Catherine Crowned
Ako život plynie, spomienky sa môžu stať nejasné. Ale ja si ju pamätám dobre. Bola to bojovníčka, snažila sa získať kontrolu v každej situácii.
Pamätám si, ako vyzerala, keď sme sa prvý krát stretli.
Dovtedy odvážna, zrazu plachá, uhla pohľadom do zeme a ruky skrývala do vreciek, keď som si sadol vedľa nej a díval sa jej do očí.
Boli bledej farby, ale nie výrazne jednej farby, ani ona nevie, či sú modré, zelené alebo sivé.
Vtedy boli veľké, keď sa na mňa dívala, zreničky rozšírené.
Pery pootvorené.




Doteraz si pamätám, že sa málo usmievala, väčšinou sa tvárila vážne, občas smutne. To som jej povedal až neskôr, že som si to všimol, a ona mi povedala, prečo tomu bolo tak. Bolo to len predo mnou a kvôli mne.
Vlasy dlhšie, rovné, husté, podľa mňa čiernej farby, podľa nej gaštanovo hnedé s nádychom červenej proti svetlu.
Na symetrickej tvári zopár pieh, ktoré som si všimol až o dosť neskôr. V detstve sa za ne hanbila.
Nádherné plnšie pery, neskutočne tvarované obočie.
Nižšia, plné prsia, štíhlejší pás, súmerne tvarovaná postava, ten tvar sa nazýva presýpacie hodiny.
Poznal som ju, keď bola už ženou, ale zároveň ešte stále dievčaťom.
Priebojná, odvážna, s výzorom porcelánovej bábiky ale so skúsenosťami, ktoré by porcelán neľútostne rozbili a rozmetali do všetkých svetových strán.
S krutým detstvom a dospievaním, napriek tomu si nenechala nikým zničiť sny o lepších zajtrajškoch, a všetko si postupne dokázala vybojovať.
Nezostala zatrpknutá a bola schopná hlbokých citov, čo nie sú schopní často ani ľudia, ktorí mali život jednoduchý.
To je tvrdhohlavé, to sa vráti - toto o nej povedali tam, kde si také hodnotenie cenila.
Zachovala chladnú hlavu a hľadala riešenia v hraničných situáciách - ak sa netýkali vzťahu s blízkou osobou, kde sa nie vždy mohla cítiť, že má situáciu pod kontrolou, pretože to nezáviselo od nej.
Priebojnosť, sila vôle, cieľavedomosť a to, že sa odmietala vzdať, až kým nakoniec dosiahla cieľ, jej zabezpečili, že to dotiahla dosť ďaleko.
Veľa ľudí v odvetví, kde sa jej podarilo uplatniť, hovorilo, že na nich zapôsobila jej osobnosť.
Aj ona mala ale slabšie chvíľky a viem, že aj tak občas na ňu doľahol smútok. S pribúdajúcimi rokmi sa v ňom už nikdy neutápala dlho.
Jedine bol tak akoby v pozadí, keď si mimovoľne počas dňa spomenula na konkrétnych ľudí, ktorí jej ho privodili.
Viem, že tak myslela aj na mňa.
Niekedy nie je muž pripravený na ženu, ktorá má zmeniť jeho pohľad na život.
Ale aj s odstupom času viem, že bola úžasná.
Keď som ju stretol prvý raz, bola plachá a hľadala únikovú cestu. Akoby nemohla so mnou vydržať v miestnosti plnej ľudí.
Odišla.
Ale ja som išiel za ňou.
Po pár dňoch mi na moje prekvapenie prezradila, že ona to čakala, že za ňou pôjdem. To nebolo podľa nej na tej situácii podstatné.
Ona vedela, že pôjdem, ale chcela vidieť, AKO pôjdem a či/čo po ceste urobím.
Chcela obrátiť tú situáciu tak, aby ju mala pod kontrolou ona.
Pokúsila sa preniesť nás do jej teritória, kde sa bude cítiť istejšia a nebudú ju tam rozptyľovať vonkajšie rušivé vplyvy.
V tej miestnosti ju prvý krát niečo vyviedlo z miery, a to som bol ja.
Nevedela, ako si ma má zaradiť, nevedela, čo má so mnou robiť, keď som sedel uvoľnene oproti nej a nerobil som žiadne zbytočné pohyby, len som sa jej díval do očí a rozprával som sa s ňou.
Žiadny invazívny pohyb do jej osobného priestoru.
Bola evidentne zvyknutá brániť sa drzým a primitívnym lovcom a úspešne nad nimi víťaziť.
Toto bolo to, čo ešte nezažila.
Reč jej tela neistá, hanblivosť, pohľad sklápala do zeme hneď po tom, ako sa mi chvíľu vydržala dívať do očí.
Pod jemným make upom nebolo poriadne vidieť, či sa červená.
Bola plachá ako vyplašená srnka, ktorá naraz uviazla na ceste medzi svetlami auta a zostala stáť.
Tak isto sa musela cítiť keď sa dívala do mojich očí, a potom utiekla.
Sem tam povedala niečo, čo prezradiť nechcela, potom ju výraz tváre prezradil, že pri mne stráca kontrolu.
Neplánovane povedala svoje skutočné meno.
Pekné meno.
Keď určovala cestu a ja som po nej za ňou kráčal, čakala, či iba pasívne pôjdem, aj keď, ako povedala, ona dobre vie, že to nemusí byť pasivita, ale slušnosť.
Alebo, či ju zrazu chytím v prítmí a relatívnom súkromí chodby pod krk, či za vlasy, obrátim tvárou k sebe, opriem o stenu, možno jednou dlaňou jemne uchopím bradu, nadvihnem tvár a donútim ju pozrieť sa na mňa...
...alebo možno by som až tak zbytočne netlačil na ňu, ale bolo mi jasné, že by sa nebránila.
Vyhodnotil som, že by pre plnohodnotný zážitok stačilo po jej obrátení k sebe a pritlačení o stenu ak pritisnem svoje pery k jej perám a stíšim prípadné protesty...
Viem, že by to boli tiež len prejavy slušnosti, aby nevyzerala ako ľahká korisť.
Ako mi neskôr rozprávala, ona sama vie, čo chce, keď to uvidí.
Nemusí sa jej nijaký primitív zbytočne vnucovať - zle by dopadol, pretože okamžite by jej bol odporný.
Ale ja by som prvý krok riskol, pretože viem čítať signály a nevymýšľam si ich.
... a jazykom vojdem medzi jej pootvorené pery.
Ako sa to nakoniec stalo, a ako to pokračovalo, nebudem teraz písať.
Podstatné je, že vtedy sa bránila ona, kvôli svojmu životu, kvôli tomu, čo mala prežité a čo mala ďalej naplánované.
Nemohla si dovoliť všetko zahodiť kvôli niekomu, kto by nebol prínosom, ale len by jej ublížil a zabrzdil by ju na ceste.
Zároveň zo mňa ale cítila, že ja nemám zlé úmysly.
Možno aj spomenula, to už si presne nepamätám, že už si život na základe niečoho vybrala a nebola pripravená na zmenu.
Neskôr som sa bránil ja.
Dievča, ktoré zmení tvoj život, nemusí prísť vtedy, keď to čakáš.
Muž nemusí ani vedieť, že potrebuje niečo na svojom živote meniť, ak nemal nejaký ťažký život a nepoznal život tak, ako ho poznala napríklad ona.
Niektoré veci na nej boli úžasné, aj keď bola zdanlivo taká komplikovaná, že som sa v nej často a pomerne dlhú dobu nevyznal.
S odstupom času viem, že nechcela tak veľa a nebola taká nedobytná pevnosť. Niekedy sa zo začiatku zdala byť stále v strehu, a mala rada veci stále pod kontrolou dokonca aj pri milovaní, ale doteraz sa usmievam nad tými situáciami, keď som bol pánom situácie ja, a ona s tým už nemohla nič robiť, konečne sa mi úplne odovzdala, a videl som ju pri orgazme.
Či už orgazmus prežívala skôr ako ja, alebo súčasne so mnou, či pri orgazme sedela na mne, alebo ležala podo mnou keď som ju vypĺňal, či už naše pery boli spojené alebo som sa na ňu s odstupom díval a ona nemohla ovládnuť to, čo budem vidieť a ako JU budem prežívať.
Alebo som do nej tvrdšie prirážal odzadu, na čo sme sa odvážili až po nejakom čase, a pritom som ju zboku bozkával na pery, vtedy bola celá moja.
Takáto bola, keď som ju poznal.
A teraz sa nemôžem dočkať, ako ju budem vidieť znova.

(úloha, ktorá mala byť splnená dávno)
Komentáre- príspevky
Pridal/a Zazitko dňa 15.04.2018.
0 Hlasov
Kedze si stala o to aby som si precital tvoju poviedku a napisal komentar, budem aj kriticky. Niektore vetne skladby velmi nehrali. Mal som pri citani pocit ze sa tam snazis dat vela myslienok. Ale co mi pri tvojich poviedkach chyba asi najviac su dialogy a akcie kde ma postava reagovat. Chapem ze je to uz mozno taka vyssia skola pisania. Suhlasim s prvym komentarom ze sa ti casto dari vykreslovat zmyselne detaily a cez tie tvorit zazitok.
Zvolila si narocnu cestu ked pises ako muz.. Vidim to teraz pri Jasne, trapim sa s kazdym dielom..
Zazitko
Pridal/a Catherine Crowned dňa 16.04.2018.
0 Hlasov
btw ja som ti mínusku nedala.
ako som ale povedala nižšie, a napíšem to na rovinu, že kritizujem teraz ja tvoj koment - len si povedal, čo sa ti nepáči. čo sa ti páči, to si povedal pod tou svojou poviedkou, ale len asi jednu povrchnú vec. zdá sa mi, že si si nevšimol, že som chcela povedať, že žena s veľkou charizmou a osobnosťou nemusí robiť nič, aby muža zaujala. vôbec žiadne akcie. v tejto poviedke to bolo také switchovacie, lebo sa stretli dve rovnocenné osobnosti. budú aj poviedky, kde budú iné veci, iné situácie kde je vidno, že ds je v prírode, v každodennom živote, a vôbec to nie je bičovanie, polohy, atď...niekto si zvládne niekoho podmaniť už len svojou prítomnosťou alebo aj na diaľku.
trochu ma ale mrzí, že si si nevšimol tieto iné veci. aké som už popísala aj nižšie. no ale to si si možno všimol, len si chcel povedať to, čo sa ti ťažko čítalo.
poviem ti tak, mne sa Meno ruže od Umberto Eco tiež čítalo ťažko a preto som to nikdy nedočítala, iba som si pozrela film, ale preto, že sa to ťažšie číta, to ešte nemusí byť zlé. ja som zase povedala svoj názor, čo sa mne zle číta, respektíve to vynechávam a preskakujem. keď to je také prostoduché, slabomyseľné. ničím mňa neobohacujúce.
Catherine Crowned
Pridal/a Catherine Crowned dňa 16.04.2018.
1 Vote
Prepísala som komentár:
- ďakujem za kritiku, ale ja som zástancom toho, aby každý písal v surovej, prirodzenej podobe, aby bolo vidno aj jeho rukopis, jeho osobnosť a stav mysle.
- ďalej, v tejto konkrétnej poviedke by nebolo vhodné, aby to bolo s dialógmi. Dialógy budú, ale v neskorších častiach, lebo popravde, mne to príde príliš jednoduché písať tak.
ten urobil to, tá urobila to, povedali toto, a samé pornoakcie, ktoré ale ja preskakujem, lebo ma to nevzrušuje ani, ani nezaujíma, je to akoby som čítala recept...videla som tu veľa takých poviedok, ktoré sú ale strašne lascívne, pre mňa primitívne. aj tam vidno to, čo som povedala vyššie, osobnosť autora.
- zo slovenského jazyka a literatúry som mala vždy 1* ale je pravda, že pri slohových prácach mi vyčítali, že súvetia sú príliš dlhé.
všimol si si síce toto, ale podstatné, čo som chcela vystihnúť, je, ako hrdina poviedky spomína na výnimočnú ženu, možno ako videl nejakú situáciu on, ako ona, rozmýšľa o nej, a hneď v úvode načrtne dej celého románu.
- pretože síce to bude love story, ale nie povrchná, a nie len to. Sú tam aj zapracované rôzne nuansy, a celé sa to nesie vo všetkej slušnosti a miernosti, čo je v kontraste so záverom, kde v pár slovách vynahradí všetko, a paradoxne práve záver je najviac plný duchovna.
- nešlo mi o zmyselnosť, teda nie v tejto poviedke.
- v tej predchádzajúcej, Night moves, áno, ale tam bola možno trochu aj taká osamelosť, respektíve túžba byť stále v pohybe, aby hrdinka nemala čas rozmýšľať nad vecami, ktoré nemôže ovplyvniť.
- nie je mojím zámerom vypovedať všetko v jednej poviedke
Catherine Crowned
Pridal/a kioshi dňa 14.04.2018.
2 Hlasov
"Či už orgazmus prežívala skôr ako ja, alebo súčasne so mnou, či pri orgazme sedela na mne, alebo ležala podo mnou keď som ju vypĺňal, či už naše pery boli spojené alebo som sa na ňu s odstupom díval a ona nemohla ovládnuť to, čo budem vidieť a ako JU budem prežívať. "

Duchovno ktore ai tu vystihla v jedinom slove v texte kde pises o sexe take pravdy najvyssie podarilo sa ti zachytit, krása. Smile
kioshi
Pridal/a Catherine Crowned dňa 14.04.2018.
0 Hlasov
ďakujem : - )
nesmierne si vážim takúto spätnú väzbu, je to pre mňa kompliment.
o to viac to pre mňa má hodnotu, od koho je : - ) a práve na túto poviedku.
mimochodom, v zátvorke pod poviedkou môžeš vidieť odkaz, ty už budeš vedieť : - )
ale mi to trvalo...ale stálo to za to.
Catherine Crowned