho prísny trest!" kričala Žofia hradnou sálou, kde sa suita okolo jej otca zišla k nočnej porade.
"Ukľudni sa dcérenka a choď si ľahnúť," snažil sa správca hradu upokojiť svoju dcéru. "Vojaci už prehľadávajú hrad a pán Michal vyrazil so svojimi mužmi do okolia."
Mladá šľachtičná však nepôsobila, že by sa chystala ukľudniť.
"To nestačí! Treba okamžite zistiť, ako sa mu podarilo utiecť. Nepochybne musel mať komplicov v hrade!"
"Zatiaľ vieme," odkašlal si kňaz Mikuláš do päste, "že zámok od dverí bol prestrelený pištoľou."
Žofia zlostne dupla črievicou o drevenú podlahu a bez ďalšieho slova zamierila ráznym krokom späť do obytnej časti hradu. Správca mysliac, že sa jej konečne zbavil, si nahlas vydýchol.
"Vy dvaja," ukázal z kresla na dvojicu drábov. "Pôjdete za ňou a ostanete celú noc na hliadke pred jej komnatami. Nemôžeme vylúčiť, že sa tu ten utečenec stále pohybuje."

Kým drábi ležérne kráčali chodbami, aby vyplnili správcov nepríjemný príkaz, Žofia toho času na druhej strane obytnej časti hradu energicky rozrazila dvere svojej spálne a zmizla v šere miestnosti. Neodobrala sa však na lôžko, ako usudzoval jej otec. Zamierila k pracovnému stolu, kde zo vstavanej skrinky vybrala podlhovastú krabičku zdobenú ornamentom. Keď ju otvorila, škaredo zanadávala, bola totiž prázdna.
"Hľadáte toto, milosťpani?" zaznel dievčenský hlas.
Z prítmia komnaty vystúpili Margita so Zuzanou a duelanskými pištoľami namierili na svoju paniu.
"Vedela som, že ste za tým vy dve darebáčky!" zasyčala Žofia. "Okamžite položte tie zbrane!"
Svoj príkaz doplnila ako vždy zahnaním ruky. Margita sa inštinktívne schúlila, avšak Zuzana ostala hrdo vzpriamene stáť.
"Už vás nebudeme ďalej počúvať a znášať vaše bitie!" odvrkla Zuzana a pevnejšie zovrela pištoľ.
Tentokrát strnula Žofia. Mohla byť sebe-vznesenejšia, olovenej guľke to bolo jedno.
"Položte tie zbrane," zopakovala pomaly cez zaťaté zuby. "Za vraždu šľachtica pôjdete do pekla, ale ešte predtým sa budete smažiť na hranici!"
"Peklo bude isto príjemnejšie, ako to, čo sme museli zažívať tu!" nabrala už aj vystrašenejšia Margita odvahu a opäť pozdvihla pištoľ na svoju paniu. "Kým všetci hľadajú Hasana, my sa vytratíme a utečieme za Ipeľ."
Žofia pohŕdavo odfrkla: "A čo budete robiť za Ipľom? Akurát tak veselo rozťahovať nohy pred pohanmi..."
"Dosť!" skríkla Zuzana a ukazovákom zovrela kohútik, pripravená vystreliť.
V ten istý moment do komnaty napochodovala dvojica drábov, ktorá po započutí hádky pridala do kroku. Zuzana nezaváhala ani na okamih a stlačila spúšť. Nič sa však nestalo. Z pištole sa dlho nestrieľalo, mohla byť pokazená alebo ju neskúsená slúžka jednoducho zle nabila. Drábi si vymenili prekvapené pohľady a vzápätí pohotovo skočili po dievčatách. Margita sa poľakala a v záchvate sebaobrany stočila hlaveň smerom k útočiacim mužom. Tentokrát zaznel výstrel a guľka zasiahla jedného z drábov. Masívne telo muža sa zvalilo na podlahu, ale to už cez neho skočil jeho druh a spacifikoval obe slúžky.
Žofia, ktorá len tak-tak unikla smrti vybehla na chodbu privolať posily a onedlho už jej komnaty zaplnila skoro polovica hradnej posádky v domnení, že sa utečenec ukrýval práve tam.
"Tentokrát tie tvoje rozmary zašli až priďaleko!" pokarhal správca hradu svoju dcéru pred vojakmi. "Ohrozila si bezpečnosť celého hradu a aj samej seba!"
"Ale ocko!"
"Mlč! Odteraz to preberám ja!" zahrmel nekompromisným hlasom. "Odvlečte tie dve bosorky do temnice! Budú sa mi zodpovedať za pokus o vraždu mojej dcéry a určite majú tiež prsty v zmiznutí toho Turka."

Vojaci podľa rozkazov odvliekli obe nešťastnice do podzemia. Suita okolo správcu hradu ich nasledovala do nechválne známej bývalej mučiarne. Tam dievčatá vyzliekli zo služobníckych šiat a nahé uviazali o reťaze visiace z kazematového stropu a kamennej dlažby do polohy pripomínajúcej tvar X. Správca vzal následne z hákov na stene korbáč, vytýčil ním polkruh medzi stojacimi a zahnal sa ním po Zuzaninom nahom tele. Kobkami zaznelo plesknutie a dievčin bezmocný výkrik.
"Kde sa ukrýva ten pohan?!" zadunel podzemím jeho chrapľavý hlas.
Ani jedna z dievčat neodpovedala.
"Veď ja vás ešte donútim spievať!" zahrozil.
Na Zuzanine telo dopadla ďalšia rana, ktorá ihneď spôsobila červený pás od brucha k stehnám. Už sa viac nejednalo o slabé bičovanie od mladej šľachtičnej, na ktoré si časom zvykli, tieto rany pôsobili bolesť okamžite.
"Alebo mi to povieš ty?" zasyčal, zaháňajúc sa tentokrát po Margite.
Tá mu odpovedala iba výkrikom, keď korbáč zasiahol jej prsia.
Správca ostentatívne odviazal viazanie svojho dolománu, aby mu nebránil pri bití a zavesil ho na hák. Biela košeľa, ktorú nosil pod kabátom odhalila stále pevnú postavu a šľachovité ruky z vyhrnutých rukávov ešte pevnejšie zovreli bič. Bývalých služobných sa zmocnil strach, ako stáli nahé a bezbranné pred týmto démonom. Plameň v jeho očiach prezrádzal, po kom zdedila jeho dcéra sadistické chúťky. Viac sa už nič nepýtal a s ďalším náprahom začal šľahať úbohé dievčatá bez ustania. Akoby ani nechcel počuť odpoveď, iba si užíval ich vzlyky a nárek.
Korbáč odložil až po niekoľkominútovom bičovaní. Potom prešiel k dievčatám a rukou skúmal ušetrené rany. Poťažkal zmrskané prsia, pohladil sčervenané zaoblené boky a ako zašiel prstami oplzlo nižšie k ich lonám, dievčatá odmietavo zašklbali telami. Sám pre seba si spokojne pritakal a s úškľabkom zvolal ku kňazovi: "Mikuláš, podaj mi hrušku úzkosti."
Ten olizujúc si pery s radosťou priniesol požadovaný predmet a podal ho starému pánovi. Hruška úzkosti bol kovový podlhovastý nástroj, zaoblený do tvaru rovnomenného ovocia a pri tom, ako sa správca naďalej pohrával s dievčinými lonami, bolo zrejmé, čo s ňou chce robiť.
"Nechcete nám teda povedať, kde sa ukrýva ten pohan," konštatoval, nepýtal sa a chladným podlhovastým kovom prešiel po Zuzaninom tele.
Slúžka sa od strachu zachvela, ale zachovala mlčanie. Pomaly teda prešiel skôr k Margite, ktorá tlmene plakala.
"Možno mi to povieš ty."
Vybral si nakoniec slabšiu obeť a hruškou zašiel pod Margitine lono. Nástroj sa hrozivo zahúpal pomedzi stehná a pozvoľna stúpal hore. Slúžka ešte viac zavzlykala, keď hruška narazila do pyskov a surovo začala vnikať dovnútra.
"Prosííím!" zasýpala Margita, popri tom ako najhrubšia časť roztiahla genitálie, avšak nikto jej nárekom nevenoval pozornosť.
Cítila tlak a bolesť v útrobách ako nikdy predtým. Bolo to väčšie ako akýkoľvek úd, ktorý v sebe kedy mala a neverila, že existuje, čo i len podobný. Od hrôzy sa napla na reťaziach, snažiac sa vzdialiť od hrozného nástroja, avšak nebolo pred ním úniku a celý pomaly mizol v jej ohanbí. A akoby nestačilo, že mala tak veľký predmet zaklesnutý v lone, správca hradu ho ešte s uspokojením párkrát mierne vytiahol a za kriku slúžky znova vrážal dovnútra.
"Len si šetri hrdlo ty cundra, toto je len začiatok!" prisľúbil temne.
Následne uchopil druhý koniec hrušky, trčiaci z lona a pomaly pootočil skrutkou na spodnej časti. Mechanizmus sa vtom s cvaknutím mierne roztiahol a Margita cítiac narastajúci tlak vystrašene pozrela pod seba.
"Kde sa ukrýva ten pohan?!" zaškrípal správca pomedzi zuby a svoju otázku umocnil ďalším pootočením skrutky.
Slúžka bezmocne zabedákala a od hrôzy nepochybne ani nevnímala, čo sa jej urodzený pán pýta.
"Už tu nie je!" vyhŕkla zo seba Zuzana, keď začula ďalšie cvakanie mechanizmu medzi nohami svojej kamarátky. "Pomohli sme mu utiecť z hradu!"
Starý správca hradu sa na ňu so záujmom otočil. Bez slova uvoľnil skrutku na hruške úzkosti a vybral ju z Margity. Následne s ňou pristúpil k Zuzane a robustnú časť pritlačil surovo o jej klitoris. Slúžky sa zmocnil strach. Veľkosť nástroja bola zblýska ešte ohromnejšia a po sledovaní Margitinho utrpenia vedela, čo ju čaká.
"Ako sa vám teda podarilo vyhnúť strážam na hradbách?" spýtal sa nekompromisne správca, fľusol na hrušku a pomaly s ňou začal vchádzať do Zuzany.
"Za obytnou časťou je jedno okno s odpadnutou mrežou v hradbe," vysypalo zo seba napochytre dievča.
O skutočnej chodbe nemala ani tušenie, tak vypovedala plán úteku, ktorý si pripravili s Margitou pre seba.
"...a dole sa spustil po našich zviazaných plachtách," dokončila vyprávanie.
"A prečo ste neutiekli s ním?" vyzvedal ďalej správca, zatiaľ čo rozťahoval hrušku, ktorá už bola na doraz v Zuzane.
"Ešte sme tu mali nevybavené účty," zasýpala slúžka so zaťatými zubami a pohľadom plným nenávisti pozrela stranou na Žofiu.
Správca nekomentujúc poslednú narážku uvoľnil hrušku úzkosti, pozrel stranou na ďalšie útrpné nástroje a zlovestným hlasom v podzemí prvýkrát prehovoril na svoju dcéru.
"Čo s nimi Žofinka?" Ak chceš, skántrime ich tu a teraz."
Žofia pristúpila ku svojim bývalým slúžkam a riekla: "Áno budú trpieť ocko, ale nie tu a teraz. Oviažte ich, zavrite do temnice a nechajte odpočinúť. Dáme poslať do Zvolena po majstra kata."

Nádvorím zarachotili zvuky bubnov a hlásateľ čítal neúprosný rozsudok.
"Za napomáhanie nepriateľovi a usilovanie o život šľachtičnej sa odsudzujú k obeseniu! Predtým im bude vymeraných päťadvadsať rán, ich prsia budú..."
Pri zmienkach všetkého možného mučenia, ktoré sama Žofia navrhla, prepukla Katka do plaču a zaslzenú tvár zakryla v Michalovom náručí.
"Nemôžeme s tým ešte niečo urobiť?" spýtala sa plačlivo.
"Pokúšal som sa, ale confessio est regina probationum. Tým, že sa usilovali o život šľachtičnej sa odsúdili samé," povedal Michal trpko a pohladil Katku po gaštanových vlasoch. "Môžem za to ja. Keby neoslobodím toho poturčenca, nezašlo by to tak ďaleko."
Dav zhromaždený pred šibenicou zatiaľ zašumel. Na scénu vstúpil majster kat a rozhodným krokom začal obchádzať popravisko. Už len jeho oblečenie vzbudzovalo hrôzu. Pod červenou katovskou kuklou sa vynímal mundúr z čiernej kože, pokrývajúci celé telo až na otvory namiesto rukávov, z ktorých trčali pevné, vypracované ruky. Nimi prešiel po pripravených nástrojoch, kontrolujúc, či paholci na nič nezabudli. Keď zhodnotil, že je všetko pripravené, odišiel do úzadia, odkiaľ priviedol na scénu dve bývalé slúžky. Dievčatá kráčali s bosými nohami a zvesenými hlavami. Ich niekdajšie služobnícke šaty nahradil sivý habit z temnice, ktorý teraz ako jediný zakrýval ich nahotu. Kat obe nešťastnice predviedol davu, potom pozrel na vyvýšenú tribúnu, kde sa usadila miestna vrchnosť. Zo štvorice pozostávajúcej zo správcu hradu, jeho dcéry a kňaza Mikuláša s jeho poskokom a kaplánom Šimonom v jednej osobe vstala jediná Žofia. Do drobnej ruky vzala ozdobnú vreckovku a zamávala ňou vo vzduchu, ako keby zahajovala turnaj.
Na dohodnuté znamenie majster pozdvihol nôž a začal ním trhať šaty úbohých dievčat na cári. Dav pozostávajúci poväčšine z mužov hradnej posádky, ktorí už dlhšiu dobu nad dievčatami slintali jednohlasne zaburácal. Postupne tak Margita so Zuzanou prichádzali o posledné zvyšky látky, až ostali stáť kompletne nahé. Triasli sa zimou a hrôzou. Odovzdane hľadeli do zeme, vyhýbajúc sa odsudzujúcim zrakom okolostojacich a rukami si zakrývali odhalené intímne partie. Dlho ale neostali zakryté. Kat vzal lano a neposlušné ruky im uviazal za chrbát, vystavujúc tak mužom na obdiv všetky ich mladistvé krásy.
"Majster kat, ešte ten nôž neodkladaj!" zvolala z pódia Žofia, rozhodnutá dievčatá pred koncom ešte viac ponížiť. "Tie dve bosorky sú určite spriahnuté s diablom a preto je nutné im pred popravou oholiť hlavy!"
Kat bez zaváhania prikývol, zaklonil Zuzane hlavu a odrezal veľký pramienok jej havraních vlasov. Dievča tlmene vzlyklo, keď pred celým nádvorím prichádzala o znaky svojej ženskosti. Avšak keď kat povzbudený burcovaním davu zašiel aj nižšie k lonu a ťahajúc za chĺpky odrezal tiež pubické ochlpenie, prepukla od hanby v hlasitý plač. Majster si nedal veľmi záležať, vlasy i lono nechal strapaté a prikročil k Margite, aby vykonal rovnakú potupu aj na nej. Nahé a ostrihané dievčatá následne priviedol k šibenici, kde už na nešťastnice čakali dve oprátky.
"Prosím zľutujte sa!" zaprosila Margita majstra kata, zatiaľ čo uväzoval povraz okolo jej krku.
Ten zauvažoval, čoho všetkého by mladé dievča ako ona bola schopná urobiť, aby sa vyhla poprave alebo aby jej doprial rýchlu smrť. S radosťou by isto pred ním roztiahla nohy aj napriek tomu, že pod kuklou skrýval ohyzdnú tvár. Vedel to veľmi dobre, nebolo by to totiž pre neho prvýkrát. Ah škoda, že tu na to nie je priestor, zanadával v duchu a s oplzlými myšlienkami, čoho všetkého by sa na dievčatách dopustil, keby skončili u neho v šatlave, prešiel poza ne a vytiahol lano hore tak, že sa museli dať na špičky.
Kým bývalé slúžky kŕčovito vystierali chodidlá a so zviazanými rukami sa snažili vybalansovať telo, aby sa neudusili, vzal kat do ruky trstenicu. Výhražne ňou zamával pred davom a posledným švihom udrel Zuzanu po zadku. Nádvorím zaznel dievčin dusivý výkrik. Už ju neraz tĺkli, ale pevnej katovej ruke sa nevyrovnala ani tá správcova. Majster málodobrý trestal mocne a nekompromisne striedavo obe dievčatá, nevenujúc pozornosť ich nárekom, akoby tĺkol slamu a nie bezbranné ženy.
Keď konečne vymeral nariadených päťadvadsať rán, ich telá boli sfarbené do nepoznania. To však mala byť iba predohra. Jeden z paholkov doniesol na katov rozkaz z miestnej vyhne do biela rozpálené kliešte a podal ich svojmu majstrovi. Ten ich prevzal v kožených rukaviciach a za híkania z davu pristúpil k Margite. Konce klieští sa rozovreli ako zobák Zeusovho orla pred Prométeom a zahrozili k dievčinmu prsu. Margita zavrela oči pred prichádzajúcou agóniou a v duchu sa začala modliť.

Vtom, ako deus ex machina zaznel zvon hradnej veže, akoby ho rozhýbal samotný Boh, ktorý sa nemohol na toto bezprávie naďalej prizerať. Nikto ním však nezvonil, spoločne s múrom veže ho trafila delová gúľa a za hrozného rámusu, ktorý prerušil celu popravu časť z nej spadla na strechu hradu. Z priľahlého lesa zazneli ďalšie výstrely.
"Turci!" zakričala hliadka z hradieb a v ďalšom momente projektily zasiahli hornú časť hradu.
Prepukla panika, pri ktorej každý zabudol na prebiehajúcu popravu. Vojaci s rachotom zamierili do zbrojnice alebo na hradby. Kat, ktorý usúdil, že za boj s mohamedánmi nebol zaplatený, zahodil rozpálené kliešte na zem a spolu so svojimi paholkami sa rozbehli ku koňom. Bez ďalšieho vysvetľovania potom precválali otvorenou bránou, kde ešte stihli povaliť pár dedinčanov, utekajúcich do podhradia ratovať príbuzných i majetok.
Spadnuté kliešte na popravisku zatiaľ zažali iskru na suchom dreve. Než mohla prerásť do ohňa, zdvihol ich Michal a ako keby nástroj patril samotnému diablovi, odhodil ich stranou na kamennú dlažbu, dupajúc čižmou po dreve. Taseným jatagánom potom ťal po našponovaných povrazoch oprátok. Zuzana s Margitou nato upadli na zem a za kašlania naberali dych.
"Ako sa opovažuješ prekaziť popravu!?" zakričala spoza jeho chrbta Žofia s nabitou pištoľou v ruke. "Choď stranou, dokončím to sama!"
Michal sa ani nepohol, zakrývajúc tak slúžky telom.
"Poprava bola prerušená. Ty nie si kat, ani osoba poverená jej vykonaním. To, o čo sa pokúšaš, nie je zákonné."
Šľachtičná zaváhala a sklopila hlaveň pištole, no neprestala zvierať rukoväť.
"Nie je rozumné zaplniť si hrad mŕtvolami tesne pred obliehaním," pokračoval Michal. "Ďalšia vec, ak bude obkľúčenie trvať dlho, mužom poklesne morálka. Potom ti ešte budú chýbať dve pekné slúžky, keď ostaneš ako jediná mladá žena v hrade."
"Skvelé, ako si vždy nájdeš nejakú výhovorku!" zasyčala šľachtičná a konečne zložila zbraň.
Z podhradia sa medzitým ozvalo zvonenie kostolnej veže. Súbežne s kanonádou vtrhla do dediny pod hradom turecká ľahká jazda, masakrujúca obyvateľstvo. Dedinčania, ktorí pôvodne utekali dole, sa teraz s krikom vracali späť do hradu. Začalo obliehanie.

Prvý deň pokračovalo obstreľovanie hradu. Modrokamenskí opätovali paľbu, avšak s malým, až žiadnym účinkom. Na rozdiel od Turkov, nemali veľký cieľ, akým bola hradba, do ktorej by zamerali paľbu. Na druhý deň mohamedáni zahájili útok na kanonádou oslabený múr. Obrancom sa ich podarilo zadržať, ale len tým oddialili nevyhnutné. Početná prevaha pohanov bola neporovnateľná a všetkým bolo zrejmé, že sa nemôžu takto udržať večne. Správca hradu ďalšiu noc rozhodol vyslať špeha do banských miest s žiadosťou o pomoc. Tá ale nikdy neprišla, na tretí deň nastal zlom. Z útrob hradu sa po svitaní ako šváby spod kameňa nečakane vyvalili Turci a začali vraždiť zaskočených modrokamenských. Ich primárnym cieľom však bola hlavná brána. Po zdolaní malej hliadky, ktorá ju strážila ju zvnútra otvorili pre svojich druhov a do hradu tak vtrhol aj zvyšok tureckého vojska. Pri šturme na mieste padol správca hradu. Keď Michal, na ktorého týmto prešlo velenie, uvidel, že dolné nádvorie padlo, nariadil ústup do hornej časti pevnosti, kde sa preživší zabarikádovali. Kňaz s kaplánom, ktorí sa v tom čase zdržiavali v kaplnke, už nestihli uniknúť a ako hlavných predstaviteľov cudzej viery ich stihol krutý osud z rúk pohanov.

Keď ustalo vraždenie a nad hradbami zavial polmesiac, vyšla na južný bastión za obytnou časťou hradu Zuzana s bielou zástavou v ruke.
"Čo tam robí ta hus?!" zasyčala Žofia, keď uvidela skrz okno svoju bývalú slúžku. "Museli tie dve strigy oslobodiť z temnice. Hovorila som ti, mali sme ich hneď skántriť!"
Michal, ktorému bola výčitka určená dlho nič nehovoril. Potom podišiel ku Katke, pobozkal ju a bez slova odišiel k dverám. Odtiaľ zamieril úzkym schodiskom dole k malej zabarikádovanej bráne vedúcej na hradby. Zvolenskí husári ju neochotne otvorili a vpustili Michala na bastión, kde už stála Zuzana. Keď sa za ním zavrela brána, vyšiel spoza slúžky Hasan a usmial sa na prichádzajúceho Michala.
"Znova sa stretávame," uvítal ho teatrálne poturčenec rozhodenými rukami.
"Vedel som, že budeš za tým úkladom ty. Prezradil si Turkom chodbu a tým porušil prísahu!"
"Som pohan," pokrčil ramenami Hasan. "Sľuby dané neveriacemu nemusím dodržať."
"Ja ich na rozdiel od teba plním, sľúbil som ti, že ak sa stretneme znova, nevyviazneš živý. Ak by aj padol Modrý Kameň, ty budeš medzi mŕtvymi!"
"To nebude nutné," pozdvihol Hasan ruky v zmierlivom geste a na jeho tvári naďalej pohrával úsmev. "Dovolím vám odísť."
Michal mlčal. Nemôže prenechať pevnosť nepriateľovi, ale o šanciach na víťazstvo nemohla byť reč. Držali iba citadelu, ak na nádvorie vypracú delá a namieria ich na hornú časť hradu, rozstrieľajú ich aj bez boja. Taktiež myslel na Katku, životy svojich mužov a aj ostatných ľudí, ktorí sa uchýlili do hradu.
"Len tak?" odvetil nakoniec.
"Áno, len tak, ale mám dve podmienky. Prvá, odovzdáš mi jatagán a prezradíš, aký osud stihol bývalého majiteľa."
Michal prikývol.
"Ostanem tu a keď všetci bezpečne opustia hrad, odovzdám ti meč aj to, čo viem. Aká je druhá podmienka?"
Ak na Hasanovej tvári pohrával úsmev, teraz sa zmenil na škaredú grimasu a odpovedal:
"Druhá podmienka spočíva v tom, že tu s nami ostane hradná pani Žofia."]]> http://www.xbdsm.sk/will/poviedky/volenti-non-fit-injuria-vii/ Mon, 16 Feb 2026 05:57:15 +0000 Will http://www.xbdsm.sk/85bukaj/poviedky/352-233fov-225-m-233-382eny/
Na druhém konci gauče ležela Jitka, její nejlepší kamarádka a taky zaměstnankyně a zároveň manželka Jardy, hlavního hrdiny tohoto večera. Její dech byl pravidelný a hluboký, přerušovaný jen občasným zamručením, které prozrazovalo, jak moc ji unavilo víno – a hlavně ty dvě malé, bezbarvé kapky, které Eva nenápadně vmíchala do jejího posledního drinku. Úsměv, který se Evě objevil na rtech, byl téměř nepostřehnutelný, ale plný uspokojení. Vše šlo podle plánu.

Pomalu odložila sklenici na konferenční stolek a vstala. Jejich byt byl prostorný, zařízený s vkusem, který prozrazoval Jitčinu lásku k modernímu designu – čisté linie, světlé dřevo, sklo. Ale teď, v tomto okamžiku, Evu zajímala jen jedna místnost. Ložnice. Tam, kde v posteli spal Jarda, její dlouholetý objekt touhy.

Bosýma nohama se přiblížila ke dveřím, které byly pootevřené jen natolik, aby jí umožnily nahlédnout dovnitř. Jarda ležel na boku, obrácený k ní zády, jeho široká ramena se pravidelně zvedala a klesala v rytmu spánku. Přikrývka mu sklouzla až k pasu, odhalujíc část jeho zad, pokrytých jemným chmýřím, které se lesklo v měsíčním světle pronikajícím skrz žaluzie. Eva se zhluboka nadechla, cítíc, jak jí v podbřišku začíná hořet oheň, který se šířil až mezi nohy. Její prsa se pod hedvábím napjala, bradavky ztvrdly očekáváním.

Tiše, jako kočka na lovu, vešla dovnitř. Vzduch v místnosti byl těžký spánkem a teplem dvou těl, které tu před chvílí ještě dýchaly společně. Eva se přiblížila k posteli, její bosé chodidlo se dotklo chladné podlahy, když se naklonila nad Jardu. Jeho vůně – směs mužského potu, kolínské a něčeho, co bylo čistě jeho – jí zaplavila smysly. Na okamžik zavřela oči, vychutnávajíc si ten okamžik, než se dotkla jeho ramen. Jemně, ale dostatečně silně, aby ho probudila z lehkého spánku, ne však natolik, aby se probral úplně.

Jarda zamručel, jeho tělo se instinktivně přitisklo k teplu, které cítil za zády. Eva neváhala. Přisunula se blíž, její tělo se k němu přimklo jako druhá kůže. Její prsa, těžká a citlivá, se mu vetřela mezi lopatky, její bříško se dotýkalo jeho zad, a když ucítila, jak se pod ní začíná probouzet, zadržela dech. Bože, on je tak velký, pomyslela si, když její stehna objala jeho boky a její ruka sjela dolů, pod přikrývku, kde se skrýval jeho už poloztopořený penis.

Její prsty ho obemkly, jemně, ale rozhodně, jako by si chtěla ověřit, že tohle není sen. Jarda zastenal, jeho tělo se napjalo, ale stále byl ještě příliš omámený spánkem, než aby plně pochopil, co se děje. Eva se usmála, když ucítila, jak pod jejíma rukama jeho čurák ztuhne do plné délky, pulzující a horký. Pomalu, centimetr po centimetru, se sunula dolů, její rty se dotkly jeho zad, pak kříže, až nakonec její dech zahřál jeho stehna.

„Jitko…?“ jeho hlas byl chraplavý, nejistý, ale Eva neodpověděla. Místo toho se její jazyk vyplazil a olízl špičku jeho penisu, který teď stál jako sloup, lesklý první kapkou preejakulátu. Jarda se zachvěl, jeho prsty se zakously do prostěradla, když ucítil, jak se kolem jeho žaludu zavřely vlhké, horké rty. Eva ho vzala do úst pomalu, jako by si chtěla vychutnat každý milimetr, každou žilku, která pod jejími rty pulzovala.

„Bože…“ vydechl, jeho hlas plný napětí. Myslel si, že je to jeho žena, že se Jitka probudila a rozhodla se ho překvapit. Ale Eva věděla, že tohle není jen o fyzickém potěšení – tohle bylo o moci. O tom, jak ho může ovládat, aniž by si to uvědomoval. Její ústa se pohybovala nahoru a dolů, její jazyk obkružoval jeho žalud, zatímco její ruka svírala základnu jeho penisu, masírujíc jeho varlata, která se jí napjala v dlani.

Jarda začal dýchat rychleji, jeho boky se nepatrně zdvihaly z postele, jako by se snažil proniknout ještě hlouběji do toho teplého, vlhkého ráje. Eva ho vzala až do krku, ucítila, jak se jí jeho špička dotýká zadní stěny hrdla, a polkla, její svaly se kolem něj stáhly. Jarda zastenal, jeho prsty se jí zabořily do vlasů, ale ona je neodstrčila. Naopak – vzala ho ještě hlouběji, její nos se dotýkal jeho ochlupení, když začala polykat a cucat v pravidelném rytmu, který ho přiváděl k šílenství.

„Jitko, já… já už to nevydržím…“ jeho hlas byl přerušovaný, plný touhy. Eva se usmála kolem jeho penisu, její oči se na okamžik zavřely v potěšení. Věděla, že je na pokraji. A právě to chtěla. Chtěla, aby se v ní vyprázdnil, aby ji naplnil, aby jí dal to, po čem toužila už tak dlouho.

Jeho tělo se napjalo, svaly na stehnech ztvrdly, a pak to přišlo – první proud jeho sperma jí vystříkl do úst, hořký a slaný, a ona ho polykala dychtivě, každou kapku, jako by to byl nektar. Jeho orgasmus byl dlouhý, intenzivní, jeho boky se trhaly nahoru, když do ní vyprázdňoval vše, co v sobě měl. Eva ho neustoupila, držela ho v ústech, dokud nepocítila, jak jeho penis začíná povolovat, jak jeho dech se vrací k normálu.

Teprve tehdy se pomalu odtáhla, její rty zanechaly na jeho kůži lesklou stopu. Olízla si je, jako by si chtěla uchovat jeho chuť, a pak se posadila na postel. Jarda se pomalu otočil, jeho oči byly ještě zastřené rozkoší, ale když se setkaly s jejíma, jeho výraz ztuhl.

„Děkuji, Jardo,“ zašeptala Eva, její hlas byl měkký, téměř něžný. Ale její úsměv – ten byl něčím úplně jiným. Byl to úsměv vítězství.

Jarda se posadil, jeho mozek se snažil zpracovat, co se právě stalo. „Co to…?“ jeho hlas byl chraplavý, plný nevíry.

Eva neodpověděla hned. Místo toho sáhla po noční lampičce a rozsvítila ji. Měkké světlo zalilo místnost, odhalujíc její nahé rameno, její rozcuchané vlasy a hlavně – její uspokojený výraz. Jarda ucítil, jak se mu stahuje žaludek. To není Jitka. To je Eva.

„Poslouchej dobře,“ řekla Eva, její hlas teď zněl chladně, rozhodně. „Jestli nechceš, aby se to dozvěděla Jitka, budeš mi k dispozici, kdykoli budu potřebovat.“ Její slova visela ve vzduchu jako ostrý nůž, hrozba, která nemohla být jasnější.

Jarda otevřel ústa, aby něco namítl, ale Eva už vstala. Její kimono se jí při pohybu rozevřelo úplně, odhalujíc její nahé tělo – plná prsa s tmavými bradavkami, úzký pas, a mezi nohama, které teď rozkročila, lesklou vlhkostí. Sáhla po svém telefonu, který ležel na nočním stolku, a rychle vyfotila Jardu – jeho nahé tělo, ještě vlhké od potu, jeho penis, který pomalu povoloval, ale stále byl viditelně vzrušený.

Potom se znovu posadila na postel, tentokrát vedle něj. Roztáhla nohy, její prsty sjely dolů, mezi její stehnové svaly, až se dotkly jejího klitorisu. Byla promočená, její kunda pulzovala touhou. Zvedla telefon znovu, tentokrát tak, aby zachytila vše – jeho zmatený, šokovaný výraz, její vítězoslavný úsměv, a její prsty, které se pomalu nořily do její vlastní, mokré díry.

Cvak.

Fotka byla pořízena. Eva se podívala na Jardu, její oči se setkaly s jeho. V nich nebyla jenom moc. Byla tam i slib – slib toho, co přijde. Slib toho, že teď patří jí. A on to věděl. Cítil to v každém vlákně svého těla, když se na ni díval, když viděl, jak si její prsty pohybují uvnitř ní, jak její dech zrychluje, jak se její prsa zdvihá a klesá v rytmu jejího vlastního vzrušení.

„Teď víš, jak to bude,“ řekla tiše, její prsty se pohybovaly rychleji, její boky se začaly nepatrně pohybovat. „Každé mé zavolání. Každý můj rozkaz. A pokud se pokusíš něco říct Jitce…“ její pohled sklouzl k telefonu, „…víš přesně, co se stane.“

Jarda polkl. Jeho penis, který začínal znovu tvrdnout, byl důkazem, že ať se mu to líbí nebo ne, jeho tělo na ni reagovalo. Eva se usmála, když ucítila, jak se jí mezi prsty začíná hromadit vlhkost. Věděla, že vyhrála. A tohle bylo jen začátek.]]> http://www.xbdsm.sk/85bukaj/poviedky/352-233fov-225-m-233-382eny/ Mon, 26 Jan 2026 07:29:36 +0000 85 bukaj http://www.xbdsm.sk/LenyElle/poviedky/1-2-3-pokra-269ovanie/ „Dôveruj mi.“ Zašepkal si mi pri ...]]> „Dôveruj mi.“ Zašepkal si mi pri uchu a potiahol ma za ruku, aby som vstala . Keď som už bola na nohách rozpol si mi opasok aj sukňu a stiahol si mi ich ku členkom a nakoniec postupne aj cez nohy. Zostala som tam stáť len v blúzke, ktorá mi voľne spadala na stehná a v spodnom prádle. Na tom som si dala záležať, vedela som, že sa ti páči čipka. Rukou si postupne išiel hore po mojej nohe, až si ju zastavil na konci podväzku a jemne pohladil kožu na stehne nad ním. „Pekné“ poznamenal si a postupoval si hore až k zadku. Kundičke si sa vyhol, aj keď si musel cítiť, že už je vlhká.
Prudko si vstal a pritiahol ma k sebe, pevne mi chytil ruky v putách a otočil k sebe chrbtom. Na zadku som cítila, že si tvrdý, ale nejako si to nedal na javo. Začala som sa o teba trieť, ty si ma však chytil pevnejšie . „ Kto ti to dovolil?!“ nahneval si sa a odstrčil ma k stolu, buchla som sa o dosku, pretože som sa nemala ako zachytiť rukami, to si však už bol pri mne a ohol si ma cez ňu.
Rukou medzi lopatkami si ma nútil zostať na mieste a druhou si ma začal biť. Rana za ranou, neboli silné, ale bolo ich cítiť. Pokračoval si až ma pálil celý zadok, musel byť pekne červený. „Máš pekne horúcu riťku, ale myslím že by sme ju mali ešte prihriať, čo povieš?“. Vedela som, že na mojej odpovedi nezáleží, ale ty si mi jemne hladkal citlivú kožu po výprasku a čakal, čo poviem. „Áno, mali by sme ju ešte prihriať.“ Odpovedala som na koniec.
„Tak popros, aby som ti dal ešte výprask.“ Nečakala som takúto požiadavku, ale urobila by som všetko, aby si bol spokojný a možno mi dovolil urobiť sa, v konečnom dôsledku mi môj horiaci zadoček rozpálil aj iné miesta. „Prosím pane, dajte mi ešte výprask. Prosím“ žiadal som ťa úpenlivo, ako by som ten výprask chcela najviac na svete. Nechal si ma ešte chvíľu škemrať, až si nakoniec veľkoryso súhlasil.
Čakala som, že budeš pokračovať rukou, ale odstúpil si odo mňa a počula som ako si rozopínaš pracku na nohaviciach a vyťahuješ opasok. Bol kvalitný kožený, ale svoj zadok som s ním nechcela zoznámiť. Tak som znova začala prosiť, aby si ma nebil remeňom, ale rukou. To sa ti asi moc nepáčilo. „ Takže slečna by si chcela ešte vyberať. Ak sa ti nepáči, môžem zobrať rákosku, alebo bič. No, čo by si chcela viac mladá dáma?“. Zjavne som ťa nahnevala, chcela som sa ti ospravedlniť, ale skôr ako som čokoľvek povedala, zahriakol si ma a začal mi sťahovať nohavičky. Za chvíľu som ich mala v ústach. Cítila som na nich chuť mojej kundičky.
„ Keď nevieš ako sa máš správať a rozprávať, tak budeš ticho“. Už mi bolo jasné, že žiadne prosíkanie nebude a trest bude tvrdší ako som si myslela. „25 a aby si nepovedala, budem ti ich počítať, keď ty teraz nemôžeš.“ Keby som si nebola istá, že by si mi za to, ešte minimálne 25 pridal, asi by som ťa bola kopla, za ten posmievačný tón.
„Jedna“ pristála prvá rana na mojom zadku, celkom silná, najskôr som počula ako pleskla koža o kožu a potom sa začala šíriť bolesť. Teda bola to dosť silná rana, naozaj si ma nešetril. „Dva, tri...“ pristáli ďalšie rany. Bola to neskutočná bolesť. Pri siedmej som to už nevydržala a chcela sa postaviť, okamžite si ma vrátil do pozície. „Ešte raz a bude to 30, je ti to jasné ?“ len so prikývla, opäť si odstúpil, ešte si prešiel rukou po svojom diele a opäť som počula švih a plesk.
V hlave som rátala s tebou, 21,22,23 ... už sme sa blížili k posledným ranám, na tých si si vždy dal záležať. Dal si si načas, opäť si jemne prechádzal rukou po zadku, ako by si si ho pripravoval na to, čo malo prísť. „24“ predposledná rana sadla presne, znova som neudržala pozíciu a začala sa krútiť, veľmi to bolelo. „Upokoj sa, ešte posledná a už budeš moje dobré dievčatko“ šepkal si mi do ucha, keď si ma vracal do pozície. „25“ poslednou ranou si ma zasiahol na spodok zadku, tesne nad stehná, vedel si aká je to citlivá oblasť. Okamžite som sa chcela zdvihnúť, ale už si tam bol, postavil si ma a otočil k čelom k sebe, vytiahol mi nohavičky z úst, aby som sa mohla nadýchnuť, a stiahol škrabošku. Jemne mi utrel slzy a objal ma. Rukou si mi hladkal jalitá na zadku, ktoré si sám spravil a šepkal mi pri tom, že si na mňa pyšný, a že už vieš, že budem poslušná. A ja som vedela, že ma neteší nič viac, ako byť tvojim dobrým dievčatkom.

Pokračovanie?]]> http://www.xbdsm.sk/LenyElle/poviedky/1-2-3-pokra-269ovanie/ Tue, 20 Jan 2026 06:09:30 +0000 LenyElle