michal22
Posted 5.12.2017 by michal22 in Ostatné
Nemôžem uveriť, že sa to stalo. Ešte pred dvoma hodinami som bol presvedčený, že cúvne a teraz? Leží na posteli a trasie sa, doznieva to v nej. Veľa ráz som si do detailov predstavoval celý postup, každý krok a dotyk, každé slovo, ale moje prvé Stretnutie s ňou bolo od toho na míle vzdialené. Beriem deku a prikryjem ju. Je vyčerpaná, nechcem aby dostala zimnicu aj keď je tu celkom teplo.
Ešte som ju neodviazal. Musí chvíľu vydržať, kým si to nevychutnám. Čím som začal, tým aj skončím. Končekmi prstov jej odhrniem vlasy z tváre, tie tmavé, dlhé vlasy, ktorými som jej zakrýval prsia, ktorých pramienky som jej omotával okolo bradaviek a ktoré jediné zdobili jej telo, keď už nakoniec zostala nahá. Oči neotvorila. Už je poslušnejšia. Pri prvom porušení príkazu dostali jej bradavky zabrať. Kým jednu trestali moje zuby, druhá sa podvoľovala stisku mojich prstov. Skloním sa nad ňu a dám jej bozk na krk, rukou vkĺznem pod deku a hladím jej prsia. Pomaly. Zaslúži si nehu.
Teraz sa jej ale nezrýchlilo dýchanie a ani nestuhla ako na začiatku. Musela sa báť. Aj keď sme si všetko dohodli, musela, vlastne, určite sa bála. Hoci bola znehybnená, cítil som jej napätie. Druhý raz to už nebude také. Bude mi ten strach chýbať. Prvotný strach je ten najkrajší, tak ako ten bezmocný vzdych, keď som jej, už zviazanej, nožnicami rozstrihol nohavičky a ona vedela, že ju takto vidím prvý raz. Už nikdy tak nevzdychne, už nebude neskúsená.
Hladím jej stopu po paličke nad ľavou bradavkou. Tu som trochu pritlačil. Takmer som prestal, keď zjojkla. Prečo ma znova neposlúchla a otvorila oči? Prečo spravila ešte dva krát? Som rád, že som to nepokazil a pokračoval akoby som si ju nevšímal. Tie ostatné stopy na tele boli predsa len bledšie. O pár hodín ich nebude vidieť, hmm, ale táto tu bude asi aj dva dni.
,,Môžeš otvoriť oči'' hovorím jej. Otvorila ich. Hneď z nich vyšli dve slzy, tie posledné, ktoré tam držala. Priamy dôsledok posledného orgazmu. Všetky jej orgazmy som si vychutnal, študoval som ju a jej reakcie. Používal som hlavne svoje ruky a ústa, aby som ju spoznal. Zmeny dychu, napnutia i uvoľnenia, trhnutia ako reakcia na bolesť, jej chuť i vôňa, jemné triašky v lone a to všetko som si ukladal do pamäti.
Jednu slzu som jej zotrel a odviazal som jej najskôr jednu a hneď aj druhú ruku. Pozerala na mňa a ja na ňu. ,,Pane, môžem hovoriť, prosím?'' spýtala sa ma. ,,Nie!'' odpovedal som a začal som jej odviazovať nohy. Pomaly, akoby sa bála, či môže, sa schúlila pod dekou. Nechal som ju nech sa uvoľní. To je neuveriteľné, ako sa musím ovládať!!! Doslova cítim každú bunku vo svojom tele ako kričia, že jej musím povedať ako veľmi mi je vzácna jej poslušnosť a oddanosť, lenže ako, aby to nevyznelo ako slabosť. Moja neskúsenosť sa teraz vo mne prejavila a začínam zabúdať čo som si pripravil. Zatúžil som po nej ako po žene, ale okamžite som si uvedomil, že sme sa spoločne vydali po úplne iných cestách. Rozhodol som sa napriek tomu zariskovať a vliezol som k nej pod deku. Pevne som si ju pritúlil a jej hlava bola sklonená pod mojou bradou. Takmer okamžite sa rozplakala ,, Ďakujem Vám Pane, ďakujem, ďakujem, ďakujem," šepkala. ,,Prosím vás Pane, dovoľte mi to urobiť. Poslúchala som. Dov...'' Nedokázal som ju hneď zastaviť, ale po chvíli som povedal jemným príkazom ,,Zostaň ticho.'' ,,Áno, Pane''. a zmĺkla. Povedal som jej: ,,Ešte máme pred sebou dlhú cestu. Tvoja poslušnosť musí byť dokonalá a to zatiaľ nie je. Lenže ja si zaslúžim len dokonalú poslušnosť a len dokonale poslušná si zaslúži môj obdiv a uspokojenie." ,,Áno Pane. Naozaj som sa snažila. Odpustite mi prosím." ,,Stretneme sa o mesiac. Nebude žiadna dohoda, ako sa to odohrá. A pamätaj si, si moja. Ešte nedokonalá, ale moja. S tým ráno vstávaj a večer líhaj.''
Lenže zároveň som sám sebe hovoril, že ani moja dominancia nie je dokonalá, máme pred sebou dlhú cestu. Ak má byť dokonale poslušná, musím to aj ja tvrdo vyžadovať. Z našich predošlých rozhovorov, som vytušil, že moje uspokojenie je pre ňu jednou z najdôležitejších vecí a dnešné Stretnutie mi to potvrdilo. Preto jej ho dám ako odmenu, ale nie dnes, hoci vidím jej sklamanie a jej bolesť mi nie je ľahostajná. ,,Dávam ti poslednú možnosť sa rozhodnúť. Chceš byť mojou dokonalou?''
Cestu domov nevnímam. Musím byť silný. Jej odpoveď znela: ,,Áno''.
Komentáre- príspevky
No Comments. Login or Signup to be first.